Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. február 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/148/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213255
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213255.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s. r. o., IČO: 35 807 598, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka
číslo 23636/B, so sídlom Pribinova ul. 25, Bratislava, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka číslo 60065/B, so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby žalovanej strane bola uložená povinnosť zaplatiť mu z titulu

majetkovej škody sumu 125 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 275 € v plnom rozsahu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd Žiar nad
Hronom dňa 27.09.2012 viac ako 600 formulárových žalôb, v ktorých sa domáhal náhrady majetkovej
škodyanemajetkovejujmy,ktorámuvzniklavdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuokresnéhosúdu
v exekučných konaniach. Podľa tvrdenia žalobcu, exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi

konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 4.2.2011 a to
rozhodnutím o poverení a k tomuto rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby omeškanie
viac ako 5 mesiacov. Nesprávny úradný postup žalobca videl v tom, že Okresný súd Žiar nad Hronom
nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom
stanovenej lehote.

Žalovaná strana navrhovala žalobu zamietnuť a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa tvrdenia
žalovanej strany, žalobca nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy
a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúci
v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, alebo rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia po zákonnom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou. Podľa vyjadrenia žalovanej strany, má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca

ocitol si zavinil sám spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich
práv a najmä, že je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím
nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Ďalej žalovaná strana
namietala, že žaloba je zmätočná, nemá náležitosti návrhu na začatie konania. Podľa jej názoru, je nárokuplatnený predčasne, nakoľko prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli
žalovanej strane doručené 23.04.2012 a žaloba na súd bola podaná 27.09.2012, teda neuplynula ešte
šesťmesačná lehota. Žalovaná strana tiež vznášala námietku premlčania, a to z toho dôvodu, že podľa

skutkových okolností uvádzaných žalobcom, v niektorých žalobách k nesprávnemu úradnému postupu
okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009 a podľa § 19 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z.
z., sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel.

Po podaní žaloby na súd, vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu o vylúčení sudcov Okresného súdu

v Žiari nad Hronom z prejednania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom,
súd predložil spis spolu s pripojeným exekučným konaním a s vlastným vyjadrením Krajskému súdu v
Banskej Bystrici na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici mal možnosť oboznámiť sa s návrhom
žalobcu, s exekučným spisom. O návrhu žalobcu rozhodol svojimi rozhodnutiami v jednotlivých veciach
a jednotlivých sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom buď vylúčil alebo nevylúčil v konkrétnych
veciach. Týmito rozhodnutiami je Okresný súd v Žiari nad Hronom viazaný.

Skutočnosť, že je súdom prejednávaná vec náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
spôsobenánesprávnymúradnýmpostupomtohoistéhosúduvinejveci,hypotézuprávnejnormyuviedol
v § 14 ods. 1 O. s. p., nenaplňuje. Pomer sudcu k veci zakladajúcu pochybnosti o jeho nestrannosti by
mohol byť, ale za okolností v tomto zákone nastaných iba za predpokladu, napr. vtedy, že by ten istý

sudca prejednával žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy, alebo škody, ktorá mala byť spôsobená jeho
vlastným postupom v posudzovanom konaní, prípadne postupom iného sudcu, či sudkyne, ku ktorému
by bol vybavujúci sudca vo vzťahu osoby blízkej (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky,
spisovej značky 30 Cdo 727/2011 zo dňa 27.04.2012).

Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci už rozhodol dňa 11.2.2015 zákonnou sudkyňou JUDr. Kamilou
Haverlovou. Krajský súd v Banskej Bystrici tento rozsudok zrušil a vrátil na nové dokazovanie. Zákonná
sudkyňa k 1.8.2015 odišla na dôchodok a preto spis bol pridelený novému sudcovi. V intenciách
rozhodnutia krajského súdu, súd doplnil dokazovanie.

Na nové vytýčené pojednávanie na deň 1.2.2016 sa účastníci nedostavili, ospravedlnili svoju
neprítomnosť a preto súd v konaní pokračoval, aj keď účastníci zostali nečinní (§ 101 ods. 2 O. s. p.).

