Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/292/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111239608
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:4111239608.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: H.

S., J.. XX.XX.XXXX, G. L.E. XXX/XX, XXX XX Z., Š. Q. N., proti odporcovi: Y. H., J.. XX.XX.XXXX, G.
Z.. H. XX, XXX XX Ž., Š. Q. N., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. M. Marková, s. r. o.,
so sídlom Záblatská 28, 911 06 Trenčín, IČO: 47 241 098, o zaplatenie 3.485,36 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.485,36 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 3.485,36 eur od 02.09.2008 do zaplatenia zamieta.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.12.2011 podaným na Okresnom súde Nitra

dňa 27.12.2011 domáhal proti odporcovi rozhodnutia súdu, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť
mu sumu 3.485,36 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.485,36 eur od
02.09.2008 do zaplatenia a súčasne nahradiť mu trovy konania.
Navrhovateľ návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že sa s odporcom dohodol na odkúpení
kancelárskeho nábytku, ktorý sa nachádzal v priestoroch pobočky realitnej kancelárie M&M reality
holding SK, s. r. o., so sídlom Národná 4, 010 01 Žilina, so sídlom pobočky Farská 35 v Nitre. Odporcovi v
roku2008uhradilzauvedenýmúčelomvhotovostisumuvovýške30.000,-Sk(995,82eur)avkladomna

jeho bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu vo výške 75.000,- Sk (2.489,54 eur), pričom odporca
od neho za uvedeným účelom túto celkovú čiastku 3.485,36 eur prevzal. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že v uvedenom čase pôsobil ako vedúci pobočky uvedenej realitnej kancelárie so sídlom Farská 35 v
Nitre. Od 02.09.2008 bol preložený z uvedenej pobočky v Nitre na pobočku do Bratislavy a od tohto
termínupobočkuvNitreprevzalodporca,ktoréhovyzvalnavráteniečiastkyzaodkúpeniekancelárskeho
nábytkuvcelkovejvýške3.485,36eur.Doposiaľmuodporcaneoprávnenéobohatenienevydalanevydal
mu ani kancelársky nábytok. V uvedenej veci taktiež podal na odporcu trestné oznámenie. Odporca

sa tak bezdôvodne obohatil na jeho úkor o sumu 3.485,36 eur, ktorú si návrhom na začatie konania
uplatňuje ako vydanie bezdôvodného obohatenia.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
zo dňa 14.07.2013, v ktorom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Nitra vzhľadom
k miestu svojho bydliska. Súčasne odporca vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku pre
prípad, ak by z akéhokoľvek dôvodu úhrady uvedených súm súd považoval bezdôvodné obohatenie
za preukázané, keďže lehota na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je dva roky.

Táto lehota už uplynula s poukazom na to, že sám navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje
úroky z omeškania od 01.09.2008, teda dňom 01.09.2010 by bol ním uplatnený nárok premlčaný. V
ďalšom odporca namietal, že návrh na začatie konania je nezrozumiteľný, nejasný a nie je zrejmé, na
základe čoho navrhovateľ voči nemu žiada sumu 3.484,36 eur (995,82 eur + 2.489,54). K skutkovýmokolnostiam veci sa odporca vyjadril tak, že je pravdou, že navrhovateľ vykonával v spoločnosti M&M
reality holding SK, s. r. o. maklérsku činnosť od 25.10.2007 a v rámci spoločnosti bol poverený vedením
maklérov na pobočke v Nitre od 01.01.2008. On ako odporca bol riaditeľom pre developerske projekty

v Žiline v uvedenej spoločnosti. Ako spolupracovníci sa poznali, stretával sa na poradách. Nakoľko
navrhovateľ sústavne nemal finančné prostriedky, na začiatok podnikania mu požičal ako súkromná
osoba viac krát peniaze a tieto mu navrhovateľ vždy vrátil. Navrhovateľ začal mať v Nitre komunikačné
problémy s maklérmi a tak požiadal vedenie spoločnosti o preloženie ku dňu 01.09.2008 na bratislavskú
pobočku. Následne vyšlo najavo, že navrhovateľ prijímal v mene spoločnosti finančné prostriedky

klientovnaúhradukúpnejcenynehnuteľnostínavlastnýúčetodmesiacamarec2008vosvojejkancelárii
a dňa 19.09.2008 činila táto suma 3.638.904,50 Sk, ktoré chýbali na výplatu klientom a zrejme ich
tak navrhovateľ spreneveril. Pre uvedené skutky bolo podané trestné oznámenie a je vedené voči
navrhovateľovi ako obvinenému trestné stíhanie na Okresnom súde Nitra pod spis. zn. 21T/204/2009.
Za úhrady, ktoré sú predmetom konania, ktoré mal vykonať na účet a v prospech odporcu navrhovateľ
podal tiež trestné oznámenie polícii o neoprávnenom obohatení. Konanie bolo zastavené. Na toto sa

navrhovateľ odvoláva v návrhu na začatie konania. Toto však nie je možné považovať za preukázané,
nemôže byť dôkazom o skutočnostiach tvrdených v žalobnom návrhu. Navrhovateľ sa domáha vydania
sumy 30.000,- Sk (995,82 eur), o ktorej sume nie sú žiadne písomné doklady, čo o požičaní, alebo
vrátení a na základe akého právneho dôvodu mali byť odporcovi vrátené a kedy. Pokiaľ sa navrhovateľ
domáha vydania sumy 75.000,- Sk (2.489,54 eur), ktoré mu poukázal dňa 18.04.2008 na jeho účet v

