Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/386/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309202083
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2309202083.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Evy Behranovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobcu: T. W., nar.XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. XXXX/XX, O., proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovú ujmu, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17C/31/2009-306 zo dňa 1. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobu žalobcu zamietol, keď žalobca sa voči

žalovanému domáhal zaplatenia sumy 33.000 eur a to titulom nemajetkovej ujmy. Žalobcu zaviazal
nahradiť žalovanému trovy konania v sume 54,- eur titulom náhrady cestovného a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že o náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením.
Žalobca sa domáhal nemajetkovej ujmy od štátu z dôvodu, že príslušníci OO PZ Galanta ho vykázali
z akademickej pôdy, pričom sa dopustili nesprávneho úradného postupu. Keďže mu nebolo ďalej
umožnené študovať v uvedených priestoroch, nepodarilo sa mu dosiahnuť potrebný počet kreditov, v
dôsledku čoho bol rozhodnutím dekana fakulty zo dňa 6.9.2006 pod č. SO/4910/2006/D IV/7 vylúčený

zo štúdia. Citované rozhodnutie bolo preskúmané aj rektorom UK (ktorý odvolaniu žalobcu nevyhovel)
a bolo dňa 7.11.2006 pod č. OŠV 3047/2006/D IV 7 potvrdené. Svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby
súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal jednak
vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody,
taktiež nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani jej výšku s prihliadnutím na to, že nepostupoval
v súlade s § 13 ods. 1 a 2 OZ ako ani v súlade s § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Z vykonaného
dokazovania súd prvého stupňa zistil, že žalobca sa dňa 26.10.2005 ako študent externého štúdia na

PraF Univerzity Komenského v Bratislave zúčastňoval na prednáškach konajúcich sa spol. Kaskády,
s.r.o. a na terase ho zastavil strážmajster G., ktorého privolal Ing. J. a spolu s pracovníčkou Kaskád
ho požiadali, aby opustil priestory spoločnosti z dôvodu, že nemá uzatvorenú zmluvu. Žalobca im
uviedol, že sa jedná o akademickú pôdu a nemôžu ho bez súhlasu rektora vyviesť. Na to odišiel do
učebne a následne prebiehala prednáška so správneho práva, v rámci ktorej sa vykonával aj zápočet
z tohto predmetu a to formou kladenia otázok prednášajúcej a následných ústnych odpovedí. Počas
tejto hodiny do učebne nahliadol príslušník OO PZ, ktorý však nič nepovedal a zatvoril dvere, potom

do triedy vošiel Ing. J., pričom požiadal prednášajúcu v triede o krátku prestávku vo vyučovaní s
tým, že študenti majú ísť von z triedy. Žalobca v triede naďalej dobrovoľne zotrval. Zostal v triede
sám, na to do triedy vošli príslušníci OO PZ p. Y. a Z. a požiadali ho, aby opustil priestory spol.
Kaskády, na čo im opätovne vysvetlil, že štúdium je bezplatné, jedná sa o akademickú pôdu a bezsúhlasu rektora ho nemôžu vyviesť, zároveň ich poučil o zák. 514/2003 Z.z.. Žalobca však dobrovoľne
opustil priestory spol. Kaskády s.r.o., príslušníci ho odprevadili až za rampy, pričom sa nesprávali
arogantne. Žalobca správanie počas uvedeného incidentu vyhodnotil ako normálne, jeho komunikácia

s príslušníkmi OO PZ prebiehala v pokoji, bez vzájomných urážok. Žalobca viac do tejto spoločnosti
nevstúpil, ďalej komunikoval len s dekanom P. o ďalšom pokračovaní jeho štúdia. Príslušníci OO PZ
Galanta teda dňa 26.10.2005 zasahovali v Únovciach pri Galante v konzultačnom stredisku, pričom
nemalinavstupnaakademickúpôdusúhlasrektoraUniverzityKomenského,nakoľkooudeleniesúhlasu
ani nežiadali. Aj keď im mal majiteľ spoločnosti Kaskády s.r.o. (Ing. J.) predložiť akýsi doklad o tom,

