Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202239
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214202239.2

Rozhodnutie

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu :
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému : Q. J. - I.. F. Q. Q.
J., Ž. Z. Č.. XX, B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27. 9. 2012 domáhal, aby mu žalovaná nahradila škodu vo výške 2641,93

euro, titulom majetkovej ujmy nevymoženej istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím. Škoda mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny
úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (poverenie nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dni,
ale s omeškaním viac ako 183 dní), a o vydaní nezákonného rozhodnutia. Tým, že žiadosť o vydanie
poverenia bola zamietnutá, súd porušil zásadu právnej istoty, nerešpektoval právoplatné rozhodnutie
rozhodcovského súdu ako rovnocenný exekučný titulu, porušil prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Mal za to, že v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi škoda v
žalovanej výške.

V príčinnej súvislosti s tým žiadal žalobca aj nemajetkovú ujmu vo výške 528,39 euro, ktorá podľa
tvrdenia žalobcu predstavovala alikvotným pomerom 55 euro za každý mesiac omeškania činnosti
exekučnému súdu s odkazom na stanoviska Ústavného súdu pri určovaní priemernej náhrady

nemajetkovej ujmy, vychádzajúc z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, za každý rok označených vzťahuje satisfakcia výške 20.000,-
Sk (660 euro).

Žalobca v podanej žalobe súčasne namiesto zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu v Galante s
odôvodnením, takže, ak Okresný súd sám zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným

postupom) vznik škody na strane žalobcu, je vylúčené, aby sudcovia tohto súdu rozhodovali predmetný
spor. S poukazom na § 12 O.s.p. žiadal, aby vec bola prikázaná inému súdu vecne príslušnému.
Sudcovia Okresného súdu v Galante navrhli vylúčenie v zmysle § 15 ods. 1 O.s.p. , o ktorej námietke
rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX Č..A.. XNcC/XX/XXXX-XX a prikázal vec
Okresnému súdu Dunajská Streda.

Žalovaná namietla dôvodnosť podanej žaloby jednak jej neurčitosť a zmätočnosť. Navrhla postup
podľa § 43 ods. 1 a 2 O.s.p. , odmietnutie podania. Uviedla, že nie sú splnené podmienky podľa §8 O.s.p., § 15 zákona číslo 514/2003Z.z.. Nie je daná právomoc súdu vo veci konať. Medzi podaním
žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu podaním žaloby o náhradu škody za
nesprávny úradný postup, nie je dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Žiadosti o predbežné prejednanie

nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola žalovanej doručená dňa 23. 4. 2012. Žaloba na
súd bola podaná dňa 27. 9.2012. Tým považoval žalobu podanú predčasne. Žiadosť o predbežné
prejednanie nároku malo vady, ktoré žalobca na výzvu žalovanej stanovenej lehote neodstránil, preto
nárok nepovažovala za predbežne prejednaný. Tieto skutočnosti dôvodili nepriznanie nároku na
náhradu škody za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežne prejednania nároku. Vo veci samej

žiadala žalobu zamietnuť ako neodôvodnený a nepreukázaný. V tomto smere poukázala na rozhodnutia
Ústavnéhosúduvsúvislostistvrdenýmiprieťahmianezákonnýmúradnýmpostupomsúduvkonaní,keď
konštatovala,ženemožno lenkonštatovalspoukazomnanálezÚstavnéhosúduSRIII-ÚS/69/2011-25
zo dňa 3. 5. 2011 (každý nech si stráži svoje právo). Žalobca nevyužil účinné právne prostriedky nápravy,
nepodal opravné prostriedky. Žalovaná mala za to, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu
škody za nesprávny úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu

byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania,
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti
(§ 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 s SR ). V opačnom prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného
princípu v súdnictve. Ďalej poukázala na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako
zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 ústavy SR). Sú
rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní ktoré možno kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (D.. R. XX/XXXX, D. R. XX/XX ). Ak neexistuje príčinná
súvislosť medzi postupom súdu a porušením základného práva alebo slobody, treba považovať takú
sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania samo osebe ešte nemusí bez ďalšieho

znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (D.. R. XXX/XXXX, D.. R. XX/XXXX, D.. R. XXX/XXXX,
D.. R. XX/XXXX ). Žalovaná poukázala na to, že pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia podľa §
44 ods. 2 exekučného poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a ods.2
Exekučného poriadku, teda exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov. Od 1. 6.
2011 bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom číslo 102/2011 Z.z.. V žiadostiach doručených súdu

po 1. 6. 2011 nejde o porušenie zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky
rovnako súdy postupujú aj v prípadoch pred 1.6.2011. Nedodržanie lehoty 15 dní na vydanie poverenia
pri exekučných tituloch - rozhodcovských rozsudkov nemožno považovať za prieťah v konaní.

