Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/55/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113201013
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113201013.2

Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Debt Finance AG, so sídlom Indrustriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100 023 266,
právne zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému:
X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, zastúpená JUDr.
Ladislavom Miklušom, so sídlom Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie 775,57 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Občianske združenie - právna pomoc
spotrebiteľom, v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 118,52 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 14.01.2013 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 775,57 € na
tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 04.11.2007 mu poskytol úver splatný v
12. mesačných splátkach vo výške 71,33 €.

Žalovaný porušil ustanovenia úverovej zmluvy tým, že pohľadávku riadne a včas nesplatil. Žalovaný
pohľadávku neuhradil ani čiastočne. Pohľadávka žalobcu tak ku dňu podania žaloby predstavuje sumu
775,57 € a pozostáva z neuhradenej časti úveru, zmluvnej pokuty a odkúpených poplatkov.

Žalovaný je ďalej povinný zaplatiť 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy neuhradenej časti úveru od
21.08.2008 do dňa zaplatenia a úrok vo výške 0,05 % zo sumy neuhradenej časti úveru od 21.08.2008
do zaplatenia.

Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil zmluvu o pôžičke č. 7112269838, z ktorej vyplýva, že
žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 21 489,-Sk, bol dohodnutý počet splátok 12 vo výške 2
149,-Sk a žalovaný mal celkom zaplatiť sumu 25 787,-Sk. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné
podmienky.

Okresný súd Prešov v uvedenej veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 31.05.2013 tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 331,67 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo súm
tam uvedených. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie ako zo strany žalobcu, a to voči výroku o zamietnutí
žaloby, tak aj zo strany vedľajšieho účastníka, ktorý namietal premlčanie žalobou uplatnenej pohľadávky.

Krajský súd ako odvolací súd rozhodol uznesením č. k. 6Co/149/2013-96 zo dňa 14.10.2014 tak, že
zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Dopĺňacím rozsudkom č. k. 6Co/149/2013 zo dňa 27.11.2014, krajský súd rozhodol tak, že potvrdil
rozsudok v zamietavom výroku.

V uznesení, ktorým došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Prešov vo vyhovujúcom výroku, krajský
súd na str. 4. uviedol, že v zmysle judikatúry by mal prvostupňový súd najprv posúdiť právo žalobcu a
následne posúdiť vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka.

Ako vyplýva z čl. 51, na ktorom sa nachádza vyjadrenie k žalobnému návrhu, vedľajší účastník vzniesol
námietku premlčania z dôvodu, že žalobca zosplatnil pôžičku dňa 20.02.2008 a žaloba bola súdu
doručená až dňa 14.01.2013, teda po uplynutí premlčacej doby.

Po vrátení veci odvolacím súdom Okresný súd Prešov sa zameral teda predovšetkým na otázku, či
žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný, pretože ak by tomu tak bolo, nie je potrebné skúmať ďalšie
otázky s prejednávanou vecou súvisiace (ako napr. či úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti, a pod.).

V prejednávanej veci bolo zistené, že na základe zmluvy o pôžičke (čl. 4) bola zmluva uzavretá
04.11.2007. Žalovaný mal zaplatiť 12 splátok v mesačných intervaloch a ako vyplýva z tvrdení žalobcu,
pôžička mala byť splatená dňa 20.08.2008, keďže od 21.08.2008 sa požaduje zaplatenie úroku z
omeškania.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom,

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súdu je známe rozhodnutie NS SR č. 6MCdo/4/2012, na ktoré sa veritelia spotrebiteľských úveroch
zvyknú odvolávať a v ktorom je uvedené, že pri zmluve o úvere, je otázku premlčania potrebné riešiť
podľa Obchodného zákonníka.

Procesnému súdu je známe aj rozhodnutie NS ČR sp.zn. 32 Cdo 3337/2010, na ktoré sa taktiež
veritelia spotrebiteľských úverov odvolávajú a podľa ktorého - Úprava promlčení obsažená v občanském
zákoníku v § 101 a násl. nepatří mezi tzv. jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele ve smyslu
§ 262 odst. 4 části věty první za středníkem obchodního zákoníku. Výkladem § 262 odst. 4 části věty
první za středníkem obch. zák. nelze dospět k závěru, že odůvodňuje aplikaci jakéhokoli ustanovení, jež
by mohlo být pro spotřebitele výhodnější. Takovému závěru nelze přisvědčit již jen proto, že by vnášel
do právních vztahů zásadní nejistotu a znamenal by též výrazný zásah do zásady rovnosti účastníků
těchto vztahů. Úprava promlčení není úpravou, která směřuje k ochraně spotřebitele; odlišně stanovená
délka promlčecí doby v občanském a obchodním zákoníku je pouze výsledkem různých legislativních
procesů, z nichž však žádný nesměřuje k ochraně slabší strany (spotřebitele). Promlčení působí vůči

oběma stranám stejně, z komplexní úpravy promlčení v každém z těchto zákonů nelze považovat jen
některá z nich za výhodnější pro spotřebitele.

Senát 9C Okresného súdu Prešov rozhodujúci túto vec, podľa vyššie uvedených rozhodnutí v inej
veci aj rozhodol, avšak jeho rozhodnutie bolo krajským súdom zrušené s poukazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6 Co 81/2012 zo dňa 14. februára 2013, v ktorom bol vyslovený
právny názor, že aj pri úverovej zmluve uzavretej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a
spotrebiteľom treba použiť pri otázke premlčania (ale aj pri iných otázkach, napr. uznanie dlhu a pod.)
prednostne úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku.

Ústavný súd SR vo veci sp. zn. ÚS 402/2013-10 na základe ústavnej sťažnosti proti uvedenému
rozsudku KS v Prešove s obdobnými dôvodmi ako uvádza žalobca uviedol, že: „Po preskúmaní rozsudku
krajského súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú
udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup
pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na
zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127
ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný alebo
v zjavnom vzájomnom rozpore či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou
či nedostatočne odôvodnený.“

Na základe vyššie uvedeného aj senát 9C aplikuje pri svojom rozhodovaní na spotrebiteľský úver
vo forme úverovej zmluvy podľa Obchodného zákonníka úpravu premlčania uvedenú v občianskom
zákonníku. Keďže úver bol splatný dňa 20.02.2008 a žaloba bola podaná na súde dňa 26.11.2013, bola
podaná po uplynutí premlčacej lehoty a preto súd podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka uplatnené
právo priznať nemohol. Uvedený záver sa týka ako istiny, tak aj úrokov a úrokov z omeškania, ako aj
zmluvnej pokuty.

Len na margo veci súd uvádza, že žalobou uplatnená pohľadávka by bola premlčaná aj pri aplikácii 4
- ročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobca v konaní neúspešný právo na ňu nemá. Táto by v konaní
patrila úspešnému žalovanému, ktorý si ju však neuplatnil.

Náhradu trov právneho zastúpenia si však uplatnil vedľajší účastník vystupujúci na strane úspešného
žalovaného, námietka premlčania ktorého viedla pre žalovaného k úspechu v spore.
Trovy vedľajšieho účastníka spočívajú v nákladoch právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. za nasledujúce úkony právnych služieb:

1. Prevzatie a príprava zastúpenia - 51,45 € + RP 7,81 €
2. Vyjadrenie k žalobe - 51,45 € + RP 7,81 €,

spolu 118,52 €.

Trovy konania môže žalobca zaplatiť na účet č.: 4200922518/8360, VS: 17244.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne v 4 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v
ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.