Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoPr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213227874
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213227874.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčák v právnej veci žalobcu J. Y., bývajúceho v R. XXX,
proti žalovanej Univerzitnej nemocnici L.Pasteura Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 43, IČO:
00 606 707, zastúpenej JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II č.k. 45Cpr 1/2013-149 zo dňa 14.4.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, daného mu dňa 5.9.2013 listom zo dňa 27.8.2013 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania vznikol
dňom 16.10.1975 na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola následne menená, ako to vyplynulo z

predložených dohôd o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Pred skončením pracovného pomeru žalobca
naposledy pracoval v pracovnom zaradení vrátnik - informátor v ubytovni žalovanej. Dňa 19.7.2013
bol vydaný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon práce žalobcu, v zmysle ktorého
žalobca je spôsobilý na výkon práce v navrhovanom pracovnom zaradení : robotník v zdravotníckom
zariadení s obmedzením : mimo práce v chlade a v noci, mimo práce s bremenami a v riziku
DNJZ. V období od 12.12.2012 do 16.7.2013 bol žalobca práceneschopný a následne od 17.7.2013
do 31.7.2013 čerpal dovolenku. Počnúc dňom 1.8.2013 žalobca nenastúpil do práce, pričom svoju

neprítomnosť neospravedlnil a tento stav trval až do 19.8.2013, kedy žalobca nastúpil do práce.
Vzhľadom na nepreukázanie dôvodu neprítomnosti žalobcu v práci v období od 1.8.2013 do 18.8.2013
žalovaná evidovala neprítomnosť žalobcu ako neospravedlnenú. Listom zo dňa 5.8.2013 žalovaná
vyzvala žalobcu, aby sa za účelom ospravedlnenia svojej neprítomnosti v práci dostavil do dvoch
pracovných dní na personálne oddelenie žalovanej, keďže svoju neprítomnosť v práci relevantným
spôsobom neospravedlnil a zároveň bol upozornený, že takéto konanie môže byť považované za
neospravedlnenú absenciu a závažné porušenie pracovnej disciplíny, čoho následkom môže byť

okamžité skončenie pracovného pomeru. Uvedenú zásielku žalobca odmietol prevziať, čo potvrdil aj
vlastnoručným podpisom. Dňa 27.7.2013 bola vypracovaná dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy,
v zmysle ktorej malo dôjsť k zmene obsahu pracovnej zmluvy vo vzťahu k druhu práce žalobcu, ktorým
bola práca robotníka v zdravotníckom zariadení, avšak žalobca túto dohodu nepodpísal s tým, že juodmietol prevziať. Dňa 19.8.2013 požiadal prevádzkový odbor žalovanej, pod ktorý bol žalobca ako
zamestnanec zaradený, personálne oddelenie o zmenu pracovného zaradenia žalobcu s účinnosťou
od 19.8.2013 z vrátnika - informátora na robotníka v zdravotníckom zariadení a zároveň o zmenu

pracovnej doby z nepretržitej prevádzky na jednosmennú prevádzku a toho istého dňa bola vypracovaná
aj pracovná náplň pre žalobcu, ktorú podpísal tak žalobca, ako aj jeho priamy nadriadený. Tento
druh práce následne vykonával žalobca až do skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením
dňa 5.9.2013. Listom zo dňa 27.8.2013 žalovaná ukončila so žalobcom okamžite pracovný pomer z
dôvodu podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny,

spočívajúce v neospravedlnenej neprítomnosti v práci v období od 1.8.2013 do 18.8.2013. Okamžité
skončenie pracovného pomeru po oboznámení s jeho obsahom žalobca odmietol prevziať dňa 5.9.2013,
čo súd vzal za preukázané v samotnej listine okamžitého skončenia pracovného pomeru, na ktorej
traja svedkovia podpísali, že žalobca bol oboznámený s obsahom okamžitého skončenia pracovného
pomeru a tento odmietol prevziať. K obrane žalobcu, že do práce dňa 1.8.2013 nenastúpil z toho
dôvodu, že po ukončení pracovnej neschopnosti a predložení posudku o zdravotnej spôsobilosti mu

technický námestník žalovanej oznámil, že nemá preňho prácu a má zostať doma, súd uviedol, že
žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o pokyne zamestnávateľa, aby do práce nenastúpil. Z vykonaného
dokazovania vzal za preukázané, že žalobca síce jednal so zamestnávateľom o tej skutočnosti, že došlo
u neho k zmene spôsobilosti zdravotného stavu na výkon práce a došlo aj k zmene miesta výkonu jeho
práce v dôsledku skutočnosti na strane zamestnávateľa, ktoré skutočnosti bolo potrebné po nástupe

