Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201050
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201050.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: G. G., nar. XX. G. XXXX,
trvale bytom J. W. XXX/X, XXX XX T., štátna príslušnosť rumunská, zast. JUDr. Máriusom Vladovičom
so sídlom AK Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ Banská
Bystrica, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

KRPZ-BB-KDI2-63-002/2014 zo dňa 10. júna 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou súdu 19. augusta 2014 v zákonnej lehote domáhal, aby súd zrušil

rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-63-002/2014 zo dňa 10. júna 2014 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“), ktorým bolo zmenené rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, odboru poriadkovej a
dopravnej polície, Okresný dopravný inšpektorát Veľký Krtíš (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č.
ORPZ-VK-OPDP62-200/2013-SK zo dňa 28. apríla 2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) s poukazom na porušenie povinnosti ustanovenej v § 4
ods. 1 písm. c), v § 22 ods. 2, § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“
alebo „Zákon o cestnej premávke“), ktorý spáchal tým, že dňa 24. novembra 2013 v čase o 01.30 hodine
viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Fiat Marea, ev. č. VK- XXXBM v obci T. na ul. Y.,
kde sa na parkovisku pred futbalovým štadiónom pri cúvaní plne nevenoval vedeniu vozidla a ohrozil

ostatných účastníkov cestnej premávky, pretože pravou zadnou časťou vozidla narazil do ľavej strany
odparkovaného osobného motorového vozidla továrenskej zn. Volkswagen Golf, ev. č. VK- XXXBB.
Žalobca dopravnú nehodu neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu
policajta a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej
škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Pri dopravnej nehode nedošlo k zraneniu osôb,
dychovú skúšku s vodičom nebolo možné vykonať, nakoľko z miesta nehody odišiel do miesta svojho

trvalého bydliska. S poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a) a § 12 ods. 2 zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bola žalovanému uložená pokuta vo výške
500,- Eur (slovom päťsto eur), a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 16 mesiacov. Žalobou
napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zmenené tak,
že „výrok“ - časť opis skutku, kvalifikáciu skutku a uložená sankcia sa vypúšťa a nahrádza textom ....je
obvinený z priestupku: G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T., J. W. XXX/X, dňa 24.11.2013

o 01.30 hodine, pri vedení osobného motorového vozidla továrenskej značky Fiat Marea, ev. č. VK
- XXX BM v obci T. na Y. ulici, kde na parkovisku pred futbalovým štadiónom sa pri cúvaní plnenevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, pretože pravou zadnou časťou
vozidla narazil do ľavej bočnej časti vozidla továrenskej značky Volkswagen Golf, ev. č. VK - XXX BB. Po
spôsobení dopravnej nehody si účastník konania nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody a to, že

dopravnú nehodu neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta a
bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej
bola spôsobená dopravnou nehodou. G. G. týmto svojím konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 4
ods.1písm.c),§66ods.2písm.a),d),i)zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmeneadoplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase spáchania priestupku. Podľa § 22 ods.
2 písm. a) s poukazom na § 12 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500,- Eur, slovom päťsto eur, zákaz činnosti viesť
motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. V ďalšom výroku žalovaný vyslovil, že „ostatné časti rozhodnutia
ostávajú nedotknuté“.

Žalobca v žalobe žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, tvrdil, že rozhodnutie
správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, vadu napadnutého rozhodnutia
videl v nevykonaní všetkých dôkazov vo veci. Za vadu napadnutého rozhodnutia považoval skutočnosť,
že odvolací orgán sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, a to, že v konaní neboli vypočutí všetci

svedkovia, konkrétne svedok Viktor I., ktorý mal byť pasívny účastník dopravnej nehody ako očitý
svedok. Mal vidieť ako došlo k nárazu vozidla navrhovateľa do vozidla poškodeného, mal oznámiť
poškodenému, že mu vznikla škoda na vozidle a informovať ho o vozidle, ktoré túto škodu malo spôsobiť.
Týmto správny orgán podľa tvrdenia žalobcu porušil povinnosť vyplývajúcu mu z § 32 ods. 1 a 2 a §
33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, (ďalej len „Správny poriadok“). Správny orgán

tým nedostatočne zistil skutkový stav. Výpoveďou označeného svedka by zistil, či náraz vozidiel bol
taký silný, že žalobca mohol mať vedomosť, že došlo ku kolízii vozidiel. Žalobca v žalobe nesúhlasil
s uznaním za vinného z porušenia § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona o cestnej premávke; nesúhlasil
s tým, že úmyselne porušil povinnosti vyplývajúce mu z citovaných ustanovení. Nesúhlas odôvodnil
tým, že v okamihu, keď sa dozvedel o tom, že došlo ku kolízii jeho motorového vozidla s iným

motorovým vozidlom, bola táto udalosť už šetrená povereným príslušníkom policajného zboru, čím
možno považovať povinnosť vyplývajúcu z § 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke za splnenú.
Rovnako možno považovať za splnenú aj povinnosť vyplývajúcu z § 66 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej
premávke, nakoľko od toho momentu žalobca s vozidlom nehýbal a nijako nebránil v dokumentácii
udalosti. Nakoľko žalobca sa o vzniku udalosti dozvedel od samotného poškodeného, ktorý sám nebol

