Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2011

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/179/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710209135
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2011:5710209135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: Hospodár,

s.r.o., IČO: XX XXX XXX, os sídlom Sklené 330, právne zastúpený JUDr. Mgr. Štefanom Buchom,
advokátom so sídlom v Žiline, Nám. M.R. Štefánika 1, proti odporkyni: C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX, právne zastúpená JUDr. Jozefom Pliešovským, advokátom so sídlom v Martine, A. Kmeťa 22,
v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemkov parcela C KN č. XXX/X- zastavané plochy
a nádvoria o výmere 44768 m2, parcela C KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 323
m2, parcela C KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 937 m2, parcela C KN č. XXX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.223 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území D. a zapísané
na LV č. XXX.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 720,43 EUR, na účet právneho
zástupcu navrhovateľa JUDr. Mgr. Štefana Buchu, číslo účtu: XXX XXX XXXX/
XXXX, vedený v Dexia banke Slovensko, pobočka Hodžova 11, Žilina, a.s. do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal aby súd určil, že je vlastníkom
nehnuteľností (pozemkov), nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., zapísaných na LV č. XXX,
parc. čísla KN-C XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X. Pozemky pôvodne nadobudol navrhovateľ kúpnou

zmluvou od Agrokombinátu Šturec, a.s., v konkurze, so sídlom Turčianske Teplice. Vklad kúpnej zmluvy
bol povolený správou katastra Turčianske Teplice v roku XXXX, pod číslom V XXX/XXXX. V čase
nadobudnutiatýchtopozemkovnavrhovateľomnebolovkatastrievidovanéktýmtopozemkomduplicitné
vlastníctvo. Vlastnícke právo odporkyne k predmetným nehnuteľnostiam je v katastri nehnuteľností
evidované až od 26.6.2003 na LV č. XXX. Vtedy Správa katastra Turčianske Teplice zapísala vlastníctvo
odporkyne na základe rozhodnutia Okresného súdu Martin sp.zn. D XXX/XX, K. XXX/XX zo dňa
18.9.1995, ktorým bolo vyporiadané dedičstvo po právnom predchodcovi odporkyne, otcovi G. E..

Rodičia odporkyne získali sporné pozemky po drobných nemeckých vlastníkoch prídelom na základe
výmeru, ktorý vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 10.11.1948, pod
č. XXXXX/XX na základe ustanovení nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa. Neskôr sa rodičia odporkyne týchto pozemkov v roku 1951 vzdali a to písomnými prehláseniami.
Vlastníkom pozemkov sa stal Československý štát. Pozemky postupne prechádzali na rôzne subjekty
(tieto subjekty ich nadobúdali v dobrej viere, že sú ich oprávnenými vlastníkmi) až sa ich vlastníkom stal v

roku 2000 navrhovateľ. Odstránenie duplicitného vlastníctva sa navrhovateľ snažil vyriešiť mimosúdnoucestou. Dňa 22.2.2010 uzatvoril s odporkyňou dohodu o vzájomnom urovnaní a podali na Správe
katastra Turčianske Teplice návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Odporkyňa však ešte
pred povolením vkladu od dohody odstúpila. Navrhovateľ zastáva názor, že sporné pozemky neboli

právnym predchodcom odporkyne odňaté násilím, ale, že sa ich títo vzdali dobrovoľne. Odporkyňa ich
teda nemohla dediť, pretože jej právni predchodcovia, otec a matka, neboli ich vlastníkmi a teda nemohli
byť v katastri nehnuteľností evidovaní ako vlastníci týchto pozemkov.

Odporkyňa vo svojich vyjadreniach k návrhu uviedla, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, považuje
ho za nedôvodný a žiada aby ho súd zamietol. Dňa 21.6.2011 podala odporkyňa prostredníctvom

svojho právneho zástupcu vzájomný návrh, ktorým žiadala aby súd určil, že ona je výlučnou vlastníčkou
pozemkov, ktoré sú predmetom konania, nakoľko má za to, že predmetné pozemky nadobudla
dedením po nebohom G. E. na základe rozhodnutia Okresného súdu Martin, sp.zn. D XXX/XXXX.
Právnym predchodcom odporkyne, rodičom, boli nehnuteľnosti pridelené na základe prídelovej listiny.
Prehlásenia,ktorýmisarodičiaodporkynevzdalivlastníctvanadobudnutéhonazákladeprídelovejlistiny,
považuje za neplatné, nakoľko boli vynútené vtedajšou politickou situáciou a pracovníkmi ONV a MNV.

