Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112217657
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112217657.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.
r. o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5,
Bratislava proti odporcovi R. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. T. XX, T., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu v rade 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká
16, 080 05, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom

Advokátskej kancelárie Nám. SNP 7, Stropkov, a v rade 2/ Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. so
sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom,
so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, v konaní o zaplatenie 524,87 eur
s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 9C/191/2012-99 zo dňa 21. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie vedľajšieho účastníka proti výroku rozsudku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi

sumu 384,69 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 15. 04. 2011 až do zaplatenia v lehote 15 dní
odmieta.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal,
potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 384,69
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. 04. 2011 až do zaplatenia, v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia; v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol a navrhovateľovi ani
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“) nepriznal.

Proti prvému a tretiemu výroku rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu v rade 1/
(ďalej v texte len „vedľajší účastník“); žiadal rozsudok okresného súdu v ním napadnutej časti zmeniť
a návrh zamietnuť, uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť jemu aj odporcovi trovy prvostupňového
(101,98 Eur) aj odvolacieho (51,20 Eur) konania; alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozsudok v

napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal podané odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou, pretože vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba
v prípade vymedzenom § 201 O.s.p., ak z hmotnoprávneho predpisu vyplýva spôsob vyrovnania vzťahu
medzi účastníkom a vedľajším účastníkom; lehota na odvolanie vedľajšieho účastníka je limitovaná

lehotou účastníka; uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 51,20 Eur spolu
s DPH.Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17Co/66/2013-154 z 25. 06. 2013 odmietol odvolanie
vedľajšieho účastníka ako podané neoprávnenou osobou z dôvodu, že odporca na výzvu odvolacieho

súdu, či s odvolaním vedľajšieho účastníka súhlasí, žiadnym spôsobom nereagoval. V dôsledku pasivity
odporcu považoval krajský súd odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozhodnutiu prvostupňového súdu
vo veci samej za neúčinné, podané neoprávnenou osobou.
Na dovolanie vedľajšieho účastníka Najvyšší súd SR uznesením č.k. 4 Cdo 304/2013-174 z 23.09.2014
toto uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že odmietnutím odvolania

vedľajšieho účastníka mu odňal právo konať pred súdom; bolo potrebné postupovať v zmysle § 93
ods. 4 veta prvá O.s.p., odvolací súd mal správne vyložiť celé ustanovenie § 201 O.s.p., upravujúce
oprávnenie vedľajšieho účastníka podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a vychádzať
aj z § 93 ods. 2, ods. 4 O.s.p.. Vedľajší účastník má v rozsahu legitimácie účastníka tiež právo podať
odvolanie alebo dovolanie, a to buď vedľa účastníka, ktorého podporuje, alebo sám.; pokiaľ sa jeho
úkony dostanú do rozporu s úkonmi tohto účastníka, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Zo skutočnosti, že odporca na výzvu odvolacieho súdu, či súhlasí s odvolaním vedľajšieho účastníka
nereagoval, nebolo možné vyvodiť nesúhlas odporcu s odvolaním vedľajšieho účastníka; nesprávnym
rozhodnutím o odmietnutí odvolania odvolací súd odňal vedľajšiemu účastníkovi možnosť konať pred
súdom.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/
O.s.p. sčasti odmietol a v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok sčasti potvrdil z nasledovných dôvodov:

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto

na odvolanie nie je oprávnený.

Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá obsahom
napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.
Deje sa tak v prípade oneskoreného podania odvolania, podania odvolania neoprávnenou osobou a

ak odvolanie voči rozhodnutiu nie je prípustné alebo ak rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa po vyhlásení rozsudku vzdal odvolania (§ 207 ods. 1 O.s.p.)
aleboktorývzalodvolanieúčinnespäť(§207ods.2O.s.p.).Vodvolacomkonanísauplatňujedispozičná
zásada (t.j. odvolacie konanie môže byť začaté len na návrh); podanie odvolania je procesným úkonom
účastníka konania; kto je účastníkom konania, vymedzuje Občiansky súdny poriadok v § 90 a § 94.

Okremúčastníkovkonania(navrhovateľ-žalobca,odporca-žalovaný) môžeodvolaniepodaťajvedľajší
účastník, opierajúc sa o § 93 ods. 4 O.s.p. alebo § 201 O.s.p., ak z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (napr. v prípadoch poistenia, kedy
vedľajší účastník hradí priznané plnenie za účastníka, na ktorého strane vystupuje); v takom prípade (§
201) je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko účastníka, popri ktorom

v spore vystupuje, ba aj proti jeho vôli.
Predmetom konania v prejednávanej veci je nárok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a vedľajší
účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov; do konania vstúpil
pred 31.12.2014. Po rozhodnutí okresným súdom podal proti rozsudku odvolanie; v súdnom spise sa
nenachádza žiadne stanovisko odporcu, vyjadrujúce súhlas s týmto odvolaním a ani vedľajší účastník