že sa nejedná o akademickú pôdu, s týmto súd nesúhlasil, nakoľko z § 4 ods. 3 vyplýva, že sa o
akademickú pôdu jednalo, nakoľko v týchto priestoroch sa plnilo poslanie a hlavné úlohy vysokých
škôl a fakúlt (prebiehala tu výučba, vykonávali sa zápočty a eventuálne aj skúšky). Preto súd dospel
k záveru, že sa jednalo o akademickú pôdu, kde na vstup orgánov činných v trestnom konaní je
potrebné povolenie rektora univerzity. Príslušníci OO PZ tak nesprávne postupovali, keď si pred vstupom
do spoločnosti Kaskády s.r.o. (resp. do študovne, v ktorej prebiehala výučba) nevyžiadali povolenie

rektora a napriek tomu žalobcu dňa 26.10.2005 vyviedli z priestorov akademickej pôdy, ktorý zásah
spôsobil, že v ten deň žalobca nemohol vykonať zápočtovú skúšku. V ďalšom je bezpredmetné skúmať,
o aký zásah príslušníkov sa podľa zák. č. 171/1993 Zb. jednalo, pretože v každom prípade mali mať
predchádzajúci súhlas rektora a príslušníci sa dopustili nesprávneho úradného postupu. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že počas zásahu príslušníkov OO PZ, hoci nesprávneho a v rozpore s cit.

ustanoveniami,sadotknutéosobynaobochstranáchsprávalislušne,bezfyzickéhonásilia,ponižovania,
bez vzájomného urážania. Zároveň je nutné poukázať na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
že keby nebol príslušníkmi vyvedený a vykonával by zápočtovú skúšku, túto zápočtovú skúšku by
skutočne aj úspešne absolvoval. Takýto dôkaz však ani nie je možné vykonať, nakoľko by sa jednalo
len o hypotetické predpoklady a nie relevantný dôkaz v prospech žalobcu. Hoci sa žalobca domáhal

svojím návrhom náhrady škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu, nijakým
dôkazom nepreukázal, k akej škode došlo, a že k vylúčeniu jeho osoby zo štúdia na PraF Univerzity
KomenskéhovBratislave došlovdôsledkunesprávnehopostupupríslušníkov OOPZGalanta.Naopak,
sám súdu doložil dôkaz o tom, že k vylúčeniu zo štúdia došlo výlučne z dôvodov na jeho strane, nakoľko
nesplnil požiadavky, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného plánu, keď podľa Študijného

poriadku UK, PraF v Bratislave, čl. 7 ods. 5 nezískal na riadne ukončenie bakalárskeho štúdia v 3.
ročníku 180 kreditov. Rozhodnutie dekana fakulty o vylúčení zo štúdia preskúmal aj rektor UK, ktorý
rozhodnutiepotvrdilažiadosťopreskúmaniezamietol(žalobcanaKrajskýsúdvBratislavepodalpodsp.
zn. 2S/198/2007 návrh na preskúmanie rozhodnutia rektora UK o vylúčení zo štúdia, ktoré konanie bolo
právoplatne zastavené). V konečnom dôsledku sa sám žalobca viac zameral na vykonanie dokazovania,

že dekan PraF UK mal záujem na jeho vylúčení, paradoxne naopak nenavrhol vykonať dokazovanie
na samotný predmet konania, t.j. vznik škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu resp. vznik
nemajetkovej ujmy. Keďže žalobca nepreukázal, že k jeho vylúčeniu zo štúdia došlo v dôsledku
nesprávneho úradného postupu žalovaného, nepreukázal tak ani príčinnú súvislosť, ako ani vznik
škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu a preto v konaní nie je daná ani pasívna legitimácia

žalovaného. Z výsluchov svedkov - spolupracovníkov žalobcu súd zistil, že vzťahy na pracovisku (Colný
úrad Trnava) voči žalobcovi sú výsostne kolegiálne, nikto z nich nie je v priateľskom či nepriateľskom
vzťahu so žalobcom. Všetci svedkovia potvrdili, že na pracovisku si zo seba bežne robia posmešky,
avšak v medziach akceptovateľných a povolených hraníc. Nikto si na pracovisku nerobí nevhodné
posmešky zžalobcukvôlitomu,ženedoštudovalvysokúškolu,alebokvôlizásahupríslušníkovOOPZ.Z

hodnoteniazamestnávateľažalobcujednoznačnetotižvyplýva,žežalobcanemáproblémysoslužobnou
disciplínou, neboli mu uložené disciplinárne opatrenia alebo výčitka. Pokyny nadriadených plní riadne, k
spokojnosti a s rešpektom, správa sa slušne, ústretovo, do výkonu služby nastupuje včas, upravený, je
to spoľahlivý colník, nepožíva alkoholické nápoje a iné návykové látky. Z uvedeného hodnotenia vyplýva,
že postup príslušníkov OO PZ Galanta nemal negatívny dopad na pracovný, profesionálny život žalobcu.