účastníkomnehody,alebolamuspôsobenáškoda,považovalžalobcazasplnenúpovinnosťvyplývajúcu
muz§66ods.2písm.i)zákonaocestnejpremávke.Žalobcazároveňnamietal,ženespáchalpriestupok
podľa zákona o priestupkoch, sankcia uložená napadnutým rozhodnutím je v rozpore so zákonom.
Výšku sankcie uloženú napadnutým rozhodnutím považoval za neprimeranú. Žalovaný podľa jeho
názoru neprihliadal na následok konania a na pohnútku, ktorá spôsobila porušenie zákona. Žalobca,

hneď ako sa dozvedel, že došlo k poškodeniu cudzieho motorového vozidla a zistení, že poškodenie
mohlo nastať jeho konaním, sa pred správnym orgánom priznal, a to k porušeniu § 4 ods. 1 písm. c)
zákona o cestnej premávke, a to, že z dôvodu hlasne pustenej hudby v aute si nevšimol, že spôsobil
škodunamotorovomvozidleaztohodôvodunezotrvalnamiesteudalosti.Svojekonanieoľutoval,škodu
poškodenému uhradil cestou poisťovne. Svojim konaním neohrozil ani neobmedzil žiadneho účastníka

cestnej premávky.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23. septembra 2014 uviedol, že napadnuté rozhodnutia
považuje za zákonné, vydané po náležite zistenom skutkovom a právnom stave. Žiadal žalobu
zamietnuť. K námietkam žalobcu uviedol, že žalovaný na ústnom pojednávaní dňa 16. januára 2014

po poučení o jeho právach a oboznámení s listinnými dôkazmi vyhlásil, že si je vedomý, že spôsobil
dopravnú nehodu a svoje konanie oľutoval. Okrem iného uviedol aj to, že dňa 24. novembra 2013
bol odviesť kamaráta z baru Šport v Neninciach asi o 01.30 hodine na svojom motorovom vozidle.
Pri cúvaní mal nahlas pustené rádio. Následne za ním domov o 02.00 hodine prišli N. G. s otcom a
opýtali sa, či náhodou nenacúval do ich auta. Žalobca išiel pozrieť svoje vozidlo, ako aj ich vozidlo a

priznal si vinu. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nevypočutie svedka D. I., tento by nemohol objasniť
žiadnu novú skutočnosť a ani žiadnu skutočnosť potvrdiť. Skutočnosť, že došlo konaním žalobcu k
poškodeniu iného OMV bola nespochybnená, žalobca si priznal vinu na zavinení dopravnej nehody.
Vykonanie nového dôkazu by neprinieslo žiadnu novú skutočnosť alebo neobjasnilo žiaden aspektkonania žalobcu. Žalovaný v písomnom vyjadrení zotrval na stanovisku, že žalobca svojím konaním
porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o cestnej premávke, nakoľko pri cúvaní sa nevenoval
vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, na základe čoho bol uznaný za vinného z

naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.
1 písm. g) Zákona o priestupkoch, nakoľko porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku ktorého vznikla dopravná nehoda. Žalovaný zároveň vyjadril
stanovisko, že žalobca svojím konaním porušil aj ustanovenie § 66 ods. 2 písm. a), i) Zákona o cestnej
premávke,nakoľkopozapríčinenídopravnejnehodytútoneohlásilpolicajtovi,nezdržalsakonania,ktoré

by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, a to premiestnenia vozidiel, v dôsledku čoho bol uznaný
vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa
§ 22 ods. 1 písm. k) Zákona o priestupkoch, pretože iným konaním porušil všeobecne záväzný právny
predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pokiaľ ide o uloženú sankciu, táto mu bola uložená
vo výške 500,- Eur, čo je na spodnej hranici možnej sadzby za postihnuteľný priestupok a zároveň
zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, čo je na spodnej hranici možnej sadzby

za postihnuteľný priestupok. Žalovaný mal za to, že sankcia bola uložená primerane a mala by splniť
individuálny prevenčný účinok, pretože doposiaľ ukladané sankcie žalobcovi sa míňali účinku a žalobca
ďalejporušovaldopravnépredpisyadopúšťalsaprotiprávnehokonaniatak,akovyplývalozkartyvodiča.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a

ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom
pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe a na dôvodoch

nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v nej uvedenými. Zdôraznil, že žalovaný nezistil úplne skutkový
stav tým, že nevypočul pána I., ktorý bol očitým svedkom dopravnej nehody. Týmto nevypočutím očitého
svedka žalovaný porušil povinnosti, ktoré mu ukladá § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, nezabezpečil
za účelom zistenia úplného skutkového stavu všetky dôkazy. Žalobca uznal, že spôsobil nehodu, za
vinu sú mu ale kladené tri porušenia právnych predpisov. Žalobca uznal, že mal nahlas pustenú hudbu,

ďalšie dve porušenia neuznal, nakoľko neodišiel z miesta nehody úmyselne. Odišiel z dôvodu, že
si nebol vedomý spôsobenia nehody, a preto ani nemohol opustiť miesto nehody úmyselne. Toto v
správnom konaní ani nebolo preukázané. Svedok by pri tom mohol potvrdiť, že žalobca nezaznamenal,
že dopravnú nehodu spôsobil. Žalobca hneď, ako ho poškodený kontaktoval, uznal vznik dopravnej
nehody. Bola vypísaná listina o náhrade škody. O tejto listine sa však právny zástupca dozvedel až po

uplynutí lehoty na podanie žaloby, a preto túto skutočnosť v žalobe neuvádzal. Ak by žalobcovi neboli
kladené za vinu aj ďalšie dve porušenia zákona, ani sankcia by nemohla byť v takej výške a v takom
rozsahu ako bola uložená.