Tatra banke, odporca rovnako namietal že z návrhu nevyplýva, z akého dôvodu túto sumu poukázal.
Za samotný právny titul neoprávneného obohatenia navrhovateľ udáva skutočnosť, že mal odkúpiť
zariadenie kancelárie od odporcu. Toto je však zavádzajúce. Je pravdou, že odporca zo Žiliny doviezol
nábytok na zariadenie pobočky v Nitre, avšak ešte v roku 2007, a to nábytok spoločnosti A-REA, s.r.o. so
sídlom Kysucká 18, Žilina. Ako by ho potom mohol ponúkať na predaj ako fyzická osoba. Ďalej odporca

uviedol, že ako dôkaz o majetku, ktorý by mal byť predmetom predaja navrhovateľ priložil zoznam - súpis
nábytku nezodpovedajúci zákonu o účtovníctve, pričom tento súpis mal aj úplne inú hodnotu 90.300,-
Sk (102.800,- Sk, z čoho maľovanie a montáž 12.500,- Sk). Prečo by tak bolo vyplatená na účet odporcu
suma 75.000,- Sk a údajne 30.000,- Sk bez dokladu. Na doklade vkladu navrhovateľa na účet odporcu
nie je uvedený ani účel platby. Odporca tak považoval žalobný návrh navrhovateľa za vykonštruovaný

s cieľom ho poškodiť. Bol podaný v čase, keď odporca vypovedal v trestných konaniach vedených proti
navrhovateľovi a boli vykonávané konfrontácie dokazujúce vinu navrhovateľa v trestnej veci. Odporca
tak záverom žiadal žalobný návrh navrhovateľa zamietnuť a zaviazať navrhovateľa nahradiť mu trovy
konania.
Okresný súd Nitra podaním zo dňa 09.09.2013 z dôvodu odporcom vznesenej námietky miestnej

nepríslušnosti Okresného súdu Nitra vec podľa ust. § 105 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s ust. § 85 ods. 1
O.s.p. postúpil vec Okresnému súd Žilina ako miestne príslušnému.
Okresný súd Žilina (ďalej len „súd“) vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na
pojednávaní dňa 12.05.2015 za účasti navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu a za neprítomnosti
odporcu v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že odporca svoju neúčasť na pojednávaní

prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil z pracovných dôvodov, avšak o odročenie
pojednávania nepožiadal.
Navrhovateľ na pojednávaní okrem toho, že zotrval na podanom návrhu na začatie konania, sa vo
svojom prednese vyjadril, že považuje za účelové tvrdenie odporcu, že si požičal od neho finančné
prostriedky. Nie je tiež pravdou, že odporca ponúkal nábytok v mene spoločnosti A-REA, s.r.o., ale

ponúkal ho ako fyzická osoba. Platbu za nábytok mu uhradil z dôvodu, že som bol vyzvaný ústne
na odkúpenie zariadenia pobočky, konkrétne zaplatil odporcovi 30.000,- Sk v hotovosti a 75.000,- Sk
vkladom na účet. Ľutuje teraz vzhľadom na vznesenú námietku zo strany odporcu, že neuviedol účel
platby. Žiadnu súkromnú pôžičku od odporcu nikdy nemal a žiadane takéto tvrdenie odporcu nie je ani
ústne ani písomne podchytené. Uvedené okolnosti boli účelovo produkované zo strany odporcu.

Ďalej navrhovateľ upresnil k skutkovým dôvodom vzniku ním uplatňovaného nároku, že keď skončil na
pobočke v Nitre, asi od 01.09.2008, alebo 2009, už si presne nepamätá, na základe uvedeného žiadal o
odkúpenie nábytku, nakoľko nábytok zostal na pobočke v Nitre. Požaduje tak zaplatenie uvedenej sumy,
nakoľko nábytok zostal na pobočke v Nitre a on nábytok vyplatil v peniazoch. Omeškanie odporcu so
splnením žalovaného nároku počnúc dňom 02.09.2008 vyvodzuje z toho, že bol preložený na pobočku

do Bratislavy a žiadal od odporcu, aby si vyrovnali svoje vzájomné záväzky, čo sa doposiaľ nestalo.
V záverečnom prednese navrhovateľ uviedol, že zotrváva na podanom návrhu v plnom rozsahu, pričom
ak by súd neuznal plnú výšku jeho pohľadávky, žiada súd, aby mu priznal aspoň právo na zaplateniesumy v eurách zodpovedajúcej sume 75.000,- Sk vzhľadom k tomu, že odporca vkladom na účet túto
sumu obdržal dňa 19.04.2008.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k návrhu

na začatie konania. Ďalej uviedol, že navrhovateľ poskytoval služby pre spoločnosti M&M reality holding
SK, s.r.o. v roku 2008. Stal sa vedúcim pobočky. Na začiatku mu bola zo strany riaditeľov poskytovaná
finančná pomoc, pretože bol nezamestnaný a nemal žiadne finančné prostriedky. Takisto mu bolo zo
stranyspoločnostiA-REA,s.r.o.poskytnutémotorovévozidlo,ktorépoužíval.Nazákladezistenia,žena
pobočkesavytvárajúrôznetlaky,bolpreloženýod02.09.2008doBratislavy,kdesazistilo,žespreneveril

finančné prostriedky asi za 3.680.000,- Sk. Do toho času fungoval ako vedúci pobočky v Nitre, riadil
maklérov, pričom v tom čase spoločnosť M&M reality holding SK, s.r.o. bola dcérskou spoločnosťou
M&M reality holding a.s., Pardubice, ktorá bola jej zakladateľom. Následne boli konateľmi p. Jonáš a
Zavadil z Pardubíc a mali taký úzus v tejto spoločnosti, že majetok mohol byť odkúpený. Tento majetok
bol dovezený pri otvorení pobočky priamo zo spoločnosti p. S. a odporcu s ohľadom na to, že oni túto
pobočku rozbiehali a zariaďovali vrátane toho, že už vtedy tam nastúpil aj navrhovateľ. K odkúpeniu však

nedošloauvedenéfinančnéprostriedky,ktorébolipoukázanénaúčtyp.S.aodporcu,boliichsúkromnou
záležitosťou. Nie je pravdou, že chcel odkúpiť uvedený nábytok. Nemal v tom čase, nedisponoval takými
finančnými prostriedkami a práve za to k tomu nedošlo. Do funkcie po navrhovateľovi bol ustanovený
nový vedúci a ten si potom od spoločností A-REA, s. r.o. a TM real consulting, s. r. o. uvedený nábytok
riadne kúpnou zmluvou odkúpil. Právny zástupca odporcu tak zhrnul, že má za to, že je dostatočne