Čo sa týka povesti žalobcu a jeho súkromného života, súd poukázal na výpis z evidencie priestupkov
Obvodného úradu Trnava zo dňa 12.12.2012. Žalobca sa mal údajne dopustiť dvoch priestupkov proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb., ktoré však s prejedávanou
vecou nesúvisia (jedná sa o susedské spory, ako uviedol) a súd preto na ne neprihliadal. Z uvedeného
teda jednoznačne vyplýva, že život žalobcu v súkromnej či pracovnej sfére nie je negatívne dotknutý a

poznačený konaním príslušníkov OO PZ Galanta dňa 26.10.2005 v spoločnosti Kaskády, s.r.o. Aj keď
žalobca vyčíslil výšku nemajetkovej ujmy na 33.000,- eur, tieto jeho výpočty sú čisto hypotetické, ničím
nepodložené a to z dvoch dôvodov: po prvé, aj keby dokončil vysokoškolské štúdium, nie je preukázané
a ani preukázateľné, že by sa ako vyštudovaný právnik zamestnal, či už na Colnom úrade, alebo v inejprávnickej praxi (napr. ako advokátsky koncipient a pod.); po druhé, nie je dokázateľné, aký plat by v
právnickejpraxidosahoval.Podľažalobculensamotnékonštatovanieoporušeníprávaniejedostatočné
vzhľadom na následky, ktoré mu boli spôsobené postupom príslušníkov OO PZ Galanta, tieto následky

sú celoživotné a pozostávajú zo závažnej ujmy v profesionálnom a súkromnom živote. V súkromnom
živote najmä v tom, že je malá pravdepodobnosť, že právnickú fakultu doštuduje nie z vlastnej viny a
odráža sa to na jeho príjme, keď už v súčasnosti stráca cca 700,- eur mesačne. Proti rozhodnutiu rektora
Univerzity Komenského o vylúčení zo štúdia na KS Bratislava podal žalobca žalobu o preskúmanie
rozhodnutia, ktorá bola vedená pod sp. zn. 2S/198/2007, a ktoré konanie bolo právoplatne zastavené,

pretože ho žiaden advokát nechcel zastupovať z dôvodu, že nechceli konať proti Univerzite. Krajský súd
v Bratislave toto konanie zastavil, voči čomu sa odvolal a rozhodnutie bolo potvrdené Najvyšším súdom
SR aj Ústavným súdom SR. Podľa názoru súdu prvého stupňa zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia
sa (konštatovania porušenia práva) za zásah do práva na ochranu osobnosti by bolo namieste, avšak
vyhoveniu návrhu v tejto časti bránilo neuvedomenie si žalobcom povinnosti takejto požiadavky priamo
v návrhu. Žalobca takúto požiadavku v návrhu neformuloval a vôbec nepožadoval a jeho poučovanie

súdom o správnej formulácii návrhu pritom nebolo možným, pretože táto otázka mala svoj základ v
hmotnom (nie procesnom) práve. Z vyššie uvedeného dôvodu nemohla, podľa názoru súdu, obstáť
ani požiadavka na poskytnutie zadosťučinenia v peňažnej forme, teda náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný ako procesne úspešný účastník konania
vyčíslil trovy konania ako hotové výdavky, ktoré musel vynaložiť, aby sa dostavil na súd, t.j. cestovné
v celkovej výške 54,- eur.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca a žiadal odvolací súd, aby zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že vysloví, že označený orgán verejnej moci svojím nesprávnym
úradnýmpostupomprivýkoneverejnejmociporušilžalobcovepráva.Vzhľadomnazávažnosťdôsledkov
porušenia týchto práv na ďalší profesionálny a súkromný život priznáva súd žalobcovi nemajetkovú ujmu
vo výške 33.000 eur a z tejto sumy úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky platnej v čase podania žalobného návrhu a zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, t.j.

