Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 18C/488/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510215996
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7510215996.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou G.. V. D. v právnej veci žalobcu Petra Z., P.. XX. X. XXXX, Y. J.

XXX/XX, O., zastúp. JUDr. N. X., N., D. X, U. proti žalovaným v 1. rade N. U., P.. XX. X. XXXX, Y. Ď.
Č.. XXX, v 2. rade G.. D. U., P.. XX. X. XXXX, Y. O. XX, U., V.. G.. Z. U., advokátom, Rázusova č. 1,
Košice o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh žalobcu zamieta, okrem časti 180 eur, v ktorej konanie zastavuje.

V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade je žalobca povinný nahradiť žalovanej v 2.
rade trovy konania v sume 2 473,18 eur na účet jej právneho zástupcu G.. Z. U., N., Z. Č.. X, U., do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom podaným na tunajší súd dňa 10. 12. 2010 domáhal, aby žalované boli
zaviazané zaplatiť mu náhradu škody, spôsobenú mu ich právnym predchodcom pri výkone advokátskej
činnosti v sume po čiastočnom späťvzatí vo výške 40 989,53 eur s prísl. ako aj nahradiť trovy konania.

V žalobnom návrhu uviedol, že žalované sú právne nástupkyne po nebohom G.. G. U., ktorý ho ako

advokát zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16C/289/2000. Podľa
názoru žalobcu nečinnosťou G.. U. v tomto konaní mu vznikla škoda, ktorú vyčíslil nasledovne: súdny
poplatok 24 500,-Sk (813,25 eur) z návrhu na uloženie povinnosti poisťovni S. ukončiť vyšetrenie
poistnej udalosti č. 320/99/01423 a vyplatenie preddavku - zálohy v sume 600 000,- Sk, súdny poplatok
za zmenu návrhu v sume 17 251,- Sk (572,63 eur), náhrada trov konania 16C/289/2000 vo výške 45
641,-Sk (1 515,- eur) a náhrada trov štátu v tomto konaní 4 600,- Sk (152,69 eur) a sumu 1 031 274,70
Sk (34 232,05 eur) z titulu náhrady za poistné plnenie všetko s 18% úrokom z omeškania od 21. 9. 1999

do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia v sume 3 703,91 eur, ktoré žalobca zaplatil G.. U..

Na pojednávaní dňa 18. 3. 2011 žalobca požiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že žalované sú
povinné spoločne a nerozdielne mu zaplatiť 34 232,05 eur s 18% úrokom z omeškania ročne od 21. 9.
1999 do zaplatenia, sumu 3 233,57 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 20. 4. 2009 do zaplatenia a
sumu 3 703,91 eur s 9% ročným úrokom z omeškania do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Uplatnil si
náhradu škody spôsobenú poskytovaním právnej pomoci v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I

pod č. k. 16C/289/2000 a škodu vyčíslil takto: súdny poplatok 24 500,- Sk (813,25 eur) zaplatený dňa 29.
3. 2000, súdny poplatok za zmenu návrhu 17 251,- Sk (572,63 eur) zaplatený dňa 20. 3. 2001, náhradu
trov konania vo výške 45 641,- Sk (1 515 eur) a náhradu trov štátu v sume 4 600,- Sk (152,69 eur) podľa
rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 16C/289/2000, sumu 1 031 274,70 Sk (34 232,05 eur) spolus 18% úrokom z omeškania od 21. 9. 1999 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia v sume 3 703,91
eur, ktoré žalobca zaplatil G.. U. dňa 1. 11. 2006 pri skončení právneho zastúpenia.

Na pojednávaní dňa 29. 1. 2013 žalobca vzal návrh späť v časti 180 eur s čím žalované súhlasili a preto
súd v tejto časti konanie v súlade s ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil.

Žalované žiadali návrh zamietnuť.

Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení uviedla, že jej nebohý manžel pri výkone advokátskej činnosti
konal tak, aby jeho klient nebol poškodený na svojich právach.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že samotné tvrdenie žalobcu, že postupom jej otca G.. U. mu vznikla škoda,
nie je postačujúce. V konaní je potrebné jednoznačne preukázať, že neúspech klienta je dôsledkom
porušenia povinnosti advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. Zodpovednosť advokáta nie je daná

len neúspechom klienta v konaní.