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom nie je sporné, že konaniu súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 16588/10 povinného R. F., nar. X.X.XXXX zodpovedá

konanie na Okresnom súde v Žiari nad Hronom 13Er/1247/2010. Z obsahu tohto spisu má súd za
dokázané, že súdny exekútor podal dňa 22.12.2010 na Okresný súd v Žiari nad Hronom žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 4.2.2011 vydal
poverenie na vykonanie exekúcie. Z dátumov je zrejmé, že súd tak rozhodol v lehote 44 dní a nie tak ako
žalobca uvádza v žalobe, že bol v omeškaní viac ako 5 mesiacov. Žalobca svoje tvrdenie o omeškaní

viac ako 5 mesiacov ničím nepreukázal.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo v
návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Od 1.6.2010 platí, že táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.c, d. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekútorskej činnosti v znení zmien a doplnkov.

Z uvedeného zákonného ustanovenia má súd za dokázané, že v prípade 15 dňovej lehoty na poverenie
exekútora na vykonanie exekúcie sa jedná o poriadkovú lehotu, t.j. takú, ktorej plynutie zákonodarca
nespája s hmotno právnymi účinkami. Neznamená to však, že by súd nemusel vo veci pokračovať
plynulo a bez prieťahov. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu a Ústavného súdu za subjektívne

prieťahy v konaní považuje lehotu presahujúcu 6 mesiacov. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru
Ústavného súdu sp. zn. IÚS/16/2002, kde sa konštatuje, že „Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k
porušeniu práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov zaručený v článku 48 ods. 2 Ústavy,
Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanienepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2
Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené

v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy (IIÚS/63/2000).

Ako je uvedené vyššie, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 44 dňoch. Túto lehotu nemožno

považovať za zbytočné prieťahy. Uvedená dĺžka konania sama o sebe nie je takej povahy, že by bola
zasiahnutá podstata a účel základného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy resp. práva podľa článku
6 ods. 1 Dohovoru (obdobne Ústavný súd IÚS/476/2012). Rozhodnutie bolo vydané v lehote, v ktorej
neprevyšuje 6 mesačnú lehotu, ktorá je považovaná judikatúrou Najvyššieho súdu i Ústavného súdu za
lehotu, ktorá spôsobuje subjektívne prieťahy v konaní.

Námietka žalovanej strany, že žaloba nemá náležitosti návrhu na začatie konania nie je dôvodná,
pretože nesprávne uvedené čísla exekučných konaní nemajú žiadny vplyv na to, že by návrh na začatie
konania nemal všetky náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O. s. p. Rovnako nie je dôvodná
námietka žalovanej strany o premlčaní nároku vzhľadom na to, že vo veci bolo rozhodnuté 4.2.2011 a
do podania žaloby dňa 27.9.2012 neuplynula premlčacia doba. Nie je dôvodná ani námietka žalovanej

strany ohľadom predčasne uplatneného nároku na súd. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia(§154ods.1O.s.p.).Niejesporné,žežalobcapodalužalovanejstranyžiadosťopredbežné
prejednanienárokudňa23.04.2012.Žalovanástrana,akopríslušnýorgán,neuspokojilnároknanáhradu
škody alebo jeho časť žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti (§ 16 ods. 1 Zákona číslo
514/2003 Zbierky zákonov) a preto v čase rozhodovania súdu dňa 1.2.2016 boli splnené podmienky pre

rozhodnutie vo veci samej.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní,

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb
(§ 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení noviel).

V uvedenom exekučnom konaní, ktoré prebiehalo na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn.

13Er/1247/2010 má súd za dokázané, že nedošlo k takej nečinnosti súdu, že by bol daný zákonný dôvod
pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, preto v tomto prípade žaloba
žalobcu nie je dôvodná a preto ju súd v plnom rozsahu zamietol.

Žalovaná strana bola vo veci úspešná. V zmysle § 142 ods. 1 O. s .p. by mala právo aj na náhradu trov

konania, tieto si neuplatňovala a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.