Nie je zrejmé, či bolo podpísané právnymi predchodcami odporkyne a pracovníkmi vtedajšieho MNV.
Prehláseniapovažujezaneplatnépodľa§33a§37zákona č.141/1950Zb..Občianskeho
zákonníka účinného do 31.3.1964. Listinou, ktorou úrady zrušili prídel pôdy bolo rozhodnutie Odboru
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Turčianskych Tepliciach zo dňa 29.11.1958 č.
Pôd. 170 Skl.. Tento orgán však podľa vtedy platnej právnej úpravy nemal kompetencie odňať pôdu

pridelenú Povereníctvom pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu a prideliť ju inej osobe. Takéto
oprávnenie prináležalo len Povereníctvu a následne Krajskému národnému výboru. Pokiaľ teda prídel
zrušil ONV - je tento akt nulitným právnym úkonom a jej právni predchodcovia zostali stále vlastníkmi
pôdy. Všetky ďalšie nadobúdania a prevody vlastníctva boli neplatné a žalobca preto nemôže byť
vlastníkom pozemkov uvedených v návrhu. Odporkyňa nadobudla vlastníctvo na základe dedičského

rozhodnutia, je jeho vlastníčkou a preto žiada návrh navrhovateľa zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi.

Navrhovateľ na pojednávaniach uviedol, že trvá na podanom návrhu. Rozhodnutie vydané v dedičskom
konaní D/XXX/XX považuje za rozhodnutie, ktoré nie je vydané v súlade so zákonom preto, lebo v
čase smrti právneho predchodcu odporkyne nevlastnil jej právny predchodca majetok, ktorý bol notárom

prededený. Pokiaľ by si bol notár zabezpečil z archívu v Bystričke podklady na dané rozhodnutie, bolo
možné zistiť, že prídelová listina, ktorá sa nachádza aj v spise, viedla k tomu, že sa právni predchodcovia
vzdali toho, čo im bolo prídelovou listinou predložené. Notár nemal podklady z katastra, kde by bolo
preukázané, že právny predchodcovia v čase smrti vlastnili predmetný majetok. Na liste vlastníctva, ani
v pozemkovej knihe v čase rozhodovania notárom nebol zápis o tom, žeby rodičia odporkyne boli vedení

ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Poukázal na to, že rozhodnutie v dedičskom konaní zo dňa 18.
9. 1995 nadobudlo právoplatnosť 6. 10. 1995 a na správu katastra bolo predložené až 26. 6. 2003, teda
oveľa neskôr, ako došlo k prevodu nehnuteľnosti na navrhovateľa, tento nadobudol nehnuteľnosti ešte
v roku 2000. Predmetná listina nemala byť podľa neho ani zapísaná, lebo už bol ako vlastník zapísaný
navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy. Odporkyňa síce tvrdí, že mohlo byť rozhodnutie napadnuté aj

iným spôsobom, teda v 3-ročnej lehote, ale na kataster prišlo rozhodnutie až po 7 rokoch, t.j. po uplynutí
3-ročnej premlčacej lehoty. Navrhovateľ požiadal súd o pripojenie súdneho spisu sp.zn. D/XXX/XX a
katastrálneho spisu Správy katastra Turčianskych Tepliciach sp.zn. V XX/XXXX. Toto
vkladové konanie sa týka listín, kde odporkyňa podpísala dohodu o urovnaní.

Navrhovateľ konal v dobrej viere. O veci ako takej sa dozvedel, až keď chcel robiť stavebné úpravy a

nebolo mu vydané stavebné povolenie, čím došlo k stratám spoločnosti. Vec chcel riešiť, dôkazom toho
je aj dohoda o urovnaní, ktorej náklady hradil, aby odporkyňa s tým nemala výdavky. Za prítomnosti
svedka a to rodinného príslušníka odporkyne, bola vec riešená, avšak nakoniec k mimosúdnemu
vyriešeniu nedošlo.