preukázaný celý dej a ako bolo nakladané s majetkom v trestnom spise, nakoľko navrhovateľ podal
trestné oznámenie aj na p. N., aj na odporcu a p. S.. Nebolo nikde preukázané, že by uvedený nábytok
mal nadobudnúť a uvedená suma, ktorú odporcovi uhradil, odporca vyhlásil, že to bola pôžička fyzickej
osoby fyzickej osobe, ktorú navrhovateľ vrátil.
K otázke súdu, aby sa právny zástupca odporcu vyjadril, pokiaľ sa týka sumy 30.000,- Sk, ktorú podľa

skutkového tvrdenia navrhovateľa mal navrhovateľ odporcovi odovzdať, pričom pokiaľ sa týka času,
kedy malo dôjsť k tomuto odovzdaniu uvedenej sumy, súd poukázal na obsah uznesenia Okresného
riaditeľstva PZ Nitra ČVS:ORP-1730/OEK-NR-2009 JL zo dňa 19.05.2011, v ktorého odôvodnení sa
udáva, že navrhovateľ v uvedenom konaní uviedol, že dňa 16.04.2008 osobne k rukám K. S. a p. Y.
H. odovzdal finančnú hotovosť vo výške 30.000,- Sk, každému zvlášť, či odporca namieta skutkové

tvrdenia navrhovateľa, že od neho prevzal sumu 30.000,- Sk, a to z akékoľvek právneho dôvodu,
právny zástupca odporcu uviedol, že odporca namieta, že prevzal predmetnú peňažnú čiastku z dôvodu
tvrdeného navrhovateľom. Pokiaľ sa týka otázky, či takúto sumu odporca prevzal, k tomuto by sa musel
vyjadriť osobne odporca. Má však vedomosť o tom, keďže poskytoval právne služby v tom čase aj
spoločnosti M&M reality holding SK, s.r.o., že navrhovateľ si požičiaval peniaze, koľko a kde si takto

požičiaval peniaze vzhľadom k tomu, že všetko sa dialo na základe ústnych dohovorov bez písomného
potvrdenia, je dnes už ťažko povedať a ťažko po toľkých rokoch preukázať.
Vďalšomprávnyzástupcaodporcuopätovnevzniesolnámietkupremlčanianavrhovateľomuplatneného
práva, a to z dôvodu, že v žalobnom návrhu sa navrhovateľ domáha od odporcu vydania bezdôvodného
obohatenia, pričom pokiaľ sa týka tohto skutku, ak by sa aj stal, je premlčaný v dvojročnej premlčacej

dobe, odkedy mohol navrhovateľ žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Vzáverečnomprednesesaprávnyzástupcaodporcuobmedzilužlennato,žežiadalnávrhnavrhovateľa
v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať ho nahradiť odporcovi trovy konania.
Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov produkovaných navrhovateľom,
pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

V listine označenej ako „Pošta:: Prijaté správy: súpis cien nábytku“ vytlačenej z internetovej stránky
http://mail.magichouse.cz/horde3/imp/message.php_ingex=1201 dňa 19.04.2008 (dôkaz produkovaný
navrhovateľom ako e-mailová komunikácia odporcu zo dňa 19.04.2008 na č. l. 6) sa udáva: „Karol
posielam cenový súpis nábytok Nitra: 5 x stolová dvojzostava 5 x 9.500,- Sk, 1 x sekretariát 1 x 6.000,-
Sk, 1 x klasická zostava 1 x 4.000,- Sk, 11 x kancelárske otočné kreslo 11 x 1.100,- Sk, 10 x kancelárska

stolička 12 x 600,- Sk, 2 x červené kreslo 2 x 2.800,- Sk, 1 x konferenčný stolík 1 x 900,- Sk, 1 x oválny
stôl rokovací 1 x 5.000,- Sk, 1 x policová zostava 1 x 2.000,- Sk, maľovanie 3.500,- Sk, montáž nábytku
+ doprava 9.000,- Sk, zvyšok malé veci nerátam; celkom 102.800,- Sk“. Odporca priamo nepoprel, že
predmetná komunikácia adresovaná navrhovateľovi, nepochádzala od neho a teda súd vychádzal zo
skutkového tvrdenia navrhovateľa, že ide o e-mailovú komunikáciu od odporcu, ako medzi účastníkmi

nesporného, keďže o tomto skutkovom tvrdení navrhovateľ nemal závažné a dôvodné pochybnosti.
Z potvrdenia Tatra banky, a. s. zo dňa 19.04.2008 o vklade v hotovosti na bankový účet (dôkaz
produkovaný navrhovateľom na č. l. 8 spisu) vyplýva, že dňa 18.04.2008 vložil navrhovateľ v hotovostina bankový účet odporcu č. XXXXXXXXXX vedený v Tatra banke, a. s. sumu 75.000,- Sk (2.489,54 eur),
pričom pri tomto vklade neuviedol bližšie identifikačné údaje platby.
Navrhovateľ dňa 25.05.2009 podal na OR PZ Nitra „Oznámenie o spáchaní trestnej činnosti“ datované

dňa 25.05.2009 (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 9 spisu), v ktorom uviedol, že podáva trestné
oznámenie vo veci neoprávneného užívania cudzej veci na O. N., súčasného vedúceho na pobočke v
Nitre spoločnosti M&M reality holding SK, s.r.o. Nakoľko menovaného viac krát vyzval na úhradu čiastky
vo výške 5.253,34 eur a v dňoch 18.-19.04.2008 odkúpil pobočku spoločnosti M&M reality holding SK,
s.r.o. od odporcu (kancelársky nábytok) vo výške 75.000,- Sk a od p. S. (výpočtovú techniku) vo výške

