Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2011

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10C/199/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5305207631
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2011:5305207631.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľov 1/ V. W., Č. L. Hlu, B. č.

XXX/XX, 2/ P. A., Č., S. č. XXX, 3/ Q. A., Y. č. XXX, 4/ C. M., Č. L. HluK., Q.. K. 2455/18, 5/ V. K., K. N.
K. Č.. XXXX, právne zastúpení JUDr. Jozefom Varmusom, advokátom, Stilo s.r.o., Palárikova 83, 022
01, IČO: XXXXXXXX proti odporcovi B. T., s.r.o., IČO: XX 907 541, so sídlom XXX XX M. A., A. Č.. 70,
právne zastúpený JUDr. Jozefom Pikuliakom, Advokátska kancelária Čadca, Námestie slobody č. 58, v
konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

O trovách konania b u d e rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Čadci rozsudkom XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX určil, že nehnuteľnosť v
kat. území Y. zapísaná na LV č. XXXX, ako parcela KNC č. XXXX TTP o výmere 2153 m2 patrí do
dedičstva po neb. Q. A.. Taktiež zaviazal zaplatiť odporcu navrhovateľom trovy konania v sume 7.995
€ na účet spoločnosti Stilo s.r.o. Čadca. Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie, na základe
ktorého Krajský súd v Žiline vec preskúmal a postupom bez nariadenia pojednávania rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže prvostupňový súd prakticky
žiadnym spôsobom nezdôvodnil, ako dospel k záveru, že sporná nehnuteľnosť patri do dedičstva po

neb. Q. A., taktiež v priebehu konania došlo k závažným procesným chybám, nebolo rozhodnuté o
zámene účastníkov konania. Podľa názoru KS predmetom tohto konania je určovacia žaloba a nakoľko
ide o návrh v zmysle § 80c Osp., navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny
záujem. V konaní o dedičstve súd, resp. súdny komisár zistí poručiteľov majetok, jeho dlhy, následne
vykoná súpis aktív a pasív. Pokiaľ medzi dedičmi vyvstane spor, či vec patrí do dedičstva alebo nie,
môže o tom na návrh rozhodnúť súd. Podľa obsahu podaného návrhu sa však v tomto konaní o

takýto prípad nejedná. V zmysle zdôvodnenia žaloby je možné uvažovať skôr o tom, aby súd určil,
či poručiteľ (právny predchodca navrhovateľov) bol v čase smrti vlastníkom veci. Vzhľadom na takýto
predmet sporu, môže potom súd iným spôsobom viesť dokazovanie. Ak má teda prvostupňový súd
vydať rozhodnutie, že v čase smrti poručiteľ bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (zápis na LV
však svedčí v prospech iného subjektu) mal uviesť, akým spôsobom vlastníctvo nadobudol, v prípade
vydržania, ku ktorému konkrétnemu dátumu. V návrhu sa udáva r. 1872, kedy malo dôjsť k nejakej
právnej skutočnosti, od ktorej následne navrhovatelia odvíjajú vlastnícke práva svojich jednotlivých

právnych predchodcov a ďalej r. 1962, kedy mal kúpnopredajnou zmluvou nadobudnúť poručiteľ Q. A.Ň.
nehnuteľnosti od svojho právneho predchodcu kúpou. Ide o iný titul na nadobudnutie vlastníctva a z
návrhu, ani prednesu účastníkov nie je zrejme, či vydržané vlastníctvo mal nadobudnúť poručiteľ alebo
ešte pred ním jeho právni predchodcovia. Pokiaľ by bol začiatok vydržacej doby r. 1872, táto sa mohlaskončiť pred účinnosťou súčasnej právnej úpravy. Je preto dôležité zistiť, kedy držba začala, skončila,
ako plynulá vydržacia doba, aký zákonný predpis bol platný a účinný v časoch začatia a skončenia
vydržacej doby, aký bol vydržací titul, či existovala dobromyseľnosť a či vec je spôsobilá byť predmetom

vydržania. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyhodnotil dôkazy, z ktorých
mal vychádzať, nevysporiadal sa s námietkami zo strany odporcu a nezdôvodnil akým spôsobom, kedy
sa právny predchodca navrhovateľov stal vlastníkom a či vlastníctvo trvalo aj v čase jeho smrti. V ďalšom
konaní si preto prvostupňový súd musí ujasniť predmet účastníkov konania a vykonať dokazovanie a
hodnotenie jednotlivých dôkazov podľa § 125, § 132 a násl. Osp.

