Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1021/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202717
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814202717.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu
Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: F. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ul. G. č. 5, L., zast. JUDr. Y. F., advokát, ul. O. E.. XX, L. proti odporcovi Y.
V., nar. X.XX.XXXX, bytom E. I. č. XXX, zast. K. V., nar. 29.11.1967, bytom E. I. č. 166, o zníženie
výživného, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. júla 2014,
č.k. 7C/25/2014-149, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom Zamietol návrh na zníženie výživného, ktorý navrhovateľka
odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom zo dňa 7. 11. 2013 došlo na jej strane k
zmene pomerov, pretože od 14. 10. 2013 je nezamestnaná.

Vychádzajúc z právneho posúdenia podľa v § 78 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd konštatoval, že
navrhovateľkou tvrdený zánik pracovného pomeru čašníčky nemal za následok zmenu pomerov na jej
strane, pretože z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dovtedajšie zamestnávanie vykonáva
naďalej ako výpomoc svojmu priateľovi, ktorý bol predtým jej zamestnávateľom. Pokiaľ by za takúto
výpomoc vykazujúcu znaky závislej práce získala čo i len minimálnu mzdu, postačovalo by to podľa
okresného súdu na plnenie výživného v doterajšej výške. Súčasne okresný súd zistil viacero možností
zamestnania sa na pozíciu čašníčky, a preto popri vyššie uvedenom dôvode konštatoval, že dosahovanie
príjmov postačujúcich na plnenie stanovenej vyživovacej povinnosti je v možnostiach a schopnostiach
navrhovateľky v zmysle princípu potencionality.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala jeho
zmenu tak, že krajský súd návrhu vyhovie, prípadne rozsudok zruší. Ako odvolací dôvod uplatnila
odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré spočíva v zmätočnosti dôvodov rozhodnutia. Na jednej strane
okresný súd konštatuje, že vychádzal zo zásady potencionality, no súčasne počíta zárobkové pomery
navrhovateľky. Výpočty okresného súdu sa vzájomne vylučujú, ďalej nezohľadnil, že navrhovateľka
upratovanie prevádzky G. už nevykonáva a napokon, okresný súd vôbec neustálil výšku príjmu z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Okresný súd tiež pochybil, keď nevychádzal zo stavu ku dňu vydania
rozhodnutia. Ako ďalšie odvolacie dôvody uplatnila navrhovateľka nesprávne skutkové a právne závery.
Naďalej trvala na tom že je finančne závislá od pomoci partnera, ktorý zabezpečuje jej bývanie aj stravu.
Na plnenie vyživovacej povinnosti ide celý jej príjem respektíve si na tento účel musí peniaze požičiavať.
V prípade rozhodovania podľa princípu potencionality mal okresný súd zohľadniť zárobkové možnosti

obyčajnej čašníčky v bare, ktoré neprekračujú minimálnu mzdu. Navrhovateľka zároveň poukázala, že
na tento druh práce sú uprednostňované mladšie a atraktívnejšie uchádzačky. Za nesprávny považovala
tiež záver Okresného súdu o možnosti dochádzania za prácou, pretože pri zárobku čašníčky 300 euro
je možnosť dochádzania do zamestnania veľmi obmedzená.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na
povinnosť oboch rodičov podieľať sa na výžive dieťaťa podľa svojej životnej úrovne, ako aj na svoje
právo na dôstojný život. K odvolaniu priložil fotografie, z ktorých má vyplývať, že navrhovateľka pracuje
v kaviarni svojho druha denne viac ako 8 hodín na pozícii čašníčky. Ako ďalší zdroj príjmov uviedol
vystupovanie navrhovateľky v televízii. Odporca mal za to že aj podľa fotografií je dosť presvedčivé, že
navrhovateľka netrpí núdzou o financie, žije na slušnej úrovni a nie je prinútená nosiť šperky do záložne
a požičiavať si peniaze. Tieto jej tvrdenia sú podľa odporcu účelové a nezakladajú sa na pravde.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je potrebné
rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o
odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia krajský súd zistil, že k odňatiu možnosti konať pred súdom
spôsobom vyčítaným navrhovateľkou nedošlo. Odňatím možnosti konať pred súdom (odvolací dôvod
podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) je postup súdu, ktorým účastníkom konania znemožní realizáciu
tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
ich práv a právom chránených záujmov. Tým, že okresný súd nedostatok dôvodov pre zníženie
výživného odôvodnil jednak prácou navrhovateľky, z ktorej dovodil predpoklad dosahovania príjmu a
súčasne možnosťou dostatočný príjem dosahovať podľa princípu potencionality, nedošlo k zmätočnosti
odôvodnenia. Uvedeným spôsobom iba okresný súd založil napadnuté rozhodnutie podporne aj
na ďalšom dôvode. Rozhodnutie súdu prvého stupňa pritom obsahuje podstatné a vyčerpávajúce
odôvodnenie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., dôsledne reagujúce na všetky návrhy a námietky
účastníkov, tak ako boli v priebehu konania vznesené.

Čo sa týka správnosti skutkových a právnych zistení okresného súdu, s týmito sa krajský súd v celom
rozsahu stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sa v tomto smere obmedzuje len na konštatovanie
ich správnosti.

Na zdôraznenie správnosti výroku napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza, že navrhovateľka
založila svoj návrh na zníženie výživného na skutočnosti, ktorá tu bola už v čase predchádzajúceho
rozhodovania o výživnom. V návrhu navrhovateľka tvrdila pre vec rozhodujúcu skutočnosť, že od dňa
14. 10. 2013 je nezamestnaná. Posledné rozhodnutie o výživnom bolo pritom zo dňa 7. 11. 2013, teda z
obdobia, kedy už navrhovateľka mala byť podľa jej tvrdenia nezamestnaná. V dôsledku uvedeného tak
pre rozhodnutie v tejto veci nebola splnená podmienka zmeny pomerov podľa ustanovenia § 78 ods.
1 zákona o rodine.

Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie vo výroku vecne správne a krajský súd ho preto
potvrdil.

Odporcovi, ktorému by v odvolacom konaní patrila náhrada trov podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. krajský súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .