Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/753/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613227460
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613227460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej, v právnej veci žalobcu Česká spořitelna, a.s., so
sídlom v Prahe 4, Olbrachtova 1929/62, zastúpeného JUDr. Romanom Majerom, advokátom so sídlom
Praha4,Vyskočilova1326/5,protižalovanejL.P.,bývajúcejvE.,H.XX,tohočasunaneznámommieste,
zastúpenej opatrovníkom D.. R. A., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie
131.227,53 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 10. júla 2014, č.k. 2C 64/2014-79, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti

a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa
10.7.2014,č.k.2C64/2014-79uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu131.227,53Kč,úrokyz
omeškania vo výške 3.5l4,44 Kč, úroky z úveru ku dňu 2l.3.2011 vo výške 3.972,09 Kč, úrok z omeškania
z čiastky 131.227,53 Kč od 22.3.2011 do zaplatenia vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou
bankou zvýšené o 7 percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie

dlžníka,jevýškaúrokovzomeškaniazávislánavýškereposadzbystanovenejČeskounárodnoubankou
a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku. Zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi trovy konania vo výške 312,50 € a na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Romana Majera
trovy právneho zastúpenia vo výške 698,36 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dňa 25.11.2008 uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere č.

000000-3427425853, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 150.000 Kč, ktorý žalovaná
čerpala v hotovosti. Od 20.12.2008 bola žalovanej predpísaná mesačná splátka úveru vo výške 2.771
Kč. Každá riadne uhradená splátka bola odpočítaná na úhradu celkovej istiny úveru (nesplatený úver,
k istine pripísané úroky a cena za úkony). Úroky z úveru činili od 25.11.2008 do 20.11.2010 13,38%
ročne a od 21.11.2010 po zosplatnení pohľadávky bolo úročenie zastavené. Na úrokoch z úveru bolo
za obdobie od 25.11.2008 do 21.11.2010 (zosplatnenie úveru) predpísaná suma 36.830 Kč. Žalovaná
v rozpore so zmluvou o úvere príslušné splátky úveru nesplácala, a tak jej žalobca oznámil, že došlo

k zosplatneniu nesplatenej časti (zostatku) istiny úveru a vyzval žalovanú k jeho úhrade. Splatnosť
zostatku istiny úveru nastala na základe písomnej výzvy dlžníka (žalovanej) k zaplateniu dlhu vrátane
zosplatnenia úveru ku dňu 21.11.2010. Žalovaná uhradila dňa 21.3.2011 čiastku vo výške 2.771 Kč,
ktorá bola započítaná sumou 408 Kč na dlžné poplatky a sumou 2.363 Kč na dlžnú istinu. Žalobcavykonal kvalifikované vyčíslenie svojich pohľadávok s príslušenstvom ku dňu 21.3.2011 a k tomuto dňu
evidoval peňažnú čiastku vo výške 138.714,06 Kč, ktorá pozostávala z dlžnej istiny úveru vo výške
131.227,53 Kč, úroky z omeškania ku dňu 21.3.2011 vo výške 3.514,44 Kč a úroky z úveru ku dňu

21.3.2011 vo výške 3.972,09 Kč. Žalobca uplatnil úrok z omeškania zo sumy 131.227,53 Kč za obdobie
od 22.3.2011 do zaplatenia vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o
7 percentuálnych bodov a tiež o úrok z úveru zo sumy 131.227,53 Kč za obdobie od 22.3.2011 do
zaplatenia vo výške 13,38% ročne. Po citácii § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53
ods. 1 OZ, § 48 OZ, § 457 OZ, § 565 OZ a § 517 ods. 2 OZ, ako aj príslušných ustanovení O.s.p., súd

konštatoval, že posudzovaný právny vzťah účastníkov je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
štandardizovanouspotrebiteľskouzmluvou.Spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné zmluvné podmienky pod sankciou absolútnej neplatnosti. Uplatňovaný nárok žalobcu
súd posudzoval podľa noriem spotrebiteľského práva, predovšetkým z pohľadu, či žalobca neuplatňuje
svoje nároky z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je neplatná. Súd dospel k záveru, že nárok

