Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/524/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211202647
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7211202647.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: M. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., č. XXX, okr. Košice - okolie, zastúpeného advokátom JUDr. Antonom
Hencovským, Františkánska 3, Košice, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36
062 235, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpenému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00
151 700, Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, o príslušenstvo pohľadávky, o
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21.2.2014 č. k. 15C/12/2011 - 223

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že

- žalobu o úroky z omeškania z a m i e t a ,

- žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov prvostupňového konania 4 438,18 € pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia, ktorú žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť advokátovi, JUDr. Antonovi Hencovskému
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

- žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu zaplatením 182,50 € na účet Okresného súdu Košice
II do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania 265,50 € pozostávajúcu zo súdneho
poplatku, ktorú žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je náhrada škody na zdraví žalobcu, ktorú tento utrpel v dôsledku dopravnej
nehody 10.12.2008, spôsobenej mu nezisteným páchateľom, vodičom osobného motorového vozidla
zn. F. C. nezisteného evidenčného čísla, ktorý z miesta nehody ušiel a pri ktorej žalobca utrpel rôzne

zranenia, ktoré v zmysle záverov lekárskych posudkov boli charakterizované ako ťažké. Z dôvodu, že
neboli zistené skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, trestné stíhanie bolo
prerušené. V zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobca ako poškodený náhrady jemu spôsobenej škody na
zdraví domáhal sa preto od žalovaného. U tohto 23.9.2010 uplatnil nárok na jednorazové odškodnenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej aj len „SSÚ“) 38 566 € (2 590 bodov priznaných
lekárskym posudkom V.. C. V., E.. z 18.8.2010). Na základe tohto žalovaný žalobcovi priznal náhrady

škody za SSÚ 2 784 € (192,5 boda) a vo zvyšku z dôvodu nedoloženia lekárskych správ jeho nárok
nepovažoval za preukázaný a ani ho neuspokojil. Tento nárok v rozsahu 35 699 € a ďalej aj zvýšenie
SSÚ o 40 % (15 426,40 €) žalobca uplatil žalobou na súde.Okresný súd Košice II rozsudkom z 21.2.2014 č. k. 15C/12/2011 - 223 žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
22 004 € s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 16 998 € od 20.5.2011 do zaplatenia, konanie o
13 592 € zastavil pre späťvzatie žaloby (k plneniu v tomto rozsahu došlo 19.5.2011), vo zvyšku žalobu

zamietol. Rozsudkom priznaná istina 22 004 € pozostáva z náhrady škody na zdraví 16 998 € a zo
zvýšenia odškodnenia náhrady za SSÚ 5 006 € ako 15 % zo sumy 33 374 € ako základu nároku (2
308 bodov po 14,46 €). Keďže z tejto sumy predstavujúcej celkové základné ohodnotenie SSÚ žalovaný
žalobcovi zaplatil celkovo 16 376 € (2 784 + 13 592 €), rozsudkom žalovaného zaviazal na zaplatenie
16 998 € ako rozdielu týchto súm (33 374 - 16 376).

Medzi účastníkmi konania bola spornou len výška uplatneného nároku, nie samotný nárok. Na základe
žalobcom predkladaných dokladov žalovaný nárok žalobcu na náhradu škody považoval za preukázaný
v rozsahu 192,5 boda, žalobcovi preto ešte pred začatím konania plnil v tomu zodpovedajúcom rozsahu
2 784 € (14,46 €/bod). Po predložení ďalších lekárskych správ a nálezov žalovaný žalobcovi 19.5.2001
plnil ďalších 13 592 € za položky, o ktoré jeho revízny lekár doplnil bodové ohodnotenie vykonané V.. V.,

E.. z 18.8.2010. Na preukázanie opodstatnenosti zvyšku žalobou uplatneného nároku bolo nariadené
znalecké aj kontrolné znalecké dokazovanie, ktorými bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobcu bolo stanovené na 2 308 bodov po 14,46 €, čomu žalobca prispôsobil aj uplatnený
nárok (posudok V.. C.Č., W.., č. 47/2013). O zvýšení spoločenského uplatnenia rozhodol postupujúc
podľa ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z.