celkovo 9,5% ročne, ktorý plynie dňom podania žalobného návrhu. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku je založené na omyle, nakoľko súd prvého stupňa nechápe
definíciu náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z.. Ohľadom zmeny petitu žalobca tvrdil, že sa
vyjadril len k tomu, že nežiada do petitu zahrnúť aj poškodenie jeho práva na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, práva na povolanie a prístup naň, práva na vzdelanie). Účelové

je tvrdenie súdu prvého stupňa, že zmluvu so spoločnosťou Kaskády s.r.o. nepodpísal nielen z dôvodu,
že nemal finančné prostriedky, ale najmä z dôvodu, že považoval toto konanie za obchádzanie zákona
o vysokých školách. Svedectvo dekana právnickej fakulty ohľadom možnosti štúdia v budove PraF UK
na Šafárikovom námestí je účelová lož. Najpodstatnejším dôvodom nesplnenia študijného programu
bola skutočnosť, že dekan po zákaze vstupu žalobcu do Konzultačného strediska žalobcovi nezosúladil

termíny skúšok s termínmi prednášok. Práve termínové nezrovnalosti medzi termínmi prednášok a
skúšok žalobcu v porovnaní s jeho spolužiakmi spôsobili nesplnenie podmienok štúdia. Tento dôvod
dekanvyužilnajehovylúčenie.DekanmalvšakvzmysleštatútuUKpovinnosťaktívnechrániťžalobcove
akademické práva a slobody, mal povinnosť zabezpečiť žalobcovi účasť na prednáškach a skúškach
v Konzultačnom stredisku na Kaskádach. Namiesto toho dekan poskytol KR PZ v Trnave vyjadrenie,

že o akademickú pôdu sa nejedná. Ak súd zámerne nepochopí, že štúdium nedokončil v dôsledku
diskriminácie zo strany dekana, potom je zrejmé, že nemôže ani pochopiť príčinnú súvislosť. Súd
prvého stupňa potom zámerne nespomenul Stanovisko Ministerstva školstva SR zo dňa 16. augusta
2006, podľa ktorého dekan mal žalobcovi zabezpečiť aj po nezákonnom zásahu policajtov účasť na
prednáškach a skúškach v Konzultačnom stredisku na Kaskádach. Žalobca ďalej uviedol, že práve

z dôvodu, že jeho plat po ukončení PraF UK by bol hypotetický, žiadal náhradu škody vyjadrenú
nemajetkovou ujmou. Odôvodnenie rozsudku ohľadom § 11 - § 13 OZ je podľa žalobcu nadbytočné,
nakoľko on žiadal náhradu škody vyjadrenú nemajetkovou ujmou v zmysle § 17 zákona 514/2003
Z.z. a nie zadosťučinenie v peňažnej forme. Žalobca sa ďalej sťažoval na postup súdu prvého stupňa
počas pojednávaní, keď mu bránil v kladení otázok, ktorými by dosiahol, aby sa svedkovia priznali. Tiež

poukázal na skutočnosť, že v rozpore s vyhláškou č. 543/2005 Z.z. bola opravovaná zápisnica tak, že
bol vymazaný už napísaný text. Hodnotenie osoby poškodeného na účely určenia výšky nemajetkovej
ujmy podľa názoru žalobcu tvorí max. 5%, preto výpovede svedkov G., V., T., L. a R. nemohli mať
zásadný vplyv na výšku nemajetkovej ujmy. Oveľa podstatnejšie je kritérium závažnosti vzniknutej ujmya okolnosti, za ktorých k nej došlo. Nesprávny úradný postup príslušníkov polície spočíval v tom, že
dňa 26.10.2005 trvalo zakázali vstup žalobcu na akademickú pôdu vysokej školy. Týmto zákazom stratil
možnosť zúčastňovať sa študijného programu za rovnakých podmienok, ako mali jeho spolužiaci. PZ