Žalovaná poukázala aj na to, že lehota 15 dní bola stanovená len na vydanie poverenia, nevzťahuje

sa na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, pätnásťdňová lehota neplatí. V prípade, keď
poverenie nebolo vydané, oprávnený nemôže svoj nárok uplatňoval z titulu prieťahov v konaní, ale z
titulu nesprávneho úradného postupu súdu (ktorý podľa návrh žalobcu spočíva v nesprávnej aplikácii
právnych predpisov), z titulu vydania nezákonného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup však

nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na vydanie poverenia zamietol (Najvyšší
súd ČR č.2Cdo 129/1997 zo dňa 29. 6. 1999 ), podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady
konania -, napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistení skutočnosti, právne
posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie, rozhodnutie Najvyššieho súdu Q. XCdo /.
- nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného

postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu čas po vydanom rozhodnutí, uznesenie
Najvyššieho súdu Č. XXCdo XXXX/XXXX I. L. XX.X.XXXX - rozhodovaciu činnosť, ktorej podstatou
súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup . Je teda zrejmé, že posúdenie veci a
vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia podmienok podľa §
6 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z.( ak bolo právoplatne rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci a vydania rozhodnutia
možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia exekučných súdov,
ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského
rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny úradný postup
súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno považovať len vtedy, ak bolo zrušené alebo zmenené

pre nezákonnosť.Žalovaná zároveň vniesla námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z., keď k
tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu došlo pred marcom 2009, ku dňu podania žaloby 27. 9.
2012 uplynula trojročná premlčacia lehota.

Rovnako mala za to, že žalobca nepreukázal vznik a výšku škody., keď škodu žalobca presvedčil
nevyčíslil a nezdôvodnil. Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Pri
priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V tomto prípade teda žalovaná diktovala žalobcovi nie o konanie v rozpore s dobrými mravmi,

keď opakovane požaduje od spotrebiteľa v rozpore so zákonom neprimerané vysoké úroky, poplatky
a iné sankcie. Opakovane porušil práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve jednak pri
negatívnevnímanej podnikateľskéčinnostižalobcu.Rovnakopoukázalanaabsenciupríčinnejsúvislosti
medzi tvrdeným porušením povinnosti súdu a vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona číslo 514/2003
Z.z.). Tento stav si zavinil samotný žalobca spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou
pri obhajovaní svojich práv.

V súvislosti s námietkami žalovanej o predčasne podanej žalobe, ako aj o neúplnosti žaloby, súd
konštatuje, že neboli dôvody na zastavenie konania v zmysle § 103, § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.. Odo
dňa rozhodovania súdu podľa § 154 ods. 1 O.s.p. uplynula lehota šiestich mesiacov od podania žiadosti
nadriadenému súdu. Bolo preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby.

Pre posúdenie právomoci súdu je právne irelevantné, že žalobca neodstránil vady žiadosti o predbežné
prejednanie nároku v stanovenej lehote, v tomto smere je potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 16
ods. 2 druhá veta zákona číslo 514/2003 Z.z. ktorá hovorí, že tým nie je dotknuté právo poškodeného,
domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.
Na výzvu súdu žalobca doručil kópiu žiadosti o predbežnom prejednaní nárokov s dátumom, pečiatkou

nadriadeného orgánu. Doručenie žiadosti potvrdila aj žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe. Súčasťou
žiadosti bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým súd mal splnenú podmienku zo strany
žalobcu podľa § 15 a 16 zákona číslo 514/2003Z.z., predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s
nadriadeným orgánom, ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Súd neodmietol žalobu žalobcu podľa ust.§ 43 ods. 1, 2 O.s.p., keďže z podanej žaloby bolo zrejmé, že
žiada náhradu škody a nemajetkovú ujmu, zrejmé aj to v akej výške náhradu škody a nemajetkovú ujmu
žiadal. Z obsahu žaloby vyplýva aj základ uplatneného nároku. Žalobca žiadal priznať nárok na náhradu
škody za nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní, v dôsledku čoho mu nevymožením
pohľadávky vznikla škoda. O takomto nároku bolo možné konať a rozhodnúť. Skutočnosť, že žalobca