Pri rozhodovaní o nároku žalobcu na úroky z omeškania s poukazom na §11 ods. 7 a 8 zákona č.
381/2001 Z.z., ako na predpis, ktorým je ustanovený čas plnenia, za právne významné považoval, že
hoci žalobca ako poškodený pri dopravnej nehode z 10.12.2008 u žalovaného nárok na náhradu škody
za SSÚ uplatnil výzvou z 23.9.2010 a kópiu posudku o SSÚ vystavenú V.. V. žalovanému predložil

29.9.2010, kompletnú lekársku dokumentáciu pred začatím súdneho konania žalovanému už nedoručil.
Konštatoval, že v dôsledku takéhoto správania žalobcu jeho nárok mimosúdne mohol byť vysporiadaný
len preddavkovo sumou 2 784 € za 192,5 boda. Pre nepredloženie úplnej zdravotnej dokumentácie
za účelom posúdenia všetkých položiek bodového hodnotenia z posudku V.. V., E.., žalovaný nemohol
posúdiť základ uplatneného nároku a tým ani nárok žalobcu na zvýšenie odškodnenia podľa §6 zákona

č. 437/2004 Z.z. z dôvodu nedostatočného preukázania nároku žalobcu zdravotnou dokumentáciou.
Táto okolnosť bola rovnako dôvodom aj toho, že žalovaný do jedného mesiaca po tom, čo sa o poistnej
udalosti dozvedel, neukončil vyšetrenie rozsahu povinnosti plniť žalobcovi. Stalo sa tak až v priebehu
súdneho konania na pojednávaní 4.5.2011, kedy žalobca žalovanému predložil podklady potrebné k
vyšetrovaniu uplatneného nároku a jeho revízny lekár opätovne posúdil rozsah trvalých následkov

žalobcu po zranení. Po pätnástich dňoch od ukončenia vyšetrovania 19.5.2011 žalobcovi poukázal 13
592 € (940 bodov po 14,46 €) titulom náhrady doplatku za SSÚ.

Vychádzajúc z §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. („poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia“), preto
uzavrel, že v rozsahu plnenia 16 376 € (2 784 + 13 592) žalobca nebol v omeškaní s poskytnutím
poistného plnenia, do omeškania so zaplatením zvyšku istiny 16 998 € sa dostal až nasledujúcim dňom,
t. j. 20.5.2011. Z týchto dôvodov žalovaného zaviazal žalobcovi platiť úroky z omeškania 9 % ročne

od 20.5.2011 až do zaplatenia zo sumy 16 998 €, aplikujúc tak ustanovenia §517 ods. 1 a 2 o. z. v
spojení s §3 NV č. 87/1995 Z.z., a nie od 11.1.2011, ako to uplatňoval žalobca s odôvodnením, že
žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s náhradou škody, ktorú žalobca nepreukázal, žalobu o úroky
z omeškania za obdobie od 11.1.2011 do 19.5.2011 preto zamietol.

Konanie o 13 592 € (žalovaným poskytnuté plnenie v priebehu konania) zastavil pre späťvzatie (§96
ods. 1, 2 OSP).

S odôvodnením, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a zároveň aj od úvahy
súdu, o trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 3 OSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu jeho

účelne vynaložených trov. Za tieto považoval vychádzajúc z tarifnej hodnoty 35 596 € (13 592 + 22 004)
prevzatie a prípravu zastúpenia z roku 2009, podanie žaloby na súd v roku 2011, čiastočné späťvzatie
žaloby a konanie pred súdom 4.5.2011 po 492,93 € a z tarifnej hodnoty 22 004 € za tieto považoval
vyjadrenia k znaleckým posudkom zo 16.2.2012 a z 9.9.2013 a konanie pred súdom v dňoch 29.6.2011,22.1.2014 a 21.2.2014 po 386,74 € a tiež odvolanie z roku 2013 proti uzneseniu o povinnosti zložiť
preddavok na trovy dôkazu v hodnote 193,37 €, režijný paušál 1 x 6,95 € za rok 2009, 4 x 4,71 € za
rok 2011, 2 x 7,81 € za rok 2013 a 2 x 8,04 € za rok 2014. Ich súčet 4 173,91 € zvýšil o 20 % DPH

(834,78 €) na celkových 5 008,69 €.