Poverená zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržala dôvodov uvedených v písomnom

vyjadrení k žalobe, ako aj na dôvodoch prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia. Tieto
rozhodnutia považovala za správne, vydané na základe riadne a úplne zisteného skutkového stavu.
Tvrdeniu žalobcu, že nevedel o tom, že spáchal dopravnú nehodu, nezodpovedá poškodenie vozidla.
Aj keby mal pustenú hudbu, je to jeho problém. Poškodenie celej strany vedľa zaparkovaného vozidla
nebololenťuknutím,boltonáraz,muselohotozároveňprijazdespomaliť,nedása,abytaképoškodenie

šofér motorového vozidla nezbadal. Pokiaľ ide o navrhovaného svedka D. I., poverená zástupkyňa
žalovaného zdôraznila, že žalobca v správnom konaní takýto dôkaz nenavrhol, správny orgán nie je ani
povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pokiaľ má zistený skutkový stav z iných dôkazov. Na takéto
pochybenie žalobca prvý krát poukazuje až v žalobe. Poverená zástupkyňa žalovaného navrhla, aby
súd žalobu zamietol.

Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorým
zmenilrozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánu, ktorýmbolžalobcauznanývinnýmzospáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pretože porušil povinnosť ustanovenú v §
4 ods. 1 písm. c) a § 66 ods. 2 písm. a), d), i) Zákona o cestnej premávke, keď sa pri cúvaní plne

nevenovalvedeniuvozidlaanesledovalsituáciuvcestnejpremávkeapospôsobenídopravnejnehodysi
nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody, a to, že dopravnú nehodu neohlásil policajtovi, nezotrval
na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je
účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou.Z obsahu administratívneho spisu (časť „priestupkový spis“) bolo zistené, že podkladom pre
začatie konania o priestupku žalobcu bola Správa o výsledku objasňovania priestupku vypracovaná

príslušníkom Okresného riaditeľstva PZ vo Veľkom Krtíši dňa 17. decembra 2013. Žalobca sa skutku
dopustil dňa 24. novembra 2013 v čase medzi 00:30hod. do 02:00hod. na parkovisku pred futbalovým
štadiónom na ulici Konopiskovej v Neninciach. K dopravnej nehode došlo tak, že na ulici Y. v obci
T. žalobca viedol motorové vozidlo Fiat Marea, ev. č.: VK-XXX BM, ktorým pri cúvaní pravou zadnou
časťou vozidla narazil do ľavej strany odparkovaného motorového vozidla Volkswagen Golf, ev. č.:

VK-XXXBB. Žalobca po nehode neostal na mieste, nehodu neoznámil a odišiel do miesta trvalého
bydliska. Pri dopravnej nehode nedošlo k zraneniu osôb, dychovú skúšku s vodičom nebolo možné
vykonať, nakoľko odišiel z miesta dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode vznikla škoda na vozidlách
vo výške približne 1.100,- Eur. Zo správy vyplýva, že v priebehu objasňovania dopravnej nehody bolo
vykonané vyťaženie účastníkov dopravnej nehody, spísaný záznam dopravnej nehody, zápisnica o
obhliadke miesta dopravnej nehody, spracovaný náčrtok a plán z miesta dopravnej nehody, spracovaná

fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody. Dňa 16. januára 2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie
o priestupku, na ktoré bol žalobca riadne predvolaný. Žalobcovi bol ustanovený tlmočník z dôvodu, že
vyhlásil, že slovenský jazyk neovláda ani rečou ani písmom a vyjadril súhlas, aby mu do maďarskej reči
tlmočilaustanovenátlmočníčka.Kskutku,kladenémumuzavinu,žalobcavrámciústnehopojednávania
uviedol, že dňa 24. novembra 2013 v čase okolo 01:30 hodine išiel odviesť svojho kamaráta z baru