Navrhovateľka v l) rade na pojednávaní uviedla, že sporný pozemok užívali a vlastnili ako ich rodičia,
tak aj starí rodičia, dokonca uvažovali spolu s manželom postaviť si na tomto pozemku rodinný dom.
Pozemok vždy patri rodine A.. Užívali ho ako ich rodičia, tak aj starí otec C. A.. Ešte jeho dedo v r. 1872
zamenil predmetný pozemok, čo počuli od starého otca C. A.. C. A. daroval tieto pozemky ich otcovi Q.
A. niekedy v 60-tych rokoch. Bolo to urobené ústne, nevie, či existuje listinný dôkaz. C. A. nehnuteľnosti

daroval ich otcovi Q. A. P. Q. B., K. M. B. B.. N. J. Y. Q. A. všetky nehnuteľnosti mal záujem darovať
svojmu synovi a ich bratovi Q. A., ktorý v konaní vystupuje ako navrhovateľ. Nehnuteľnosti riadne užívali,
obhospodarovali, nikto do ich práva nezasahoval. Parcela nazývaná R. sa nachádza v oblasti Y., Č. W..

Navrhovateľ v 3) rade na pojednávaní uviedol, že odkedy si pamätá, približne od 10-rokoch predmetný

pozemok oral spolu s otcom, tento užívali, pričom starý otec C.Á. A. hovoril, že ktoré pozemky patria ich
rodine, tieto riadne užívali bez toho, že by do úžitku a vlastníctva niekto zasahoval.

Navrhovatelia V. W., V. K., Q. A. P. Anna na pojednávaní uviedli, že ich právnym predchodcami boli M.
A. a Q. A.. Parcela R. sa nachádza v lokalite W., vedia kde sa nachádza. Nevedia sa vyjadriť k tomu, či

existuje relevantný dôkaz o tom, že túto parcelu užíval a vlastnil starý otec C. A. alebo ešte jeho právny
predchodcovia. Pripojili sa k vyjadreniu svojho právneho zástupcu.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanom návrhu v plnom rozsahu.
Bolopreukázanéichtvrdenie,žeoddávnejminulostiod19.storočiaprávnipredchodcovianavrhovateľov

užívajú sporný pozemok ako svoje vlastníctvo. Takto ho užíval až do svojej smrti aj právny predchodca
navrhovateľov neb. Q. A., ktorý bol naposledy vlastníkom predmetného pozemku a navrhovatelia
žiadajú, aby súd určil, že tento pozemok patrí do dedičstva po ňom. Vzhľadom na spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva, ktorý bol uskutočnený v r. 1872 je logické, že sa nezachovali všetky listinné doklady
potrebné k tomu, aby boli preukázané tvrdenia o zámennej zmluve medzi prastarým otcom neb. Q.

A.K., ktorý zamenil pozemok R. za sporný pozemok a to pkn. parcelu XXXX/XXXX/X. Táto skutočnosť
je ale preukázaná listom B. štátnych lesov, ktorý vypracoval J.. B., kde uviedol, že vie o tom, že
bola uskutočnená v r. 1872 zámena medzi B. panstvom a právnymi predchodcami navrhovateľov.
Z tohto vyplýva, že právny predchodcovia navrhovateľov užívali a užívajú doposiaľ tento pozemok.
Odporca nepreukázal a netvrdil žiadne relevantné rozhodné skutočnosti, ktorými by spochybnil držbu

právnych predchodcov navrhovateľov. Len poukazuje na zápisy v pozemkovej knihe, prípadne na stav
evidenčný v katastri, prípadne u lesov, čo má spochybniť skutočnosť, že navrhovatelia boli držiteľmi
predmetného pozemku. Je zjavné, že pozemok bol evidovaný na iné osoby, ale v skutočnosti bol držaný
navrhovateľmi a ich právnymi predchodcami po dobu dlhšiu ako 100-rokov. Podľa obyčajového práva
mohol nadobudnúť vlastnícke právo aj niekto bez zápisu v pozemkovej knihe, pokiaľ po dobu 32-rokov

mal takýto pozemok v pokojne držbe. Je nespochybniteľné, že Q. A. a po ňom jeho právni nástupcovia
mali predmetný pozemok v pokojne držbe, ktorá nijakým spôsobom nebola rušená. Nebolo tvrdené
odporcom, že by držba nemala byť pokojná alebo že by nemala byť, čo odporca spochybňuje nejasnými
tvrdeniami a poukazuje na evidenčný stav a stav v zápise v pozemkovej knihe. Podľa obyčajového práva
sa pri skutočnej držbe predpokladalo, že je po práve a poctivá, opak sa musel preukázať. Je nelogické,