Rozsudkom 18. 3. 2011, č. k. 18C 488/2010-39 Okresný súd Košice - okolie ako súd prvostupňový
žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie žalovaných. Po odvolaní sa žalobcu Krajský súd v
Košiciach uznesením č. 1Co176/2011-60 zo dňa 27. 3. 2012, zrušil rozsudok prvostupňového súdu a

vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom mu uložil posúdiť nárok žalobcu na náhradu škody ohľadom
splnenia podmienok vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaných.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

Žalobca svoj nárok na náhradu škody v tomto konaní odvodzoval zo spisu Okresného súdu Košice
I, č. k. 16C/289/2000. V uvedenom konaní vystupoval tiež ako žalobca a ako advokát ho v tomto
konaní zastupoval G.. U.. Žalovaným bola S. poisťovňa, a. s. (právny nástupca R+V poisťovňa, a. s.)
a predmetom konania bolo zaplatenie preddavku - zálohy vo výške 600 000,- Sk z poistnej udalosti,
ku ktorej došlo motorovým vozidlom žalobcu dňa 12. 8. 1999 a uloženie povinnosti poisťovni ukončiť

vyšetrenie tejto poistnej udalosti. Poisťovňa poistnú udalosť vybavila bez poskytnutia poistného plnenia
a listom zo dňa 20. 4. 2000 oznámila žalobcovi, že od poistnej zmluvy odstupuje. Za tento návrh žalobca
zaplatil súdny poplatok vo výške 24 500,- Sk t. j. 813,25 eur dňa 29. 3. 2000. Bez zaplatenia súdneho
poplatku by súd vo veci vyplatenia preddavku za poistnú udalosť a povinnosti ukončiť jej šetrenie,
nekonal.

Písomným podaním zo dňa 3. 3. 2001, adresovaným do spisu č. k. 16C/289/2000, žiadal právny
zástupca žalobcu G.. U., aby súd uložil poisťovni povinnosť zaplatiť jeho klientovi E. Z. škodu vzniknutú
z poistnej udalosti spolu vo výške 1 031 274,70 Sk (34 232,05 eur) s 18% úrokom z omeškania odo dňa
21. 9. 1999 do zaplatenia. Za tento návrh zaplatil žalobca súdny poplatok 17 251,- Sk t. j. 572,63 eur

dňa 19. 3. 2001. Súdny poplatok zaplatil bez toho, aby ho Okresný súd Košice I na to vyzval. O tomto
návrhu na pripustenie zmeny súd rozhodol na pojednávaní dňa 6. 9. 2006 tak, že zmenu nepripustil
a rozsudkom z toho istého dňa rozhodol, že žalobu zamieta a neúspešnému žalobcovi uložil nahradiť
trovy konania úspešnému žalovanému vo výške 45 515,- Sk a trovy štátu 4 600,- Sk t. j. 152,69 eur.
Po odvolaní sa žalobcu proti tomuto rozsudku, pričom žalobcu v odvolacom konaní už nezastupoval

G.. U., Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 19. 2. 2009 právoplatným dňa 16. 5. 2009, č. k.
3Co176/2007-36, potvrdil rozsudok 1. stupňa. Dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa
15. 4. 2010 č. 3Cdo28/2010 odmietol.

Z pripojeného dedičského spisu 10D 517/2007 bolo zistené, že JUDr. G. U. zomrel 25. 6. 2007. Z

osvedčenia o dedičstve č. 10D 517/2007 Dnot 91/2007 zo dňa 25. 9. 2007, ktoré sa stalo právoplatným
11. 10. 2007 súd zistil, že dedičkami po poručiteľovi sú N. U. N. G.. D. U..

Žalobca predložil súdu Splnomocnenie zo dňa 11. 1. 2000, ktorým splnomocnil JUDr. Karapa, advokáta
„vykonaním všetkých potrebných právnych úkonov vo veci usporiadania havárie na motorovom vozidle

ŠPZ LE 315 AB vo vzťahu k poisťovni R+V“. Plnú moc udelil na celé konanie a pre všetky právne úkony.