Šport v Neninciach domov na osobnom motorovom vozidle Fiat Marea, ev. č. VK - XXX BM, ktorého
bol vodičom. On v ten večer nepožil žiadne alkoholické nápoje. Vozidlo mal zaparkované pred barom
na ulici Y. v T.. Keď odchádzal z parkoviska, mal pri cúvaní nahlas pustené rádio. Kamaráta odviezol na
ulici Osadnú, on pokračoval domov na ulici J. Luku v Neninciach, kde vozidlo zaparkoval a išiel späť. V
noci, v čase asi okolo 02:00hod., prišiel za ním domov N. G. so svojím otcom a spýtali sa ho, či náhodou

nenancúval do vozidla N. G. zaparkovaného pred barom. Potom sa išiel pozrieť na ich vozidlo a aj svoje
a priznal si vinu. Vyhlásil, že si je vedomý toho, že spôsobil dopravnú nehodu, vyjadril sa, že svoje
konanie veľmi ľutuje. Na ústnom pojednávaní bolo vyhlásené rozhodnutie o priestupku, podľa ktorého
žalobca porušil povinnosť uvedenú v § 4 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 2, § 66 ods. 2 písm. d), i) Zákona o
cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), l) Zákona o priestupkoch. S

poukazom na § 22 ods. 2 písm. a) a § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch žalobcovi bola uložená pokuta
vo výške 700,-Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 22 mesiacov. Na odvolanie žalobcu
odvolací správny orgán svojim rozhodnutím zo dňa 31. marca 2013 odvolaním napadnuté prvostupňové
rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Obsahom
správneho spisu je aj záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 24. februára 2014, v rámci ktorého N. G. ml.

uviedol, že dňa 24. novembra 2013 v čase asi o 00:30 hod. zaparkoval motorové vozidlo zn. Volkswagen
Golf ev. č. VK-XXXBB, ktorého je vlastníkom, pred barom Šport na ulici Konopiskovej v Neninciach. Asi
o 01:15 hodine mu prišiel do baru povedať kamarát D. I., že do jeho motorového vozidla pred barom
pri cúvaní narazilo druhé motorové vozidlo, ktoré vôbec nezastavilo a odišlo preč. Jeho kamarát si
zapamätal aj evidenčné číslo vozidla, a to VK - XXX BM. Následne N. G. telefonoval svojmu otcovi

a spolu s ním hľadali uvedené vozidlo, ktoré našli pred bytom, v ktorom býva G. G. a na vozidle bol
poškodený zadný nárazník. Klopali a zvonili na dvere G. G., ktorý im otvoril, javil známky požitia alkoholu
a nepriznával si zavinenie dopravnej nehody. Následne sa vrátili s otcom na miesto dopravnej nehody,
otec zavolal na políciu a oznámil dopravnú nehodu. Po príchode policajtov z OOPZ im povedal, čo sa
stalo, uviedol aj evidenčné číslo motorového vozidla, ktoré narazilo do jeho vozidla a z miesta nehody

odišlo. Policajti následne išli za G. G., nikto im neotváral, na miesto zavolali dopravného policajta, ktorý
dopravnú nehodu zdokumentoval. Nasledujúci deň ráno mu zavolal G. G., priznal si zavinenie dopravnej
nehody, chcel vypísať papiere do poisťovne. Spôsobená škoda bola N. G. ml. uhradená z poisťovne.
Podľa záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 24. februára 2014 N. G. st. uviedol, že dňa 24. novembra
2013včaseokolo01:20hod.muzavolaljehosynN.G.,žedojehovozidlapredbarompricúvanínarazilo

druhé motorové vozidlo, ktoré vôbec nezastavilo a odišlo preč. Uviedol, že prišiel na miesto nehody a
spolu so synom išli hľadať uvedené vozidlo, ktorého evidenčné číslo si zapamätal synov kamarát D. I..
Vozidlo našli pred bytom, v ktorom býva G. G., na vozidle bol poškodený zadný nárazník. Klopali a zvonili
na dvere G. G., ktorým im otvoril, javil známky požitia alkoholu a nepriznával si zavinenie dopravnej
nehody. Následne sa so synom vrátili na miesto dopravnej nehody, zavolal políciu a oznámil dopravnú

nehodu. Po príchode policajtov im uviedol, čo sa stalo, uviedol im evidenčné číslo motorového vozidla,
ktoré jeho synovi narazilo do vozidla a z miesta nehody odišlo. Policajtom uviedol, kde sa nachádza
vozidla vinníka nehody. Policajti išli za G. G., nikto im neotváral, na miesto zavolali dopravného policajta,
ktorý nehodu dokumentoval. Následne zistil, že niekto preparkoval vozidlo G. G. a policajti klopali nanesprávnej adrese. Nasledujúci deň ráno synovi volal G. G. a priznal si zavinenie dopravnej nehody,
chcel vypísať papiere do poisťovne. W. R. v rámci podania vysvetlenia dňa 24. februára 2014 uviedol,
že G. G. ho dňa 24. novembra 2013 v čase asi okolo 01:30 hod. z baru Šport v Neninciach odviezol

domov. Motorové vozidlo šoféroval G. G., on sám si sadol na zadné sedadlo. Následne ho G. G. odviezol
domov na ulicu Osadnú v Neninciach. Nevedel uviesť, či cúvali alebo nie pri odchode z baru, nakoľko bol
pod vplyvom alkoholu. Vo vozidle mali pustenú hudbu a nepamätal si ani to, či do niečoho pred barom
narazili. O niekoľko dní sa stretol so G. G., ten mu povedal, že v noci keď odchádzali z baru domov,
tak narazil do vozidla pána G. a teraz bude mať z toho problémy. Na ďalšom ústnom pojednávaní 28.

apríla 2014, za účasti tlmočníčky, žalobca, ako obvinený z priestupku zotrval na svojich tvrdeniach z
predchádzajúceho ústneho pojednávania. Nad ich rámec uviedol, že keď odchádzal z parkoviska, pri
cúvaní mal nahlas pustené rádio a nevšimol si ani nepočul, že narazil do odparkovaného vozidla. Na
ústnom pojednávaní bolo vyhlásené rozhodnutie o priestupku.

Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), l) Zákona o priestupkoch, nakoľko porušil
povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. c), § 22 ods. 2, § 66 ods. 2 písm. a), d), i) Zákona o cestnej
premávke, za čo mu bola uložená sankcia, a to pokuta vo výške 500,-Eur a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlo po dobu 16 mesiacov. Zároveň mu bolo uložené nahradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.
Prvostupňové rozhodnutie správny orgán odôvodnil tým, že vychádzal z dôkazov získaných zo Správy

o výsledku objasňovania priestupku ORPZ - VK-OPDP-61-25/2013DM zo dňa 17. decembra 2013, zo
Záznamu o podaní vysvetlenia G. G. zo dňa 15. novembra 2013, Záznamu o podaní vysvetlenia N.
G. zo dňa 13. decembra 2013, Záznamu dopravnej nehody zo dňa 20. novembra 2013, Zápisnice o
ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 24. novembra 2013, Plánu miesta dopravnej nehody zo dňa
24.novembra2013,Náčrtkumiestadopravnejnehodyzodňa24.novembra2013,Dokumentáciemiesta

dopravnej nehody zo dňa 24. novembra 2013, Vybavenia poistnej udalosti z poisťovne AXA zo dňa 28.
novembra 2013, Evidenčnej karty vodiča G. G. zo dňa 15. decembra 2013, Údajov o osobe G. G. zo
systému REGOB, Evidenčnej karty vodiča G. G. zo dňa 16. januára 2014, Evidenenčnej karty vodiča
G. G. zo dňa 28. apríla 2014, Zápisnice z ústneho pojednávania G. G. zo dňa 28. apríla 2014. Správny
orgán uviedol, že rozhodoval na základe vykonaných dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným

spôsobom,akoajzvýsledkovústnehopojednávaniaopriestupku.Pokiaľideotvrdeniežalobcuuvedené
v zápisnici, že si nevšimol ani nepočul, že narazil do odparkovaného vozidla, nakoľko mal pri cúvaní
nahlas pustené rádio, považoval správny orgán za účelové a zavádzajúce, v snahe vyhnúť sa postihu za
svoje protiprávne konanie, nakoľko z fotodokumentácie poškodenia vozidiel je zrejmé, že žalobca musel
cítiť náraz do motorového vozidla. Za rozporné považoval aj tvrdenie, že žalobca si po príchode N. G. ml.

a jeho otca N. G. st. priznal zavinenie dopravnej nehody, čo je v rozpore s výpoveďou poškodeného N.
G. ml., ako aj s výpoveďou jeho otca N. G. st., nakoľko obaja vo svojich výpovediach tvrdia, že si žalobca
nepriznával zavinenie dopravnej nehody. Správny orgán považoval za jednoznačne preukázané, že
obvinený z priestupku G. G., svojím konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), l) zákona o priestupkoch. Pri určovaní druhu

sankcie a výmery správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku a spôsob spáchania skutočnosti, že
ku skutku došlo na mieste a v čase s nízkou intenzitou premávky. Správny orgán tiež prihliadal aj na
osobu páchateľa, zobral do úvahy skutočnosť, že sa k spôsobeniu dopravnej nehody priznal. Správny
orgán mal za to, že uložené sankcie budú mať pre žalobcu výchovný účinok.

Druhostupňový správny orgán na základe odvolania žalobcu napadnuté rozhodnutie zmenil v časti
„výroku“ - časť opis skutku, kvalifikácia skutku a uložená sankcia vypustil a nahradil textom „ ...., že
obvinený z priestupku G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T., J. W. XXX/X, dňa 24.11.2013
o 01:30 hodine pri vedení motorového vozidla továrenskej značky Fiat Marea, ev. č. VK - XXX BM
v obci Nenince na Konopiskovej ulici, kde na parkovisku pred futbalovým štadiónom sa pri cúvaní

plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, pretože pravou zadnou
časťou vozidla naradzil do ľavej bočnej časti vozidla továrenskej značky Volkswagen Golf, ev. č.: D. Po
spôsobení dopravnej nehody si účastník konania nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody, a to,
že dopravnú nehodu neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta
a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá

jej bola spôsobená dopravnou nehodou. G. G. týmto svojím konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 4
ods.1písm.c),§66ods.2písm.a),d),i)zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmeneadoplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku protibezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), h) zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase spáchania priestupku.

Podľa § 22 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 12 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov sa obvinenému G. G. ukladá:
a) pokuta vo výške 500,- Eur (päťsto eur),
b) zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, pričom doba zákazu činnosti začína
plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia“.

Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia ostali nedotknuté.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia,
ako aj obsah administratívneho spisu a listinné dôkazy, z ktorých vychádzal prvostupňový orgán.
Tieto dôkazy vyhodnotil odvolací orgán každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a
konštatoval, že všetky listinné dôkazy považuje za hodnoverené a dôveryhodné, pretože boli získané

zákonným spôsobom. Vo vzťahu k opisu skutku v prvostupňovom rozhodnutí, kde prvostupňový správny
orgán uviedol, že účastník konania ohrozil ostatných účastníkov konania, žalovaný toto považoval za
nepresné, nakoľko z predložených listinných dôkazov nie je jednoznačne preukázané, že žalobca pri
cúvaní ohrozil ostatných účastníkov konania. Zároveň konštatoval, že prvostupňový správny orgán v
časti kvalifikácia skutku nesprávne uviedol, že žalobca sa uznáva vinným okrem iného zo spáchania

priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, nakoľko mal uviesť, že sa uznáva vinným
okrem iného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) Zákona o priestupkoch, a to z
dôvodu, že k spáchaniu priestupku došlo dňa 24. novembra 2013, a preto mal prvostupňový orgán
posudzovať zodpovednosť za priestupok podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku a nie
podľa neskoršieho, keďže to nie je pre žalovaného priaznivejšie. V oboch konštatovaných prípadoch

odvolací správny orgán dospel k záveru, že došlo zo strany prvostupňového správneho orgánu k
zrejmej nesprávnosti, ktorá však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia o priestupku, a
preto došlo zo strany odvolacieho orgánu k zmene celej výrokovej časti rozhodnutia v časti opis a
kvalifikácia skutku. K tvrdeniam žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu
žalovaný konštatoval, že neboli splnené obligatórne podmienky, ktoré musel účastník konania splniť,

aby sa nejednalo o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť. Je tomu tak z dôvodu, že si žalobca
nesplnil povinnosť podľa § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke tým, že bezodkladne nezastavil
vozidlo, nepreukázal svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, neposkytol údaje o poistení
vozidla, nevyplnil a nepodpísal tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa
osobitného predpisu. Tieto zistenia odvolacieho orgánu potvrdzujú aj predložené listinné dôkazy, a

to záznamy o podaní vysvetlenia N. G. st. a N. G. ml., ktorí uviedli, že žalobca si nebol vedomý
toho, že zapríčinil dopravnú nehodu. Žalovaný dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že účastníci
udalosti sa na jej zavinení nedohodli a účastník konania nevyplnil a nepodpísal tlačivo zavedené na
zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, považuje sa inkriminovaná udalosť
v cestnej premávke v zmysle § 64 ods. 2 písm. a), c) Zákona o cestnej premávke za dopravnú nehodu.

Druhostupňový správny orgán zotrval na právnom posúdení skutkových zistení, že žalovaný svojím
konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o cestnej premávke, pretože pri cúvaní sa
plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čím naplnil znaky skutkovej
podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona
o priestupkoch, žalobca porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky, v dôsledku ktorého porušenia vznikla dopravná nehoda. Tvrdenie žalovaného o tom, že
nekonal vedome, nakoľko si nevšimol, že prišiel do kontaktu s cudzím motorovým vozidlom považoval
druhostupňový správny orgán za účelové, nakoľko bolo prvotnými, neodkladnými a neopakovateľnými
dôkazmi jednoznačne preukázané, že si účastník konania nesplnil povinnosti účastníka dopravnej
nehody, pretože po zapríčinení dopravnej nehody bezodkladne nezastavil vozidlo, dopravnú nehodu

neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa
konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä v premiestnení vozidiel, čím naplnil
skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b),
k) Zákona o priestupkoch. Vo vzťahu k výške sankcie žalovaný uviedol, že bral do úvahy aj skutočnosti,
ktoré žalobca uviedol až vo svojom odvolaní, a to, že svoje odvolanie podal z dôvodu neprimerane

prísne uloženej sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, pričom poukázal na to, že prvostupňový
správny orgán nebral do úvahy následok, ktorý spôsobil poškodením vozidla a ani pohnútku, ktorá
účastníka konania viedla k tomu, že odišiel z miesta dopravnej nehody. Zároveň bral do úvahy aj to, že
žalobca sa podľa evidenčnej karty vodiča zo dňa 15. decembra 2013 a 28. apríla 2014 dopustil štyrochpriestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, avšak ani jeden z týchto nebol priestupok
za skutok, ktorý mu bol preukázaný v tomto konaní. Mal za to, že na splnenie požiadavky individuálnej
prevencie a požiadavky generálnej prevencie postačí uložiť žalobcovi sankciu zákaz činnosti viesť

motorové vozidlo na 12 mesiacov, pričom pokuta vo výške 500,-Eur ostala v platnosti. Ostatné námietky
žalobcu v podanom odvolaní považoval druhostupňový správny orgán za právne irelevantné, nakoľko z
predloženého spisového materiálu mu jednoznačne vyplývalo, že prvostupňový správny orgán v danom
prípade postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi, okrem iného aj v zmysle Správneho
poriadku, pričom pri jeho aplikácii vychádzal zo základných zásad konania, presne zistil skutočný stav

veci a tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Druhostupňový správny orgán nezistil ani žiadne procesné
pochybnosti, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť prvostupňového
rozhodnutia. Druhostupňový správny orgán po vyhodnotení predložených dôkazov v duchu zásady
každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobca je vinný z naplnenia
skutkovej podstaty priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.
b), g), h) Zákona o priestupkoch.