žalobcu do práce po ukončení práceneschopnosti a vyčerpaní dovolenky trvajúcej do 31.7.2013 riešiť,
avšaknebolpreukázanýžiadenpríkazzamestnávateľaprežalobcu,abydoprácenenastúpil.Nazáklade
týchto skutočností súd uzavrel, že bolo povinnosťou žalobcu dňa 1.8.2013 dostaviť sa do práce a
vykonávať pridelenú prácu, resp. ak mal v úmysle čerpať dovolenku, bolo jeho povinnosťou postupom
stanoveným u žalovanej vypísať žiadosť o čerpanie dovolenky, ktorá mala byť zo strany zamestnávateľa

odsúhlasená, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo. V období od 1.8.2013 do 18.8.2013 žalobca
nepreukázal, že jeho neprítomnosť v práci bola ospravedlnená, sám žalobca potvrdil, že odmietol
vypísať dovolenkový lístok za obdobie od 7.8.2013 do 18.8.2013, teda aj v tomto období bola jeho
neprítomnosť v práci neospravedlnená a na základe týchto skutočností uzavrel, že žalovaná dôvodne
kvalifikovala neprítomnosť žalobcu v práci ako neospravedlnenú. Neospravedlnená absencia žalobcu

bola prerokovaná na porade vedenia žalovanej dňa 9.8.2013 a následne dňa 14.8.2013 vo Výbore
odborovej organizácie SOZZASS pri Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, Rastislavova 43,
Košice a vo Výbore odborovej organizácie SOZZASS pri Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach,
Tr. SNP 1. Oba vyššie uvedené výbory OZ prerokovali žiadosť žalovanej o okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalobcom dňa 20.8.2013, ako vyplynulo z uznesení č. 102/13 a 171 z 20.8.2013

(č.l. 25 a 26 spisu).

Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 68, 70, 74, 77, 81 a 111 ods. 1 Obč. zák. Z výsledkov
vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca si svoj nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru uplatnil v lehote podľa ust. § 77 Zákonníka práce a rovnako žalovaná dôvod

okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnila v lehote v zmysle ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce.
Vzal za preukázané aj dodržanie všetkých formálnych náležitostí okamžitého skončenia pracovného
pomeru, t.j. písomnú formu, uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru, ako aj doručenie
okamžitého skončenia žalobcovi, ktorý ho odmietol prevziať. Rovnako vzal za preukázané naplnenie
dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce,

t.j. závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu spočívajúce v jeho neospravedlnenej neprítomnosti
v práci v období od 1.8.2013 do 18.8.2013. Nakoniec vzal za preukázané aj prerokovanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce, z
ktorých dôvodov žalobu žalobcu zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobca pre neúspech vo veci nemá
právo na náhradu trov konania a úspešná žalovaná nežiadala ich náhradu priznať, z ktorého dôvodu
žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podľa obsahu z dôvodu podľa ust.

§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd jeho žalobe vyhovie,
alternatívne navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že u žalovanej pracoval od roku 1975 a svoju prácu vykonával
svedomite a zodpovedne a jeho neospravedlnená neprítomnosť v práci vznikla len zlou komunikáciou sozamestnancami žalovaného. Dôkazom tejto skutočnosti je aj to, že od 19.8.2013 do 2.9.2013 vykonával
prácu na dispečingu a až dňa 5.9.2013 mu bolo zo strany žalovanej doručené okamžité skončenie
pracovného pomeru. Namietal, že ak žalovaná mala prerokovanú jeho neospravedlnenú absenciu, mala

mu doručiť okamžité skončenie pracovného pomeru hneď po jeho nástupe dňa 19.8.2013 a nie nechať
ho ešte ďalších 10 dní pracovať. Poukázal ďalej na rozpor v dátumoch, uvedený v odôvodnení rozsudku,
keď žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru bola zaslaná výboru odborovej
organizácie dňa 16.8.2013, ale prerokovaná bola 14.8.2013, čiže dva dni pred jej podaním. Nakoniec
poukázal tiež na to, že členka odborovej organizácie nebola v čase prerokovania okamžitého skončenia

v pracovnom pomere so žalovanou.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a neuplatnila si náhradu
trov odvolacieho konania vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu.

Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi zaslané súdom prvého stupňa dňa 3.7.2015.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3O.s.p. a z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.2.2016 o 12.15 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 2.2.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobca podľa obsahu odvolania namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j.

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav.

O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil
síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa,
tieto boli predmetom dokazovania pred súdom a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne
vyporiadal pri rozhodovaní danej veci, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.