prenáša svoje dôkazné bremeno na súd, je otázkou vyhodnotenia uznesenia dôkazného bremena
žalobcu za výsledok sporu. Dokazovanie súdu slúži na dokazovanie existujúcich, konkrétnych tvrdení.
Súd nie je povinný namiesto žalobcu zhromažďovať skutkový stav, ktorý má byť obsiahnutý v žalobe
(§ 79 ods. 1, 2 O.s.p.) tým by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti účastníkov naviac žalobca je
právne zastúpený, účtuje úkony právnej pomoci v každom prípade samostatne, nie hromadne.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta O.s.p. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Pasívne legitimovaným subjektom, je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR.
Žalobca správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní. Rovnako je daná aktívna
legitimácia žalobcu v konaní na podanie žaloby na náhradu škody, pretože bol účastníkom exekučného

konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému vzniku škody /§ 5 ods. 1 zákona
číslo 514/2010. Z.z./.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oznámením o začatí konania podľa § 35 ods. 4 O.s.p. doručený
dňa 09. 04. 2014, výzvou na doloženie dôkazov tvrdených v žalobe adresovaná žalobcovi doručená

7.5.2013, odpoveď právneho zástupcu žalobcu na výzvu na odstránenie určitosti návrhu 20.5.2013,
doručením žaloby a vyjadrenia žalobcu žalovanej 14.6.2013, vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa
2.7.2013doručenie podrobného poučenia účastníkom konania, pripojením fotokópie spisu Okresného
súdu U. X/Er/XXX/XXXX, žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania na základe, ktorých dôkazov súd
ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Podľa § 119 O.sp. , Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo
s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje

najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne

oznámi, ako návrh posúdil.

Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo

závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 10.10. 2015 na 29.01.2016, expedované 10.12.2015
Splnomocnený zástupca žalobcu mal doručenie vykázané dňom 04.01.2016. Právny zástupca žalobcu
mailom, bez zaručeného elektronického podpisu, doručené súdu dňa 25.01.2016 a súčasne požiadal o

odročenie pojednávania, na iný vhodný termín, z dôvodu navrhovaného prerušenia konania s poukazom
na § 109 ods.2 písm.c/ O.s.p., keď v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.č.7C/6/2010,
ktorého účastníkmi súd zhodne žalobca a žalovaná, má mať zásadný význam pre vznik nároku žalobcu
na náhradu škody, v závislosti od posúdenia správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia
na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského

súdu.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie

je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon v týchto prípadoch upravuje takzvanú fakultatívne
prerušenie konania, čo znamená také prerušenie konania, v ktorej nie je pre samotné konanie
nevyhnutné. V každom jednom prípade je rozhodujúcim hľadiskom zásada hospodárnosti konania. Ide
skôr o výnimku než ako pravidlo. Žalobca sa odvolával na prebiehajúce konanie na Okresnom súde
v Prešove pod spisovou značkou 7 C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie,

keďže na strane žalovaného 1/vystupuje Slovenská republika zastúpená ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republike a 2/ žalobca za účasti vedľajšieho účastníka združenia na ochranu spotrebiteľa,
kde mali byť predložené prejudiciálne otázky ktoré majú mať podstatný význam pre rozhodnutie súdu
žalobcu v predmetnom konaní, majúc za to, že pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny
význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na

podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Poukázal na takýto
postup prvostupňových súdov v Novom Meste nad Váhom, číslo spisovej značky XXC XXX/XXXX, B.
X, X. Q. I. XX C. XXX/XXXX. Pripojil aj rozhodnutie H. Q. Z. F. Z. V.Á. I. L. XX. XX. XXXX.

Prejudiciálne otázky, kladenéžalovanou1/vpredmetnomsporevedenomnaOkresnomsúdevPrešove

sa týkali otázky či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva
pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho
poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia. V prípade, ak áno či je dostatočne jasný
a závažným porušením komunitárneho práva v konaní orgánov, ktoré popisuje žalobkyňa, vzhľadom
na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť a vzhľadom na nevyčerpanie

všetkých právnych prostriedkov nápravy, umožnených právom členského štátu. Či uplatňovaná suma
žalobkyňou je škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát a či možno škodu v tomto pojatí stotožňovať
s vymoženého pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením a ktorého vydanie má prednosti pred
náhradou škody.Predmetom tohto konania je žaloba na plnenie ako náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodov nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu , ktoré náklady vznikli žalobcovi pri vymáhaní pohľadávky tak