Podľa § 2 Zákona o priestupkoch,
(1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za
priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

(2) Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia
a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo
b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený
zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej
situácii odstrániť inak.

Podľa § 4 ods.1 písm.c) Zákona o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla
a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 66 ods.1 Zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo

aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.

Podľa § 66, ods.2 písm.a), d), i) Zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný
a/ ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
d/ zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne

vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
i/ bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá
jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné,
upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
a) pokarhanie,
b) pokutu,
c) zákaz činnosti,
d) prepadnutie veci.

Podľa § 22 ods.1 písm.b), g), k, Zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto
b/ ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal
sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred

jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej
nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo
privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
g/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda,

k/ iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods.2 písm.a) Zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1a/ písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich
rokov,

Podľa § 12 Zákona o priestupkoch,
(1) Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho
spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky
a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom
alebo disciplinárnom konaní.

(2) Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa
ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak
ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

Podľa § 32 ods.1, 2, Správneho poriadku,
(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať

potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods.1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 34, ods.1-6 Správneho poriadku,
(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci

a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti.
(6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.

Podľa § 244 ods.1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods.1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250j ods.1 O.s.p, ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správneho orgánu, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca je vinným zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona o
priestupkoch, pretože svojim konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. c), v § 66 ods. 2
písm. a), d), i) zákona o cestnej premávke, za čo mu bola uložená sankcia podľa § 22 ods. 2 písm. a) s

poukazom na § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného
výlučne z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že z dôvodov uvedených žalobcom v
žalobe je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom.

Žalobca v žalobe namietal, že správny orgán nepostupoval podľa § 32 ods. 1, 2 a § 33 ods. 1 Správneho

poriadku, v konaní podľa žalobcu neboli vypočutí všetci svedkovia a správny orgán tým nedostatočne
zistil skutkový stav. Túto žalobcovu námietku, že rozhodnutie je nezákonné, pretože bolo vydané na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko je v rozpore
s obsahom správneho spisu. Žalobca takýto dôkaz v správnom konaní ani nenavrhol, o práve uplatňovaťskutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu bol v rámci ústneho pojednávania riadne poučený. Aj keď
existencia svedka D. I. vyplýva už z náčrtku miesta dopravnej nehody, ako aj výpovedí N. G. ml. a
N. G. st., žalobca výsluch uvedeného svedka v priebehu celého správneho konania nenavrhol a až

v žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného žalovanému vyčítal skutočnosť, že tento svedok v
konaní vyslúchnutý nebol. Žalovaný v prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí náležite zdôvodnil,
z ktorých dôkazov zistil porušenie právnej povinnosti žalobcom, jasne a zrozumiteľne vymedzil, ktoré
skutočnosti boli z akých dôkazov zistené a takto zistené skutočnosti právne posúdil ako konanie žalobcu
naplňujúce znaky skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa

citovaného ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona o priestupkoch. Žalobca na ústnych
pojednávaniach ako aj v písomných podaniach priznal vinu na poškodení cudzieho motorového vozidla,
a teda aj zavinenie dopravnej nehody. Námietka žalobcu o tom, že správny orgán porušil povinnosť
vyplývajúcu mu z § 32 ods. 1 a 2 a § 33 ods. 1 zákona o správnom konaní tak neobstojí. Správny orgán
vyhodnotil vykonané dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a vykonané dokazovanie
v správnom konaní poskytuje ucelený obraz skutkového stavu. Svedeckou výpoveďou D. I. nemožno

zisťovať subjektívnu vedomosť žalobcu o tom, či došlo k stretu dvoch motorových vozidiel, či žalobca
aj pri hlasne pustenej hudbe mohol tento stret zistiť, najmä keď, ako to správne konštatoval žalovaný,
intenzita kontaktu motorových vozidiel celkom zjavne vyplýva z rozsahu ich poškodení.

Žalobca aj v žalobe uznal porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej

premávke, nesúhlasil s porušením § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona o cestnej premávke. Dopravnú
nehodu však policajtovi nenahlásil, na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta nezotrval,
osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou
nehodou, neupovedomil. Pokiaľ žalobca argumentuje svojou nevedomosťou o vzniku dopravnej nehody
z dôvodu hlasne pustenej hudby a možnú vedomosť o dopravnej nehode viaže na svoj subjektívny stav,

takéto tvrdenia nemôžu privodiť zbavenie sa zodpovednosti za porušenie zákonom uloženej povinnosti.
Zákon v § 66 ods. 2 povinnosti neviaže len pre tých, ktorí sú si vedomí, že škodu, resp. dopravnú
nehodu spôsobili, ale pre každého účastníka dopravnej nehody, ktorou je osoba, ktorá sa aktívne
alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode (§ 66 ods.1 Zákona o cestnej premávke). Aj touto
námietkou sa správny orgán v žalobou napadnutom rozhodnutí zaoberal, a v kontexte vykonaného

