Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sp/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200021
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3014200021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci
navrhovateľky Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi
Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor so sídlom Bánovce nad Bebravou, Trenčianska
cesta 1237/46, (predtým Správa katastra Bánovce nad Bebravou so sídlom Bánovce nad Bebravou,
Trenčianska cesta 1237/46), za účasti F. F., bytom W. A. W., P.. Q. č. XX/XX, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XX-XN. zo dňa 25. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo Q. XXXX/XX-XN. zo dňa 25. októbra 2013.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok vo
výške 35,- euro, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe
zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-F. zo dňa 13. augusta 2013 uzatvorenej
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a F. F. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody
o splnomocnení zo dňa 15. októbra 2012 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo

vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. A. W., a to:

- byt č. XX, vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu s. č. XX na ulici P.. Q. v W.
A. W., ktorý je postavený na pozemku I. parc. č. XXXX, v podiele X/X,

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a
príslušenstve bytového domu s. č. XXXX a pozemku G. parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria

o výmere XXX m2, v podiele X/X.

Odporca vyhodnotil predloženú záložnú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, pretože je zrejmé,
že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi
vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15. októbra 2012, najmä na zabezpečenie istiny
vo výške 200 euro spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a iné. V danom

prípade sa podľa názoru odporcu nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - medzi
výškou úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľností
vo vlastníctve dlžníka (záložcu) v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka(záložcu) zo zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje do práv záložcu (v jeho neprospech) a v
konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy. Odporca poukázal na ustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo

účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a ustálil, že predložená
záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi. Odporca vo
svojom rozhodnutí ďalej ustálil, že neplatnou je i dohoda o splnomocnení
zo dňa 15. októbra 2012 (ktorou F. F. splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby
v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva) s odôvodnením, že táto dohoda

o splnomocnení predstavuje neprijateľnú (nekalú) podmienku, čo spôsobuje jej neplatnosť podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ako vo svojom rozhodnutí uviedol odporca, dohodu o splnomocnení
(ktorou F. F. splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jej mene uzatvorilo
predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva) je potrebné posudzovať v celom kontexte uzatvárania
1. úverovej zmluvy, 2. dohody o splnomocnení a 3. záložnej zmluvy, to znamená v celom kontexte s tzv.
úverovýmbalíkom,resp.spotrebiteľskýmbalíkom,zktoréhodôvodujepretoanalogickynatútodohoduo

splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu (pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej
zmluvy - spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení). Odporca
zdôraznil, že je nesporné, že navrhovateľka má podľa výpisu z obchodného registra v predmete činnosti
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka),
na druhej strane nič nenasvedčuje tomu, že by si účastník konania F. F. brala úver - pôžičku za účelom

podnikateľskej činnosti, resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide preto o spotrebiteľa
podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Je teda nesporné, že v tomto prípade došlo k uzatvoreniu
spotrebiteľskejzmluvyvzmysle§52anasl.Občianskehozákonníka.Popreskúmanípredmetnejdohody
o splnomocnení odporca dospel k záveru, že táto dohoda o splnomocnení vykazuje znaky neprijateľných
podmienok (§ 53 ods. 5 občianskeho zákonníka) a je preto neplatná. Dohoda o splnomocnení bola

vpísaná do tzv. formulárovej dohody (predtlačenej), keď dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody. Keďže splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred
vpísaný (určený), možno konštatovať, že bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa (záložcu)
zvoliť splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho (za F. F.) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne
hájil záujmy splnomocniteľa. Takúto dohodu o splnomocnení podľa názoru odporcu

nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto dohoda o splnomocnení bola vopred
navrhnutá a pripravená (navrhovateľka ponúkla F. F. túto dohodu o splnomocnení pri uzatváraní úverovej
zmluvy dňa 15. októbra 2012, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľky ako veriteľa
voči F. F. ako dlžníkovi). F. F. ako spotrebiteľ nebola schopná (nemala možnosť) ovplyvniť možnosť
výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho

zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca tak teda nedošlo z vôle záložcu,
ale z vôle záložného veriteľa. Ako v závere dodal odporca, v dohode o splnomocnení absentuje výška
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na
pozemku, ktorý má byť predmetom záložného práva. Keďže ide o dohodu o splnomocnení k nakladaniu

s nehnuteľnosťami, splnomocnenie má obsahovať identifikáciu nehnuteľností tak, ako to vyžaduje § 42
katastrálneho zákona.