či už firma D., štátne lesy neučinili žiaden krok k tomu, aby sa zmocnili držby predmetného pozemku, ale
naopak, rešpektovali skutočnosť, že sporný pozemok užívajú navrhovatelia a ich právni predchodcovia,
ktorí ho obrábali a užívali ako poľnohospodársku pôdu. Bolo preukázané, že po Q. A. prešiel pozemok
na jeho syna Q. A., ktorý ho previedol na syna C. A. a ten ho zmluvou z r. 1962 previedol všetok svoj
nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v Y.P. na syna Q. A., ktorý ho užíval až do smrti. Jozef Bacmaňák

nadobudol vlastnícke právo predmetného pozemku okamihom uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy
v domnení, že získal aj sporný pozemok, pričom je potrebné započítať aj dobromyseľnú, pokojnú a
nerušenú držbu jeho právnych predchodcov, načo podľa Stredného občianskeho zákonníka postačovala10-ročná vydržacia doba. Návrhujú, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a priznal im právo na
náhradu trov konania.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že princípu hospodárnosti konania je nadriadený
princíp spravodlivého súdneho procesu, pokiaľ súd zamietol, že ďalšie navrhnuté dôkazy vykonávať
nebude.Odporcajezatakejtodôkaznejsituácieznevýhodnený.Navrhovateliatvrdia,žedodržbyvstúpili
v r. 1872 prostredníctvom Q. A., k tomuto nepredložili žiaden dôkaz. Oproti tomuto tvrdeniu existujú
dôkazy,ktorépotvrdzujúskutočnosť,žeQ.A.nebolvlastníkompkn.parcelyXXXX,nemoholjuzameniťa

previesť na svojho nástupcu Q. A.. Ide iba o tvrdenie. Taktiež pokiaľ ide o zmluvu z r. 1962 argumentácia,
že C. A. prevádza celý svoj majetok, teda aj sporný majetok je v rozpore s logickým myslením, pretože
pokiaľ neuvádza konkrétny majetok, ktorý previedol, možno do toho dosadiť hocijaký majetok, ktorý nás
napadne, že previedol. Z dedičského spisu sa nedá hovoriť o žiadnej skutočnosti, ktorá by znamenala,
že mal na mysli previesť aj sporný pozemok. Kúpna zmluva hovorí, že prevádza všetok majetok, ktorý
má zapísaný v pozemkovej knihe, to vylučuje aj argumentáciu navrhovateľa, že je prevedený aj sporný

pozemok, keďže tento v pozemkovej knihe na seba nemá zapísaný. Teda záver, že kúpna zmluva je
právny titul, ktorý svedčí o dobromyseľnosti, navyše, že získal sporné parcele je v rozpore s obsahom
takejtolistiny.Pokiaľmalištátnelesy,konkrétnep.B.uviesťrelevantnúskutočnosť,poukázalnato,želist
zo dňa X.X.XXXX neobsahuje žiadnu zmienku, ktorá by sa týkala navrhovateľov, ani údaj o osobách, ani
údajonehnuteľnosti.Aknavrhovateľvykladávýpoveďp.B.,žedošlokzámenevr.1872,takpánB.nebol

svedkom takejto zámeny a ak tvrdí, že videl nejaké dokumenty, ktoré by obsahovali túto skutočnosť, tak
toto nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že takéto tvrdenie je pravdivé. Pritom stačilo málo a tieto
dokumenty si zaobstarať. Poukázal na skutočnosť, že B. štátny lesy, pokiaľ vybavoval žiadosť p. Q.
X. a reagovali aj na list p. B. tak uviedli v tom nasledujúcom liste zo dňa 17.2., že sa jedná o majetok,
ktorý je v správe štátu, resp. ho spravujú štátne lesy po tom, čo bol odňatý firme D.. V týchto listoch

sa stále konštatuje pkn. parcela zapísaná vo vl.č. X), žiadna iná nehnuteľnosť. W. A. nemohol vydržať
parcelu, resp. zameniť, ktorá neexistovala, už od r. 1872 stále existovala iba jedna pozemnoknižná
parcela, ktorá bola postupne menená v očíslovaní. Aj to nepriamo svedčí o tom, že pokiaľ by došlo k
zámene nejakej časti pozemnoknižnej parcele zapísanej vo vl.č. R.), logicky by si podobným spôsobom
vlastník odčlenil tieto parcele pre účely tejto zámeny. Q. A. nebol vlastníkom pozemnoknižnej parcele

