Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/273/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214085
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114214085.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska č.1, 814 52 Bratislava zastúpeného JUDr. Vladimírom
Kánom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 9-C1 proti žalovanej: P. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, Prešov, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou P. O., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Prešov, o zaplatenie 50,70 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50,70 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu advokátskej kancelária
Ecker-Kán & Partners náhradu trov konania spočívajúcu v iných trovách konania vo výške 16,50 €, a to
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom zo dňa 21.05.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
50,70 €) a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný dňa 06.12.2013 na linke električky č. 4
Bratislavskej MHD cestoval bez platného cestovného lístka. Na základe tejto skutočnosti je žalovaný
povinný zaplatiť cestovné vo výške 0,70 € a sankciu vo výške 50 € za porušenie povinnosti preukázať
sa platným cestovným lístkom.

Vzhľadom na to, že skutočný pobyt žalovaného nie je známy, ustanovil mu súd na zastupovanie v konaní
opatrovníka.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods.2 O.s.p., podľa ktorého
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v konaní o drobných sporoch, pričom podľa § 200ea sa

drobným sporom rozumie spor, ktorého predmet konania nepresahuje sumu 1000 eur.

Súd rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise resp. známych mu z jeho úradnej
činnosti, a to hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 06.12.2013, Prepravného
poriadku MHD v Bratislave a Tarify MHD v Bratislave a na ich základe dospel k takémuto skutkovému
a právnemu záveru:

Žalovaný cestoval dňa 06.12.2013 v čase o 09:00 hod. električkovou linkou MHD č. 4, číslo voza 7831
bez platného cestovného lístka.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovnépoužijedopravnýprostriedokprávo,abyhodopravcaprepravildomiestaurčeniariadneavčas.Podľa § 2 ods.1 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach (ďalej len zákon o doprave na dráhach)
dopravou na dráhe sa rozumie železničná doprava, mestská električková doprava a trolejbusová
doprava(ďalejlen"mestskádoprava"),dopravanašpeciálnychdráhachadopravanalanovýchdráhach.

Podľa § 6 ods.1 zákona o doprave na dráhach dopravcom na účely tohto zákona je dráhový podnik,
ktorý vo verejnej osobnej doprave uzatvára s cestujúcim zmluvu o preprave osôb a v nákladnej doprave
uzatvára s odosielateľom zmluvu o preprave nákladu (ďalej len "zmluva o preprave").

Podľa § 6 ods.2 zákona o doprave na dráhach dopravca poskytuje dopravné služby podľa všeobecných
prepravných podmienok (ďalej len "prepravný poriadok") a ak ide o verejnú osobnú dopravu, aj podľa
cestovného poriadku.

Podľa § 7 ods.1 zákona o doprave na dráhach prepravný poriadok obsahuje obchodné podmienky
dopravcu na uzavretie zmluvy o preprave a na uskutočnenie prepravy.

Podľa § 8 ods.1 zákona o doprave na dráhach tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby,
najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov
so špeciálnym výcvikom (ďalej len "osobitné cestovné") a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat,
motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých

sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.

Podľa § 8 ods.5 zákona o doprave na dráhach cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo
bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe
oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému

cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice
alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie
údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a
prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu
na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

Podľa § 8 ods.6 zákona o doprave na dráhach prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok
základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac
stonásobok základného cestovného.

Podľa § 16 ods.4 písm. c) zákona o doprave na dráhach cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom
vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám
oprávneným kontrolovať prepravné doklady.

Podľa Čl. 3 Prepravného poriadku (Postavenie a povinnosti cestujúceho) bod 3. - Cestujúci je povinný

pred prepravou si zakúpiť cestovný lístok podľa tarify a byť na zastávke pripravený na nastúpenie do
vozidla.

Podľa Čl. 3 bod 6. Prepravného poriadku - Vo vozidlách MHD je zavedená prevádzka, v ktorej cestujúci,
pokiaľ nie je držiteľom platného predplatného cestovného lístka alebo platného SMS lístka, je povinný

označiť si ihneď pri nástupe do vozidla cestovný lístok na jednu cestu alebo turistický cestovný lístok pri
prvom nástupe do vozidla. Neoznačený cestovný lístok na jednu cestu alebo turistický cestovný lístok
je neplatný.

