Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sd/76/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201543
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201543.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou v právnej veci navrhovateľa B.. C. L.,

bývajúceho v L.B., C. X, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústrediu, Bratislava, Ul.29.augusta č.8, o
starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 11.09.2013 č. XXX XXX XXXX X.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom zabezpečení) a § 259 ods.1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol navrhovateľovi žiadosť

z 02.07.2013 o priznaní starobného dôchodku od 05.04.1984. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 15.07.2013 vyplýva, že navrhovateľovi
bol priznaný starobný dôchodok podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa
§ 125 ods.13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok. Odporca v rozhodnutí konštatoval, že
starobný dôchodok je navrhovateľovi naďalej vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia
z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a za výsluhový dôchodok sa iba považuje, naďalej

je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Vznik nároku na
starobný dôchodok a jeho priznanie podľa piatej časti tohto zákona súčasne vylučuje možnosť vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení. Z uvedeného dôvodu
žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku bola zamietnutá.

Navrhovateľ podal návrh na preskúmanie rozhodnutia dňa 24.10.2013, ktorý doplnil dôvodmi podaním
z 02.01.2014. Uviedol, že podľa § 209 zákona o sociálnom poistení namieta to, že pri spisovaní žiadosti

o starobný dôchodok dňa 02.07.2013 v pobočke Sociálnej poisťovne nežiada o priznanie dôchodku
len od 05.04.1984, kedy dosiahol vek 55 rokov. Pri spisovaní žiadosti dokladoval odpracované roky
od svojho 15 roku veku do nástupu na vojenskú službu. V tejto súvislosti sa zistilo, že Vojenský úrad
sociálneho zabezpečenia mu nevypláca dôchodok za základnú vojenskú službu, ktorú nahodila do
systému zamestnankyňa pobočky Sociálnej poisťovne až pri spisovaní žiadosti. Na nesprávny postup
a nesprávny zápočet a výpočet odslúžených rokov zaslal dňa 16.12.2013 aj sťažnosť do kancelárie
ministra obrany.

Konštatoval, že vyjadrenie sociálnej poisťovne, ktoré podala k jeho opravnému prostriedku je
neobjektívne a tendenčné, a to preto, že ho poškodzuje ako starodôchodcu z I. a II. kategórie, za ktorých
(pilotov, letcov) bolo do Sociálnej poisťovne platené až do 30.04.1998. Uviedol, že sociálna poisťovňa vosvojom vyjadrení sa opiera len o dva právne názory Najvyššieho súdu SR, ale vo veci bolo vydaných až
7 rôznych rozhodnutí, ktoré hovoria o niečom inom a ktoré žiada pri rozhodované súdu brať do úvahy.
Vo svojich oprávnených nárokoch sa opiera aj o vyjadrenie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny

zo dňa 22.11.2013, ktoré je odpoveďou na interpeláciu podpredsedníčky Národnej rady SR podanej
dňa 29.10.2013 vo veci vyplácania starobných dôchodkov pre bývalých vojakov a policajtov. S týmto
vyjadrením sa stotožňuje a žiada, aby bolo považované za súčasť jeho odvolania v celom rozsahu.
Alternatívne žiadal, aby súd sám alebo doporučením Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny v
Bratislave podal návrh na Ústavný súd SR na zrušenie niektorých rozporných tendenčných a nejasných

ustanovení platných sociálnych zákonov v záujme zabezpečenia rovnosti pred zákonom, prípadne aby
sa mohlo konať na medzinárodnom súde.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že žiadosťou spísanou
dňa 02.07.2013 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od
05.04.1984. Zo žiadosti vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku. V žiadosti o

dôchodok bolo priložené aj rozhodnutie zo dňa 27.11.1990 č.j. 787390, podľa ktorého bol navrhovateľovi
podľa § 164 zákona o sociálnom zabezpečení priznaný starobný dôchodok od 01.11.1990.

Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 15.08.2013 starobný dôchodok bol
navrhovateľovi priznaný podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý bol od 01.05.1998

prevedený na výsluhový dôchodok podľa § 91 ods.1 zákona č. 114/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
vojakov a tento sa od 01.07.2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods.13 zákona
č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo dňa 02.07.2013 odporca posúdil v súlade

s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 9So/129/2010 zo dňa 24.11.2011
a č. 7So/24/2011 zo dňa 29.02.2012, ktorým rozhodoval ako odvolací súd v obdobných prípadoch. Z
rozsudkov Najvyššieho súdu SR vyplýva, že starobný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom
zabezpečení naďalej patrí ako starobný dôchodok a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Vznik
nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu (a jeho priznanie a vyplácanie) podľa zákona o sociálnom

zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok aj podľa § 65 zákona o
sociálnom poistení alebo podľa § 26a zákona o sociálnom zabezpečení. Najvyšší súd SR v predmetnom
rozsudku naďalej vyslovil názor, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku je možné považovať len
za žiadosť o zvýšenie sumy už priznaného a vyplácaného starobného dôchodku príslušným útvarom
sociálneho zabezpečenia, ktorý starobný dôchodok priznal.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým
spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