a pokiaľ navrhovateľ argumentuje, že bol vlastníkom mimo pozemkovej knihy, táto skutočnosť nie je
pravdivá, nakoľko pozemnoknižnú parcelu R. vlastnili viacerí spoluvlastníci. Vzniká logická otázka čo sa
stalo s pozemnoknižnými spoluvlastníckymi podielmi ostatných spoluvlastníkov parcely R.. Znamená to,
že niekto v r. 1872 zamenil iba podiel Q. A.. Parcela R. je podľa zápisu v pozemkovej knihe evidovaná
ako urbár. Ide o jednotné pozemnoknižné teleso, ku ktorému majú spoluvlastnícke práva jednotne

spoluvlastníci. Nie je možné tento podiel oddeliť a takýmto spôsobom ho vyčleniť bez minimálne súhlasu
ostatných pozemnoknižných spoluvlastníkov. Čiže argument o zámene Q. A. je v rozpore s tým, že
Q.N. A. nebol výlučný spoluvlastník R., resp. ak navrhovatelia tvrdia, že bol vlastníkom pozemnoknižnej
parcele R., tak nemohol byť ako výlučný vlastník, ale ako spoluvlastník s ostatnými. Vzniká teda otázka
čo sa stalo s ostatnými podielmi, či tieto zamenili. Na základe týchto skutočnosti možno urobiť záver,

že je nepravdepodobne, až nelogické argumentovať, že R. patrí niekomu inému ako pozemnoknižným
spoluvlastníkom, lebo o tomto žiaden dôkaz neexistuje a tým je nelogické tvrdenie, že by došlo k
zámene parciel R., lebo je to v rozpore s právnym stavom urbárskeho majetku a spoluvlastníckych práv
k parcele R.. Pokiaľ v pozemkovej knihe existuje viacero postupných zápisov, zmien vlastníckych práv
v pozemkovej knihe a vlastník, ktorý tvrdí, že je vlastníkom mimo pozemkovej knihy a nič proti tomuto

nerobí, nebráni sa proti zápisom a novým zápisom nových vlastníkov v postupnom rade, tak nemôže
tvrdiť, že je dobromyseľný v tom, že drží parcelu ako vlastnú. Pokiaľ má práva k nehnuteľnostiam štát,
tak existuje oveľa dlhšia vydržacia doba na to, aby sa mohlo vydržať vlastnícke právo. Neexistuje žiaden
dôkaz alebo dôkazy, z ktorých by bolo možné urobiť záver, že navrhovatelia vydržali vlastnícke právo k
spornej parcele, preto navrhuje návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a oboznámením sa s celým

spisovým materiálom.

Súd sa oboznámil s dedičským spisom D XXXX/XX, 9D XXX/XX, spisom ŠN N XXX/XX registrovaným
pod Pr XXX/XX, výpisom z obchodného registra odporcu a jeho právneho predchodcu, spisom okresnejprokuratúry Pd XXXX/XXXX, výpisom z LV č. XXXX, listom B. štátnych lesov, R. D. Č. zo dňa X.X.XXXX
a XX.X.XXXX, úmrtným listom z knihy úmrtí Matričného úradu Č., zv. XX), ročník XXXX, strana XX),
r.č. XX), oznámením OÚ v Y. zo dňa 16.5.2007, výpisom z LV č. XXXX, č. XXXX kat. územie Y., s

kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX, ktorej vklad bol povolený správou katastra dňa XX.X.XXXX pod č. V
XXXX/XXXX, zmluvou o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 20.12.2002, geometrickým
plánomč.XXXX/XX,spríslušnýmimapamiamapovýmioperátmi,správoukatastranehnuteľnostizodňa
23.5.2007 vrátane identifikácie parciel, výpisom z pozemkovej knihy na pkn. parcelu XXXX, s výmerom
ONV v Č. č. XXXX/XXXX zo dňa 16.5.1947, dohodou uzatvorenou medzi Čsl. štátom zastúpený

Ministerstvo D. a firmou D. zo dňa XX.XX.XXXX, výnosom prezídia povereníctva pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy „B“ sekcia o prechode majetku firmy D. do držby a úžitku štátu, s výmerom prezídia
povereníctva pôdohospodárstva pozemkovej reformy sekcia A č. A-W./X-XXXX/X-XX, geometrickým
plánom zo dňa X.XX.XXXX.

Podľa § 132 ods. l) OZ - vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočnosti ustanovených zákonom.