SR týmto protiprávnym zásahom chránil nelegálne vyberanie poplatkov za externé štúdium na vysokej
škole. Protiprávny zásah a vyvedenie jeho osoby z akademickej pôdy bolo vykonané pred zrakmi širokej
verejnosti. Prítomných bolo 60 študentov a niekoľko zamestnancov Kaskády s.r.o.. Účelom akcie bolo
v spolupráci s políciou názorne demonštrovať výstrahu pre ostatných študentov. Tento zásah polície
bol bezprecedentný a v právnom štáte znamená hrubé porušenie žalobcových ústavných práv. Súdu

prvého stupňa boli predložené dôkazy, že v dôsledku protiprávnych zákazov polície počas II. ročníka
štúdia si žalobca prenášal tri predmety do posledného ročníka, pretože mu bol bránené zúčastňovať sa
študijného programu v Konzultačnom stredisku Kaskády s.r.o.. Možnosť navštevovať študijný program
na Šafárikovom námestí mu bola poskytnutá až po 26.10.2005. Štúdium teda žalobca nedokončil z troch
dôvodov - prenos troch predmetov do posledného ročníka, vydanie zákazu polície na zúčastňovanie sa
na študijnom programe v Konzultačnom stredisku Kaskády s.r.o. a následné nezosúladenie termínov

prednášok s termínmi skúšok. Nesprávny úradný postup žalovaného mal teda priamy vplyv na vznik
škody - nemajetkovej ujmy.

Podaním zo dňa 12.05.2014 doplnil žalobca svoje odvolanie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR R 37/1975, podľa ktorého príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa

neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku škody, ak
však konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Príčinná
súvislosť by sa prerušila len vtedy, keby nová okolnosť pôsobila ako nová a samostatná príčina,
ktorá spôsobila následok bez ohľadu na konanie páchateľa. Skutočnosť, že následok, ktorý vyplynul z
konania páchateľa, bol iný než si páchateľ predstavoval (tzv. omyl v kauzálnom priebehu), páchateľovi

neprospieva a nevylučuje jeho zavinenie. Preto okolnosť, ktorou je nezosúladenie termínov prednášok
a skúšok zo strany dekana PraF potom, ako žalobcovi príslušníci OO PZ v Galante zakázali natrvalo
vstup na akademickú pôdu v Konzultačnom stredisku na Kaskádach, nemá vplyv na prerušenie priamej
príčinnej súvislosti. Táto okolnosť nemohla spôsobiť prerušenie priamej príčinnej súvislosti (vecne ani
časovo), pretože bez nesprávneho úradného postupu odporcu by táto skutočnosť vôbec nenastala.

Zabezpečenie prednášok a skúšok v iných (neskorších) termínoch než mali žalobcovi spolužiaci nie je
novou a v rámci reťazca príčin a následkov takou izolovanou skutočnosťou, ktorá by do pôsobenia príčin
a následkov vstúpila nezávisle od konania odporcu.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdil. Uviedol, že súd prvého stupňa sa v konaní správne vysporiadal so všetkými tvrdeniami
účastníkov a vykonal dostatočné dokazovanie na vydanie konečného rozhodnutia. Odôvodnenie je
vecne správne a postačujúce na objasnenie skutkového a právneho stavu v danom prípade. Žalobca
nijako nepreukázal, že k vylúčenie došlo v dôsledku zákrokov príslušníkov OO PZ Galanta, práve
naopak, k vylúčeniu došlo v dôsledku nesplnenia študijných výsledkov zo strany žalobcu a to

nesplnením požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a študijného plánu. Neboli kumulatívne
splnené všetky podmienky, ktoré zakladajú zodpovednosť štátu za škodu pri výkone verejnej moci
a to nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou. V danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi postupom príslušníkov OO PZ Galanta a
škodou, ktorá žalobcovi údajne vznikla. Nedodržanie podmienok rovnosti štúdia nemožno subsumovať

pod zodpovednosť štátu konajúceho Ministerstvom vnútra SR. V danom prípade nie je SR konajúca
Ministerstvom vnútra pasívne legitimovaná. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
vzniku škody, jej výšky a existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou,
ktorá žalobcovi údajne konaním príslušníkov OO PZ Galanta vznikla.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po
zistení,žeodvolaniebolopodanévčas,oprávnenouosobou-účastníkomkonania(§201,204OSP),proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný(§ 202 OSP), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP), posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné čiastočne potvrdiť a čiastočne zmeniť (§
219, § 220 OSP). Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9
veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).Predmetom tohto konania je náhrada nemajetkovej ujmy spôsobená nesprávnym úradným postupom
podľa z. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca na
pojednávaní dňa 06.11.2012 jednoznačne do zápisnice uviedol, že zaplatenie sumy 33.000 eur žiada