Podľa výsledkov konania aplikujúc ustanovenie §148 ods. 1 OSP žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
trovy štátu 311,28 €, ktoré v konaní vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním (237,94 € V.. M.,
73,34 € V.. C., W.., po odrátaní žalovaným zloženého preddavku 400 €).

Proti rozsudku, čo do výroku o príslušenstve a o trovách konania žalovaný podal odvolanie s návrhom,
aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že nárok na úroky z omeškania v celom rozsahu zamietne.
Považoval za vylúčené, aby žalovaný sa mohol dostať do omeškania v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Súdu vytýkal, že hoci aplikáciou špeciálneho právneho predpisu (§11 zákona
č. 381/2001 Z.z.) dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu na úroky z omeškania nie je dôvodný,

v rozpore s tým zároveň konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania po 20.5.2011. S poukazom
na to, že žalobcom predkladaný dôkaz na preukázanie dôvodnosti nároku na náhradu škody v počte
bodov 2 590 neobstál a sporná výška nároku v konaní nakoniec bola zistená až znalcom, namietal, že
z toho dôvodu nie je preto splnený zákonný predpoklad pre vznik nároku na úroky z omeškania, keďže
pohľadávka žalobcu nemohla vzniknúť skôr, ako bola ustálená jej výška v konaní (znalecký posudok č.

47/2013), a preto ani počiatok omeškania žalovaného nemohol nastať pred týmto dňom.

S poukazom na skutočnosť, že žalobca lekárske správy, ktorými preukazoval opodstatnenosť žalobou
uplatneného nároku na náhradu škody, žalovanému predložil až po pojednávaní 4.5.2011, proti
rozhodnutiu o trovách konania namietal, že pri štyroch úkonoch právnej služby vykonaných do 4.5.2011,

vrátane, za ktoré súd žalobcovi náhradu trov titulom odmeny advokáta priznal, nesprávne vychádzal z
tarifnej hodnoty veci 35 596 €, keďže bez lekárskych správ žalovaný nesporne nemohol posúdiť nárok
žalobcu ani čo do základu, ani čo do výšky. Takto vzniknuté trovy žalobcu podľa odvolateľa nemožno
preto považovať za účelne a dôvodne vynaložené, a rozhodnutie o trovách konania v tejto súvislosti
navrhol preto zmeniť v zmysle jeho odvolania a uplatnil náhradu trov.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi neplnil pred podaním žaloby celé odškodnenie,
žalobcovi neostalo iné, ako domáhať sa svojho nároku súdnou cestou a pokiaľ na základe záverov
znaleckého posudku bol prijatý záver, že žalobcovi titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského

uplatnenia prislúcha 33 374 €, pričom žalovaný mu dosiaľ poskytol len 16 376 €, so zaplatením rozdielu
(16 998 €) nesporne sa dostal do omeškania od 20.5.2011. Výška odškodnenia sťaženia spoločenského
uplatnenia bola ustanovená už momentom ustálenia zdravotného stavu poškodeného a znalcom v
znaleckom posudku táto bola len deklarovaná. Nič preto nebránilo žalovanému, aby 19.5.2011 okrem 13
592 € žalobcovi poskytol aj zvyšných 16 998 €. Z dôvodu, že tak neučinil, s plnením tejto sumy nesporne

sa dostal do omeškania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podanéhonatooprávnenýmúčastníkomkonaniabezpotrebynariadiťodvolaciepojednávanievrozsahu
vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP, ako i z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal

rozsudok v napadnutom rozsahu (prisúdené úroky z omeškania a závislé výroky), ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené. O odvolaní rozhodol bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214 ods. 2 OSP s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach 22.12.2015 o 12,50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202 na II.
poschodí. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 16.12.2015 boli zverejnené na úradnej tabuli

odvolacieho súdu (§156 ods. 1 a 3 OSP, §211 ods. 2 OSP).