V dávkovom spise sa nachádza potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 26.07.2013,

podľa ktorého navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa piatej časti zákona o sociálnom
zabezpečení, ktorý bol od 01.05.1998 prevedený na výsluhový dôchodok podľa § 91 ods.1 zákona č.
114/1998 Z.z. a tento sa od 01.07.2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods.13
zákona č. 328/2002 Z.z. V dávkovom spise sa nachádza rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku
navrhovateľovi zo dňa 27.11.1990. Starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný podľa § 164 zákona

o sociálnom zabezpečení od 01.11.1990. Pre výmeru dôchodku bola zhodnotená doba 71 rokov osem
mesiacov, z toho 71 rokov ukončených v I. kategórii. Pre zvýšenie dôchodku za ďalšie zamestnanie
po vzniku nároku bola započítaná doba od 05.04.1984 do 31.10.1986. V dávkovom spise sa ďalej
nachádza prepúšťací list navrhovateľa plk. vo výslužbe, podľa § 51 vládneho nariadenia č. 21/1958
Zb. Z prepúšťacieho listu vyplýva, že navrhovateľ vykonal základnú vojenskú službu od 01.10.1947 do

30.09.1949 a vojakom z povolania bol v období od 01.10.1949 do 31.10.1990. V žiadosti o priznanie
starobného dôchodku uviedol v rámci prípravy na povolanie denné štúdium Obchodná a živnostenská
komora Praha, čo sa však nezakladá na pravde. Navrhovateľ na pojednávaní túto situáciu ozrejmil tak,
že do nástupu na základnú vojenskú službu pracoval ako autoelektrikár v Pardubiciach, ale doklad o
dobe tohto zamestnania sa mu nepodarilo zadovážiť.

Podľa § 164 ods.1 zákona o sociálnom zabezpečení výška starobného dôchodku občanov, ktorí splnili
podmienky nároku na tento dôchodok pred 1.októbrom 1988, sú po vzniku nároku na starobný dôchodok
nepretržite zamestnaní k 30.09.1988 a nepoberali starobný dôchodok, ani jeho časť, sa určí podľapredpisov platných po 30.09.1988. Táto výška však nesmie byť nižšia ako výška určená podľa prv
platných predpisov. Z rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku vyplýva, že v navrhovateľovom
prípade išlo o starobný dôchodok priznaný podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení.

Navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok po dovŕšení 55. roku veku, teda v roku 1984
ešte pred účinnosťou zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Pri rozhodovaní o starobnom
dôchodku Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia postupoval podľa citovaného ustanovenia § 164
zákona o sociálnom zabezpečení a teda starobný dôchodok určil podľa právneho predpisu, ktorý

nadobudol právoplatnosť po 30.09.1988.

Je teda nesporné, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom
zabezpečení a tento starobný dôchodok mu naďalej patrí, pretože za výsluhový dôchodok sa v zmysle
ďalších zákonných úprav iba považuje. Navrhovateľovi nebol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38
a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z., ani mu na takýto dôchodok nevznikol nárok.

Pretože navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 01.01.2005 a starobný
dôchodok mu bol priznaný pred týmto dátumom ustanovenie § 273 ods.5 zákona o sociálnom poistení
sa na neho nevzťahuje. Podľa tohto ustanovenia poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na
starobný dôchodok pred 01.01.2004 a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31.12.2004

podľa prepdisov účinných pred 01.01.2005 (§ 273 ods.2 z), má nárok na starobný dôchodok podľa
tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok
na starobný dôchodok vzniká najskôr od 01.01.2005.

Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona o sociálnom zabezpečení (zákon

č. 100/1988 Zb.) vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods.1 zákona o
sociálnom poistení. Takýto záver vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. z rozhodnutia, na
ktoré sa odporca odvolával a ktoré bolo vydané v obdobnej veci č. 9So/129/2010 zo dňa 24.11.2011. Z
uvedeného rozsudku, od ktorého súd sa nemá dôvod odchýliť vyplýva, že žiadosť o starobný dôchodok
je možné posúdiť iba ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku. Rozhodnúť o tejto žiadosti nie je

danáprávomocodporcu,ktorýnerozhodovalopriznanístarobnéhodôchodkuatentostarobnýdôchodok
ani navrhovateľovi nevypláca. Podľa názoru súdu je daná právomoc na rozhodnutie o tejto žiadosti
Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a rozhodnutie odporcu

bolo vydané v súlade so zákonom. Preto napadnuté rozhodnutie súd podľa §250q ods.2 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania, toto právo
zo zákona nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.