titulom nemajetkovej ujmy, nie náhrady škody. Tým žalobca odstránil pochybnosť, čoho sa v konaní
domáha. Žalobca sa domáha nemajetkovej ujmy od štátu z dôvodu, že príslušníci OO PZ Galanta ho
vykázali z akademickej pôdy, čím sa dopustili nesprávneho úradného postupu. Keďže mu nebolo ďalej
umožnené študovať v uvedených priestoroch, nepodarilo sa mu dosiahnuť potrebný počet kreditov, v
dôsledku čoho bol rozhodnutím dekana fakulty zo dňa 6.9.2006 vylúčený zo štúdia.

Žalobca síce podrobne opisuje postup PraF UK a jej dekana - teda, že dekan mu nezosúladil termíny
skúšok s termínmi prednášok, čo bolo diskrimináciou vo vzťahu k ostatným študentom, že dekan napriek
svojej povinnosti vyplývajúcej mu zo štatútu UK aktívne chrániť žalobcove akademické práva a slobody,
tak nerobil; žalobca však za nesprávny úradný postup neoznačuje postup Univerzity Komenského v
Bratislave a nedomáha sa nemajetkovej ujmy z tohto dôvodu. Naopak nemajetkovej ujmy, ktorá má byť

zadosťučinením za nesprávny úradný postup, sa domáha pre postup OO PZ Galanta pri jeho vyvedení
z akademickej pôdy.

V predmetnej veci nie je sporné, že postup príslušníkov OO PZ Galanta bol nesprávnym úradným
postupom, pretože príslušníci OO PZ Galanta potrebovali na vstup do Konzultačného strediska Únovce

pri Galante súhlas rektora UK, nakoľko je preukázané, že v týchto priestoroch prebiehali prednášky a
zápočty, čím sa plnilo poslanie a hlavné úlohy fakulty a preto ide o akademickú pôdu. Príslušníci OO
PZ však takýto súhlas nemali.

Sporným však je, či toto konanie OO PZ Galanta spôsobilo žalobcom uvádzaný následok - vylúčenie zo

štúdia a tiež, či ujma spôsobená žalobcovi je taká výrazná a intenzívna, že nepostačuje konštatovanie
porušenia práva a túto ujmu nie je možné uspokojiť ani inak.

V prvom rade treba poukázať na to, aký je vzťah medzi zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a Občianskym zákonníkom. V zmysle § 25 zákona č.

514/2003 Z.z. ide o vzťah v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali, to znamená, že osobitná
úprava zákona č. 514/2003 Z.z. má vždy prednosť pred všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku.

Právnu úpravu týkajúca sa ochrany osobnosti obsiahnutú v § 11 - 17 OZ nemožno
použiť na vzťahy zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pretože zákon

č. 514/2003 Z.z. obsahuje samostatnú prepracovanú úpravu tejto otázky. Z úpravy v Občianskom
zákonníku potom možno použiť len definície pojmov, pričom kritéria na priznanie nemajetkovej ujmy,
ako aj určenie jej výšky upravuje zákon č. 514/2003 Z.z.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Citované ustanovenia zákona dávajú žalobcovi možnosť domáhať sa aj nemajetkovej ujmy spôsobenej

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a to vtedy, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, teda obdobne tak, ako v prípade
nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ a smeruje k zmierneniu nepriaznivých následkov protiprávneho
zásahu.

Žalobca počas konania tvrdil, že mu konaním OO PZ Galanta bolo porušené právo na vzdelanie, právo
na povolanie a prípravu naň, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti.

Podľa § 3 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách akademickú obec vysokej školy tvoria

vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na
ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy
(zamestnanecká časť akademickej obce vysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská časťakademickej obce vysokej školy). Členovia akademickej obce majú právo navrhovať kandidátov do
volieb kandidáta na rektora.

