Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2P/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615204883
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2015:3615204883.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o

maloletého Q. H., T.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov: matky N. H., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XX, T. -
W., a otca N. W., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y. XX, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletéhoQ.H.,T..XX.XX.XXXX doosobnejstarostlivostiavýchovyotcasúčinnosťou
od 01.09.2015. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka maloletého je p o v i n n á s účinnosťou od 01.09.2015 prispievať na výživu maloletého Q. H.,
T.. XX.XX.XXXX sumou 70,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého.

Zročné výživné na maloletého Q. H., T.. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2015 do 31.12.2015 v sume
280,-€ je matka povinná zaplatiť k rukám otca maloletého v pravidelných mesačných splátkach po 20,-
€ spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto výroku rozsudku o zročnom výživnom pod
následkom straty výhody splátok v prípade riadneho nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Súd styk matky s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 02.09.2015 sa otec maloletého domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému Q. tak, že navrhuje zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Navrhol určiť výšku
vyživovacej povinnosti otca k maloletému vo výške 100,-€ mesačne s účinnosťou od 01.09.2015. Styk
matky s maloletým nenavrhol upraviť. Návrh odôvodnil tak, že maloletý sa narodil z družského vzťahu s

N.H..Smatkoudieťaťaodaugusta2014dojanuára2015nežilivspoločnejdomácnosti,omaloletédieťa
sa osobne staral navrhovateľ. Od februára 2015 opätovne nežijú v spoločnej domácnosti a o maloletého
sa osobne stará. Maloletý navštevuje materskú školu vo Veľkých Kršteňanoch.
Matka si našla nového priateľa, s ktorým má dieťa. O syna nejaví žiaden záujem, nie je s ním v žiadnom
kontakte, na jeho výživu neprispieva. Otec poberá len dávku v hmotnej núdzi.

Matka sa k návrhu nevyjadrila. Súdu sa matku podarilo kontaktovať len telefonicky, tá sa v tom čas

nachádzala dočasne v Poľsku. Oznámila kontaktnú adresu, súhlasila, že sa dostaví dňa 12.11.2015 na
informatívnyvýsluch,nonasúdsanaurčenýtermínnedostavila.Otermínesúdnehopojednávaniaakoaj
s návrhom, ktorý jej bol doručený dňa 16.11.2015 sa mala možnosť oboznámiť. Na súdne pojednávanie
určené na deň 09.12.2015 sa bez ospravedlnenia nedostavila.Kolízny opatrovník navrhol, aby súd zveril maloletého do starostlivosti otca, určiť vyživovaciu povinnosť
otca s prihliadnutím na vek a potreby maloletého dieťaťa a styk matky s maloletým neupravovať.

Súd vykonal pojednávanie za prítomnosti otca maloletého a kolízneho opatrovníka, podľa § 101 ods.
2 O.s.p. v neprítomnosti matky dieťaťa, vykonal výsluch otca, oboznámil podstatný obsah spisu listiny
preukazujúce majetkové pomery príjmy a výdavky rodičov, oboznámil správu o šetrení pomerov v rodine
maloletého a zistil nasledovný skutkový stav.

Z rodného listu maloletého na č.l. 2 súd zistil, že maloletý Q. je dieťaťom rodičov N. W. Z. N. H..

Podľa správy ÚPSVaR Partizánske na č.l. 13 -14, 23 zo dňa 10.10.2015 otec maloletého bol vedený
ako uchádzač o zamestnanie naposledy od 06.02.2013 do 23.09.2013, poberá dávku v hmotnej núdzi,
vo výške 117,20-€.

Podľa registra obyvateľov Slovenskej republiky na č.l. 16, má matka maloletého vyživovaciu povinnosť
aj k maloletej W. H. T.. XX.XX.XXXX Z. U. H. T.. XX.XX.XXXX.

Podľa správy o šetrení pomerov v rodine ÚPSVaR Partizánske z 13.10.2015, maloletý Q. navštevuje

materskú školu Veľké Kršteňany. Maloletý navštevuje imunologickú ambulanciu MUDr. Bilíka v
Partizánskom - má zníženú imunitu a detskú astmu. Otec maloletého je nezamestnaný, je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie. Býva v spoločnej domácnosti s maloletým Q., so svojou matkou, sestrami
Z., G. a jej synom. Svojej matke na chod domácnosti neprispieva. Maloletému Q. platí pobyt v Materskej
škole v sume 18,-€ mesačne, školné 3,32-€ mesačne. O maloletého sa stará od 23.04.2015, kedy matka

maloletého s ich dcérou W. opustila spoločnú domácnosť. Odvtedy nevie, kde sa zdržiava.

Podľa správy ÚPSVaR Nitra z 08.10.2015 na č.l. 20-21, a z 16.10.2015 na č.l. 28 matka maloletého
nepoberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky, len prídavok na dieťa mal. W.. Matka maloletej je
vedená ako uchádzač o zamestnanie od 14.08.2015, predchádzajúce evidencie sú od 17.03.2015 do

30.04.2015, od 05.02.2010 do 21.06.2010 a od 16.09.2008 do 04.11.2009. Matka maloletého bývala
na adrese T., R. X. Jedná sa o 3-izbový byt, ktorý patrí jej príbuznému. Podľa slov príbuzných, ktorí
byt obývajú sa matka maloletého od umiestnenia maloletej U., T.. XX.XX.XXXX do detského domova
Nitra dňa 12.06.2015 zdržiava na neznámom mieste, s oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a soc.
kurately ani zariadením, v ktorom je maloletá U. umiestnená nespolupracuje.

Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni na č.l. 39 súd zistil, že naposledy bola matka maloletej
evidovaná ako zamestnaná od 04.10.2013 do 08.10.2013 s vymeriavacím základom za uvedené
obdobie 53,05-€.

Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k jeho sociálnej situácii už od decembra 2015
nemá povinnosť uhrádzať poplatok za návštevu maloletého v predškolskom zariadení, rovnako tak
prispievať na stravné. Je v súčasnosti nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, príjem
je len z dávky v hmotnej núdzi a z rodinného prídavku na mal. Q.. V súčasnosti pre obec vykonáva
aktivačné práce spolu so sestrou Z., ktorá je rovnako nezamestnaná. Býval s matkou maloletých detí

v spoločnej domácnosti vo Veľkých Kršteňanoch asi po dobu štyri a pol roka. Vo februári 2015 matka
maloletého odišla zo spoločnej domácnosti aj s ich dvoma deťmi Q. Z. W.. Keďže syn za nim plakal,
pričom zistil, že matka maloletého odišla so svojím priateľom ich dcérou U., a maloletou W. z domácnosti
jej otca, vzal si dňa 23.04.2015 syna k sebe, odvtedy sa o mal. Q. osobne stará. Odkedy je mal. Q. v
jeho domácnosti, matka maloletého ho nekontaktovala, nenavštívila ho. Žiadnym spôsobom na výživu

syna neprispieva. Nemá žiadnu vedomosť o súčasnom pobyte matky. Ani on na výživu svojej dcéry,
maloletej W. nijakým spôsobom neprispieva. Syn Q. má zníženú imunitu, býva často chorý, v októbri aj v
novembri bol po 2-krát chorý, nechodil do škôlky, na lieky vynaloží tak 20,-€ mesačne. Otec maloletého
nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súdmôže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že je potrebné v záujme maloletého dieťaťa

upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému Q., ktorého rodičia spolu nežijú v spoločnej
domácnosti.Pretožeomaloletéhosaosobneariadnestarájehootec,matkaomaloletéhonejavízáujem,
čo je zrejmé aj z toho, že nepovažovala za potrebné zúčastniť sa súdneho pojednávania, či vyjadriť
sa k návrhu, na výživu maloletého neprispieva žiadnym spôsobom, súd zveril maloletého do osobnej
starostlivosti otca, čo je v súčasnosti najvhodnejší model starostlivosti o maloletého, zohľadňujúc aj

návrh kolízneho opatrovníka. Pretože to účastníci nenavrhli, súd styk matky s maloletým neupravil.

Pretože nie je nijako preukázané, že by v otázke zastupovať a spravovať majetok maloletého mali byť
jednému z rodičov práva obmedzené, súd rozhodol tak, že toto právo majú obidvaja rodičia.

O výške vyživovacej povinnosti súd rozhodol tak, že určil výšku vyživovacej povinnosti matky k
maloletému vo výške 70,-€ mesačne, s tým, že matka maloletého bude výživné poukazovať k rukám
otca maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Súd vychádzal z toho, že tak matka ako aj otec
maloletého má možnosť uchádzať sa o zamestnanie a zamestnať sa, a tak prispievať na výživu svojho
dieťaťa. Suma 70,-€ mesačne je dostačujúca na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa vo veku štyroch

rokov. Hoci je matka maloletého v súčasnosti evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, nebolo nijako
preukázané, že by nebola objektívne schopná sa zamestnať a nadobudnúť príjem na úrovni čo i
minimálnej mzdy, čo by jej umožňovalo platiť výživné v uvedenej výške. Súd poukazuje aj na skutočnosť,
že matka nevykonáva osobnú starostlivosť o maloletú U.. Tiež je však potrebné uviesť, hoci to nie je
predmetom tohto konania, že aj otec maloletej W., ktorý zároveň otcom maloletého Q., by mal prispievať

matke maloletého na jej výživu. To, že rodičia si navzájom vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom
neplnia, nič nemení na skutočnosti, že ide o vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu, ktorej výška pokiaľ
je súdom určená, musí zodpovedať výške výdavkov na odôvodnené potreby dieťaťa, pričom jej výška by
mala dieťaťu zabezpečiť takú životnú úroveň, ako majú jeho rodičia, resp. by mohli mať, keby vynaložili
ich schopnostiam a možnostiam primerané úsilie.

Výšku výživného nad rozsah určený do sumy navrhovanej otcom maloletého súd nepovažoval za
dôvodnú.Súd rozhodol aj o zročnom výživnom, keďže otec navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť od 01.09.2015.
Pretože je zrejmé, že skutočnosti, ktorými súd odôvodňuje rozhodnutie výživnom tu boli už v tom čase,
súd zvýšil výživné počnúc 1.9.2015, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že výživné na maloleté dieťa

je možné priznať nielen od začatia súdneho konania ale aj za obdobie tri roky spätne ( § 77 ods. 1
Zákona o rodine).

Výška zročného výživného, keďže otec uviedol, že matka si vyživovaciu povinnosť neplní, pričom
výživné sa platí mesačne vopred, predstavuje sumu 4x70,-€ (september až december 2015) t.j. 280,-

€. Súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil matke maloletého zaplatiť zročné výživné k rukám otca
v pravidelných mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou
tohto výroku rozsudku o zročnom výživnom pod následkom straty výhody splátok v prípade riadneho
nezaplatenia čo i len jednej splátky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku, keďže žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa

konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočnostíd) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).