Podľa § 80 písm. c) Osp. - návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspechu každej určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Ak
naliehavý právny záujem nie je preukázaný, súd už žalobu ďalej po vecnej stránke neskúma a žalobu
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietne. Dôkazné bremeno preukázať naliehavý právny
záujem na určenie, či tu určité právo alebo právny vzťah je alebo nie je, zaťažuje navrhovateľa.
Naliehavý právny záujem na určenie je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo

žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny
záujem je daný aj vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a
odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym
prostriedkomodstrániť.Povinnosťpreukázaťexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom
určení zaťažuje žalobcu, pre ktorého to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých

vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.

Súd v zmysle intencii odvolacieho súdu zameral doplnenie dokazovania predovšetkým na preukázanie
naliehavého právneho záujmu na určení, že sporná parcela patrí do dedičstva po neb. Q. A. nakoľko
sa jedná o návrh v zmysle § 80c Osp. Súd poukazuje na to, že Krajský súd v Žiline v tomto zrušujúcom

uznesení 9 Cod 231/2010 zo dňa 14.10.2010 vyslovil svoj právny názor, ktorým je okresný súd viazaný,
kde výslovne uviedol, že v konaní o dedičstve súd, resp. súdny komisár zistí poručiteľov majetok
a jeho dlhy a následne vykoná súpis aktív a pasív dediča. Pokiaľ medzi dedičmi vyvstane spor, či
nejaká vec patrí do dedičstva alebo nie, môže o tom na návrh rozhodnúť súd. Podľa obsahu podaného
návrhu o takýto prípad sa v tomto konaní nejedná. V danom prípade v zmysle zdôvodnenia žaloby, je

možné uvažovať skôr o tom, aby súd určil, že poručiteľ (právny predchodca navrhovateľov) bol v čase
smrti vlastníkom predmetného pozemku. Aj napriek tomuto vyslovenému právnemu názoru krajského
súdu, navrhovatelia naďalej zotrvali na podanom návrhu a jeho zdôvodnení, že sporný pozemok patrí
do dedičstva po neb. Q. A.. Naliehavý právny záujem videli predovšetkým v tom, že napriek tomu,
že nadobudli vlastnícke právo vydržaním, uvedená nehnuteľnosť je zapísaná na LV odporcu. Súd je

toho názoru, že právne vzťahy medzi dedičmi a tretími osobami sa žalobou o určenie, či sporná vec
patrí do dedičstva nijakým spôsobom nevyriešia a právne postavenie ako dedičov, tak aj tretích osôb
zostane naďalej právne neisté. V sporovom konaní a v danom prípade o takýto spor ide, nie je možné
určujúcim výrokom súdu vysloviť právny záver o tom, či určitá vec môže, resp. nemôže byť predmetom
dedičstva po poručiteľovi. Spornosť otázky čo patrí do dedičstva je aktuálna iba medzi dedičmi. Teda

posúdenie otázky, či určitá vec patrí do dedičstva alebo nepatrí, môže byť predmetom iba nesporového
konania o dedičstve v zmysle § 175a a násl. Osp., účastníkmi ktorého konania sú všetci dedičia, ktorí
prichádzajú do úvahy po zomrelom. Nemožno pripustiť, že by bolo možné prejednať nehnuteľnosti v
dedičskom konaní, ktoré sú v súčasnosti zapísané na LV v prospech iného vlastníka bez toho, aby mu
predchádzalo konanie o určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. V sporovom konaní je teda

súd oprávnený rozhodovať iba o vlastníctve poručiteľa ku dňu jeho smrti. Z týchto dôvodov, keďže súd
nemal preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení, že sporná nehnuteľnosť patrí
do dedičstva po neb. Q. A., musel návrh navrhovateľov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
zamietnuť a zároveň z tohto dôvodu už ani návrh navrhovateľov v l-5) rade po vecnej stránke neskúmal aďalšie návrhy na vykonanie dokazovania aj z dôvodu hospodárnosti, zamietol. (rozsudky NS ČR 30Cdo
1857/2001, 22Cdo 2884/99).

Pokiaľ by právny zástupca navrhovateľov uviedol, že ho mal súd v prípade nesprávne formulovaného
petitu vyzvať na odstránenie vád žaloby, súd udáva, že tak mal urobiť v zmysle zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Žiline 9 Co 231/2010 zo dňa 14.10.2010, kde krajský súd vyslovil svoj právny názor.
Navyše podľa § 5 Osp., súd poskytuje účastníkom poučenie o ich procesných právach (pokiaľ nie sú
zastúpení právnym zástupcom), nemôže však poučovať strany o žalobnom návrhu - petite, nakoľko

tento nie je výsledkom aplikácie procesných predpisov, ale vychádza z hmotnoprávnych noriem.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3) Osp.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.