Podľa § 70 ods. 1 zákona 131/2002 Z.z. o vysokých školách študent má právo najmä a) študovať študijný
program, na ktorý bol prijatý, b) utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu [§ 51 ods.
4 písm. g)], c) zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnil povinnosti určené študijným
programom alebo študijným poriadkom, d) pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných
študijným poriadkom a študijným programom zvoliť si tempo štúdia, poradie absolvovania jednotiek

študijného programu pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti a zvoliť si učiteľa pri predmete
vyučovanom viacerými učiteľmi, e) v rámci svojho štúdia uchádzať sa aj o štúdium na inej vysokej škole,
a to aj v zahraničí, f) zúčastňovať sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti
vysokej školy, g) zúčastniť sa na zakladaní a činnosti nezávislých združení pôsobiacich na
akademickej pôde (spolkov, zväzov, stavovských združení) v súlade s právnymi predpismi, h) aspoň raz
ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a o učiteľoch, i) slobodne

prejavovať názory a pripomienky k vysokému školstvu, j) na informačné a poradenské služby súvisiace
so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných programov v praxi.

Možno konštatovať, že postupom príslušníkov OO PZ Galanta boli žalobcovi porušené akademické
práva vyplývajúce študentom zo zákona o vysokých školách, konkrétne právo študenta vysokej školy

zúčastňovať sa na vyučovaní vysokej školy na akademickej pôde vysokej školy. Odvolací súd sa však
nestotožnil s názorom žalobcu, že nesprávny úradný postup OO PZ Galanta dosahoval takú intenzitu,
že by bol spôsobilý zasiahnuť do práva žalobcu na vzdelanie, povolanie, do práva na ľudskú dôstojnosť,
osobnú česť a dobrú povesť.

Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi postupom OO PZ Galanta a
žalobcom tvrdeným následkom - vylúčením zo štúdia. Aj vzhľadom na rozsudok uvádzaný žalobcom v
odvolaní, nemožno sa stotožniť s jeho názorom, že postup OO PZ by bol takouto príčinou vylúčenia, bez
ktorej by vylúčenie žalobcu nebolo nastalo. Ak by aj vylúčenie žalobcu zo štúdia bolo výsledkom jeho
diskriminácie zo strany dekana a nesúviselo s jeho študijnými výsledkami (čo však žalobca nepreukázal

a súd v tomto konaní neskúml), konanie OO PZ malo však minimálny podiel na tomto následku. Po
vyvedenízpriestorovspoločnostiKaskádys.r.o.boložalobcoviumožnenézúčastňovaťsanavyučovaní,
zápočtoch a skúškach v priestoroch PraF UK v Bratislave. Na skutočnosť, že dekan nezosúladil
žalobcovi tieto termíny, konanie OO PZ Galanta nemalo žiaden vplyv. Ak bol žalobca presvedčený, že
pre nezaplatenie poplatkov spoločnosti Kaskády s.r.o. bol postup dekana diskriminujúci jeho osobu, jeho

vylúčenie bolo protizákonným a teda napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu, mal sa domáhať
náhrady škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu od Univerzity Komenského v Bratislave.
Náhrada škody za takéto konanie (nesprávny úradný postup) však nie je predmetom tohto konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno konštatovať, že by bolo postupom OO PZ Galanta porušené
právo žalobcu na vzdelanie, prístup k povolaniu atď., pretože nebolo preukázané, že vylúčenie žalobcu

zo štúdia bolo protizákonné, a najmä ak by takáto skutočnosť aj preukázaná bola, podiel nesprávneho
úradného postupu príslušníkov OO PZ Galanta na takomto následku bol zanedbateľný. Z dôvodu
porušenia práva na vzdelanie a prístup k povolaniu teda nebolo preukázané, že by postupom OO PZ
Galanta žalobcovi vznikla ujma, ktorú by bolo potrebné odstraňovať.

Žalobca tiež nepreukázal, že postupom OO PZ Galanta bolo zasiahnuté do jeho ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti a dobrej povesti. Vzhľadom na priebeh celej udalosti - najmä podľa výpovede samotného
žalobcu - nemožno konštatovať, že by postup OO PZ Galanta spôsobil porušenie niektorého z týchto
práv.