Včas podaným odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 13. augusta 2013 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-

F. s F. F., ktorú zastupovalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva
podľa Dohody o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 15. októbra 2012. Predmetom
Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve v prospech
navrhovateľky ako záložného veriteľa na zabezpečenie jej pohľadávok voči F. F. ako dlžníkovi (a
záložcovi v jednej osobe), ktoré vznikli z Úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na vrátenie úveru a

zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2,
§ 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku,
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá
riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti
právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). F. F. ako záložca sa v zmysle

riadne uzavretej dohody o splnomocnení sama rozhodla zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere,
a preto udelila ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej
zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v jej vlastníctve alebo
spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy.Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi (ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci) vzniklo
právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene F. F. (záložcu a zároveň splnomocniteľa), pričom práva a
povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo F. F. ako záložcovi. Navrhovateľka nesúhlasila so záverom

odporcu, že sama navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za F. F. ako dlžníka konať
a že F. F. ako dlžník nemala možnosť sa sama rozhodnúť, kto ju bude zastupovať. Podľa názoru
navrhovateľkyideoničímnepodloženépredpokladyodporcu,ktorénevychádzajúzobjektívnezisteného
skutkového stavu. Navrhovateľka nesúhlasila ani s názorom odporcu, že záujmy splnomocnenca
(ProHelp) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa F. F.) v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

pretože nebola preukázaná existencia reálneho rozporu. Splnomocnenec nemal a ani nemá záujem na
poškodení záložcu (F. F.), čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za
účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (F. F. ako záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom
prerokovaní a poučení o právnych úkonoch obsiahnutých v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré
sa nimi zakladajú. Navrhovateľka zdôraznila, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí
len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Navrhovateľka ako veriteľ zastúpenie zástupcom od F. F.

ako dlžníka nepožadovala ani jej osobu zástupcu nenavrhovala. Dohoda o splnomocnení
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi splnomocniteľom (F. F. ako dlžníkom a záložcom)
a splnomocnencom (ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci), ktorý je úplne nezávislým od
navrhovateľky ako veriteľa a jej zmluvnej dokumentácie. Ako v závere zdôraznila navrhovateľka, k
využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom pristupuje len v prípadoch, kedy

je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku. V predmetnom prípade F. F. ako
dlžník dlhodobo neplnila svoje povinnosti riadne a včas a neplatila svoj dlh tak, ako bolo dohodnuté
medzi zmluvnými stranami, a preto navrhovateľka využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť
svoj dlh zriadením záložného práva. Rovnako sa navrhovateľka nestotožnila s právnym názorom
odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Navrhovateľka je toho názoru, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom (F.
F.) a splnomocnencom (ProHelp) nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o splnomocnení totiž nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dohoduosplnomocnení,ktorejpredmetomjebezplatnézastupovaniesplnomocniteľasplnomocnencom
teda podľa názoru navrhovateľky nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu
ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí. K tvrdeniu odporcu
o tom, že hodnota zabezpečených nehnuteľností je v značnom nepomere k výške pohľadávky
navrhovateľky ako záložného veriteľa, ktorú predstavuje istina úveru, poplatok za poskytnutie úveru a
dohodnuté úroky z omeškania, sa navrhovateľka nevyjadrila, rovnako ako sa nevyjadrila ani k záveru
odporcu, že v dohode o splnomocnení absentuje výška spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach a na pozemku, ktorý má byť predmetom záložného práva tak, ako
to vyžaduje § 42 katastrálneho zákona.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v

rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu
navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo Q. XXXX/XX-XN. zo dňa

25. októbra 2013, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh
navrhovateľky na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o
zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-F. zo dňa 13. augusta 2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou
ako záložným veriteľom a F. F. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo dňa
15. októbra 2012 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava,

Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu
a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. A. W., a to byt č. XX, vo
vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu s. č. XX na ulici P.. Q. v W. A. W., ktorý je postavený
na pozemku I. parc. č. XXXX, v podiele X/X, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXX na spoločnýchčastiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu s. č. XXXX a pozemku G. parc. č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele X/X, pričom je zrejmé, že spornými
sú tieto otázky:

1. Či možno na Dohodu o splnomocnení aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, či nejde
o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t.j. či túto dohodu o splnomocnení
možno považovať za platný právny úkon, či bola zo strany F. F. uzatvorená slobodne (či F.