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch žiak majúc za to, že samotné konštatovanie porušenie
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným
zadosťučinením a vzhľadom na ujmu spôsobený nesprávnym úradným postupom., ktorý spočívala v
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so

zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Súd mal za to, že v prípade konania na Okresnom súde
v Prešove je predmetom sporu nárok, ktorý v nie je totožný s nárokom uplatneným v tomto konaní, preto
tieto konania vzájomne nesúvisia.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
oprávneného žalobcu zo dňa 2. 12. 2014 číslo spisovej značky 3Oboer/354/2013, v ktorom rozhodol

o dovolaní oprávneného, v tomto konaní žalobcu, ktoré odmietol a rozhodol aj o návrhu na prerušenie
dovolacieho konania, požadované žalobcom s odkazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. ,
aby súd predložil súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 zmluvy o fungovaní Európskej
únie prejudiciálnu otázku o súlade článku 17 článku 47 Charty základných práv Európskej únie
s takým rozhodnutím vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne

ustanovenia s odkazom na smernicu XX/XX/AHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa
voči spotrebiteľovi, respektíve zaujatie stanoviska k výkladu pojmov neprijateľná zmluvná podmienka .
Najvyšší súd zaujal právny názor, že podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred
vnútroštátnym súdom môže byť užitočné v prípade, poskytnutia výkladu práva spoločenstva, ktorou sa
spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní práva spoločenstva v celej únii, a nie Uplatňovať

toto právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, pretože toto je úlohou vnútroštátne sú tu. Súdnemu
dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných vo veci samej a a nerozhodovať
rozdielnych názorov, napríklad alebo uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov. Otázku, ktorú
žiadaloprávnenýpredložiťsúdnemudvoruazatýmúčelomprerušiťkonaniebolootázkou,ktorásmeruje
k výkladu pojmu neprijateľná zmluvná podmienka, ktorej posúdenie otázky patrí do výlučnej právomoci

vnútroštátneho súdu bez potreby ingerencie súdneho dvora Európskej únie. V predmetnej veci bolo
sporné predovšetkým aplikácia vnútroštátneho práva, čo však je výlučne vecou vnútroštátnych súdov.
Ďalej konštatoval, že každý dotknutý súd mal možnosť položiť súdnemu dvoru otázku ohľadne výkladu
normy práva spoločenstva, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná.

Právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom, v danej veci umožňuje
aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, exekučného poriadku a zákona o
rozhodcovskom konaní. Otázky kladené ako prejudiciálne sú podľa názoru súdu skutkové otázky o
ktorých neprináleží rozhodovať Súdnemu dvoru, ako ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad a
lebo uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh

žalobcu na prerušenie konania zamietol

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Galanta č. sp.zn. XEr/XXX/XXXX vyplynulo, že
bola podaná žiadosť exekútorom o vydanie poverenia na H. Q. U. dňa 11.02.2011, na základe
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vydaného 21.09.2010 pod číslom Q. XXXXX/

XX, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. 10. 2010 a vykonateľnosť 14. 10. 2010, ktorým bola povinná B.
G. zaviazaná na zaplatenie pohľadávky spolu s príslušenstvom titulom istiny 700,99 € so zmenkovým
úrokom 0, 25 % denne z dlžnej sumy od 01.04.2010 až do zaplatenia a so zákonným úrokom vo výške
6 % ročne z dlžnej sumy od 15.06.2010 až do zaplatenia a k náhrade trov konania 247,03 €, ktorý dlh
vznikol nezaplatením poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere Č..XXXXXXX medzi spoločnosťou

Pohotovosť s.r.o. a povinnou. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný na exekútorskom úrade dňa
17.1. 2011, čo znamená, že exekútor podal žiadosť o vykonanie exekúcie až po uplynutí skoro jedného
mesiaca od podania návrhu. Exekučný súd následne uznesením dňa 16.06.2011 zamietol žiadosť
súdnehoexekútoraovydaniepoverenia,žalobcanepodalodvolanie,uznesenianadobudliprávoplatnosť
čo do zamietnutia žiadosti k 16.07.2011. Žaloba o náhradu škody za nesprávny úradný postup bola

podaná dňa 27.9.2012.

Podľa § 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., v platnom znení č. 215/2007 Z.z., č. 477/2008 Z.z. a č. 518/2008
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonovVšetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení
čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz zo
zodpovednosti za škodu sa nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1/ porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo

nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosti (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písmena a 2/, b/ citovaného zákona, § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona číslo 514/2003Z.z.).

2/ vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1 a § 17, 1, 2, 3, 4, § 18 zákona číslo 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka).