Predmetná situácia mohla spôsobiť u spolužiakov žalobcu, ktorí boli pri udalosti prítomní, rôzne
negatívne emócie k jeho osobe. Nesprávny úradný postup v podobe vyvedenia osoby z určitej
budovy (priestranstva) však nemožno porovnávať s nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným
rozhodnutým v trestnom konaní (napr. protizákonné trestné stíhanie, príp. aj väzobné, medializácia tejto
skutočnosti). Uvedený postup príslušníkov OO PZ Galanta teda nedosahoval takú intenzitu, že by mohlo

dôjsť k zásahu do práv žalobcu na česť, dôstojnosť, dobrú povesť. Takúto tvrdenú nemajetkovú ujmu
nepovažoval odvolací súd za spôsobilú odškodnenia, pretože nedosahuje intenzitu ujmy, skôr ju možno
považovať len za drobnú nepríjemnosť.Treba zdôrazniť, že žalobca nebol obvinený zo spáchania trestného činu, nebol trestne stíhaný, tento
incident nebol medializovaný, príslušníci OO PZ Galanta ho odprevadili mimo pozemku spoločnosti
Kaskády s.r.o., pričom žalobca išiel dobrovoľne, nebol násilne vynášaný, neboli použité žiadne

donucovacie prostriedky. Pritom spolužiaci žalobcu aj pred uvedenou situáciou museli mať vedomosť
o spore medzi žalobcom a spoločnosťou Kaskády s.r.o. ohľadom platenia technického zabezpečenia
štúdia. Z tohto dôvodu zásah OO PZ Galanta nebol spôsobilý vyvolať zásah do vyššie uvedených
žalobcových práv, pretože nemohol spôsobiť zníženie vážnosti žalobcu v spoločnosti a ohroziť jeho
dobrú povesť.

Čo sa týka záveru súdu prvého stupňa, že ak sa v žalobe žalobca nedomáha vyslovenia porušenia
práva, súd o tomto nemôže rozhodnúť, odvolací súd sa s názorom súdu prvého stupňa plne stotožňuje.

Ako bolo už uvedené vyššie, právo na vzdelanie, povolanie, právo na ľudskú dôstojnosť, osobnú česť a
dobrú povesť porušené neboli, nakoľko predmetný zásah nedosahoval takú intenzitu, aby bol spôsobilý

zasiahnuť do týchto ústavou garantovaných práv. Uvedený zásah nedosahuje takú intenzitu, aby na
odstránenie ujmy spôsobenej žalobcovi nepostačovalo konštatovanie porušenia práva a bolo potrebné
priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie (rovnako ako i konanie podľa zákona č. 514/2003

z.z.), ktorého procesný nárok je vymedzený jeho predmetom (tzv. petitom žaloby) a základom (t.j. právne
relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit založený). Jeho presná formulácia má byť obsiahnutá
len v tej časti žaloby, ktorá sa nazýva žalobný petit (t.j. čoho sa žalobca domáha). Forma zadosťučinenia
môže byť veľmi rôzna a môže spočívať aj vo verejnom ospravedlnení sa za zásahy do morálnej integrity
občana, a tiež v akej konkrétnej výške v peniazoch bude toto zadosťučinenie spočívať. Požadovaná

výška peňažného zadosťučinenia (nemajetková ujma v peniazoch) potom tvorí maximálnu
čiastku, ktorú súd môže priznať (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 4/99).

Žalobcasavkonaníkonštatovaniaporušeniajehoprávnedomáhalapetitžalobyneupravilanipozrušení
predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa

dospel k záveru, že bez jednoznačnej požiadavky žalobcu o vyslovenie porušenia práva vo výroku
rozsudku, súd takéto porušenie práva nevysloví, keďže mu v tom bráni nedostatok návrhu, o ktorom sa
nekonalo a nerozhodovalo.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky
odôvodnil. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je presvedčivé a právne správne, obsahuje
odpovede na všetky relevantné otázky vznesené v konaní a je výsledkom vykonaného dokazovania
plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v OSP, čím súd prvého stupňa na

základe vykonaných dôkazov dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe
dospel k správnym právnym záverom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP, keď žalovanému ako procesne
úspešnému účastníkovi konania priznal trovy konania ako hotové výdavky, ktoré musel vynaložiť, aby
sa dostavil na súd, t.j. cestovné v celkovej výške 54,- eur a to za cestu vlakom Bratislava - Galanta a
späť 10 x na po á 5,40 eura. Odvolací súd tento postup považuje za vecne správny a tak rozsudok súdu

prvého stupňa i v tejto časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.Odvolací súd o trovách odvolacieho konania účastníkov rozhodol podľa § 224 ods. 1, s použitím §
142 ods.1 a § 151 ods. 1 OSP, keďže v odvolacom konaní úspešný žalovaný návrh na prisúdenie trov
nepodal, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.