Poukázal na to, že rodičia odporkyne sa vzdali prídelu a ani ho neužívali po dobu 10 rokov a potom

im bol následne odňatý a zostal vo vlastníctve Československého štátu. Pozemky boli vedené naštátnu akciovú spoločnosť, potom štátny podnik, teda pozemky postupne prešli aj na iné subjekty.
Ak by sa aj pripustila domnienka, že by nebolo došlo k odňatiu, odporkyňa mala možnosť zákonnou
cestou získať pozemky v zmysle reštitučných zákonov. Tu boli stanovené podmienky, akým spôsobom

mohla odporkyňa nadobudnúť k pozemkom zákonný nárok, nakoľko išlo o pozemky, ktoré boli v užívaní
štátu. Vlastníkom nehnuteľnosti sa stáva občan, keď je zapísaný ako vlastník. V čase, keď navrhovateľ
kupoval pozemky, v katastri nehnuteľností neexistoval žiadny zápis vo vzťahu k odporkyni, resp. jej
právnympredchodcom.Odroku1948odporkyňa,anijejprávnyzástupcovianebolizapísaníakovlastníci
sporných nehnuteľností v pozemkovej knihe, v evidencii nehnuteľností a v katastri nehnuteľností. V čase

smrti otca odporkyne poručiteľ nevlastnil sporné nehnuteľnosti, nebol zapísaný v katastri nehnuteľností,
ani na liste vlastníctva. Dedičské rozhodnutie je z roku 1993, na správu katastra prišlo na zápis v roku
1996 a zapísané bolo v roku 2003. Následne bola robená identifikácia sporných nehnuteľností bez
zápisu vlastníka. Pokiaľ by bola identifikácia robená v roku 1993, u predmetných nehnuteľností by bol
zapísanývlastníkAgrokombinátŠtureca.s.,alebonáslednebybolzapísaný akovlastníkHospodárs.r.o.
Sklené. Predmetné pozemky boli viackrát prevádzané z vlastníctva štátu na iné subjekty, títo vlastníci

boli dobromyseľní a nadobúdali ich na základe kúpnych zmlúv, prípadne iných listín.

Odporkyňa na pojednávaniach aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že s návrhom
navrhovateľa nesúhlasí. Nehnuteľnosti zdedila na základe dedičského rozhodnutia po svojich právnych
predchodcoch,ktorýmbolipridelenénazákladeprídelovejlistiny.Vzdaniesavlastníctvanadobudnutého
na základe prídelovej listiny je podľa nej problematické, s ohľadom na skutočnosť či bolo vôbec

podpísané právnymi predchodcami odporkyne. Vie preukázať aj skutočnosť, že bolo podpisované
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Rozhodnutie odboru poľnohospodárstva, lesného
hospodárstva Rady ONV v Turčianskych Tepliciach pod číslom Pôd 170 z roku 1958 je podľa nej nulitný
právny akt. Je toho názoru, že odbor poľnohospodárstva Rady ONV nemal právo takéto rozhodnutie
vydávať, že to prináležalo len povereníctvo následne Krajskému národnému výboru. Navrhovateľka

nadobudla vlastníctvo na základe dedičského rozhodnutia, je jeho vlastníčkou a preto žiada návrh
zamietnuť. Zdôraznila, že vlastníctvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a následne zápisom dedičského
rozhodnutia a vydaním dedičského rozhodnutia.

Súd vykonal aj dokazovanie listinnými dôkazmi a to rozhodnutím tunajšieho súdu sp.zn. D/XXX/XX, K.
XXX/XX, identifikáciou pozemkov zo dňa 25. 6. 2003, výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 10. 11. 1948,

prehlásením zo dňa 16. 3. 1951, konečným prídelovým plán, rozvrhom prídelových cien, dohodou o
urovnaní zo dňa 22. 2. 2010, návrhom na vklad zo dňa 22. 2. 2010, rozhodnutiami V XX/XXXX, V XX/
XXXX. Do spisu boli pripojené spisy Správy katastra Turčianske Teplice V XX/XXXX a V XXX/XXXX a
spis tunajšieho súdu sp.zn. D/XXX/XX.