Predmetom konania v prejednávanej veci je neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru,
daného žalobcovi dňa 5.9.2013 listom žalovanej zo dňa 27.8.2013 podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, spočívajúceho v jeho
neospravedlnenej absencii v práci v dňoch od 1.8.2013 do 18.8.2013.Podstatou obrany žalobcu je tvrdenie, že táto neospravedlnená neprítomnosť vznikla iba zlou
komunikáciou so zamestnancami žalovanej, keď do práce dňa 1.8.2013 nenastúpil výslovne na pokyn

technického námestníka žalovanej.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že vykonaným dokazovaním toto tvrdenie
žalobcu preukázané nebolo a v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia skutočností, ktorými
odôvodňuje žalobný návrh.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a povereným zamestnancom žalovanej došlo
k jednaniu v súvislosti so zmenou zdravotnej spôsobilosti žalobcu, ako aj so zmenou výkonu práce,
ktorú skutočnosť bolo potrebné riešiť po nástupe žalobcu do práce po ukončení práceneschopnosti
a vyčerpaní dovolenky trvajúcej do 31.7.2013, vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že
by žalobcovi bol zo strany žalovanej daný pokyn, aby do práce dňa 1.8.2013 nenastúpil. Žalobca mal

vedomosť o tom, že jeho neprítomnosť v práci od 1.8.2013 je neospravedlnenou už dňa 7.8.2013,
kedy sa dostavil na výzvu personálneho oddelenia do práce a napriek tejto vedomosti odmietol
vypísať dovolenkový lístok na čas jeho neprítomnosti v práci aj na ďalšie obdobie až do 18.8.2013.
Neospravedlnená absencia žalobcu v práci v dňoch od 1.8.2013 do 18.8.2013 bola teda výsledkom
zavineného konania žalobcu, ktorý v rozpore s jeho povinnosťami ako zamestnanca, vyplývajúcimi

tak zo Zákonníka práce, ako aj z pracovného poriadku žalovanej, nepreukázal neprítomnosť v práci
lekárskym potvrdením, podpísaným dovolenkovým lístkom, či inou listinou preukazujúcou dôvodnosť
jeho neprítomnosti v práci.

Súdna prax je jednotná a ustálená v tom, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi

základné povinnosti zamestnanca a zamestnanec je povinný byť na pracovisku a vykonávať prácu,
pokiaľ mu v tom nebránia ospravedlniteľné prekážky. Neospravedlnená neprítomnosť v práci je pritom
považovaná za závažné porušenie pracovnej disciplíny a vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej
veci sa jednalo o dlhodobú neospravedlnenú absenciu žalobcu v práci, boli naplnené dôvody pre
skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce, ktorý dôvod žalovaná aj uplatnila.

Záver súdu, že v danom prípade bol naplnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru v
zmysle§68ods.1písm.b/Zákonníkapráce,jetedasprávnyanedôvodnájeodvolacianámietkažalobcu
o neexistencii dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Pokiaľ žalobca namieta, že okamžité skončenie mu bolo doručené až 5.9.2013, odvolací súd poukazuje
na ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnávateľ má lehotu dvoch mesiacov odo
dňa,keďsaodôvodenaokamžitéskončeniepracovnéhopomerudozvedelatátolehotavprejednávanej
veci bola dodržaná, preto aj táto odvolacia námietka je nedôvodná.

Pokiaľ žalobca namieta, že žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru bola
zaslaná výboru odborovej organizácie dňa 16.8.2013, avšak prerokovaná bola už 14.8.2013, odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dňa 14.8.2013 bola
prerokovaná vo výbore odborovej organizácie neospravedlnená absencia žalobcu, t.j. predmetom

rokovaniaboloposúdenie,čiabsenciažalobcujealeboniejeospravedlnenouabsenciouaažnazáklade
záveru, že ide o neospravedlnenú absenciu, bola dňa 16.8.2013 zaslaná výboru odborovej organizácie
žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom. Nejde teda o rozpory
v dátumoch, ako na ne poukazuje žalobca.

K námietke žalobcu, že členka odborovej organizácie nebola v pracovnom pomere so žalovanou,
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti, z ktorého vyplýva,
že D. T. bola vo funkcii predsedu výboru základnej organizácie do 31.10.2013, čo vyplynulo z listiny
označenejakovzdaniesafunkciepredseduzodňa15.10.2013azoznámeniaozmenepredseduvýboru
zo dňa 21.10.2013. K zmene predsedu výboru základnej organizácie SOZZASS došlo na základe volieb

dňom 1.11.2013 a do uvedenej doby bola predsedníčkou výboru D. T..

Vzhľadom na skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej so žalobcom malo
všetky zákonom predpísané náležitosti pre daný spôsob skončenia pracovného pomeru a nepochybnebolo preukázané aj naplnenie dôvodu pre použitie tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru,
rozhodol súd prvého stupňa vecne správne, ak žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zamietol.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku odvolací súd rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane
výroku o trovách konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na
náhradutrovodvolaciehokonania,úspešnážalovanátrovyodvolaciehokonanianežiadalapriznať,preto
súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.