Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913206962
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6913206962.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa
Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO:
CHE-100.023.266 zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova č. 8 proti
odporcovi B. o zaplatenie 470,47 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 324,66 eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne

zo sumy 324,66 eur od 05. 10. 2012 až do zaplatenia na účet navrhovateľa, číslo účtu O., VS
4437463 do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal na odporcovi zaplatenia sumy 145,81 eur s príslušenstvom, súd návrh
navrhovateľa v tejto časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu trovy vo výške 50,-
eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť
žalovanú sumu titulom uzavretej úverovej zmluvy, ktorú uzavrel ešte s právnym predchodcom
navrhovateľa GE MONEY, a.s.

Odporca na prvom pojednávaní uviedol, že uzavrel zmluvu s právnym predchodcom navrhovateľa v roku
2001 na televízor, vtedy mal záujem len o pôžičku na tento televízor. O žiaden iný úver nemal záujem. Po
nejakom období mu prišla úverová karta, mal tam limit asi 20.000,- Sk, ktoré vybral a začal splácať.
Podľa jeho názoru žalovanú sumu zaplatil na účet právneho predchodcu navrhovateľa GE MONEY dňa
28. 08. 2012. Preto žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.
Na posledné pojednávanie vo veci sa odporca nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, preto súd v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, úverovou zmluvou zo dňa 26. 01. 2001,
obchodnými podmienkami zmluvy o úvere, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05. 10. 2012,
sadzobníkmi poplatkov, platobnou históriou, odporom odporcu, dokladom o uhradení sumy 459,- eur,
splátkovou dohodou zo dňa 28. 01. 2009 a zistil nasledovný skutkový stav.
Odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa GE MONEY, a.s. úverovú zmluvu v zmysle §
497 a nasl. Obch. zákonníka dňa 26. 01. 2001, v zmysle ktorej zmluvy GE MONEY, a.s. poskytla

odporcovi úver na televízor vo výške 8.999,- Sk. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že si uplatňuje
svoje nároky titulom zmluvy, ktorú uzavrel jeho právny predchodca GE MONEY, a.s. s odporcom dňa
03. 09. 2007, kedy odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 663,88 eur, avšak takúto úverovú zmluvunavrhovateľ napriek opätovným výzvam súdu nepredložil. Odporca síce potvrdil, že mu bol poskytnutý
po nejakom čase od uzavretia zmluvy v roku 2001 úverový limit, bola mu zaslaná úverová karta asi na
sumu 20.000,- Sk, ktorú vyčerpal, avšak uviedol, že pôvodne pri uzatváraní zmluvy v roku 2001 nemal

záujem o iný ďalší úver. Za daného stavu súd vychádzal z toho, že navrhovateľ nepredložil písomnú
úverovú zmluvu zo dňa 03. 09. 2007, z ktorej by vyplývali konkrétne zmluvné podmienky.
Zmluva, ktorá bola uzavretá zrejme mlčky - konkludentne, nie písomne medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka,
avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú.

Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné

dojednaniaalebodohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné
v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať
zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - odporca nemal možnosť
ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú,

alebo zmluvu neprijať.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky.
Podľa § 53 ods. 4 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy
zmluva o úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V zmysle článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
V zmysle prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách za nekalú zmluvnú podmienku sa považuje v zmysle písm. e) požiadavka na spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neúmerne vysokú sumu ako kompenzáciu.
Zmluvu o úvere, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom, súd považuje za neplatný

právny úkon z toho dôvodu, že navrhovateľ nepredložil písomnú úverovú zmluvu s konkrétnymi
zmluvnými podmienkami, kde s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy v roku 2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Pokiaľ by súd vychádzal z toho, že úver odporcovi v roku 2007 bol poskytnutý na
základe obchodných podmienok zmluvy z roku 2001 bodu 8. revolvingový úver a úverová karta, z týchto

obchodných podmienok nie je vôbec možné zistiť konkrétne zmluvné podmienky, aký úver má byť
poskytnutý odporcovi, za akých podmienok, aké úroky a poplatky má odporca hradiť, kde minimálne
výška úrokov, prípadne poplatkov musia byť v zmluve uvedené, kde v zmluve vôbec nie sú uvedené
žiadne úroky ani poplatky, ktoré by mal spotrebiteľ na danom úvere zaplatiť, pričom s poukazom na
ustanovenie § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch navrhovateľ nemôže požadovať úroky a

