Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Konček

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/212/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514209313
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514209313.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25 proti povinnej: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, o vymoženie 197,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k.
12Er/2751/2014-14 zo dňa 23.12.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 23.12.2014 č.k. 12Er/2751/2014-14 zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie sp.zn. EX 10675/14.

Vodôvodneníuviedol,žedňa22.05.2014bolasúduprvéhostupňadoručenážiadosťsúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného voči povinnej
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa
30.01.2013 sp.zn. SR 06553/12. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.02.2011 súd prvého

stupňa zistil, že oprávnený poskytol povinnej úver, ktorý sa povinná zaviazala splácať v dohodnutých
splátkach a lehotách. Podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v dohode o vyplnení
zmenky, dlžník ako vystaviteľ zmenky na zabezpečenie svojho peňažného záväzku vyplývajúceho z
predmetnej úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Podľa tejto dohody o vyplnení zmenky,
zmenkovú sumu vyplní remitent najskôr v deň kedy sa celý dlh stane splatný okamžite. Zmenková suma

bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Predložený rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe oprávneným
predloženej zmenky, zabezpečujúcej záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 52 a

nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a podľa § 1 ods. 2 a § 17 ods. 3 a 4 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že rozhodcovská doložka bola koncipovaná ako samostatná
listina, samostatne podpísaná, čo znamená, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola osobitne
dojednaná, nesplývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Nedošlo k situácii, že spotrebiteľ
mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda

aj rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na samostatnosť dojednania má súd za to, že takto založená
právomoc rozhodcovského súdu nespĺňa pojmové znaky neprijateľnej podmienky, a preto ju súdpovažuje za platnú. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval dohodu o vyplnení zmenky, pretože
podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom do 30.04.2014 v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. Keďže zmenka

vyplnená na jej základe bola základom na vydanie rozhodcovského rozsudku, takýto rozhodcovský
rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vodvolaníuviedol,žeexekučnýsúdvprejednávanejveciprekročilrámecsvojejpreskúmavacejčinnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že
súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1
a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým

mravom, ale oprávnený mal za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd
v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34
zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa

oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho
prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie
nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k
niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými
mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania

súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa
obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS
5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského
súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného

súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k
pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Ďalej oprávnený uviedol, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko namietal skutočnosť, že zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. K uvedenému oprávnený uviedol,
že oprávnený s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 zákona o rozhodcovskom konaní

formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je
daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so
zákonom o rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol
vydaný oprávneným orgánom. Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskomkonaní.Podľajehonázoru,cieľomzákonodarcovboloumožniťspotrebiteľomrozhodnúť
sa,kdeuplatniasvojepráva,vzhľadomnačokonalsúdprvéhostupňanadrámeczákonnýchustanovení.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodla tak,
že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súdprvéhostupňasprávnenevyhovelžiadostisúdnehoexekútoraaneudelilmupoverenienavykonanie
exekúcie. Exekučný súd je totiž povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a

v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať, bol
vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na
vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti
povinnej, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.

Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom
štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia,
že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na

zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je
oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva

aj z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 09.12.2010 sp.zn. II. ÚS 545/2010-15.

V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 28.02.2011, zmluvné strany sa dohodli
v článku II. bod 1, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa 28.02.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred

Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Odvolací súd má za to, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá od

spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že
ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej
ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená
na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinná vlastnoručne podpísala. Povinná, ako

spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdala práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti
vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1 a
ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania.

Predmetnázmluvaoúverespĺňavšetkynáležitostispotrebiteľskejzmluvypodľa§52-§54Občianskeho
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne
posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Odvolací súd uvádza, že uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno

odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.