Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/161/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711213471
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2012:5711213471.5

Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Solidní finance,
uzavřený investiční fond a.s. so sídlom Špitálka 8, 60200 Brno, IČ: 29 235 871, Česká republika,
právne zastúpeného Mgr. Radkom Zapletalom, advokátom so sídlom v Senici, Železničná 1511, proti
žalovanému V. N., N.. XX.X.XXXX, N. A. V., D. XXXX/X, občanovi Slovenskej republiky, t.č. na
neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou B. K., tajomníčkou Okresného súdu Martin, v konaní o
zaplatenie 33,71€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 33,71 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku na úrok z omeškania sa žaloba z a m i e t a .

Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v sume 44,52 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Radka Zapletala.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.10.2011 a spresnenou podaním zo 4.4.2012 sa žalobca
proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 33,71€ spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne z tejto
sumy za obdobie od 13.11.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca odôvodnil žalobu tou skutočnosťou, že žalovaný 11.11.2010 použil k svojej preprave vlak
spoločnosti České dráhy a.s. , spoj č.687 a na výzvu prepravcom poverenej osoby sa pri kontrole
cestovných dokladov medzi stanicami Tišnov a Brno - Královo Pole nepreukázal platným cestovným
dokladom pre jazdu v druhej vozovej triede. S ohľadom na túto skutočnosť vznikla žalovanému podľa
bodu 98 Zmluvných prepravných podmienok účinných od 7.3.2010 povinnosť zaplatiť prepravcovi
obyčajné jednosmerné cestovné vo výške 34,-Kč a prirážku k cestovnému vo výške 800,-Kč. Spolu tak
prepravcovi dlhoval sumu 834,-Kč, ktoré neuhradil ani na výzvu prepravcu. Pri prepočte kurzu českej a
slovenskej meny podľa devízového kurzu Českej národnej banky platného ku dňu spracovania žaloby
pri kurze 24,74 Kč/1,-euro predstavuje pohľadávka žalobcu potom sumu 33,71 eur. Túto pohľadávku
žalobca od prepravcu potom nadobudol spolu s jej príslušenstvom na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky č.1232011008 zo dňa 10.6.2011. Postúpenie pohľadávky žalovanému bolo oznámené listom
zo 14.10.2011. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s platením dlhu od 13.10.2010
žalobca požadoval aj úrok z omeškania. Poukazoval na to, že žalovaný bol vyzvaný k zaplateniu sumy
834,-Kč pri cestovnej kontrole 11.11.2010. Jeho záväzok sa stal splatný nasledujúci deň a ďalším dňom,
teda 13.11.2010 sa dostal do omeškania.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval, zostal však nečinný a na výzvu súdu právne nezdôvodnil
a nepreukázal nárok na úrok z omeškania, ktorý uplatňoval.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa
nedržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto jeho pobytu sa súdu napriek rozsiahlym
šetreniam, ktoré v tomto smere vykonal, zistiť nepodarilo.

Súd preto podľa § 29 ods.2 O.s.p. ustanovil žalovanému opatrovníčku pre konanie, ktorá žalovaného
potom v konaní zastupovala.

Aj keď je žalobca právnickou osobou podnikajúcou v Českej republike a žalovaný je občan Slovenskej
republiky, právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie tohto sporu je založená na článku 16
ods.2Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach .

Dňa 31.10.2012 súd v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a opatrovníčky žalovaného, ktorí boli
na pojednávanie riadne a včas predvolaní, vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho
spisu, predovšetkým listinných dôkazov, ktoré do spisu pripojil žalobca. Takto vykonaným dokazovaním
súd zistil tento skutkový stav veci:

Z prvopisu Hlásenky o porušení dopravných predpisov C068474 súd zistil, že žalovaný tak, ako
žalobca tvrdil v žalobe, 11.11.2010 cestoval bez cestovného dokladu a nezaplatil cestovné 34,--Kč
ani prirážku podľa Zmluvných prepravných podmienok vo výške 800,-Kč. Tieto skutočnosti vyplynuli aj
tzv. Oznámenia o závadách spísaného 11.11.2010 prepravcom, ktoré rovnako preukazovali porušenie
prepravného poriadku žalovaným.