70.000,- Sk a nakoľko po odchode z pobočky nedošlo k prevzatiu vybavenia ani k odkúpeniu a na
pobočke mu zostali aj iné veci , ktoré do tohto dňa užíva, žiada orgány činné v trestnom konaní, aby
bolo začaté trestné stíhanie voči O. N. pre neoprávnené užívanie cudzej veci, nakoľko aj napriek výzve
zaslanej dňa 21.03.2009 a prevzatej 30.03.2009 sa doposiaľ tak nestalo.
Poverený príslušník PZ OR PZ, ÚJKP Nitra uznesením ČVS: ORP-1227/1-OSV-NR-09 zo dňa
03.07.2009 (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 10 spisu) odmietol podľa ust. § 197 ods. 1

písm. d) Trestného poriadku vec podozrenia z prečinu neoprávneného užívania cudzej veci podľa ust.
§ 215 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť O. N. tým, že v čase
od decembra 2008, kedy prevzal pobočku v Nitre spoločnosti M&M reality holding SK, s.r.o. do dňa
03.07.2009 neoprávnene užíval cudziu vec, a to nábytok spolu s výpočtovou technikou, ktoré podľa
tvrdenia navrhovateľa sú jeho majetkom, ktorý mal nadobudnúť kúpou a následným vyplatením časti

dohodnutej sumy k rukám predávajúcich a následným prevodom zvyšných peňažných prostriedkov na
účty predávajúcich, v oboch prípadoch vyplatením finančných čiastok spolu vo výške 6.804,75 eur, a to
generálnemu riaditeľovi K. S. a regionálnemu riaditeľovi - odporcovi, čím mala navrhovateľovi vzniknúť
škoda v celkovej výške 6.804,75 eur, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu
podľa ust. § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Svoje rozhodnutie poverený príslušník PZ odôvodnil tým, že

vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že navrhovateľ nemá žiadny doklad, ani žiadnu kúpnopredajnú
zmluvu o nadobudnutí predmetného majetku pozostávajúceho z kancelárskeho nábytku a výpočtovej
techniky a rovnako tak nie je preukázané, že bankové platby, ktoré navrhovateľ uhradil odporcovi a
p. S. by mali byť platby za predmetný majetok, pričom bolo zistené, že p. O. N. má uzavretú kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej je hnuteľný majetok - výpočtová technika uvedený v bode I. predmetu zmluvy

uzavretej dňa 05.01.2009 so spoločnosťou TM real consulting, s. r. o. a kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej je hnuteľný majetok - nábytok uvedený v bode I. predmetu zmluvy uzavretej dňa 05.01.2009
so spoločnosťou A-REA, s. r.o. Z uvedeného poverený príslušník PZ uzavrel, že v danej veci nebola
naplnená skutková podstata prečinu neoprávneného užívania cudzej veci podľa ust. § 215 ods. 1 a
2 písm. a) Trestného zákona a vzhľadom k tomu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

uznesenia.
Navrhovateľ podaním zo dňa 10.07.2009 (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 11 spisu) podal
proti uzneseniu povereného príslušníka PZ OR PZ, ÚJKP Nitra ČVS: ORP-1227/1-OSV-NR-09 zo dňa
03.07.2009 sťažnosť, v ktorej namietal, že zmluvu, ktorú predložil p. N. pokladá za účelovú, nakoľko na
uvedenú skutočnosť poukázal už vo svojom stanovisku Rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej

a priemyselnej komory v Bratislave, k obžalobe Rsp V-40/2008 zo dňa 01.12.2008. Kúpna zmluva bola
uzavretá 05.01.2009, teda až po tom, čo si uvedené skutočnosti v jeho oznámení o spáchaní trestnej
činnosti uviedol vo svojom stanovisku uvedenému súdu. Tiež sa jedná o osobu odporcu a priateľku p.
S., teda osoby, ktorým poukázal za nábytok a výpočtovú techniku finančnú hotovosť na ich osobné účty,
nakoľko nechceli platiť z príjmu DPH. Kúpnu zmluvu uzavretú s p. N. považuje za účelovú, nakoľko

ide určite o uvedené veci, ktoré odkúpil od nich on, avšak bez zmluvy o kúpe, nakoľko tak neurobili
ani po viacerých výzvach, po ktorých bol vyrozumený, že si má vypísať objednávku na uvedené veci
a v objednávke sa uviedol, že uvedené veci sa nachádzajú na pobočke v Nitre. Ide tak o krytie osôb
odporcu a p. S..
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra uznesením č. k. 1Pn 837/09-4 zo dňa 07.08.2009 (dôkaz

produkovaný navrhovateľom na č. l. 12 spisu) sťažnosť navrhovateľa podanú v zákonnej lehote
dňa 10.07.2009 proti uzneseniu povereného príslušníka PZ OR PZ, ÚJKP Nitra ČVS: ORP-1227/1-
OSV-NR-09 zo dňa 03.07.2009 zamietol z dôvodu, že nie je dôvodná. Svoje rozhodnutie prokurátor
odôvodnil tým, že vzhľadom na zistené skutočnosti nemohlo zo strany O. N. prísť k naplneniu
skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci podľa ust. § 215 Trestného

zákona, pretože prinajmenšom nebol naplnený jeden zo základných znakov skutkovej podstaty, a to
subjektívna stránka - úmysel páchateľa užívať cudziu vec, pretože O. N. užíval kancelársky nábytok v
presvedčení, že tento naozaj aj kúpil. O. N. svojím konaním nenaplnil ani žiadnu inú skutkovú podstatu
trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona. Jediný kto mohol mať vedomosť opredaji inkriminovaného zariadenia kancelárie oznamovateľovi - navrhovateľovi sú podľa jeho tvrdenia
odporca a p. S., ktorí v prípade zatajenia skoršieho predaja vecí H. S., mohli za splnenia ďalších
podmienok naplniť skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Uvedenou

skutočnosťou sa však orgány činné v trestnom konaní budú zaoberať v inej veci z úradnej povinnosti.
Vyšetrovateľ PZ OR PZ, ÚJKP Nitra uznesením ČVS: ORP-1730/OEK-NR-2009 IS zo dňa 01.12.2009
(dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 14 spisu) podľa ust. § 199 ods. 1 trestného poriadku začal
trestné stíhanie za prečin podvodu podľa ust. § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona, preto, že doposiaľ
neznámy páchateľ uviedol do omylu navrhovateľa takým spôsobom, že v mesiaci október 2007 ho ako

vedúceho pobočky spoločnosti M&M reality holding SK, s.r.o. v Nitre vyzval k odkúpeniu vybavenia
kancelárie - nábytku a výpočtovej techniky za cenu 205.000,- Sk (6.804,75 eur), ktorú navrhovateľ na
niekoľkokrát v období od 16.04.2008 do 19.04.2008 vyplatil, pričom doposiaľ mu neznámy páchateľ k
predmetnej kúpe, napriek jeho výzvam, nevyhotovil kúpnu zmluvu a ani žiadny iný doklad a po tom, ako
bol navrhovateľ presunutý z pracovnej pozície vedúceho pobočky v Nitre na inú pozíciu v inej pobočke
spoločnosti M&M reality holding SK, s.r.o. sumu vyplatenú za vybavenie kancelárie mu nevrátil, napriek