dokazovania túto námietku správne vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú, a to najmä s prihliadnutím
na rozsah poškodení motorových vozidiel, tak ako tento vyplýva z fotodokumentácie. Z vykonaného
dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods.1 písm.
c) zákona o cestnej premávke tým, že sa nevenoval plne vedeniu motorového vozidla a nesledoval
situáciu v cestnej premávke, a zároveň svojim konaním porušil ustanovenie § 66 ods.2 písm.a), d) a

i) Zákona o cestnej premávke, nakoľko ako účastník dopravnej nehody dopravnú nehodu policajtovi
neoznámil, na mieste dopravnej nehody nezotrval až do príchodu policajta a bezodkladne neupovedomil
osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená. Pokiaľ
žalobca, ktorý nespochybnil svoje nezotrvanie na mieste dopravnej nehody a jej neoznámenie policajtovi
a poškodenému, ako jediný dôvod uvádza skutočnosť, že mal v motorovom vozidle hlasne pustenú

hudbu, táto skutočnosť ho s prihliadnutím na vyššie uvedené konštatovania zodpovednosti za priestupok
nezbavuje. Správny orgán v žalobou napadnutom rozhodnutí presne špecifikoval dôkazy, ktoré tvorili
podklad jeho rozhodnutia, tieto vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Po
preskúmaní veci sa súd stotožnil s hodnotením dôkazov žalovaným a zároveň aj s jeho závermi, že
žalovaný naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako

to vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia
správneho orgánu. Pochybenia prvostupňového správneho orgánu čo do kvalifikácie konania žalobcu
odvolací správny orgán v rámci svojho rozhodovania napravil, prvostupňové rozhodnutie zmenil v časti
opis skutku, kvalifikácia skutku a uložená sankcia. Skutkové okolnosti i závery kontroly vykonanej
u žalobcu opísané v napadnutom rozhodnutí žalovaného zodpovedajú dôkazom obsiahnutým v

správnom spise, vyplývajú z vykonaného dokazovania správnych orgánov tak, ako to uviedol žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie účastníka konania - žalobcu o tom, že o dopravnej
nehode nevedel, resp. si ju nevšimol z dôvodu hlasne pustenej hudby, žalovaný vyhodnotil ako účelové;
podľa názoru súdu v súlade so zásadami logického uvažovania. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia
zákona (§ 66 ods.1 ods.2 Zákona o cestnej premávke), toto tvrdenie žalobcu nemá žiadny právny

význam. Ani Zákon o cestnej premávke a ani Zákon o priestupkoch nepoznajú liberačný dôvod, o ktorom
žalobca tvrdí, že ho zbavil plnenia povinností uložených zákonom. Podstatné sú skutkové zistenia,
ktorými bolo zistené také konanie žalobcu, ktoré je porušením zákonom uložených povinností.Pokiaľ žalobca v žalobe namietal neprimeranú výšku sankcie uloženú mu rozhodnutím žalovaného
majúc zato, že žalovaný neprihliadal na následok konania a na pohnútku, ktorá spôsobila porušenie
zákona, toto tvrdenie je v rozpore s obsahom spisu správneho orgánu a v rozpore s odôvodnením

žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uvedené skutočnosti vo svojom rozhodnutí zohľadnil
ako nové skutočnosti, uvádzané žalobcom len v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu. Žalovaný mal zato, že na splnenie požiadavky individuálnej prevencie a generálnej
prevencie postačí žalobcovi uložiť sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov,
pričom prvostupňovým správnym orgánom bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo

na dobu 16 mesiacov. Pokuta vo výške 500 Eur ostala v platnosti. V tomto smere má správny orgán
stanovené kritériá (§ 12 Zákona o priestupkoch), na ktoré musí prihliadnuť pri stanovení druhu sankcie
a jej výmery, tieto kritériá správny orgán v napadnutom rozhodnutí zohľadnil. S prihliadnutím na vyššie
citované ustanovenia Zákona o priestupkoch správny orgán uložil sankciu - zákaz činnosti na dobu
jedného roka a teda na samej dolnej hranici sadzby ustanovenej zákonom, keď zákon umožňuje uložiť
zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Rovnako správny orgán postupoval aj čo do uloženia

sankcie - pokuty, ktorú uložil v dolnej polovici sadzby ustanovenej zákonom. Ustanovenie § 22 ods.1
písm.a) neumožňuje správnemu orgánu úvahu, ktorú z ustanovených sankcií za priestupok uloží, tak
ako to vyplýva z obsahu citovaného ustanovenia, pri naplnení skutkovej podstaty priestupku kladenej
za vinu žalobcovi je povinný uložiť ako pokutu tak aj zákaz činnosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené
mal súd zato, že čo do výšky sankcie správny orgán prihliadol na všetky kritériá ustanovené Správnym

poriadkom, správne aplikoval ustanovenie § 12 Zákona o priestupoch a čo vo výške uloženej sankcie
rozhodol správne.

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo z dôvodov uvedených
v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol
v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo
na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľdomáha.Odvolanieprotirozhodnutiu,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniť
len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.