Súd zamietol návrh právneho zástupcu navrhovateľa na vykonanie dokazovania výsluchom svedka

I.. I. E. a riaditeľky Správy katastra Turčianske Teplice. Vykonaný rozsah dokazovania považoval za
postačujúci na rozhodnutie vo veci samej a skutočnosti, ktoré sa mali zistiť výsluchom týchto svedkov
považoval už za preukázané.

Vzájomný návrh odporkyne súd vylúčil na samostatné konanie.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) návrhom na začatie konania

možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Podľa § 23 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa
ak prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, môže mu Povereníctvo Slovenskej

národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po
vypočutí miestnej organizácie Jednotného sväzu slovenských roľníkov a okresného národného výborupridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadenia kvalifikovanej osobe, o ktorej možno
odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť.

Podľa § 6 ods. 1 písm. p) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo
na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu,

Podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene
a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov oprávneným osobám sa navráti
vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia

nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Vykonanou identifikáciou parciel (v spise na č.l. 131 a nasl.) bolo zistené, že súčasné parcely KN-
C, číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X zodpovedajú pôvodným pozemnoknižným parcelám č. XXXX
a XXXX, ktoré boli (aj popri iných parcelách) výmerom pridelené do vlastníctva rodičov odporkyne.
Výmer o vlastníctve pôdy právnych predchodcov odporkyne nie je zapísaný v pozemkovej knihe na

pozemnoknižnejvložkeč.XX(č.l.88anasl.).Títosaneskôrmalivzdaťpridelenýchpozemkovpísomnými
prehláseniami. Prehlásenia však majú formálne nedostatky. Na oboch chýbajú podpisy predsedu MNV
a pôdohospodárskeho referenta MNV. V prípade prehlásenia, ktorým sa vzdal prídelu otec odporkyne
(č.l. 17) chýba aj presný dátum, čitateľný je len strojom vypísaný rok 1951.

Reštitučné zákony, ktoré upravujú vydanie štátom prevzatej poľnohospodárskej pôdy oprávneným

osobám, poznajú „prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu“ ako jeden z dôvodov na uplatnenie
nároku na vydanie nehnuteľnosti v reštitúcii (citované ustanovenia § 6 ods. 1 písm. p/ zákona č.
229/1991 Zb. a § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z.).

Nehnuteľnosti boli právnym predchodcom odporkyne odňaté v čase, ktorý spadá do tzv. „rozhodného
obdobia“ podľa reštitučných prepisov, ktoré trvalo od 25. februára 1948 do 1. januára 1990.

Prekluzívna lehota, počas ktorej mohla oprávnená osoba požiadať o navrátenie štátom odňatých
pozemkov uplynula v prípade zákona č. 221/1991 Zb., (podľa § 13 ods. 1) dňa 31.12.1992
a v prípade zákona č. 503/2003 Z.z. (podľa § 5 ods. 1) dňa 31.12.2004.

Navrhovateľ medzi dôkazmi uvádza „Konečný prídelový plán a rozvrh prídelových cien zo
skonfiškovaných majetkov zn. IX.- 614/1952, zo dňa 5.4.1954“. tento plán má potvrdzovať, že rodičia

odporkyne sa nestali vlastníkmi sporných pozemkov. Navrhovateľ však predložil len fotokópiu prvej
strany tohto plánu (č.l. 18 resp. č.l. 133) a preto obsah tohto plánu nie je zrejmý. Odporkyňa argumentuje
„Rozhodnutím Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Turčianskych Tepliciach
zo dňa 29.11.1958 č. Pôd. XXX Skl.“, ktorým mali byť zrušené prídely pôdy okrem iných aj právnym
predchodcom odporkyne, toto rozhodnutie však súdu nepredložila.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sporné pozemky boli odňaté právnym predchodcom (rodičom)
odporkyne. Predmetných pozemkov sa vzdali písomným prehlásením, ktoré však nemalo potrebné
formálne náležitosti. Možno teda konštatovať, že tieto nehnuteľnosti prevzal štát bez právneho dôvodu.
Nazákladetejtoskutočnostivznikolodporkyninárokdomáhaťsavydaniatýchtopozemkovvreštitučnom
konaní, podľa dvoch citovaných reštitučných zákonov a to prekluzívnych lehotách, ktoré tieto zákony

umožňovali.

