Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2012

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1Er/517/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511205249
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Sovič
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2012:8511205249.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému v 1./ rade O. L., nar. XX.X.XXXX, bytom
V. XXX/XX, XXX XX O., v 2./ rade Z. L., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX O. o vymoženie
1.036,98 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Súd n e p r i z n á v a trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi,
Exekútorský úrad Košice.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1.036,98 eur
s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal dňa 3.9.2010 rozhodca JUDr.
František Svatuška, sudca Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného pri Slovak arbitrion court,

s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 49/03/10. Rozhodcovský rozsudok nadobudol
právoplatnosť 22.4.2010 a vykonateľnosť 27.4.2010. Uvedený rozsudok uložil povinným zaplatiť
oprávnenému spoločne a nerozdielne sumu 1.036,98 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania
vo výške 49,79 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Povinní do podania
návrhu na vykonanie exekúcie nezaplatili rozhodcovským rozsudkom priznané nároky oprávneného ani
čiastočne.

Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú oprávnený (ako veriteľ) uzatvoril s povinnými (ako
dlžníkmi) dňa XX.XX.XXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol oprávnený povinným úver vo výške
1.394,54 eur (42012,- Sk), ktorý sa povinní zaviazali splatiť v 36 mesačných splátkach po 77.47
eur (2334,- Sk). V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa ďalej uvádza, že príslušnosť rozhodcu
na rozhodovanie o spore bola daná ustanoveniami článku 17 Zmluvy o revolvingovom úvere, podľa

ktorých akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 2 tohto článku s tým, že výber jednej z týchto dvoch alternatív
spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 2 tohto istého článku súčasne platí, pokiaľ sa žalobca rozhodne pre
alternatívu rozhodcovského konania, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými

stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou
zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní predjedným z rozhodcov uvedených v zmluve s tým, že ak postupne alebo naraz nastane situácia, že ani
jeden z rozhodcov uvedených v zmluve nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto
rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.

Podľa § 57 ods. 2 písm. f) zák. č. 233/1995 Z.z. súd exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa§ 45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie

- zo spotrebiteľskej zmluvy,

- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),

- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,

- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,

- na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či
neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom
v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17.2. zmluvy. Výber jednej z
alternatív riešenia sporov podľa zmluvy spočíva na žalobcovi. V bode 17.2. zmluvy o revolvingovom

úveresauvádza,žeakékoľvekspory,nezrovnalostialebonárokymedzizmluvnýmistranamivyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú
riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z tam
vymenovaných rozhodcov, pričom v prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden
z uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej

doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.

Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o revolvingovom úvere a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej
kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo

poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez

návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátnysúd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.

proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe

zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Ustanovenie § 45 ZoRK v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc
exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok

tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho
preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda
skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 268 O.s.p. (resp. súčasnom § 57 Ex. por.), či sú tu
nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré
umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie.

Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok
nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o

týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom

konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo
rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska
jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s

účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Vnútroštátna úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách nadväzuje na
európsku úpravu spotrebiteľského práva v smernici Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993, ktorá podáva
vzorový okruh nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať do vnútroštátneho práva, pričom v prílohe

sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom
nie je právne regulovaný. Zákon len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok
(slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú
podmienku.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju

použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm.
c), ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS - postarať sa o
to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Podľa
názoru súdu v prípade, kedy je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, tak zákon o rozhodcovskom

konaní je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Exekučnému poriadku, podľa ktorého je súd oprávnený,
ex offo exekučné konanie zastaviť.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde

teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS
174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy
nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci
štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud". Súd zastáva názor, že ak
rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a

teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je
prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.

Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,

aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Podľa čl. 6 smernice členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok. Z uvedeného je zrejmé, že sa čl. 6 smernice a ochrana spotrebiteľa je kladená nad nečestné

zmluvné podmienky na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.

Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože

dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej
veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka
nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom konci republiky,

porovnaj rozsudok Océano Grupo Editorial spojené prípady C - 240/98 až C - 244/98) a o poučení
spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka
neboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,alenazačiatkuzmluvnéhovzťahu.Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky Zmluvných dojednaní zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ak by sa mal podľa nej vydaný
rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávneného je dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože

pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na
dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá
povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Dojednanie
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k
tomu,žespotrebiteľovibolaodopretáochrana,ktorúmuposkytujúustanovenia§52anasl.Občianskeho

zákonníka a tiež smernice Rady 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou,
spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä §52 a nasl.
Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS.

Navyše súd poukazuje na neprijateľnosť stanoveného postupu rozhodcovského konania v neprospech
spotrebiteľa v prípade, že je žalovanou stranou. Rýchlosť konania je v danom prípade postavená nad

náležité zistenie skutkového stavu a rovnosť strán v konaní. Podľa ustanovení uvedených v Zmluvných
dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere čl. 17.2. ods. 17.2.1. písm. a), b), c) „Výber rozhodcu, ktorý
bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Bez
zbytočného odkladu po písomnom potvrdení prijatia ustanovenia za rozhodcu zašle rozhodca žalobný
návrh žalovanému. Rozhodca je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok,

ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností
uvedených žalobcom. Rozhodca je v takom prípade povinný zaslať rozhodcovský rozsudok spolu so
žalobným návrhom žalovanému. Žalovaný je povinný sa k žalobnému návrhu vyjadriť formou žalobnej
odpovededo7dníoddoručeniažalobnéhonávrhužalovanému.Pouplynutítejtolehotyžalovanýnesmie
svoju žalobnú odpoveď dopĺňať ani inak meniť. V prípade, že sa žalovaný formou žalobnej odpovede v

uvedenej lehote vyjadrí, rozhodcovský rozsudok sa bez ďalšieho zrušuje a rozhodca bude pokračovať v
rozhodcovskom konaní. Na základe vykonaného dokazovania rozhodca vydá rozhodcovský rozsudok,
ktorý možno preskúmať v súlade s podmienkami ustanovenými v čl. 17.2. ods 17.2.1. písm f)“. Podľa
ustanovení čl. 17.2. ods. 17.2.1. psím. g) „Všetky písomnosti v rozhodcovskom konaní sa doručujú
doporučenou zásielkou na poslednú známu adresu adresáta. Zásielka sa považuje za doručenú

dňom odopretia prevzatia, pokiaľ adresát odmietne zásielku prevziať, posledným dňom úložnej lehoty,
najneskôr však uplynutím 7. dňa nasledujúceho po dni uloženia zásielky, pokiaľ adresát neprevezme
uloženú zásielku, a to aj keď sa adresát o doručovanej zásielke nedozvie, dňom, v ktorom pošta
vykonala posledný pokus o doručenie zásielky, pokiaľ došlo k zmene bydliska alebo sídla adresáta a
pokiaľ adresát o tejto zmene neupovedomil druhú stranu sporu ani rozhodcu, následkom čoho sa stal

adresát neznámy alebo nezastihnuteľný, na čo dávajú obe strany podpisom zmluvy o revolvingovom
úvere výslovný súhlas.“ Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade, že je žalovanou stranou spotrebiteľ
a predmetom žalobného návrhu je zaplatenie peňažnej sumy, tak sa spotrebiteľ o podanej žalobe
dozvie až spolu s doručeným rozhodcovským rozsudkom, čo u spotrebiteľa môže vyvolať dojem, že
uplatňovaná pohľadávka už bola preverená a potvrdená osobou s právnickým vzdelaním, a teda je

správna, stanovená v správnej výške a v súlade s právnymi predpismi. Takto doručený rozsudok
rozhodcu je možné prirovnať k platobnému rozkazu, ktorý by bol vydaný všeobecný súdom, avšak aj
to iba pokiaľ ide o zaslanie spolu s návrhom. Rozdiel medzi týmito rozhodnutiami súd badá v prvom
rade v odôvodnení rozhodnutí, nakoľko pri platobnom rozkaze sa nenachádza odôvodnenie a jediné
zdôvodnenie pohľadávky sa nachádza v samotnom návrhu žalobcu. Oproti tomu v rozhodcovskom