tomu, že už vybavenie kancelárie odpredal novému vedúcemu pobočky v Nitre, čím bola navrhovateľovi
spôsobená škoda vo výške 6.804,75 eur.
Vyšetrovateľ PZ OR PZ v Nitre uznesením ČVS: ORP-1730/OEK-NR-2009 JL zo dňa 19.05.2011 (dôkaz
produkovaný navrhovateľom na č. l. 15 spisu) zastavil podľa ust. § 215 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku trestné stíhanie začaté vo veci prečinu podvodu podľa ust. § 221 ods. 1 a 2 Trestného

zákona preto, že v presne nezistený čas v Nitre po predchádzajúcej ústnej dohode sa doposiaľ
nestotožnené osoby vystupujúce pod ako p. Y. H. a p. K. S. dohodli s novovymenovaným vedúcim
pobočky spoločnosti M&M reality holding SK, s.r.o. v Nitre s navrhovateľom na odkúpení kompletného
zariadenia tejto spoločnosti pozostávajúceho z kancelárskeho nábytku a výpočtovej techniky, pričom
za kancelársky nábytok uhradil navrhovateľ p. Y. H. v hotovosti sumu 30.000,- Sk a vkladom na

jeho bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu vo výške 75.000,- Sk a p. K. S. v hotovosti sumu
30.000,- Sk a vkladom na jeho bankový účet č. 2615319623/1100 sumu vo výške 70.000,- Sk, pričom
zo strany p. Y. H. a p. K. S. nedošlo k podpisu kúpnych zmlúv na uvedený kancelársky nábytok a
výpočtovú techniku s navrhovateľom, následne po jeho preradení na inú pozíciu do Bratislavy ani k
vráteniu uvedeného zariadenia a poskytnutých finančných hotovostí, toto zariadenie predali na základe

riadnych kúpnych zmlúv osobe O. N., čím týmto svojim konaním mali navrhovateľa uviesť do omylu
a spôsobiť mu väčšiu škodu 6.804,75 eur, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci. V odôvodnení predmetného uznesenia sa udáva, že z trestného oznámenia
navrhovateľa, ako aj z výsluchu navrhovateľa ako svedka - poškodeného vyplýva, že navrhovateľ
uviedol, že dňa 16.04.2008 osobne k rukám odporcu odovzdal finančnú hotovosť vo výške 30.000,-

Sk (995,82 eur). Na základe týchto platieb týchto platieb mu boli vystavená odporcom objednávka na
kancelársky nábytok, aby si ho mohol zaevidovať do účtovníctva, avšak k podpisu tejto objednávky
odporcom nedošlo. Niekedy v mesiaci júl 2008 požiadal o uvoľnenie z pozície vedúceho pobočky v
Nitre, pričom bol presunutý na pobočku spoločnosti M&M reality holding SK, s. r. o. do Bratislavy. Po
jeho odchode nastúpil na pobočku v Nitre p. O. N., ktorý si kancelársky nábytok odkúpil na základe

kúpnej zmluvy dňa 05.01.2009 od spoločnosti A-REA, s. r. o. Ďalej sa v odôvodnení udáva, že svedok
- odporca uviedol, že je spolumajiteľom spoločnosti M&M reality holding SK, s. r. o. V roku 2008
vykonával v pobočke spoločnosti v Nitre funkciu vedúceho tejto pobočky navrhovateľ. Tento sa sám
mohol rozhodnúť, či si kancelárske priestory, v ktorých bude pracovať vybaví zariadením sám, alebo
mu toto vybavenie zabezpečí spoločnosť M&M reality holding SK, s. r. o. Je pravdou, že on s K.

S. pri nástupe navrhovateľa do funkcie vyzývali k odkúpeniu zariadenia, a to kancelárskeho nábytku
a výpočtovej techniky, avšak v tom čase navrhovateľ nebol v takej finančnej situácii, ktorá by mu
umožňovala si odkúpiť tento kancelársky nábytok a výpočtovú techniku, preto tieto zariadenia neboli
nikdy vo vlastníctve navrhovateľa, tieto si po jeho odchode odkúpil ďalší vedúci pobočky v Nitre p. Daniel
Stopka. Vyšetrovateľ ďalej konštatoval, že navrhovateľ nedisponuje žiadnou kúpno-predjnou zmluvou

a rovnako nebolo preukázané, že platby, ktoré uhradil navrhovateľ odporcovi by mali byť platby za
predmetný majetok. Vyšetrovateľ tak v odôvodnení uzavrel, že dospel k záveru, že konanie odporcu
a K. S. nenaplnilo skutkovú podstatu prečinu podvodu podľa ust. § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona
a ani akéhokoľvek iného trestného činu, a preto jednoznačne konštatoval, že daný skutok je namieste
posudzovať ako občiansko-právny, resp. obchodno-právny vzťah.

ProtiuzneseniuvyšetrovateľaORPZvNitreČVS:ORP-1730/OEK-NR-2009JLzodňa19.05.2011podal
navrhovateľ sťažnosť datovanú dňa 25.05.2011 (dôkaz produkovaný navrhovateľom na č. l. 19 spisu), v
ktorom namietal, že skutkové závery vyšetrovateľa boli založené na krivých výpovediach odporcu a K.
S.. Títo s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu sa navzájom vo výpovediach kryjú. Navrhovateľ taktiežžiadal, aby boli vypočutí viacerí svedkovia (S., Z., Z. a H.), ktorých výpovede by preukázali účelovosť
výpovedí odporcu a K. S. a ich konanie voči jeho osobe.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra uznesením č. k. 4Pv 794/09-20 zo dňa 01.07.2011 (dôkaz

produkovaný navrhovateľom na č. l. 20 spisu) na základe sťažnosti navrhovateľa napadnuté uznesenie
vyšetrovateľa OR PZ v Nitre ČVS: ORP-1730/OEK-NR-2009 JL zo dňa 19.05.2011 zrušil a uložil
policajtovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Svoje rozhodnutie prokurátor odôvodnil tým, že policajt
nepostupoval v súlade s v súlade s ust. § 2 ods. 10 Trestného poriadku, pretože v spise nie je založený
vo výpovediach uvádzaný e-mail o cenovom súpise majetku, nebola vypočutá svedkyňa Y., nie je bližšie