F. mala reálnu možnosť výberu splnomocnenca a aj slobodnú vôľu niekoho splnomocniť) a či záujmy
splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami F. F. ako splnomocniteľa.

2.ČiZmluvaozriadenízáložnéhoprávajeplatnýmprávnymúkonom,čitátozmluvaneobchádzazákona
niejevrozporesdobrýmimravmi,keďvpodstatetoutozmluvousamôžedosiahnuťnielenzabezpečenie
návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prevod vlastníctva F. F. k jej

celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia z
úverovej zmluvy.

3. Či výška spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na pozemku,
ktorý má byť predmetom záložného práva musí byť uvedená v dohode o splnomocnení.

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka a F. F. uzavreli dňa 15. októbra 2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
(výška úveru bola 200 euro), pričom F. F. pri uzavieraní úverovej zmluvy s navrhovateľkou podpísala

i Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorá
mala formu predtlačeného formulára. V Dohode o splnomocnení splnomocnila ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky ako
veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jej mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom ktorej mali
byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve, alebo spoluvlastníctve

a ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej
zmluvy. Združenie ProHelp malo poučiť F. F. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-F. zo dňa 13. augusta 2013 uzavreli
navrhovateľka ako záložný veriteľ a F. F. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej

pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. A. W., a to byt č. XX, vo vchode č. XX, na X. poschodí
bytového domu s. č. XX na ulici P. Q. v W. A. W., ktorý je postavený na pozemku I. parc. č. XXXX, v
podieleX/X,spoluvlastníckypodieloveľkostiXX/XXXnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniach
a príslušenstve bytového domu s. č. XXXX a pozemku I. parc. č. XXXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele X/X. Navrhovateľka podala u odporcu návrh na vklad
záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím zamietol s tým, že vyhodnotil zmluvu o
zriadení záložného práva ako i dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatné právne úkony.
Odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so zákonom,
jeho záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva ako i dohody o splnomocnení

je dôvodný, so spornými otázkami (uvedenými vyššie pod bodom 1, 2 a 3) sa odporca vo svojom
rozhodnutí dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil
rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným

atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava, alebo zákon.Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom
rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis

nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom
práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva,
ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu
životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a
ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších

informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh

účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,

b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina, alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k
nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje, alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na

obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému
odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákonč.162/1995Z.z.zakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchpráv knehnuteľnostiam
dokatastra(vklad,záznamapoznámku),pričomkaždýztýchtoprávnychinštitútovmáinéprávneúčinky.
V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných
vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším

úkonom je rozhodnutie okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým
sa povoľuje vklad vlastníckeho, alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam
do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je
miestne príslušný okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri
ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31
ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v
zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd vTrenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako
orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

K spornej otázke pod bodom č. 1 krajský súd uvádza:

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53ods.5Občianskehozákonníka,neprijateľnépodmienkyupravené vspotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy
o úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej
listine na túto závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k
uzatvoreniu úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani
k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú

podmienku, ktorú dlžník (F. F.) musela splniť, ak chcela od navrhovateľky získať úver. Uvedená
podmienka (podpísanie dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá
na samostatnej listine. Na základe uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na
dohodu o splnomocnení je potrebné aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka.
Samotnádohodaosplnomocnenímáformupredtlačenéhoformulára(ideotypickúformulárovúzmluvu),

ktorého obsah F. F. nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez
zmeny prijať a podpísať, alebo odmietnuť s tým, žeby jej nebol poskytnutý úver. F. F. nemala teda
žiadnu možnosť ovplyvniť ani to, či vôbec bude zastúpená v katastrálnom konaní (v konaní o vklad
záložného práva) a ani osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná
o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
v nadväznosti na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou. Námietka navrhovateľky,
že na dohodu o splnomocnení nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách nie je namieste. Odporca správne na dohodu o splnomocnení
aplikoval i ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a nemožno mu v

tomto smere nič vyčítať.