poplatky, ktoré v zmluve nie sú uvedené. Prípadnú zmluvu o úvere z roku 2007 možno považovať za
neplatný právny úkon aj pre nedostatok vôle na strane odporcu, ktorý sám uviedol, že pri uzatváraní
zmluvy z roku 2001 nemal záujem uzavrieť aj ďalšiu zmluvu o úvere, kde v podstate len z iniciatívy
samotného právneho predchodcu navrhovateľa bola odporcovi zaslaná úverová karta s úverovým
limitom, kde samotný odporca nemohol si byť ani vedomí, že uzatvára ďalšiu úverovú zmluvu na

základe obchodných podmienok bodu 8. zmluvy z roku 2001, keďže ide o text na hranici čitateľnosti, s
ktorým nie je možné sa ani reálne oboznámiť, a preto odporca nemôže byť viazaný takýmito zmluvnými
podmienkami, ktoré zároveň predstavujú nekalú praktiku, keďže bez vôle druhej strany právneho úkonu
je druhej strane nanucovaný právny úkon, o ktorý nie je ani záujem, pričom zmluvné podmienky ďalšiehoprávneho úkonu sú schované v rámci nečitateľných obchodných podmienok. Tento právny úkon je teda
neplatný pre nedostatok vôle, nebol urobený vážne s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Obč.
zákonníka.

V prípade neplatnosti zmluvy s poukazom na ustanovenie § 457 Obč. zákonníka je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, kde zároveň v tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že navrhovateľ si nemôže uplatňovať žiadne úroky ani poplatky, keďže v zmluve nie sú uvedené. Takto
navrhovateľ má právo len na vrátenie toho, čo poskytol odporcovi, po odpočítaní platieb odporcu.
Navrhovateľ poskytol odporcovi celkovo 663,88 eur, z ktorých finančných prostriedkov odporca uhradil

339,32 eur, a teda odporca má povinnosť vrátiť navrhovateľovi len sumu 324,66 eur, na ktorú sumu súd
odporcu zaviazal, kde zároveň súd odporcu zaviazal aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania
v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, keďže odporca je v omeškaní s vrátením finančných
prostriedkov, je povinný zaplatiť úroky z omeškania, ktorých výška je stanovená v zmysle Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. ako dvojnásobok diskontnej sadzby. Splatnosť úrokov z omeškania vzhľadom
na bezdôvodné obohatenie nastala už pri poskytnutí finančných prostriedkov odporcovi, posledný výber

dňa 04. 08. 2008, kde však navrhovateľ si uplatňoval úroky z omeškania až od 05. 10. 2012, a preto
mu súd priznal úroky z omeškania od tohto dátumu z priznanej sumy.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal na odporcovi zaplatenia vyššej sumy do žalovanej istiny vo výške 145,81
eur s príslušenstvom, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.
Odporca v konaní tvrdil, že žalovanú sumu uhradil ešte na účet právneho predchodcu navrhovateľa dňa

28. 08. 2012, kedy uhradil sumu 459,- eur na účet vedený v Tatra banke. Navrhovateľ tvrdil, že na jeho
účet, ani na účet právneho predchodcu takáto suma neprišla. Samotný odporca nevedel preukázať, o
aký účet ide, na ktorý zaslal poskytnuté finančné prostriedky a z toho dôvodu súd bol nútený urobiť
dopyt na Tatra banku, a.s., ktorá súdu oznámila, že účet, na ktorý uhradil odporca finančné prostriedky,
je účtom spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany. Vzhľadom na to súd mal za preukázané, že

odporca nezaplatil zo žalovanej istiny žiadnu čiastku na účet právneho predchodcu navrhovateľa GE
MONEY, a.s., ani na účet spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o., ani na účet navrhovateľa, a preto túto
platbu nebolo možné v rámci konania zohľadniť, keďže platba bola uhradená na účet spoločnosti, ktorá
nie je účastníkom konania, ani právnym predchodcom.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., keďže každý z

účastníkov mal úspech v konaní len čiastočný, kde pomer úspechu a neúspechu je približne v rovnakej
výške, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že odporca nevedel predložiť doklad o tom, na aký účet poskytol platbu
v roku 2012, súd bol nútený urobiť dopyt na Tatra banku, a.s. za účelom ozrejmenia, na účet akej
spoločnosti odporca vlastne platbu uhradil a banka si vyúčtovala trovy vo výške 50,- eur za podanie

bankovej informácie v zmysle Zákona o bankách. Súd zaviazal odporcu na zaplatenie týchto trov dôkazu
s poukazom na ustanovenie § 141 ods. 1 O.s.p., keďže tento dôkaz súd urobil v záujme odporcu a
odporca trovy dôkazu nezálohoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo

dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.
Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.
V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.