Žalobca vypovedal, že po tejto dohode o právnom zastupovaní vyplatil G.. U. 2 800,- Sk. Zálohu na
zastupovanie odovzdal G.. U. viackrát, nevedel konkretizovať dátumy, ale odovzdal mu preddavok 10000,- Sk, pri piatom poslednom stretnutí mu dal 50 000,- Sk. Súdny poplatok za pôvodný návrh a za
zmenený návrh zaplatil v tej výške, ako mu povedal G.. U.. S právnymi službami G.. U. bol spokojný po
celú dobu, len po vyhlásení prvostupňového rozsudku vo veci č. k. 16C/289/2000 mu vytýkal, že vec

trvala dlho a on do nej vložil veľa peňazí a bol v konaní neúspešným, chcel vedieť, či mu G.. U. časť
peňazí kompenzuje. Nerozprával o konkrétnej čiastke.

Žalobcaprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyneuviedol,žežalovanénepreukázali,žeškodeadvokát
nemohol zabrániť pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. Uviedol, že má za to,

„že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný spôsobil škodu klientovi činnosťou v súvislosti
s výkonom advokácie, jeho nekonaním vznikla škoda žalobcovi a príčinná súvislosť medzi činnosťou
advokáta súvisiaca predsa s výkonom advokácie a vznikom škody. G.. U. D. využiť všetky právne
prostriedky smerujúce k tomu, aby súd rozhodol o jeho návrhu na pripustenie zmeny návrhu skôr, ako na
pojednávaní, na ktorom vyhlásil rozsudok. G.. U. si musel byť vedomý skutočnosti, že súd nerozhodol
o jeho návrhu na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania, mohol tento zmenený návrh uplatniť v

inom súdnom konaní a pôvodný návrh vziať späť“.

V ďalšom písomnom podaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že potom čo UNIQA poisťovňa
odstúpila písomne dňa 20. 4. 2000 od poistnej zmluvy, mal G.. U. podať žalobcu na určenie, že
odstúpenie od zmluvy je neplatné. Tým, že v lehote takúto žalobu nepodal, tak aj jeho podanie, doručené

súdu 19. 3. 2001, ktorým žiadal doplnenie návrhu a zmenu petitu, kde žiadal uhradiť vzniklú škodu z
poistnej udalosti, je bezpredmetné. Keďže G.. U. nepodal žalobu na neplatnosť odstúpenia od zmluvy,
pripravil žalobcu o možnosť uplatniť si návrh na vrátenie poistného, ktoré zaplatil. V prípade, ak by súd
vyslovil neplatnosť odstúpenia od poistnej zmluvy, tak by žalobca mal nárok aj na náhradu škody, ktorá
mu vznikla opravou auta.

Po tom, čo žalobca vypovedal G.. U. plnú moc 31. 10. 2006 (odvolanie vo veci 16C/289/200 už nepodal
G.. U., N. G.. X.), nebol tento zmenený návrh uplatnený v osobitnom konaní, pričom právna zástupkyňa
uviedla, že to bolo z dôvodu, že mali za to, že tento nárok na poistné plnenie je premlčaný. Právny
zástupca žalovanej v 2. rade poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ ide o časť nároku, v ktorej sa žalobca

domáhavráteniazálohy,zaplatenejG..U.,neuniesolsvojedôkaznébremenoanepredložildoklady,kedy
G.. U. tieto zálohy vyplatil, ich presnú sumu a dátum vyplatenia. Nevie teda preukázať, či mu skutočne
škoda vznikla a kedy. Ďalej uviedol, že dňom, kedy G.. G. U. podal v konaní, vedenom pod spisovou
značkou 16C/289/2000 na súde návrh na zmenu návrhu na začatie konania, došlo v zmysle ust. § 112
Občianskeho zákonníka k prerušeniu a spočívaniu premlčacej doby na uplatnenie nároku na zaplatenie

poistného plnenia voči S. poisťovni a to minimálne do 6. 9. 2006, kedy Okresný súd Košice I nepripustil
navrhovanú zmenu. Nakoľko návrh na zmenu návrhu bol zo strany G.. U. podaný približne 6 mesiacov
po tom, čo začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku voči poisťovni a odo dňa podania tohto
návrhu až minimálne do 6. 9. 2006 premlčacia doba spočívala, žalobca mohol svoj nárok voči poisťovni
uplatniť ešte približne 2,5 roka po uvedenom dátume. Nakoľko dňa 31. 10. 2010 bola G.. U. zo strany