žalobcu je čo do základu dôvodný. Vyhovel žalobe ohľadom dlžnej časti istiny úveru vo výške 131.227,53
Kč vyčíslenej ku dňu 21.3.2011, úrokoch z omeškania ku dňu 21.3.2011 vo výške 3.514,44 Kč, úroku
z úveru ku dňu 21.3.2011 vo výške 3.972,09 Kč, a v uplatnenej časti úroku z omeškania zo sumy
131.227,53 Kč za obdobie od 22.3.2011 do zaplatenia vo výške aktuálnej repo sadzby stanovenej
Českou národnou bankou. Splatnosť úveru nastala dňom 21.11.2010, a žalobca si uplatnil úroky

z omeškania nasledujúcim dňom po prijatom plnení poslednej platby žalovanou, t.j. od 22.3.2011.
Uplatnené úroky z omeškania v aktuálnej výške repo sadzby považoval súd za zákonné a opodstatnené.
Za neprijateľné vyhodnotil ale uplatnenie úroku z úveru zo sumy 131.227,53 Kč za obdobie od 22.3.2011
do zaplatenia vo výške 13,38% ročne, lebo v danom prípade ide o duplicitné uplatnenie príslušenstva
pohľadávky a nemožno opomenúť, že podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od

začiatku (ex tunc) podľa § 48 ods. 2 OZ a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy, čo v danom prípade
nastalo ku dňu 21.11.2010. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia
práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si navzájom majú vrátiť už
vykonané plnenie (§ 457 OZ). Súd žalobu v časti uplatneného úroku z úveru zo sumy 131.227,53 Kč za
obdobieod22.3.2011dozaplateniavovýške13,38%ročnezamietol,tak,akojetouvedenévovýrokovej

časti rozsudku. Výrok o trovách konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcovi
plnú náhradu trov konania vo výške 1.010,86 €, lebo mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, podal žalobca v zákonnej
lehote odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobcovi úrok z úveru vo výške 13,38% ročne zo sumy 131.227,53 Kč od 22.3.2011 do zaplatenia.
Vyčítal súdu, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, lebo súd na právny
vzťah medzi žalobcom a žalovanou aplikoval nesprávny právny predpis. Žalobca a žalovaná uzavreli
zmluvu o úvere č. 3427425853, ktorej nedielnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky
Českej sporiteľne (ďalej len „VOP“). Žalovaná svojím podpisom potvrdila, že obdŕžala jedno vyhotovenie

a „bola s nimi riadne oboznámená“. Zmluvné strany sa dohodli, že ich právny vzťah sa riadi právnym
poriadkom Českej republiky. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa riadi zákonom č. 513/91 Zb.
(Obchodným zákonníkom) a nie Občianskym zákonníkom. Po citácii § 497 Obchodného zákonníka a §
502 Obchodného zákonníka odvolateľ konštatoval, že zmluvné strany si v zmluve dohodli úrok z úveru
vo výške 13,38% ročne s tým, že uvedená úroková sadzba je nemenná po celú dobu „trvania“ zmluvy.

Žalovaná do „dnešného“ dňa úver nesplatila, a tak žalobca má nárok na úrok z úveru až do úplného
zaplatenia úveru. Žalobca z opatrnosti poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Trebišov a Okresného
súdu Lučenec, kde súdy na predmetný právny vzťah aplikovali ustanovenia Obchodného zákonníka a
nie Občianskeho zákonníka.

Opatrovník žalovanej sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas žalobca
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal
rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.11.2015 o 11.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach minimálne päť dní vopred podľa § 156 ods.

1, 3 O.s.p. za použitia § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.

Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj vo výroku
o trovách konania je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolateľ uviedol odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K tomuto odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva

na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

Okresný súd v predmetnej veci náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132

O.s.p.aztýchtodospelksprávnymskutkovýmzisteniam,nazákladektorýchzaložilajsvojerozhodnutie.
Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa

odvolací súd stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa a s prihliadnutím na dôvody odvolania žalobcu
odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že zmluvne dohodnuté úroky z
poskytnutého úveru patria žalobcovi len do splatnosti dlhu, prípadne jeho jednotlivých splátok (porovnaj
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe R 43/2000,
R 42/2001, R 55/96 etc.).

Tento právny záver vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, pričom v čase,
keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v súdenom prípade dňom 21.11.2010, kedy bol splatný záväzok

vrátiť dlh z úveru, bol splatný tak záväzok z úveru, ako aj záväzok platiť úroky, ktoré sa ho týkajú. Od
splatnosti je už dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (viď § 369 Obchodného zákonníka).

Pre úplnosť odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie
úveru, veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov

kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

V tomto prípade veriteľ svojím právnym úkonom (zosplatnením úveru) navodil stav, ktorým má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňazí (peňažných prostriedkov), v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania

s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. V tomto rozdiele spočíva
ekonomickápodstatastratynárokuveriteľanaúrokyzapožičaniepeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovi.

Ak teda nastal stav, že spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba, a tieto užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby

prostriedkov spotrebiteľom.

Odvolací súd už len poznamenáva, že jednorazovo zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia,a počínajúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným
jednostranným predčasným zosplatnením úveru.

S protiprávnym stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením
uvedenej sumy, a to len sankcie určené v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa

odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia
§ 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, a tak nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak,
že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.