Odporkyňa uvádza, že jej rodičia boli k podpísaniu prehlásení, ktorými sa prídelu vzdali, donútení
a zároveň tvrdí, že sporné pozemky boli odňaté jej rodičom v rozpore s vtedy platnými právnymi
predpismi - a to rozhodnutím ONV, ktoré bolo nulitným právnym aktom. Toto rozhodnutie však súdunepredložila. Ak však takéto rozhodnutie existuje, je z dôvodu nedostatku právomoci vtedajšieho ONV
na zrušenie rozhodnutia vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy naozaj
nulitnýmprávnymaktom.Pridelenépozemkyboliodňatézdispozícierodičovodporkyne(čiužneplatným

vzdaním sa, prípadne nulitným rozhodnutím ONV) a ich vlastníkom sa stal faktickým prevzatím
nehnuteľností bez právneho dôvodu štát. Nárok na vydanie nehnuteľností si preto odporkyňa mohla
uplatniť len v reštitučnom konaní. Reštitučné prepisy majú voči Občianskemu zákonníku postavenie
lex specialis a ich použitie preto vylučuje aplikáciu všeobecného predpisu. Ak sa možno domáhať
ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok,

nemožno uplatniť nárok na ochranu vlastníctva podľa všeobecných právnych predpisov. Oprávnená
osoba, prípadne jej právny nástupca, sa preto nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva
podľa všeobecných predpisov, najmä podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka a to ani formou určenia
vlastníckeho práva či už svojho alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa § 80 O.s.p., ak mohla
žiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu. Žalobou o určenie vlastníckeho práva nemožno
totiž obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva (rozsudok NS SR sp.zn. XCdo XXX/XXXX).

Prekluzívne lehoty na uplatnenie si vydania nehnuteľností podľa reštitučných prepisov už odporkyni
uplynuli.

Ak by sme pripustili možnosť (čo však sama odporkyňa vylučuje), že by sa právni predchodcovia
odporkyne boli vzdali pozemkov dobrovoľne a ich vlastníkom sa následne, v súlade s vtedy platnými
právnymi predpismi stal štát, rovnako by nemohla odporkyňa zdediť tieto pozemky, keďže jej rodičia

by už v čase smrti neboli ich vlastníkmi a výsledok konania by teda musel byť rovnaký, čiže vyhovenie
žalobe navrhovateľa.

Súd považoval naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení jeho vlastníckeho práva za preukázaný.
Vzhľadom na skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním a v súlade s citovanými právnymi predpismi,
keďže odporkyňa nenadobudla žiadnym spôsobom vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam súd

rozhodol, že ich vlastníkom je navrhovateľ.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 1 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka
(ďalej len "výpočtový základ").

Podľa § 11 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v

peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby:

a/ prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b/ písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

c/ účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny.Podľa § 14 ods. 2 písm. vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a/ ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo

rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. na výšku náhrady preukázaných cestovných
výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada
za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne
dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného
motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy
(ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije
cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa § 7 ods. 2 prvej vety cit. zákona sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre
osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie
sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z.
o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel

pri pracovných cestách je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové
vozidlá je 0,183 eura.

Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, súd preto pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania
uplatnil ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok konania,
čiže zásady úspechu. Povinnosť nahradiť trovy konania teda musí znášať neúspešný účastník sporu.

Súd preto uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy, ktoré tento vynaložil na účelné
bránenie svojho práva.