3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe. V tomto prípade žalobca tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným

postupom, ktorý spočíval v nečinnosti, v prieťahoch v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie
nevydalo v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním, po uplynutí viac ako 271 dní. Nesprávnym
úradným postupom súdu, nesprávnou aplikáciou zákona. Napriek žiadosti o vydanie poverenia na
základe právoplatného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ktorý je rovnocenný s inými
exekučnými titulmi, žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Čím mal porušiť zásadu právnej istoty a

prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a/ nezákonným rozhodnutím
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 citovaného zákona, Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní
alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,

Podľa § 5 citovaného zákona, Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 citovaného zákona, Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal

proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného

Podľa § 9 citovaného zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,nečinnosť pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní, možno vychádzať len z
výsledku vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa

dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu v ruskej práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez v totožných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku účinného od 1. 6. 2010 súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti uvedenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do pätnástich dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku účinného od 1. 6. 2010 okrem hore uvedeného znenia bolo
znenie § 44 ods. 2 exekučného poriadku doplnené tak, že táto lehota neplatí, ak, ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c)/ a d/ (notárska zápisnica, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií

a zmierov nimi schválených ).

Zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že žiadosť o vydanie poverenia bola datovaná
11 2. 2011. Súd rozhodol o zamietnutí žiadosti dňa 16. 6. 2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 16. 07. 2011, keďže žalobca nepodal opravný prostriedok. Súd má za to, že k prieťahom v tomto

konanínedošloVdanomprípadeexekučnýmtitulombolrozhodcovskýrozsudok.Súdmalzato,že podľa
novely Exekučného poriadku § 44 ods. 2 a účinnú od 1. 6. 2010 podľa tohto ustanovenia lehota 15 dní
pre vydanie poverenia neplatí, ak je exekučným titulom podľa § 42 ods. 2 písmena c/ a d/Exekučného
poriadku, tak ako tomu bolo v tomto príklade. Exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu.

Súd má za to, že nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ani k nesprávnemu úradnému postupu
súdu, ktorý by spočíval v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Samotné rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu, pretože postup
súdu ďalšie vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
2Cdo 129/97 zo dňa 29.6.1999). Výsledkom sudcovskej činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie

poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že len musí vždy súd žiadosti
navrhovateľa vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnotiť
ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky XX C. XXXX/XXXX I. L.
XX. X. XXXX).

Procesný súd mal za to, že rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť na vydanie
poverenia, súd nevyhodnotil ako nesprávny úradný postup. Ako nesprávny úradný postup nevyhodnotil
ani procesný postup exekučného súdu pred vydaním rozhodnutia. Procesný postup smeroval k vydaniu
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, jeho výsledkom bolo vydanie rozhodnutia, preto procesný postup
bol efektívny. Nešlo o nesprávny úradný postup. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

XCdo XX/XXXX vyplýva, že nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou
normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí
alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a tento postup nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia a preto súd nevyhodnotil akonesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003Z.z. a nevyhodnotil tak ani procesný
postup súdu, ktorý mu predchádzalo.

Z uvedených dôvodov za splnenia zákonných podmienok podľa ust.§ 6 ods. 1, 2 zákona číslo
514/2003 Z.z. rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia bolo možné skúmať len
z hľadiska jeho nezákonnosti. Navrhovateľ však nesplnil zákonné podmienky, podať riadny opravný
prostriedok, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011. Nepredložil rozhodnutie príslušného
orgánu, ktorým by bolo rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a, ktorým by bol súd

viazaný. Preto súd ustálil, že rozhodnutie, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť na vydanie poverenia,
je zákonným. Z týchto skutočností potom vyplýva, že žalobca nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, keď nepreukázal
nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie.

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné

a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd môže návrh zamietnuť nesplnením čo i
len jednej podmienky. Pre nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd preto v ďalšom nezdôvodňoval.

Podľa § 19 ods. 1 zákona číslo 519/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa prvočísel 3 roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo

zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo
zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutia.

Podľa ods. 2 uvedeného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo dňa,
keď bolo poškodenému doručené rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, to neplatí, ak ide o

škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 uvedeného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15, odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej sa súd zaoberal aj premlčaním nároku.
Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku . Súd dospel k záveru, že
nárok žalobcu na náhradu škody neexistuje, preto vznesenou námietkou premlčania sa súd v ďalšom
nezaoberal

Procesný súd v závere svojho rozsudku poukazuje v tomto smere na rozhodnutia odvolacích súdov v
obdobných veciach Krajského súdu v Trnave zo dňa 21. 1. 2014 číslo konania X C. /. T. A. Q. V. Ž.
Č. XXCo/XXX/XXXX - XXX a , kde súdy konštatovali obdobný právny názor v súvislosti s prieťahmi
namietanými žalobcom pri vydávaní poverení v súvislosti s preskúmavaným exekučným titulom.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi,
ktorý v konaní nebol úspešný . Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, pričom zo spisu trovy
žalovanej nevyplývajú. Súd z dôvodov uvedených žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).