rozsudku sa nachádza odôvodnenie, ktoré je konštruované samotným rozhodcom a nachádza sa
tam právna argumentácia, ktorá vyslovuje súlad s právnymi predpismi, vrátane predpisov o ochrane
spotrebiteľa, čo práve môže vyvolávať už vyššie uvedený pocit spotrebiteľa, že predmet žaloby bol
preverený a potvrdený osobou s právnickým vzdelaním, a preto spotrebiteľ už nemá viac čo namietať.
Ďalší rozdiel v neprospech spotrebiteľa ako žalovanej strany sa týka spôsobu doručenia a lehoty, v

ktorej je žalovaný oprávnený podať žalobnú odpoveď, resp. odpor. Pokiaľ ide o platobný rozkaz vydaný
všeobecným súdom, tento sa doručuje do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie je vylúčené. V
prípade, že je platobný rozkaz riadne doručený, žalovanej strane plynie 15 dňová lehota na podanie
odporu. Ak sa súdu nepodarí platobný rozkaz doručiť žalovanej strane do vlastných rúk, tak ho súd
uznesením zruší v plnom rozsahu a pokračuje v súdnom konaní. Naproti tomu je pre rozhodcovský

rozsudok v ustanoveniach zmluvných dojednaní upravené doručovanie doporučenou zásielkou spolus možnosťou využiť fikciu doručenia v troch prípadoch - 1. dňom, kedy žalovaný odmietol prevziať
zásielku, 2. posledným dňom úložnej lehoty, najneskôr však uplynutím 7. dňa nasledujúceho po dni
uloženia zásielky, pokiaľ adresát neprevzal uloženú zásielku alebo 3. dňom, v ktorom pošta vykonala

poslednýpokusodoručeniezásielky,pokiaľdošlokzmenebydliskaalebosídlaadresátaaadresátotejto
zmene neupovedomil druhú stranu alebo rozhodcu. V prípade, že je zásielka obsahujúca rozhodcovský
rozsudok žalovanej strane doručená (či už reálne, alebo využitím fikcie doručenia), žalovaná strana
má sedemdňovú lehotu na podanie žalobnej odpovede. V prípade použitia fikcie doručenia teda
môže nastať situácia, kedy sa žalovaná strana nedozvie ani o začatí rozhodcovského konania, ani o

vydaní rozhodcovského rozsudku, a teda jej bude odobratá možnosť brániť sa v základnom konaní.
V týchto prípadoch by sa žalovaná strana o existencii rozhodcovského rozsudku dozvedela prakticky
až v exekučnom konaní, po prípadnom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, kedy by žalovanej
strane bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, prípadne z iného rozhodnutia súdu vydaného
v priebehu exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje aj neprijateľnosť samotného
„dojednaného“ postupu rozhodcovského konania. Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh

neprijateľných zmluvných podmienok (slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže
označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu teda nič nebráni, aby judikoval neprijateľnosť
inej zmluvnej podmienky.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiacitovanéustanoveniasúdexekučnékonaniezastavilvcelom
rozsahu.

Súd zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to v zmysle §
251 ods. 4 O.s.p. podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle § 47 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. tak, že ich súdnemu
exekútorovi nepriznal, nakoľko súdny exekútor nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré

vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.

Podľa ust. § 9 ods.3 zák č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike ak v súdnych
konaniach alebo iných konaniach pred orgánmi verejnej moci, ktoré neboli právoplatne skončené predo
dňom zavedenia eura, boli vykonané úkony, v ktorých sú uvedené peňažné sumy v slovenských
korunách, právne účinky takýchto úkonov zostávajú zachované s tým, že peňažné sumy v slovenských

korunách sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so
zaokrúhlením podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Súd postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia, žalované sumy prepočítal na Euro menu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa

doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.