Podľa Čl. 3 bod 7. Prepravného poriadku - Cestujúci je povinný poskytnúť revízorovi cestovný lístok,

predplatný cestovný lístok vo forme čipovej karty na kontrolu platnosti. V prípade, že sa cestujúci
preukazuje SMS cestovným lístkom, je povinný predložiť mobilné komunikačné zariadenie revízorovi
na kontrolu platnosti.

Podľa Čl. 6 Prepravného poriadku (Kontrola tarifného vybavenia cestujúcich) bod 1. - Kontrolu tarifného

vybavenia cestujúcich má právo vykonávať oprávnená osoba dopravcu (ďalej len ”revízor”), ktorá je
vybavená identifikačnou kartou a oprávnením na kontrolu (príloha č. 1 - vzor identifikačná karta , príloha
č. 2 - vzor oprávnenia na kontrolu a príloha č. 3 - vzor blokovej pokuty). Revízor je povinný preukázať saidentifikačnou kartou počas výkonu kontroly a na požiadanie cestujúceho preukázať sa aj oprávnením
na kontrolu.

PodľaČl.6bod2.Prepravnéhoporiadku-Cestujúcijepovinnýnavyzvanierevízorapredložiťnakontrolu
cestovný lístok, v prípade zľavneného cestovného lístka spolu s preukážkou na tarifnú zľavu.

Podľa Čl. 6 bod 3. Prepravného poriadku - Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku
nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a sankčnú

úhradu/prirážku (ďalej len úhrada) za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške do sto
násobkuzákladnéhocestovnéhobezpríplatkovazliav.Akcestujúcimáplatnýpredplatnýcestovnýlístok
na meno s minimálne 30 dňovou platnosťou a v lehote po 48 hodinách do 30 dní od tarifného zistenia
predloží na nahliadnutie doklad totožnosti, predplatný cestovný lístok, ktorý bol platný v čase zistenia v
doplatkovej pokladni dopravcu, zaplatí v tejto pokladni manipulačný poplatok. Aktuálna výška úhrady/
prirážky a manipulačného poplatku je stanovená v tarife.

Podľa Čl. 2 bod.1 Tarify MHD v Bratislave je cena základného cestovného 0,70 €.

Podľa Čl. 5 Tarify MHD v Bratislave (Úhrady) je úhrada za cestovanie bez platného tarifného vybavenia
50 €.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný použil prepravnú službu Dopravného podniku a.s. Bratislava
bez zaplatenia cestovného. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení ako aj ustanovení
Prepravného poriadku a Tarify MHD v Bratislave mu tak vznikla povinnosť zaplatiť sankciu za porušenie
tarifných a prepravných podmienok vo výške 50 € ako aj cestovné vo výške 0,70 €. Súd preto považoval

návrh žalobcu za dôvodne podaný a v plnom rozsahu po vykonanom čiastočnom späťvzatí mu vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy
konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia, senát 9C vo veciach dopravných podnikov (a iných
formulárovýchžalôb)tietonepriznáva.Robítakajnapriektomu,žeKSvPrešovevtejtooblastirozhoduje
rôzne.

Procesný súd vychádza z judikatúry NS SR a ÚS ČR, ktorá síce záväzná priamo nie je, na senát 9C

však pôsobí presvedčivosťou svojho výkladu.

NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených
úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo

každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo

o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda

ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany,

dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole a výška dlhu.
Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z
najjednoduchších vecí.

AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí

sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu

súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom

konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa
preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.
V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie

na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.
Ústavný súd ČR vo veci sp. zn. III. ÚS 2985/14 uviedol: „Právo žalující strany domáhat se svého nároku

u soudu a využít k tomu služeb advokáta nezbavují obecný soud povinnosti brát na zřetel všechny
relevantní okolnosti pro posouzení výše účelně vynaložených nákladů žalobce při vymáhání bagatelní
pohledávky.
Relevantní okolnosti je třeba vyhodnotit ústavně konformním způsobem, tedy racionálně a srozumitelně,
s respektem k výkladu provedeným Ústavním soudem ohledně posuzování výše nákladů v tzv.