špecifikované, ako žiadal navrhovateľ o vyhotovenie zmluvy, či písomne, či ústne, alebo e-mailom,
nebolo zisťované, čo sa stalo s vecami po ich odkúpení O. N., neboli zabezpečené ani kópie príslušných
častízrozhodcovskéhokonaniaaspoňtýkajúcesaúkonovuvádzanýchsťažovateľomaniejeanizrejmé,
čo presne majú dosvedčiť osoby uvedené v sťažnosti. Vzhľadom na uvedené považoval prokurátor
sťažnosť poškodeného - navrhovateľa za sčasti dôvodnú.
Vyšetrovateľ PZ OR PZ v Nitre uznesením ČVS: ORP-1730/OEK-NR-2009 JL zo dňa 08.11.2011 (dôkaz

produkovaný navrhovateľom na č. l. 22 spisu) opätovne zastavil podľa ust. § 215 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku trestné stíhanie začaté vo vyššie uvedenej trestnej veci pod ČVS: ORP-1730/OEK-
NR-2009JL,lebouvedenýskutokniejetrestnýmčinomaniejedôvodnapostúpenieveci.Ajpodoplnení
dokazovania a objasnenia ďalších okolností v zmysle intencií uvedených prokurátorom v uznesení č.
k. 4Pv 794/09-20 zo dňa 01.07.2011 dospel vyšetrovateľ k tým istým záverom. Z obsahu odôvodnenia

uznesenia ďalej vyplýva, že žiadny svedok (S., Y., J., N., Z.) nepotvrdil tvrdenia navrhovateľa.
Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právo na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, najneskôr sa právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ust. § 122 ods. 1 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá
je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
Podľa ust. § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na

deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, predmet bezdôvodného
obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,

musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 457 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je zmluva neplatná
alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, musí sa vydať
všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že

obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 588 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, z kúpnej zmluvy vznikne
predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, Zzmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ je, že jednému z účastníkov sa dostalo
majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho nedošlo k
nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr. ak za neho plnil niekto iný), a to na úkor toho, koho

majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, je plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom
dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods.
2 OZ), odstúpením od zmluvy (§ 48 OZ) alebo zrušením zmluvy (§ 740 OZ). K získaniu bezdôvodného
obohatenia v tomto prípade dochádza v čase dodatočného odpadnutia právneho dôvodu plnenia (napr.

momentom účinnosti odstúpenia od zmluvy). Na rozdiel od uvedeného je plnenie bez právneho dôvodu
ďalšou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jednému z
účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia neexistoval
žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť plynúca zo
zákona, či z rozhodnutia a pod. Ide teda o prípady, v ktorých právny dôvod v čase plnenia vôbec

neexistoval. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade dochádza okamihom prijatia plnenia.
Z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom konaní je
tak potrebné, aby navrhovateľ preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný a žalovaný subjekt je pasívne
vecne legitimovaný v takomto konaní.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej
povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.
Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ust. § 451
Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u
koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.

Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§
456 Občianskeho zákonníka) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že právna kvalifikácia nároku navrhovateľom nie je
pre súd s poukazom na znenie ust. § 79 ods. 1 a § 153 ods. 2 O.s.p. záväzná, právne posúdenie veci
prináleží súdu a ak dovoľujú výsledky konania posúdiť vec podľa iného hmotnoprávneho ustanovenia,

než ktorých sa dovoláva navrhovateľ, je súd povinný toto urobiť.
Navrhovateľ si tak v konaní uplatňoval voči odporcovi právny nárok na zaplatenie sumy 3.485,36 eur, a
to na tom tvrdenom skutkovom základe, že s odporcom v roku 2008 uzavrel ústne kúpnu zmluvu, pričom
predmetom kúpy podľa tejto zmluvy bol kancelársky nábytok nachádzajúci sa na pobočke spoločnosti
M&M reality holding SK, s. r.o. v Nitre, za čo odporcovi zaplatil celkovo kúpnu cenu 105.000,- Sk

(3.485,36 eur), z čoho 30.000,- Sk v hotovosti dňa 16.04.2008 a 75.000,- Sk vkladom na bankový účet
odporcu dňa 19.04.2008. Odporca si však svoju povinnosť odovzdať navrhovateľovi predmet kúpy aj
napriek výzvam navrhovateľa nesplnil, a preto tak navrhovateľ dňa 02.09.2008, kedy bol preložený na
pobočku spoločnosti M&M reality holding SK, s. r.o. v Bratislave požiadal odporcu o vrátenie zaplatenej
kúpnej ceny v celkovej žalovanej výške 105.000,- Sk (3.485,36 eur). Zároveň si ako príslušenstvo

žalovanej pohľadávky navrhovateľ uplatňoval právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5
% ročne od 02.09.2008 do zaplatenia, pričom pokiaľ ide o počiatok omeškania odporcu s plnením
žalovaného peňažného záväzku, vychádzal z toho, že odporcu dňa 02.09.2008 požiadal o vyrovnanie
vzájomných záväzkov, vrátane žalovaného, čo sa doposiaľ nestalo.
Pokiaľ ide o námietku odporcu týkajúcu sa určitosti a zrozumiteľnosti návrhu na začatie konania, súd

túto nepovažoval za dôvodnú. Podľa názoru súdu navrhovateľ v návrhu na začatie konania, ako aj
na pojednávaní dňa 12.05.2015 uviedol v súlade s ust. § 79 ods. 1 O.s.p. riadne všetky rozhodné
skutočnosti, z ktorých odvodzoval vznik uplatneného práva, taktiež označil dôkazy, ktorých sa dovolávala napokon aj samotný žalobný petit bol vyjadrený jednoznačne a v prípade kladného rozhodnutia súdu
o návrhu navrhovateľa v znení žalobného petitu by bolo takéto rozhodnutie vykonateľné.
Z hľadiska právnej kvalifikácie navrhovateľom skutkovo vymedzeného a uplatneného právneho nároku,

mal súd za to, že navrhovateľ si uplatňoval v konaní voči odporcovi právny nárok vyplývajúci z jeho práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré odporcovi vzniklo plnením navrhovateľa, ktoré malo byť
poskytnuté odporcovi na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol - kúpnej zmluvy, od ktorej navrhovateľ
po predchádzajúcich výzvach na odovzdanie predmetu kúpy dňa 02.09.2008 v zmysle ust. § 517 ods.
1 OZ odstúpil tým, že odporcu požiadal o vrátenie kúpnej ceny - a to v rozsahu zaplatenej kúpnej ceny