žalobcu vypovedaná plná moc na zastupovanie, G.. G. U. už nemal objektívne možnosť uplatniť na súde
nárok žalobcu voči poisťovni novým návrhom a to aj vtedy, ak by tak chcel urobiť. Vzhľadom na to má
žalovaná v 2. rade za to, že G.. G. U. nezapríčinil žalobcovi vznik škody, náhrady ktorej sa žalobca v
tomto konaní voči žalovaným domáha, resp. medzi vznikom prípadnej škody a konaním, resp. údajnou
nečinnosťou G.. G. U. neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Po rozhodnutí Okresného súdu Košice I o

nepripustení zmeny návrhu na začatie konania, resp. po vypovedaní plnej moci G.. G. U., žalobcovi
zostalo zostatok času, aby si nárok voči poisťovni riadne a včas na súde uplatnil. Skutočnosť, že tak
žalobca neurobil, nemôže byť na ťarchu G.. G. U.. Ďalej uviedol, že ak by sa aj súd nestotožnil s jeho
tvrdením, že podaním návrhu na zmenu návrhu na začatie konania došlo k prerušeniu premlčacej doby
vo vzťahu k nároku žalobcu voči poisťovni a mal za to, že premlčacia doba bez prerušenia plynula a

preto v čase, keď Okresný súd Košice I rozhodol o nepripustení zmeny návrhu na začatie konania, bol
už nárok žalobcu voči poisťovni premlčaný, považuje za nevyhnutné uviesť, že ak by aj žalovaná v 2.
rade pripustila, že žalobcovi vznikla v dôsledku konania G.. G. U. škoda (čo však žalovaná v 2. rade
rozhodne odmieta), táto škoda vznikla najskôr už priamo na pojednávaní, konanom dňa 6. 9. 2006, kedy
Okresný súd Košice I zamietol návrh G.. G. U. na zmenu návrhu na začatie konania, nakoľko práve

týmto momentom bolo zrejmé, že nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia voči poisťovni je, za
predpokladu, že by poisťovňa nechcela plniť dobrovoľne, nevymožiteľný. Žalobca bol osobne účastný na
tomto pojednávaní, o vzniku tejto škody ako aj o tom, kto mu ju údajne spôsobil sa dozvedel priamo na
predmetnom pojednávaní, teda 6. 9. 2006. Skutočnosť, že žalobca o vzniku údajnej škody ako aj o tom,kto mu ju spôsobil vedel, svedčí aj to, že od G.. G. U. následne požadoval vrátenie aspoň časti odmeny,
ktorú mu uhradil za poskytnutie právnych služieb. Vzhľadom na túto skutočnosť má žalovaná v 2. rade
za to, že momentom, kedy Okresný súd Košice I rozhodol o zamietnutí návrhu na zmenu návrhu na

začatie konania, začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia doba vo vzťahu k uplatneniu si nároku
z náhrady škody voči G.. G. U.. Pretože žalobca si uvedený nárok voči G.. G. U. neuplatnil včas, t. j. v
zákonnej premlčacej dobe do 6. 9. 2008, ale až návrhom zo dňa 10. 12. 2010, tento nárok je premlčaný
a preto žalovaná v 2. rade vzniesla voči nároku žalobcu námietku premlčania.