Odvolanie žalovaného smerovalo len proti vyhovujúcemu výroku o úrokoch z omeškania a proti
závislému výroku o trovách konania, rozsudok v ostatných výrokoch v zmysle §206 OSP nadobudol
preto právoplatnosť a tieto výroky neboli predmetom odvolacieho prieskumu.

Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku, či žalovaný s
plnením peňažného dlhu voči žalobcovi sa dostal do omeškania.Nárok na náhradu škody je typickým nárokom, pri ktorom čas plnenia nie je ustanovený Občianskym
zákonníkom, a nie je určený ani dohodou. Jej splatnosť zásadne preto sa určuje podľa §563 o. z. Toto
ustanovenie okrem podmienky absencie dohody o čase plnenia možno však aplikovať iba vtedy, ak čas

plnenia nie je ani stanovený právnym predpisom, ani určený v rozhodnutí.

V danom prípade povaha veci vylučovala použitie ustanovenia §563 o. z., nakoľko čas plnenia je
stanovený právnym predpisom, a to §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, že „poisťovateľ je

povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia“. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia v prípade, že nárok na náhradu
škody je preukázaný, poisťovateľ je povinný poistné plnenie poskytnúť do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu plnenia, a v prípadoch, že dochádza k súdnemu konaniu

o opodstatnenosti nároku na náhradu škody, poisťovateľ je povinný plniť v lehote vyplývajúcej z
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, inak do 15 dní po doručení tohto právoplatného
rozhodnutia poisťovateľovi.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení pri posúdení nároku na úroky z omeškania zo sumy 16 998

€ bolo potrebné vychádzať zo skutočnosti, že (aj) o povinnosti žalovaného žalobcovi doplatiť náhradu
škody v tomto rozsahu bolo rozhodnuté rozsudkom súdu z 21.2.2014 č. k. 15C/12/2011 - 223, ktorý vo
výrokuoprisúdenejistineprávoplatnosťnadobudoldňom12.4.2014.Vzmyslerozsudkuprisúdenúistinu
žalovaný bol povinný žalobcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, t. j. v danom prípade do
15.4.2014 (utorok). Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Košice II priznaná istina

16 998 € žalovaným v prospech žalobcu bola poukázaná 10.4.2014, t. j. skôr, než rozsudok nadobudol
právoplatnosť, odvolací súd aplikujúc citované ustanovenie §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., dospel
preto k záveru, že žalovaný so sporným peňažným plnením sa nedostal do omeškania, a žalobca nemá
preto nárok na úroky z omeškania.

Odvolací súd pochybenie zistil aj v rozhodnutí o trovách konania, a to tak pri určení tarifnej hodnoty veci
za žalovaným namietané úkony právnej služby, ako aj pri rozhodovaní o trovách štátu.

Hoci žalobca, ktorému vzhľadom na povahu uplatneného nároku, postupujúc podľa §142 ods. 3 OSP
je potrebné priznať plnú náhradu jeho trov, pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo jednak od

znaleckého posudku (náhrada za SSÚ) a jednak od úvahy súdu (zvýšenie odškodnenia), aj v danom
prípade rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie o náhrade trov konania muselo byť posúdenie trov
predovšetkým z hľadiska účelnosti ich vynaloženia. Vzhľadom na to, že žalobca podklady nevyhnutne
potrebné na posúdenie opodstatnenosti uplatňovaného nároku žalovanému preukázane predložil až po
skončenísúdnehopojednávania4.5.2011,bolopotrebnéstotožniťsasodvolateľom,žetrovyvynaložené

na uplatnenie 13 592,40 € žalobou na súde do podloženia žalobou uplatneného nároku na tento účel
nevyhnutnými listinnými dôkazmi, neboli trovami nevyhnutne potrebnými na účelné uplatňovanie práva
proti žalovanému.

