Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/626/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212222528
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4212222528.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994,

Praha 4, IČO: 25 117 483, v konaní zast. AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36
613 843, proti odporcom: v rade 1./ S. S., nar. XX.XX.XXXX, v rade X./ F. S., nar. X.XX.XXXX, obaja
bytom C., Súdna 15XX/X, občania SR, o zaplatenie 2 491,24 EUR s príslušenstvom, sudkyňou JUDr.
Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2012 domáhal zaviazania odporcov na zaplatenie

sumy 2491,24 eur spolu so 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2182,69 eur od 11.5.2009 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporcovia s právnym predchodcom
navrhovateľa so Slovenskou sporiteľňou, a.s. (SLSP) dňa 10.5.2004 uzavreli Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0211806960, na základe ktorej SLSP poskytla odporcom pôžičku - úver vo výške 50.000,-
Sk, s tým, že konečná splatnosť úveru je 10.5.2009. Odporcovia neplatili splátky riadne a včas v
zmysle dohody. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 12.10.2008 navrhovateľ nadobudol voči
odporcom pohľadávku, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2491,24 eur.

Odporcovia sa na pojednávaní vyjadrili, že vznášajú námietku premlčania, splátky platili rok alebo dva.
Odporca v rade 1. uviedol, že pri podpise tlačiva o uznaní dlhu ani nevedel, čo podpisuje, pretože
nerozumie dobra po slovensky, nebol upozornený, že dlh môže byť premlčaný. Odporkyňa v rade 2.
uviedla, že ona takéto uznanie ani nepodpisovala.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

nachádzajúcimi sa v spise - zmluva o úvere, všeobecné podmienky, zmluvou o postúpení pohľadávky,
internými výpismi z úverového účtu, uznanie dlhu zo dňa 20.12.2011 a zistil nasledovný skutkový a
právny záver vecí.

Zo Zmluvy o úvere zo dňa 10.5.2004 vyplýva, že odporcovia požiadali SLSP o poskytnutie úveru dňa
27.4.2004. Tento im poskytol úver vo výške 50 000,- Sk, ktorý mali splácať mesačne po 1140,-Sk,
počnúc dňom 10.6.2004 s tým, že konečná splatnosť bola určená dňom 10.5.2009. Navrhovateľ spolu

s uvedenou zmluvou predložil súdu aj Všeobecné obchodné podmienky.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008 postupca postúpil na postupníka - navrhovateľa
pohľadávku vo výške žalovanej istiny so všetkými právami a výhodami.Podľa§23aods.1,2zák.č.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa(1)spotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (2) na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu (§ 52 - 60), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2 citovaného zákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, 5 citovaného zákona od spotrebiteľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi postupcom SLSP a odporcami bola
dňa 10.5.2004 uzavretá zmluva o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej postupca poskytol odporcom
úver vo výške 1659,70 eur (50 000,- Sk). Konečná splatnosť úveru bola dňa 10.5.2009. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z.,

ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 OZ. Súd teda vzťah účastníkov konania
posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1, 2 Zákona č. 634/1992 Zb. v znení
účinnom do 31.3.2006, § 53 a nasl. OZ v znení účinnom do 31.12.2007 a podľa zákona č. 258/2001
Z.z.. v znení účinnom do 30.6.2006. Daný právny vzťah medzi účastníkmi konania súd v zmysle

ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako
aj vzhľadom na ustanovenie § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 posúdil
ako občianskoprávnu vec (spotrebiteľskú zmluvu), pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou
osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
poskytovanie platobných služieb : vykonávanie platobných operácií z úveru poskytnutého používateľovi

platobných služieb formou úverového rámca prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného
prostriedkuavydávanieplatobnejkartyaleboinéhoplatobnéhoprostriedku)aspotrebiteľom(t.j.fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania).

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje

práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe
nútené splniť si svoje povinnosti.Keďže odporcovia vzniesli námietku premlčania súd na ňu zo zákona musel prihliadnuť a teda mal
za to, že uplatnená pohľadávka v zmysle splatnosti celého úveru dňom 10.5.2009 je premlčaná, teda
po uplynutí trojročnej premlčacej doby od splatnosti. Z týchto dôvodov preto súd návrh zamietol ako

premlčaný s tým, že návrh bol podaný oneskorene, posledným dňom na podanie návrhu mohol byť deň
10.5.2012, návrh bol však podaný 29.10.2012.

Čo sa týka uznania dlhu odporcom v rade 1. k tomuto súd zaujal nasledovné stanovisko: Navrhovateľ
ako nový veriteľ dňa 20.12.2011 sa dostavil k odporcom a podpísal s odporcom v rade 1. Dohodu o

uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu (čl. 12 v spise), avšak výška splátky nie je vôbec určená.
A nie je podpísaná ani odporkyňou v rade 2.

Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do výšky a dôvodu, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

V tomto prípade to bol však práve navrhovateľ (zjavne znalý práva), ktorý si vynútil u odporcu návštevu
(navrhovateľ iné netvrdil) a dal len odporcovi v rade 1. Podpísať ním pripravený formulár, kde okrem
dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach (určené neboli), vložil aj pre neho zjavne
nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už
výslovne neinterpretoval (navrhovateľ opak netvrdil).

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. - výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Dobré mravy fungujú aj ako
korektív zmluvnej slobody. Aspekt zmluvnej slobody tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity

ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Je potom nesprávny záver, že
obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu
zmluvných strán. Súd mal za to, že navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svoje, resp. pochybenie
svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní návrhu včas ( pred uplynutím premlčacej doby) a
vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu návrhu, sofistikovane pomocou osôb v jeho

záujme konajúcich, obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára,
do tejto listiny inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom ( samozrejme bez podania vysvetlenia
dlžníkovi.. Súd mal za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je pre bežného
spotrebiteľa v dôsledku ( či už úmyselne alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, kde
obsahuje pojem „ uznanie záväzku ale v čl. 3 sa deklaruje deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o

premlčaní„dlhu“,alespotrebiteľnemusívedieť,žepojemzáväzokvprávnejterminológiimôžeznamenať
a) záväzkový vzťah ako taký, b) jednotlivú povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo, c) záväzok v zmysle
dlhu. Preto súd dohodu považoval s poukazom na § 3,37 a 39 Obč. zák. za neplatnú.
Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013, sp. zn. 6M Cdo 9/2012, podľa
ktorého: „ Kým rešpektovanie princípu ignorantia iuris non excusat ( neznalosť zákona neospravedlňuje)

v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,
jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej ( až detailnej)
znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho

nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu môže byť na ujmu“.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešným odporcom
nepriznal náhradu trov konania, keďže im žiadne nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.