V prípade, ak by sa súd nestotožnil ani s týmto názorom žalovanej v 2. rade a mal za to, že žalobcovi
vznikla škoda neskôr ako dňa 6. 9. 2006, t. j. v čase, kedy došlo k definitívnemu skončeniu súdneho
sporu medzi žalobcom a poisťovňou (rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 4. 2010, sp. značka
3Cdo28/2010) a to aj napriek skutočnosti, že od 6. 9. 2006 sa súd zaoberal už len vecou samou v znení
pôvodného návrhu (pred návrhom na pripustenie zmeny), teda návrhom na uloženie povinnosti ukončiť
šetrenie poistnej udalosti a zaplatenie preddavku na poistné plnenie, žalovaná považuje za nevyhnutné

zdôrazniť, že v tom čase už G.. G. U. nežil (zomrel 25. 6. 2007), t. j. nebol subjektom práva, nemal
spôsobilosť na práva a povinnosti a teda ani nemohlo z jeho strany dôjsť k vzniku zodpovednosti za
škodu. Akákoľvek škoda, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku konania, resp. nečinnosti G.. G. U. a to až
po jeho smrti, nemôže byť predmetom prechodu nároku z tejto škody na jeho dedičov, t. z. na žalované.
V tejto súvislosti žalovaná v 2. rade poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 8. 8. 2012, sp.

značka6MCdo12/2011,ktoréjemožnévzmysleanalógieaplikovaťajnapredmetnúsituáciu,azktorého
je zrejmé, že ak vznikne po smrti poručiteľa akýkoľvek záväzok, dlh, tento nemôže prejsť na dedičov.
Rovnako je to aj v prípade nároku na náhradu škody. V prípade, ak tento nárok vznikne až po smrti
osoby v dôsledku konania ktorej škoda vznikla, teda v čase smrti tejto osoby ešte nárok neexistoval, nie
je možné si tento nárok uplatňovať voči dedičom tejto osoby. S poukazom na túto skutočnosť žalovaná

v 2. rade namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní. Pokiaľ ide o tvrdenie právnej
zástupkyne žalobcu, že G.. U. mal podať žalobu na určenie, že odstúpenie od zmluvy zo strany poisťovni
jeneplatné,ktomupoukázalprávnyzástupcažalovanejv2.radenatúskutočnosť,žepodanieurčovacej
žaloby, tak, ako to prezentuje žalobca, neprichádzalo vonkoncom do úvahy a to z dôvodu, že na to
neexistoval naliehavý právny záujem, ktorý je základným predpokladom na podanie takejto žaloby.

Nakoľko bolo možné podať návrh na plnenie, čoho sa G.. U. aj domáhal prostredníctvom návrhu na
zmenu návrhu na začatie konania, určovacia žaloba neprichádzala vonkoncom do úvahy. Skutočnosť,
či uvedené odstúpenie bolo platné alebo nie, mala byť posúdená ak prejudiciálna otázka v konaní o
plnenie. Ak by G.. U. podal súčasne aj určovaciu žalobcu, nastala by prekážka litispendencie. Preto
tvrdenia žalobcu o povinnosti G.. U. podať určovaciu žalobcu sú neopodstatnené a irelevantné.

Svedok G. Y. pracoval ako advokátsky koncipient u G.. U.. K odovzdávaniu záloh, resp. preddavkov zo
strany žalobcu G.. U. sa nevedel vyjadriť. Účtovníctvo G.. U. viedla jeho manželka, žalovaná v 1. rade,
ona vydávala klientom príjmové doklady, keď platili za poskytované služby. Pokiaľ nebola prítomná, G..
U. poznačil prevzatie peňazí v spise klienta a zároveň to poznačil aj pre žalovanú v 1. rade.

Svedok G. G. vypovedal, že sa viackrát stretol spolu s E. Z. s G.. U.. Hneď pri prvom stretnutí, keď sa E..
Z. dohodol na zastupovaní s G.. U., odovzdal žalobca G.. U. 2 500,- Sk alebo 3 000,-Sk. Po rozhodnutí
prvostupňového súdu vo veci 16C 289/2000, bol svedok a žalobca za G.. U. a dohodli sa s ním, že
zastupovanie vo veci preberie G.. X.Č.. G.. U. spísal rozsah nákladov za zastupovanie do ukončenia

právnej pomoci a konzultoval to s G.. X.. Keď G.. U. odovzdával spis svedkovi, žiadal peniaze za právne
služby. Žalobca mu vtedy dal 50 000,- Sk, svedok nevedel konkretizovať dátum kedy to bolo. O prevzatí
týchto peňazí G.. U. doklad nevystavil. Svedok vypovedal, že má vedomosť aj o sume 10 000,- Sk, ktorú
dal žalobca G.. U., nevedel kedy k tomu došlo. Okrem toho žalobca dal G.. U. ešte nejaké peniaze, ale
svedok nevedel uviesť sumu a kedy k tomu došlo, ale bolo to pred odovzdaním sumy 10 000,- a 50