105.000,- Sk, t. j. 3.485,36 eur (§ 457 OZ).
Z vyššie cit. zákonných ustanovení O.s.p. vyplýva, že občiansko-právne konanie je ovládané zásadou
prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je
zásadne povinnosťou účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Okrem povinnosti tvrdenia podľa ust.
§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. majú účastníci dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva zaťažuje

toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, účastníkom
tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie tejto
povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý
tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok
sporu, ktorý postihuje toho účastníka, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do

dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa
preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje účastníkov
konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou
situáciou v spore, v ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav
zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne

rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj
v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,

t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
Pokiaľtakideorozhodnéskutočnostitvrdenévkonanínavrhovateľom,zktorýchnavrhovateľvyvodzoval
vznik uplatneného právneho nároku, navrhovateľa v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať
jednak to, že medzi účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva s predmetom opísaným navrhovateľom a

súčasne, že navrhovateľ odporcovi zaplatil kúpnu cenu, resp. odporcovi zaplatil sumu 105.000,- Sk.
Navrhovateľ však v konaní neprodukoval zásadný dôkaz, ktorým by bezpochybne preukázal, že ním
tvrdená kúpna zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá. Takúto skutkovú okolnosť súd nemohol vyvodiť
len na základe navrhovateľom predloženého prepisu e-mailovej správa odporcu, v ktorej sa nachádzal
súpis kancelárskeho nábytku na pobočke v Nitre a ani skutočnosť, že zo strany navrhovateľa došlo

nepochybne a medzi účastníkmi nesporne ku vkladu peňažnej hotovosti v sume 75.000,- Sk (2.489,54
eur) na bankový účet odporcu. Na preukázanie uzavretia kúpnej zmluvy v zmysle cit. ust. § 588 OZ bolo
totiž potrebné, aby navrhovateľ preukázal, že účastníci sa zhodli (dosiahli konsenzus) o predmete kúpy
a kúpnej cene. Toto však navrhovateľ nepreukázal, pričom odporca zásadne namietal, že by k takémuto
dojednaniu medzi účastníkmi došlo, a to z pohľadu súdu relevantne aj poukazom na to, že v predmetnom

súpise bola uvedená celkom suma 102.800,- Sk, z čoho na nábytok pripadala len suma 90.300,- Sk,
avšak navrhovateľ tvrdil, že titulom úhrady kúpnej ceny zaplatil odporcovi sumu 105.000,- Sk. Napokon
skutkové tvrdenia navrhovateľa nepreukázali ani žiadne listiny z vyššie označených trestných vecí
vedených orgánmi činnými v trestnom konaní.
V kontexte existencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, na základe ktorého malo dôjsť k peňažnému

plneniu navrhovateľa v žalovanej výške, súd nemal zároveň ani preukázané tvrdenie odporcu, že
ak od navrhovateľa aj nejaké peňažné prostriedky obdržal bolo to z dôvodu vrátenia pôžičky, ktorú
odporca predtým navrhovateľovi poskytol. Rovnako ani odporca neprodukoval v konaní dôkazy o tom,
že by medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o pôžičke na žalovanú sumu a súčasne, že konkrétne
navrhovateľom tvrdené plnenie bolo práve plnením záväzku navrhovateľa ako dlžníka zo zmluvy o

pôžičke vrátiť prenechané peniaze. Ak odporca aj navrhoval v konaní vypočuť svedkov S. K.Ú. a K. S.,
bolo to v súvislosti s jeho skutkovým tvrdením, že navrhovateľovi pred tým v minulosti viac krát požičal
peniaze a navrhovateľ mu vždy tieto vrátil. Teda malo ísť o iné odporcom tvrdené pôžičky. Aj z tohto
dôvodu súd tieto dôkazy s poukazom na ust. § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. nevykonal.Z hľadiska plnenia, ktoré malo byť zo strany navrhovateľa podľa jeho tvrdení poskytnuté odporcovi,
súd mal v konaní nesporne preukázané, že odporca obdržal dňa 19.04.2008 na svoj bankový účet od
navrhovateľa sumu 75.000,- Sk (2.489,54 eur). Pokiaľ ide o peňažné plnenie v sume 30.000,- Sk (995,82

eur),akotvrdilnavrhovateľ,žeodporcoviposkytoldňa16.04.2008vhotovosti,navrhovateľneprodukoval
žiaden dôkaz, ktorým by svoje tvrdenie o tomto plnení preukázal. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa
14.07.2013 k návrhu na začatie konania v zásade poprel takéto plnenie navrhovateľa a prostredníctvom
svojho právneho zástupcu sa na pojednávaní k pravdivosti skutkového tvrdenia navrhovateľa o tomto
plnení vyjadriť nevedel. Z tohto dôvodu súd nemohol ani pri aplikácii ust. § 153 ods. 1 O.s.p. dospieť k

záveru o nespornosti tohto skutkového tvrdenia navrhovateľa medzi účastníkmi a k skutkové zisteniu,
že navrhovateľ odporcovi poskytol aj peňažné plnenie vo výške 30.000,- Sk v hotovosti.
Súd tak za preukázané právne významné skutkové tvrdenie navrhovateľa považoval tak len to, že
navrhovateľ dňa 19.04.2008 poskytol odporcovi plnenie vo výške 75.000,- Sk (2.489,54 eur). Vzhľadom
ku konštatovanému nepreukázaniu existencie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi účastníkmi
súd považoval poskytnuté plnenie zo strany navrhovateľa v sume 75.000,- Sk (2.489,54 eur) za