Za tri z odvolateľnom namietané úkony právnej služby (okrem čiastočného späťvzatia žaloby), odmenu

advokáta bolo potrebné preto určiť vychádzajúc z hodnoty 22 004 € (35 596 - 13 592). Vzhľadom na
to, že pod 22 004 € sú spojené dve veci (16 998 + 5 006), v zmysle §13 ods. 3 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z.; ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny pri nich určená z tarifnej hodnoty
nároku na náhradu SSÚ 16 998 € (336,94 €) sa zvyšuje o jednu tretinu základnej sadzby tarifnej hodnoty,
ktorá advokátovi by patrila vo veci zvýšenia odškodnenia náhrady za SSÚ sumou 5 006 € (60,31 €). V

danom prípade základná sadzba tarifnej odmeny za tieto 3 úkony právnej služby preto je 397,25 €, a
nie 492,93 €, ako uplatňoval žalobca. Za zvyšných 6 úkonov právnej služby, keďže nemožno prekročiť
návrh žalobcu a prisúdiť mu viac, než čoho sa domáhal (non ultra petit), bolo potrebné vychádzať zo
žalobcom účtovanej základnej sadzby tarifnej odmeny 386,74 €. Čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu
13 592 € sa týkalo jedine nároku na náhradu za SSÚ, základná sadzba tarifnej odmeny zaň preto je

303,74 €. Jedna polovica z 386,74 € činí 193,37 €. Režijný paušál stanovený v súlade s §16 ods. 3
vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu činil 6,95 € za rok 2009, 7,41 € na rok 2011, 7,81 € na
rok 2013 a 8,04 € na rok 2014.V posudzovanej veci účelné trovy žalobcu spočívajú preto v nasledovných 10 úkonoch právnej služby,
za ktoré patrí odmena a režijný paušál nasledovne:

- prevzatie a príprava zastúpenia z 31.1.2009 397,25 € + 6,95 €,
- podanie žaloby na súd z 28.1.2011 397,25 € + 7,41 €,
- čiastočné späťvzatie žaloby o 13 592 € z 9.6.2011 303,74 € + 7,41 €,
- konanie pred súdom 4.5.2011 397,25 € + 7,41 €,
- konanie pred súdom 29.6.2011 386,74 € + 7,41 €,

- vyjadrenie k znaleckému posudku 16.2.2012 386,74 € + 7,63 €,
- odvolanie z 31.1.2013 proti uzneseniu podľa §141 ods. 1 OSP 193,37 € + 7,81 €,
- vyjadrenie k znaleckému posudku 9.9.2013 386,74 € + 7,81 €,
- konanie pred súdom 22.1.2014 386,74 € + 8,04 € a
- konanie pred súdom 21.2.2014 386,74 € + 8,04 €,

t. j. spolu 3 698,48 €, zvýšené o 20 % DPH (739,70 €), teda celkom 4 438,18 €.

Keďže žalobca zo zákona [§4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb.] je oslobodený od súdnych
poplatkov, v zmysle §148 OSP štát má podľa výsledkov konania proti žalovanému právo na náhradu
trov konania, ktoré platil. Výsledok konania v danej veci je 58,63 % v prospech žalobcu (22 004 € z

uplatnených 37 533,40 € po späťvzatí žaloby), v zmysle §148 OSP trovy 311,28 €, ktoré platil štát, v
rozsahu 182,50 € (58,63 %) je povinný nahradiť preto žalovaný.

Zo zhora uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa §220 OSP zmenil preto napadnutý rozsudok
vo výroku o úrokoch z omeškania a trovách konania, vrátane výroku o trovách štátu tak, ako je uvedené

v enunciáte tohto rozsudku.

V odvolacom konaní úspešnému žalovanému podľa §224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 3 a §151 ods. 1,
veta prvá OSP odvolací súd priznal náhradu trov súdneho poplatku v odvolacom konaní 265,50 €.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.