vo svojom odvolaní nepreukázal, že by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu
medzi ním a účastníkom. Keďže procesné postavenie vedľajšieho účastníka v sporovom konaní je
významne ovplyvnené vôľou hlavného účastníka (dominus litis), na strane ktorého vystupuje, odvolací
súd dňa 12. 03. 2013 vyzval odporcu (č. l. 151 spisu), či s odvolaním vedľajšieho účastníka súhlasí.
Odporca napriek prevzatiu výzvy do vlastných rúk dňa 18. 03. 2013 nijako nereagoval, teda de facto

súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka neudelil. V dôsledku jeho pasivity krajský súd považoval
odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veci samej za neúčinné,
podané neoprávnenou osobou a ako také ho podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol, nezaoberajúc
sa dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia; tento postup mu najvyšší súd
vytkol.

Odvolací aj dovolací súd v tejto veci rozhodovali za účinnosti právnej úpravy, kedy sa výslovne súhlas
hlavného účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka podľa zákona nevyžadoval; súhlas hlavného
účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka je potrebný len od 01. 01. 2015 v zmysle § 93 ods. 6
O.s.p. (...vedľajší účastník môže podať odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplývaurčitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom; v ostatných prípadoch
môže vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa
zúčastňuje na konaní..). Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania a ním podaného odvolania je

potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase uskutočnenia
týchto úkonov; Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2014 v § 93 ods. 2, 3, 4
ustanovoval, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania
aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu; do konania
vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu;

o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh; v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník; koná však iba sám za seba; ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností; odvolací súd preto vyzval
odporcu na vyjadrenie, či súhlasí s odvolaním vedľajšieho účastníka. Rešpektujúc súdnu prax, takýto
postup akceptovala aj súčasná právna úprava, keď od 01.01.2015 zakotvila povinnosť predložiť súhlas
hlavného účastníka nielen k úkonom vedľajšieho účastníka, ale aj ku jeho vstupu.

O správnosti postupu odvolacieho súdu svedčí aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorá je
odvolaciemu súdu známa; konkrétne v uznesení sp. zn. 3Cdo/296/2014 z 13. 08. 2015 konštatoval,
že právne názory najvyššieho súdu sa k otázke, či vedľajší účastník je oprávnený podať odvolanie
proti prvostupňovému rozhodnutiu aj vtedy, ak ho nepodá účastník, na strane ktorého vedľajší účastník
vystupuje, postupne kryštalizovali a dotvárali; rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/59/2009

spočíva na názore, že súd je povinný v prípade, že odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu
podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k
tomuto odvolaniu súhlas. V ďalších rozhodnutiach (sp. zn. 3Cdo/188/2012 - R/62/2014, 3Cdo/137/2012,
3Cdo/280/2013, 3Cdo/295/2013) v reakcii na množiace sa prípady, v ktorých občianske združenia na
ochranu spotrebiteľa v obrovskom množstve a často len paušálne vstupovali do konaní, v ktorých išlo

o práva zo spotrebiteľských vzťahov, najvyšší súd uzavrel, že sa ani vedľajší účastník, uvedený v § 93
ods. 2 O. s. p., nesmie účastníkovi konania nanucovať a vystupovať v ňom proti vôli hlavného účastníka,
preto je súd povinný zisťovať, aký postoj zaujíma vedľajším účastníkom podporovaný hlavný účastník.
Konštatoval tiež, že je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým,
účasť ktorého si v konaní hlavný účastník neželá. V uznesení sp. zn. 6Cdo/77/2014 zo 07. 05. 2014

už Najvyšší súd SR dospel k názoru, že „rovnaký následok (ako z nesúhlasu účastníka s odvolaním
vedľajšieho účastníka - pozn. odvolacieho súdu) treba vyvodiť zo situácie, ak hlavný účastník konania
napriekvýzvesúdu,čisúhlasísodvolaním,podanýmvedľajšímúčastníkomvystupujúcimnajehostrane,
v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt („nech si každý stráži svoje práva“), zostane nečinný.
Zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby sa takáto pasivita účastníka prejavila v procesnom

dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania“.

V tejto prejednávanej veci (sp. zn. 4Cdo/304/2013) najvyšší súd za určujúcu okolnosť pre posúdenie
oprávnenia vedľajšieho účastníka považoval, že odporca na výzvu odvolacieho súdu, aby mu v lehote
10 dní oznámil, či súhlasí s odvolaním vedľajšieho účastníka (č.l. 151) nereagoval, z čoho nebolo

možné vyvodiť jeho nesúhlas, pričom použitie § 101 ods. 3 O.s.p., ak ho mal odvolací súd v úmysle
použiť, čo z uznesenia nevyplýva, neprichádzalo do úvahy; ďalšie pokyny pre odvolací súd dovolací
súd neuviedol. Preto krajský súd po zrušení jeho rozhodnutia vychádzal z názorov, vyjadrených v iných
rozhodnutiach najvyššieho súdu, citovaných vyššie. Z týchto vyplýva aj, že ak súd prvého stupňa vytvoril
účastníkovi, teda subjektu, o práva a povinnosti ktorého v konaní bezprostredne ide, ktorý sám odvolanie