000,-Sk. Svedok vypovedal, že po vyhlásení rozsudku vo veci 16C 289/2000 bol pritom, keď sa žalobca
pýtal G.. U., či mu vykompenzuje naspäť nejaké peniaze, o konkrétnej sume nehovoril, pričom svedok
sa domnieval, že žalobca má na mysli peniaze, ktoré vložil do právneho zastupovania. Súdny poplatok
za zmenu návrhu vo veci 16C 289/2000 zaplatil svedok tak, že mu p. Z. poslal peniaze, keď predtým
mu telefonicky oznámil G.. U. výšku poplatku.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 zák. č. 132/1990 Zb., účinného v čase uzavretia dohody o zastupovaní, advokát
je pri výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie
a v ich medziach riadiť sa príkazmi klienta. Advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmyzastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať,
čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné. Advokát je povinný dbať na to,
aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna.

Podľa § 19 ods. 1, 2 cit. zákona advokát poskytuje právnu pomoc spravidla za odmenu a má právo
požadovať na ňu primeraný preddavok. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu
hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a
preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, najmä súdne a iné poplatky,

cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z
verejných registrov.

Podľa § 21 ods. 1, 2, 3, 4 cit. zákona advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v
súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho
koncipientom alebo jeho pracovníkom. Koncipient a iný pracovník advokáta nezodpovedajú klientovi za

škodu spôsobenú pri poskytovaní právnej pomoci. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči advokátovi
nie je tým dotknutá. Voči klientovi zodpovedá každý advokát samostatne s výnimkou prípadov, keď
ide o spoločného klienta niekoľkých advokátov. Voči svojim pracovníkom a iným osobám zodpovedajú
advokáti-spoločníci spoločne a nerozdielne. Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak
preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívnou
zodpovednosťou, teda zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie. Táto zodpovednosť je založená na
súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú a) výkon advokácie, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť
medzi nimi. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní preukázané a dôkaznú

povinnosť má v tomto smere poškodený, t. j. žalobca.

Prvý zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu, t. j. výkon advokácie zo strany JUDr. Karapa,
právneho predchodcu žalovaných, je v danej veci nesporný.

Škodu, ktorej sa žalobca domáha a ktorá podľa neho pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za
pôvodný návrh v konaní 16C 289/2000 vo výške 813,25 eur, náhrady trov za toto konanie v sume 1
515 eur a trov štátu v sume 152,69 eur, súd nepovažuje za preukázanú. Je nesporné, že v konaní 16C
289/2000, G.. U. zastupujúci žalobcu, podal dňa 8. 3. 2000 žalobu proti poisťovni, ktorou sa domáhal
aby súd zaviazal poisťovňu ukončiť šetrenie poistnej udalosti a vyplatiť preddavok - zálohu z poistnej

udalosti vo výške 600 000,- Sk. V čase podania tejto žaloby, poisťovňa ešte neukončila šetrenie poistnej
udalosti a preto ani nevyplatila náhradu z poistnej udalosti. V danom čase iná žaloba, na iné plnenie, ani
neprichádzaladoúvahy.Podanímtakejtožaloby(včasejejpodaniadôvodnej),G..U. žalobcovinemohol
spôsobiť škodu. Súd o predmete podanej žaloby riadne konal (k čomu by nepristúpil, keby súdny
poplatok za žalobu bol nezaplatený), vypočul svedkov, vykonal ďalšie dokazovanie, žalobu zamietol

a neúspešného žalobcu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal k náhrade trov konania úspešného
žalovaného a trov štátu. Len tá skutočnosť, že klient nebol v konaní úspešný a súd jeho žalobu
zamietol, nespôsobuje zodpovednosť advokáta za škodu. Zodpovednosť advokáta G.. U. v tejto časti by
nastúpila len vtedy, keby neúspech klienta v prejednávanej veci bola jednoznačne dôsledkom porušenia
povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. G.. U. v konaní o predmetnej žalobe žiadne

svoje povinnosti advokáta neporušil. Pretože nebola preukázaná škoda ako taká, nebol splnený jeden
z predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 104 OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej
udalosti.

Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 112 ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a
v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

JUDr. Karap ako advokát žalobcu v konaní č. k. 16C 259/2000 dňa 19. 3. 2001 podal návrh na zmenu
žaloby a domáhal sa plnenia vo výške 34 232,05 eur z titulu vyplatenia plnenia z poistnej udalosti.
Okresný súd Košice I o zmene žaloby rozhodol na pojednávaní dňa 6. 9. 2006 tak, že ju nepripustil.
Podľa § 202 ods. 3 písm. f) O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo
nepripustila zmena návrhu, preto v deň vyhlásenia uznesenia o nepripustení zmeny návrhu, bolo toto

uznesenie právoplatné.

V prípade uplatnenia zmeny návrhu v už začatom konaní sa s týmto procesným úkonom spájajú
významné procesné i hmotnoprávne účinky. V zmysle ust. § 112 OZ je takýmto hmotnoprávnym účinkom
zastavenie plynutia premlčacej doby - spočívanie premlčania. Beh premlčacích lehôt sa ohľadne takto
uplatnených práv zastavuje týmto dňom a nie dňom, keď bolo rozhodnuté o pripustení zmeny návrhu.

Súd sa stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalovanej v 2. rade, že od podania návrhu na
pripustenie zmeny žaloby do rozhodnutia o jej nepripustení zmeny žaloby (3. 3. 2001 - 6. 9. 2006)
došlo k prerušeniu a spočívaniu premlčacej doby na uplatnenie nároku na poistné plnenie a to do 6.
9. 2006 a žalobca mal preto dostatok času (po zohľadnení ust. § 104 OZ) na podanie samostatnej

žaloby na plnenie, teda v čase, keď ho ešte zastupoval G.. U., tento jeho nárok ešte podľa ust. §
101 OZ nebol premlčaný. Po zamietavom rozsudku prvostupňového súdu vo veci 16C 289/2000 došlo
dňa 31. 10. 2006 k ukončeniu zastupovania žalobcu JUDr. Karapom. Žalobcovi nič nebránilo hneď po
nepripustení zmeny žaloby (6. 9. 2006), ale aj po vypovedaní plnej moci G.. U., podať žalobu na plnenie,
už aj s poukazom na to, že v tejto časti zaplatil súdny poplatok 572,63 eur. Ani v tejto časti žalobca

nepreukázal, že mu G.. U. spôsobil škodu v požadovanej výške. Tým, že nebola preukázaná škoda,
nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi údajnou nečinnosťou G.. U. a vznikom škody. Ako bolo
skôr uvedené, žalobca mal dostatok času včas si uplatniť svoj nárok na plnenie z poistnej udalosti na
súde. Žalobca tak neurobil, pretože sa mylne domnieval, že tento jeho nárok je premlčaný. V tomto
konaní by sa pritom ako predbežná otázka riešila aj platnosť odstúpenia poisťovne od poistnej zmluvy

uzavretej so žalobcom.

Pokiaľ by aj žalobcovi vznikla škoda premlčaním jeho nároku na poistné plnenie pre nečinnosť advokáta,
resp. jeho pochybenie (čo nebolo v tomto konaní žalobcom preukázané), o výške škody a o tom, kto
ju mal spôsobiť sa žalobca dozvedel na pojednávaní dňa 6. 9. 2006, kedy súd právoplatne rozhodol o

nepripustení zmeny žaloby vo veci 16C 289/2000. Odo dňa 7. 9. 2006 začala žalobcovi plynúť dvojročná
premlčacia lehota na podanie žaloby na náhradu škody. Žalobu však podal až dňa 10. 12. 2010, teda
po uplynutí premlčacej lehoty.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. § 120 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