Bolo zrejmé, že žalovaný bol potom Českými dráhami a.s. so sídlom v Prahe vyzvaný na zaplatenie
tohto dlhu aj výzvou zo dňa 14.2.2011.

Pravdou je, že zmluvou o postúpení pohľadávok v žalobe uvedeného čísla medzi postupcom České
dráhy a.s. so sídlom v Prahe a žalobcom ako postupníkom, ktorá bola uzavretá podľa § 524 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka, platného v Českej republike (zák.č.40/1964 Sb.) sa žalobca stal
veriteľom pohľadávky Českých dráh a.s. so sídlom v Prahe proti žalovanému. Táto skutočnosť bola
potom žalovanému oznámená listom zo dňa 12.10.2011.

Podľa presvedčenia súdu sa právny vzťah medzi účastníkmi konania aj keď ide o vzťah medzi
dodávateľom prepravných služieb sídliacim na území Českej republiky a slovenským štátnym občanom
spravuje príslušnými ustanoveniami právneho poriadku Českej republiky a to vzhľadom na ustanovenie
článku 6 ods.4 písm.b/, článku 5 ods.2 Nariadenia 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky
(Rím.I).

Zmluva o preprave totiž vznikla na území Českej republiky a plnenie zo strany českého dodávateľa bolo
poskytnuté výlučne na území Českej republiky.

Nárok žalobcu nachádza právnu oporu pokiaľ ide o zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému
predovšetkým v ustanoveniach § 760 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka platného na území Českej
republiky (Zák.č.40/1964 Sb.).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 772 Občianskeho zákonníka podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné
predpisy najmä Prepravné tarify a Prepravné poriadky. Vrámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky
tiež prevziať ustanovenia platné aj medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť
za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.

Ďalšiu úpravu nárokov prepravcu voči cestujúcemu upravujú okrem iného aj Zákon o dráhach platný v
Českej republike a to Zákon č.266/1994 Sb..

Podľa § 37 ods.4 písm.b/ citovaného zákona môže sprievodca dráhového vozidla, osoba, ktorá
riadi dráhové vozidlo alebo iná osoba verejnej dráhovej osobnej doprave poverená dopravcom a
vybavená kontrolným odznakom alebo preukazom dopravcu (ďalej len poverená osoba) je oprávnená
dávať cestujúcim pokyny a príkazy k zaisteniu ich bezpečnosti, bezpečnosti ostatných cestujúcich a
bezpečnosti plynulosti dopravy. Poverená osoba je oprávnená uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal
platným cestovným dokladom, zaplatenie cestovného a prirážky k cestovného, alebo vyžadovať od
cestujúceho osobné údaje, potrebné k vymáhaniu cestovného a prirážky k cestovnému, pokiaľ ho
cestujúci nezaplatí na mieste; ...

Podľa § 37 ods.6 citovaného zákona výšku prirážky stanoví dopravca v prepravných podmienkach,
výška prirážky nesmie presahovať čiastku 1000,-Kč. Prirážka za porušenie podmienok, stanovených
prepravným poriadkom činí najviac 1000,-Kč.

Ďalšie podrobnosti potom upravuje Vyhláška č.175/2000 Sb. o prepravnom poriadku pre verejnú
dráhovú a cestnú osobnú dopravu.

Z ustanovenia § 7 ods.6 cit. vyhlášky vyplýva, že ak si nezakúpi cestovný lístok a je prepravovaný bez
platného cestovného lístka, je považuje sa za cestujúceho, ktorý sa z príčin na svojej strane, nepreukázal
platným cestovným dokladom.