formulářových žalobách, kdy je vedle obecně použitelných obratů prováděna jen konkretizace osobních
údajů žalované strany, čísla linky prostředku hromadné dopravy, data jízdy, variabilního symbolu tzv.
hlášenky revizora a kopie této listiny.
Pokud by obecný soud nepřihlédl ke specifickým okolnostem případu, které mohly mít vliv na výši účelně
vynaložených nákladů žalobce při vymáhání bagatelní pohledávky, porušil by svým postupem právo na

spravedlivý proces zaručené čl. 36 odst. 1 Listiny, a to tím spíše pokud takové okolnosti neúspěšná
strana namítala (srov. nález Ústavního soudu ze dne 15. 5. 2012 sp. zn. II. ÚS 3011/11). Relevantní
okolnosti však nelze toliko slovně zohlednit, nýbrž je třeba je rovněž vyhodnotit ústavně konformním
způsobem, tedy racionálně a srozumitelně.
Právě této povinnosti krajský soud v napadeném rozhodnutí nedostál. Jeho závěru, že žalující stranou

podaný návrh nelze hodnotit jako tzv. formulářovou žalobu, neboť obsahuje konkrétní žalobní tvrzení,
nemůže Ústavní soud přisvědčit ani při maximální zdrženlivosti stran prosazování svého vlastního
hodnocení dílčích skutečností posuzovaného řízení. Jak vyplývá ze spisového materiálu, lze z obsahu
původního návrhu považovat, vedle osobních údajů stěžovatelky, za konkrétní žalobní tvrzení pouze
uvedení linky hromadné dopravy, kterou stěžovatelka měla cestovat bez platného dokladu, datum, kdy

se tak mělo stát, variabilní symbol tzv. hlášenky revizora a kopii této listiny. Všechny ostatní údaje a
tvrzení lze považovat za obecně uplatnitelná ve všech obdobných sporech, kterých žalující strana musí
jako provozovatel hromadné dopravy v krajském městě vést dlouhou řadu. Tak je v judikatuře Ústavního
soudu chápána formulářová žaloba (srov. např. bod 28 nálezu Ústavního soudu ze dne 29. 3. 2012sp. zn. I. ÚS 3923/11). Uvedený skutkový závěr krajského soudu lze proto považovat za tzv. extrémně
rozporný s provedenými důkazy, neboť jej při žádné rozumné interpretaci nelze považovat za správný.
Toto hodnocení je přitom v zásadě jediným konkrétním tvrzením, o nějž krajský soud opírá svůj závěr o

účelnosti nákladů vynaložených žalující stranou za právní zastoupení. Zbytek odůvodnění představuje
toliko argumentace obecnými právními principy, dle nichž "žalující má právo domáhat se svého nároku u
soudu a využít k tomu služeb advokáta". Taková tvrzení nelze nijak zpochybnit, nejsou však bez dalšího
dle Ústavního soudu jakkoliv relevantní pro posouzení účelnosti účastníkem vynaložených nákladů
řízení. Kritérium účelnosti je přitom pro přiznání náhrady nákladů řízení zcela klíčové, přičemž Ústavní

soud ve výše zmíněné ustálené judikatuře opakuje názor, že soudní vymáhání bagatelních pohledávek
nenímožnébrátjakovpodstatěbezpracnýzpůsobgenerovánínepřiměřenéhozisku,aťužspolečnostmi
zabývajícími se skupováním pohledávek, či právních zástupců napojených na společnosti, které se
vymáháním bagatelních pohledávek zabývají v podstatě denně.“
Ústavný súd ČR ďalej vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 3372/11 uviedol, že: „Právní řád a jeho
interpretace Ústavním soudem soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen

okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho
zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování
o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve
specifických případech, kdy jde
-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní

věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel

fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,
dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační
společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek
podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).“

Vzhľadom na vyššie uvedené zotrváva senát 9C na názore, že náhrada trov právneho zastúpenia
žalobcovi nepatrí, nakoľko nemá k dispozícii argumenty, ktoré by predčili argumenty uvedené vyššie.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,

možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie
je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy
konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.
Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej

pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach
nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho
zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami
prepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205
ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.