V tomto konaní o náhradu škody bolo povinnosťou žalobcu, ktorý tvrdí, že mu advokát spôsobil škodu,
preukázať všetky náležitosti náhrady škody, teda uniesť svoje dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody 3 703,91 eur, ktorú vyčíslil ako finančné náklady zaplatené
G.. U. za zastupovanie v konaní 16C 289/2000, treba uviesť, že v tejto časti žalobca svoje dôkazné
bremeno neuniesol a nepreukázal, že takúto sumu G.. U. za zastupovanie zaplatil, takisto nepreukázal,
kedy malo dôjsť k zaplateniu tejto sumy. V neposlednom rade treba uviesť aj to, že ak by aj takúto sumu
G.. U. zaplatil, urobil tak dobrovoľne, vychádzajúc z toho, že G.. U. ho ako advokát právne zastupoval,

vyplatenie bolo v súlade s ust. § 19 zák. č. 132/1990 Zb., nemožno teda hovoriť o škode len z toho
dôvodu, že žalobca nebol v konaní 16C 289/2000 úspešný.K námietke žalovanej v 2. rade, že vo veci nie je legitimovaná z dôvodu, že ak vznikne akýkoľvek
záväzok alebo dlh po smrti poručiteľa, tento nemôže prejsť na dedičov, a teda aj v prípade, ak nárok na
náhradu škody vznikne až po smrti osoby, v dôsledku konania ktorej škoda vznikla, teda v čase smrti

tejto osoby ešte nárok neexistoval, nie je možné si tento nárok uplatňovať voči dedičom tejto osoby
(poukázal na rozhodnutie 6M Cdo 120/2011) súd poukazuje na to, že svoj názor na nedostatok vecnej
legitimácie už vyslovil vo svojom skoršom rozhodnutí. Je však viazaný právnym názorom vysloveným v
uznesení Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Co 176/2011, ktorý mu uložil vychádzať z právneho názoru,
že žalované ako právne nástupkyne svojho predchodcu G.. U. sú pasívne vecne legitimované.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p.a k sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V konaní úspešnej žalovanej v 1. rade súd náhradu trov konania nepriznal, pretože jej v konaní žiadne
preukázateľné a účelné vynaložené trovy nevznikli.

Napriek tomu, že žalobcovi Krajský súd v Košiciach priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,
súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade
vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nepoužil ustanovenia § 150 O.s.p., pretože žalovaná v 2. rade bola
v plnom rozsahu úspešná v konaní, svojím správaním spor nevyvolala a nezadala preň žiadnu príčinu,

už pri svojom prvom písomnom vyjadrení poukázala na to, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalobca
máfinančnéprostriedkynato,abyplatilzálohyzasvojeprávnezastúpenieadvokátke,ktoráhozastupuje
v tomto konaní, teda nebola mu ustanovená centrom právnej pomoci ako sociálne odkázanému, preto
nemožno spravodlivo žiadať od žalovanej v 2. rade, ktorá bola v konaní úspešná, aby sama znášala
trovy svojho právneho zastúpenia a neúspešný žalobca jej ich nemal nahradiť.

Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení zmien a doplnkov, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 33 193,92 eur 486,29 eur + 6,64 eur za každých
aj začatých 3 319,39 eur prevyšujúcich sumu 33 193,92 eur.

Podľa § 10 ods. 2 cit. vyhl. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o
ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a, b) cit. vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s
klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť na pojednávaní.

Podľa § 15 cit. vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov
účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne
poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady,
odpisy, b) na náhradu za stratu času.

Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Žalovaná v 2. rade žiadala priznať trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci v zmysle §

14 ods. 1 písm. a, b, c) vyhl. č. 655/2004 Z.z., prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní
dňa 26.2.2013, písomné podanie z 23.7.2013 a účasť na pojednávaní dňa 23. 1. 2014 ( 4 x 506,21 eur,
režijný paušál 3 x 7,81 eur, 1 x 8,04 + DPH 20%) a náhradu za vyhotovenie kópií zo súdneho spisudňa 22. 2. 2013 v sume 5,61 eur. Súd jej priznal náhradu celkove v sume 2 473,18 eur, pretože túto si
uplatnila v súlade so zákonom.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Žalobca je teda povinný na účet právneho zástupcu žalovanej v 2. rade zaplatiť trovy právneho
zastúpenia v sume 2 473,18 eur.

Podľa § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov, v konaní boli žalované úspešné, preto
v danej veci súdny poplatok zaplatený nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).