Žalobca potom do spisu pripojil aj Zmluvné prepravné podmienky Českých dráh pre verejnú osobnú
dopravu, platné od 7.3.2010 a Cenník prepravcu, z ktorých ustanovení vyplynul nárok žalobcu na
cestovné v uplatnenej výške 34,-Kč, ako aj na prirážku vo výške 800,-Kč, ktorá predstavuje prirážku k
cestovnému, pokiaľ cestujúci nesplní podmienky pre odbavenie vo vlaku podľa zmluvných prepravných
podmienok.

Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd podľa vyššie uvedených predpisov, platných na území Českej
republiky priznal žalobcovi sumu 33,71 eur, ktorá podľa kurzu českej a slovenskej meny ku dňu spísania
žaloby predstavuje nárok v pôvodnej výške 834,-Kč, z toho 34,-Kč cestovné a 800,-Kč prirážku k
cestovnému.

Avšak žalobca nepreukázal nárok na úrok z omeškania, ktorý požadoval vo výške 9% ročne. Je
nepochybné, že žalovaný bol prvýkrát vyzvaný na zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému už
kontrolným orgánom prepravcu pri kontrole 11.11.2010.

V konaní nebol preukázaný dôkaz, že žalovaný na túto výzvu, prípadne ku dňu vyhlásenia rozsudku
sumu 834,-Kč predtým prepravcovi a dnes veriteľovi tejto pohľadávky, teda žalobcovi zaplatil, a teda je
od 13.11.2010 v omeškaní.

Žalobca však napriek tomu, že bol súdom vyzvaný, nezdôvodnil svoj nárok na úroky z omeškania,
požadoval ich vo výške 9% ročne, čo zodpovedá nárokom na úroky z omeškania, podľa predpisov
platných na území Slovenskej republiky. Ako súd konštatoval vyššie, nároky žalobcu sa však spravujú
právnym poriadkom Českej republiky a to mimo § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka aj ustanoveniami
§ 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa

Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení ku dňu vzniku omeškania žalovaného s úhradou pohľadávky
žalobcovi.

Podľa § 1 tohto nariadenia vlády výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby ,
stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom
polroku, v ktorom trvá omeškania dlžníka je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby,
stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

Žalobca však nepreukázal skutočnosti potrebné na zistenie výšky úroku z omeškania podľa citovaných
právnych predpisov, predovšetkým repo sadzbu, stanovenú Českou národnou bankou v rozhodnom
období a to napriek výzve súdu a keďže súd nárok žalobcu vzhľadom na uvedené, nemal preukázaný
pokiaľ ide o jeho výšku, v tejto časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku
platného na území Slovenskej republiky .Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný
len čiastočne, súd nárok na náhradu trov konania, ktoré žalobcovi prisúdil vzhľadom na jeho prevažný
úspech vo veci pomerne krátil. Pohľadávka žalobcu ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu spolu s uplatnením
príslušenstvom celkovo prestavovala sumu 39,92 eur (istina + úroky za 74 Žalobcovi bola prisúdená len
suma 33,71 eur, čo predstavuje 84,5% uplatneného nároku a neúspech žalobcu 15,5%. Čistý úspech
žalobcu potom predstavoval 69% pôvodne uplatneného nároku ( pri odpočítaní neúspechu od úspechu
žalobcu). Len v takomto pomere súd môže žalobcovi prisúdiť náhradu trov konania.

Trovy žalobcu predstavuje zaplatený súdny poplatok zo žalobného návrhu vo výške 16,50 eur, odmena
právneho zástupcu za dva úkony právnych služieb po 16,60 eur a tzv. režijný paušál po 7,41 eur za
dva úkony právnej služby. K úkonom právnej služby patrí prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie
žaloby. Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca žalobcu uplatnil podľa predpisov platných na
území Slovenskej republiky pre odmeňovanie advokátov a to podľa Vyhl.č.655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Spolu trovy konania vzniknuté žalobcovi
predstavujú sumu 64,52 eur. Šesťdesiat deväť percent z tejto sumy potom predstavuje sumu 44,52 eur.
Len v tejto výške potom súd žalobcovi náhradu trov konania priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.