Právny zástupca predložil súdu vyúčtovanie trov právneho zastúpenia. Súd jeho správnosť preskúmal.
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 745,20 EUR za
jeden úkon právnej služby, režijný paušál, cestovné náhrady a náhradu za stratu času za čas strávený

cestami z miesta svojho sídla na pojednávania konané na Okresnom súde Martin. Výšku uplatnenej
odmeny za jeden úkon právnej služby odôvodnil právny zástupca tým, že v uvedenom konaní sa sporilo
o vec, ktorá je oceniteľná v peniazoch, pretože sa jednalo o určovaciu žalobu k nehnuteľnostiam.
Predložil súdu aj potvrdenie Obecného úradu Sklené, že cena za 1m2 pozemku v obci je 3,30 EUR. Teda
vynásobením výmery pozemky 47.251 m2 cenou 3,30 EUR dospel právny zástupca k cene pozemku

155.928,30 EUR. Uvedená suma je potom tarifnou hodnotou na výpočet odmeny za jeden úkon právnej
služby v zmysle ustanovenia § 10 vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z.. Súd sa nestotožnil s týmto názorom.
Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Návrh na začatie konania bol
teda klasickou určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.. V danom prípade nemožno hovoriťo hodnote predmetu konania v zmysle peňažného vyjadrenia. V konaní sa navrhovateľ nedomáhal
žiadneho peniazmi oceniteľného plnenia, ani vydania spornej nehnuteľnej veci ale určenia práva k nej.
Súd poznamenáva, že uvedeným právnym názorom sa riadil už pri vyrubení súdneho poplatku za návrh

na začatie konania, keď nevyrubil poplatok z hodnoty veci, ale aj vtedy vychádzal z toho, že predmet
konania nie je možné oceniť peniazmi. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti stanovil výšku odmeny
za jeden úkon právnej služby v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z.
vo výške 1/13 z výpočtového základu, teda 55,49 EUR za rok 2010 a 57,- EUR za rok 2011.

Za jednotlivé úkony bola náhrada trov právneho zastúpenia priznané nasledovne:

- úkony právnej služby

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 22.1.2010 55,49 EUR

2. písomné podanie na súd „Žaloba o určenie vlastníctva“ zo dňa 26.7.2010 55,49 EUR

3. písomné podanie na súd „Vybavenie žiadosti...“ zo dňa 11.11.2010 55,49 EUR

4. písomné podanie na súd „Návrh na zabezpečenie dôkazov...“ 23.3.2011 57, - EUR

5. účasť na pojednávaní dňa 16.6.2011 57, - EUR

6. ďalšia porada s klientom dňa 4.7.2011 - 2/3 tarifnej odmeny 38, - EUR

7. písomné podanie na súd „Vyjadrenie k podaniu odporkyne“ 7.7.2011 57, - EUR

8. účasť na pojednávaní dňa 26.10.2011 57, - EUR

- režijný paušál

- rok 2010 - 3 úkony á 7,21 EUR 21,63 EUR

- rok 2011 - 5 úkonov á 7,41 EUR 37,05 EUR

- náhrada za stratu času:

cesta ZA-MT a späť dňa 16.6.2011 2x polhodina á 12,35 EUR 24,70 EUR

cesta ZA-MT a späť dňa 25.10.2011 2x polhodina á 12,35 EUR 24.70 EUR

cesta ZA-MT a späť dňa 26.10.2011 2x polhodina á 12,35 EUR 24,70 EUR

- cestovné náhrady:

(osobné mot. vozidlo Škoda Fabia, ZA-XXXDS, spotreba 6l/100km, cena PHM 1,50 EUR /l)

16.6.2011 - náhrada za každý 1 km jazdy 68 km x 0,183 EUR 12,44 EUR

- náhrada za spotrebované PHM 0,06 l x 68 km x 1,50 EUR/l 6,12 EUR

25.10.2011 - náhrada za každý 1 km jazdy 68 km x 0,183 EUR 12,44 EUR

- náhrada za spotrebované PHM 0,06 l x 68 km x 1,50 EUR/l 6,12 EUR

26.10.2011 - náhrada za každý 1 km jazdy 68 km x 0,183 EUR 12,44 EUR

- náhrada za spotrebované PHM 0,06 l x 68 km x 1,50 EUR/l 6,12 EUR

Spolu 620,93 EURTrovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 620,93 EUR a
súdneho poplatku zaplateného za návrh na začatie konania v sume 99,50 EUR. Celková výška náhrady
trov navrhovateľa, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť je teda 720,43 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.