plnenie poskytnuté odporcovi bez právneho dôvodu. Na základe takejto dôkaznej situácie, z nej
vyplývajúcich konštatovaných skutkových zistení súdu a uvedeného čiastkového právneho záveru,
možno konštatovať, že odporcovi na úkor navrhovateľa vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa ust. §
451 ods. 2 OZ a z toho vyplývajúca povinnosť podľa cit. ust. § 451 ods. 1 OZ vydať toto bezdôvodné
obohatenie tomu, na koho úkor sa bezdôvodne obohatil (§ 456 OZ), t. j. navrhovateľovi a vo výške

poskytnutého plnenia 2.489,54 eur (§ 458 ods. 1 veta prvá OZ).
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa ust. §
100 ods. 1 OZ. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v
subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného

obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených dôb.
Odporca v rámci konania vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku s tým, že
namietol premlčanie nároku navrhovateľa v dvojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť odo dňa
01.09.2008, pričom do podania návrhu na Okresnom súde Nitra dňa 27.12.2011 táto doba nepochybne
uplynula.

Možno tak konštatovať, že odporca vzniesol v zmysle cit. ust. § 100 ods. 1 OZ námietku premlčania
navrhovateľom uplatneného práva, a to, že došlo k premlčaniu práva navrhovateľa na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa cit. ust. § 107 ods. 1
OZ. Subjektívna premlčacia doba práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa ust. §
107 ods. 1 OZ začína plynúť okamihom, kedy sa oprávnený dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k

získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Zo samotných skutkových tvrdení navrhovateľa
vyplýva, že takúto vedomosť nadobudol navrhovateľ najneskôr dňa 02.09.2008, kedy ako sám uviedol
na pojednávaní dňa 12.05.2015, že požiadal odporcu o finančné vyrovnanie - teda vrátenie finančnej
čiastky zodpovedajúcej žalovanej sume (ako to uviedol aj v návrhu na začatie konania: „Navrhovateľ
bol od 02.09.2008 preložený z pobočky Nitra na pobočku do Bratislavy, od tohto termínu pobočku

prevzal odporca, ktorého navrhovateľ vyzval na vrátenie finančnej čiastky za odkúpenie kancelárskeho
nábytku v celkovej výške 3.485,36 eur“). Súd poukazuje súčasne na to, že od tohto dňa navrhovateľ
odvodzoval počiatok omeškania odporcu s plnením jeho peňažného záväzku vrátiť mu sumu 3.485,36
eur. Je tak možné konštatovať, že v danom prípade dňom rozhodným pre začatie plynutia subjektívnej
premlčacej doby práva navrhovateľa na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 107

ods. 1 OZ bol najneskôr deň 02.09.2008. Subjektívna dvojročná premlčacia doba práva navrhovateľa
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 107 ods. 1 OZ tak s poukazom na ust.
§ 122 ods. 1 a 2 OZ tak uplynula dňom 02.09.2010. Ku dňu uplatnenia práva navrhovateľa na súde
však došlo až dňa 27.12.2011 návrhom na začatie konania podaným na Okresnom súde Nitra. Súd
tak musel v prejednávanej veci uzavrieť, že došlo k premlčaniu navrhovateľom uplatneného práva na

vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, a to nielen v súdom vyššie konštatovanom preukázanom
rozsahu zodpovedajúcom sume 2.489,54 eur, ale aj v rozsahu navrhovateľom síce žalovanom, ale
nepreukázanom, zodpovedajúcom sume 995,82 eur. Súd teda prihliadol v zmysle ust. § 100 ods. 1 veta
druhá OZ na odporcom vznesenú námietku premlčania a už len z tohto dôvodu bez ďalšieho nemohol
navrhovateľovi uplatnené právo priznať a návrh na začatie konania v rozsahu uplatneného práva na

zaplatenie sumy 2.489,54 eur, ako aj sumy 995,82 eur (pričom v rozsahu tejto sumy aj vzhľadom k vyššie
konštatovanému neuneseniu dôkazného bremena navrhovateľom, že vôbec takéto plnenie odporcovi
poskytol) zamietol v celom rozsahu [teda aj v rozsahu uplatneného príslušenstva žalovanej pohľadávky
- úrokov z omeškania, § 121 ods. 3 OZ, vzhľadom k tomu, že príslušenstvo pohľadávky zásadne zdieľas istinou spoločný osud; podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21 Cdo 681/2006, 21 Cdo
682/2006 zo dňa 08.02.2007: „Ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu, nemôže
sa taký právny následok uplynutia času nevzťahovať k záväzku vedľajšiemu (akcesorickému)“].

Súčasne súd konštatuje, že k rovnakému záveru o premlčaní práva navrhovateľa by dospel aj vtedy,
ak by aj navrhovateľ bol preukázal, že bezdôvodné obohatenie odporcu spočívalo v plnení z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, teda, že navrhovateľ odporcovi poskytol tvrdené peňažné plnenie titulom kúpnej
ceny dojednanej medzi účastníkmi na základe navrhovateľom tvrdenej kúpnej zmluvy na kancelársky
nábytok nachádzajúci sa v pobočke spoločnosti M&M reality holding SK, s. r.o. v Nitre, keďže ako by

bolo možné zo skutkových tvrdení navrhovateľa, že ku dňu 02.09.2008 požiadal odporcu v dôsledku
neodovzdania predmetu kúpy o vrátenie kúpnej ceny, vyvodiť, navrhovateľ by touto formou zrušil ním
tvrdenú kúpnu zmluvu odstúpením podľa ust. § 48 ods. 1 OZ v spojení s ust. § 517 ods. 1 OZ.
Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že z uvedených dôvodov svojho rozhodnutia spočívajúcich
na prihliadnutí na námietku premlčania nevykonal odporcom označené dôkazy - výsluchy S. K. a K. S.,
ako aj bližšie neoznačené dôkazy - listiny nachádzajúce sa v spise z trestného konania týkajúceho sa

údajného trestného stíhania navrhovateľa, keďže aj v prípade, že by tieto dôkazy preukázali odporcove
skutkové tvrdenia (ako ich uviedol v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania), tieto skutkové
zistenia nemohli zmeniť nič na dôvodoch rozhodnutia súdu vo veci.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.