Súd v tejto súvislosti musel poukázať a zdôrazniť zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vzťahy medzi
zástupcom a zastúpeným.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona,
na základe rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme

1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného
štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj
zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide a
ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalejplatí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne,
zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe
dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany F. F. ako
splnomocniteľa uzatvorená slobodne a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami F. F..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé, že ide
o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah F. F. nemohla žiadnym spôsobom
ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo odmietnuť s
tým, žeby jej nebol poskytnutý úver. F. F. nemala ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca.
Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v katastrálnom
konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere

nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení
záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri
uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu dohody o splnomocnení pod
hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i F. F. uzatvorila dohodu o splnomocnení nie slobodne,
táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami F. F. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby
hájil záujem F. F., uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného
veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno

takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so záujmami
splnomocniteľa (F. F.).

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho
i správne závery.

K spornej otázke pod bodom 2 krajský súd uvádza:

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Pri obchádzaní zákona právny úkon síce nie je v priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom,
avšak svojimi účinkami zákon a jeho účel a zmysel (ratio legis) obchádza.

Obchádzanie zákona môže spočívať i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov,

ktoré sami osebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho
práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy
sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný
a nežiaduci.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah - a to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento
obsah stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana
bola pri vzniku zmluvy v dobrej viere - ocitne v rozpore s dobrými mravmi, t. j. so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah právneho úkonu, aby
bol v súlade so základnými rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.

Súlad práva s dobrými mravmi patrí k základným právnym zásadám, ktoré prispievajú k tomu, aby právo
v každom jednotlivom konkrétnom prípade napomáhalo ku presadzovaniu spravodlivosti (aequum et
bonum).

V prejednávanej veci ide práve o prípad obchádzania zákona a zároveň o prípad, kedy je právny úkon
(zmluva o zriadení záložného práva) v rozpore s dobrými mravmi. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých
zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluva o úvere, dohoda o splnomocnení, záložná zmluva),
tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmitozmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie
návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho
vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška

plnenia povinného z úverovej zmluvy (F. F. čerpala úver len vo výške 200,- €, no musela založiť štvrtinu
bytu, ktorého hodnota - ako je všeobecne známe - je nepomerne vyššia voči výške úveru 200,- €). Preto
aj Krajský súd v Trenčíne sa stotožňuje s právnym názorom odporcu, že týmto postupom zo strany
navrhovateľky došlo nielen k obchádzaniu zákona, ale sa aj výrazne zasahuje do práv dlžníka vo výkone
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore

s dobrými mravmi. Aj Krajský súd v Trenčíne (rovnako ako odporca) dospel jednoznačne k záveru, že
zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu obchádzania
zákona, ako aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.

K spornej otázke pod bodom 3 krajský súd uvádza:

Podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina, alebo iná listina obsahujú
označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného
v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C", alebo parcela registra
"E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na
ktorom je stavba postavená, čísla bytu, alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného
čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov,
uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Z vyššie citovaného ustanovenia zákona § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona explicitne vyplýva, že
v zmluve, predmetom ktorej je spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a na pozemku sa musí uviesť veľkosť tohto spoluvlastníckeho podielu. Uvedené platí nielen pre
samotnú zmluvu, ale i pre dohodu o splnomocnení k nakladaniu s nehnuteľnosťou, t.j. i samotná dohoda
o splnomocnení musí obsahovať identifikáciu nehnuteľností tak, ako to vyžaduje cit. § 42 katastrálneho

zákona (v prejednávanej veci musí obsahovať i výšku spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiachaspoločnýchzariadeniachanapozemku,ktorýmábyťpredmetomzáložnéhopráva).Vdohode
o splnomocnení zo dňa 15. októbra 2012, však nie je uvedená výška spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na pozemku, ktorý má byť predmetom záložného
práva. Je teda nesporné, že táto dohoda o splnomocnení je v rozpore s § 42 ods. 3 katastrálneho

zákona. Keďže táto dohoda o splnomocnení nie je v súlade so zákonom (odporuje § 42 ods.
3 katastrálneho zákona), je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon,
ktorý odporuje zákonu je neplatným právnym úkonom.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané

rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-F. zo dňa 13.

augusta 2013. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je

právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach
rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe navrhovateľky
došlo časom k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení je
už na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené sú už vyšpecifikované

v dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci,
zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/30/2007 je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci.Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol za použitia ust. § 2 ods. 4 veta
posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľka ako osoba podávajúca
opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola v konaní úspešná sa stala poplatníkom
okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorému navrhovateľka neúspešne podala

opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške
35,- euro podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.