nepodal, náležitú procesnú možnosť, aby sa vyjadril k odvolaniu, podanému vedľajším účastníkom,
účastník ale zostal pasívny a túto možnosť nevyužil, je opodstatnený záver, že samotný účastník sa k
procesnému úkonu vedľajšieho účastníka stavia negatívne a nemá záujem, aby v odvolacom konaní
bola preskúmaná správnosť prvostupňového rozhodnutia; procesný postup, v rámci ktorého odvolací
súd odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p., nemohol mať preto

za následok odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. tomuto vedľajšiemu
účastníkovi; správnosť nasmerovania tohto postupného trendu v rozhodovaní najvyššieho súdu (t. j.,
aby vedľajší účastník, na ktorého sa nevzťahuje § 201 ods. 1 O.s.p., bol oprávnený podať odvolanie proti
rozhodnutiu prvého stupňa, len ak s tým výslovne súhlasí ním podporovaný účastník), je potvrdená aj
prijatím novely Občianskeho súdneho poriadku, účinnej od 01. 01. 2015, zakotvujúcej potrebný súhlas

hlavného účastníka (nielen) s odvolaním vedľajšieho účastníka.

Odvolací súd v odvolacom konaní, vedenom pod sp. zn. 17Co/66/2013, skúmal stanovisko odporcu
k odvolaniu vedľajšieho účastníka, pretože sám odporca odvolanie proti rozsudku okresného súdunepodal; napriek prevzatiu zásielky do vlastných rúk nijako nereagoval. Po zrušení uznesenia o
odmietnutí odvolania (č.k. 17Co/66/2013-154 z 25.06.2013) najvyšším súdom (č.k. 4Cdo 304/2013-174
z 23.09.2014) odvolací súd opätovne zisťoval stanovisko odporcu k odvolaniu vedľajšieho účastníka;

opäť bezvýsledne aj napriek tomu, že odporca výzvu prevzal dňa 28.12.2015 do vlastných rúk.

Preto odvolací súd po posúdení oprávnenia vedľajšieho účastníka, ktorým je združenie na ochranu
práv spotrebiteľov, podať odvolanie proti rozsudku okresného súdu v zmysle § 201 v spojení s § 93
O.s.p. v znení účinnom do 31. 12. 2014, po vytvorení procesnej možnosti odporcovi, aby sa vyjadril

k odvolaniu, podanému vedľajším účastníkom, po zistení, že odporca zostal pasívny a túto možnosť
nevyužil, vychádzajúc už z novšej judikatúry Najvyššieho súdu SR (3Cdo/296/2014, 6Cdo/77/2014),
opätovne odvolanie vedľajšieho účastníka podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol ako podané
niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Z pasivity odporcu odvolací súd vyvodil záver, že k odvolaniu
vedľajšieho účastníka sa stavia negatívne a nemá záujem, aby v odvolacom konaní bola preskúmavaná
správnosť prvostupňového rozhodnutia.

Vedľajší účastník podal odvolanie aj proti výroku rozsudku, ktorým mu okresný súd nepriznal právo na
náhradu trov konania, na podanie ktorého súhlas hlavného účastníka nepotrebuje. Vedľajší účastník má
podľa § 93 ods. 4 O.s.p. rovnaké práva a povinnosti ako účastník, teda i právo na náhradu trov konania
(za splnenia zákonných predpokladov) a v prípade ich nepriznania aj právo podať odvolanie proti tomuto

rozhodnutiu z dôvodu, že vyznelo v jeho neprospech.
Rozsudok okresného súdu o trovách vedľajšieho účastníka je vecne správne; vedľajšiemu účastníkovi
môže byť priznaná náhrada trov konania len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu
účastníkovi, na strane ktorého vystupoval. Pre čiastočný úspech odporcu v konaní odporcovi právo na
náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O. s. p. nevzniklo, preto právo na náhradu trov prvostupňového

konania nevzniklo ani vedľajšiemu účastníkovi.
Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok okresného súdu potvrdil.

KeďžeObčianskysúdnyporiadokneobsahujeosobitnú úpravurozhodnutiaotrováchkonaniavprípade,
že odvolanie je odmietnuté, bolo nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť podľa § 224 O.s.p.

analogicky v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretože v týchto zákonných ustanoveniach je
upravená situácia najbližšia k odmietnutiu odvolania, lebo aj v tomto prípade konanie končí bez toho,
aby odvolací súd rozhodoval o veci samej.

Do konania vstúpil dňa 29.12.2014 aj vedľajší účastník v rade 2/; preto ho odvolací súd uviedol v záhlaví

svojho rozhodnutia.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.