Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/245/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511215043
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1511215043.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. Z., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: D. Z.,
trvale bytom I., U. I. XX, v skutočnosti bytom I., Y. XX, zastúpená Centrom právnej pomoci, Kancelária
Bratislava, Nám. slobody 12, Bratislava a otca: X. Z., trvale bytom I., U. I. XX, v skutočnosti bytom Y.,
Z. 9, na návrh matky o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Z. Z., nar. XX.X.XXXX, z doterajšej sumy
2.500,-Sk mesačne na sumu 170,-€ mesačne od 1.5.2011, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa

v každom mesiaci vopred matke maloletého.

Zročné výživné za obdobie od mája do novembra 2011 v celkovej sume 507,-€ súd p o v o ľ u j e otcovi
splácať po 50,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od decembra 2011.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.6.2007, č.k. 13P
357/2006, v časti o výživnom na maloletého Patrika.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 16.5.2011 podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 18.5.2011, ktorý bol tunajšiemu
súdu odstúpený po prenesení miestnej príslušnosti dňa 19.7.2011, požiadala matka o zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca k maloletému Z. Z., nar. XX.X.XXXX, z doterajšej sumy 2.500,-Sk mesačne
na sumu 200,-€ mesačne od 1.4.2010. Dôvodila tým, že od poslednej úpravy výšky vyživovacej

povinnosti otca k maloletému sa zásadne zmenila nielen celková ekonomická situácia, nakoľko je ona
od 1.4.2010 na rodičovskej dovolenke, ale i pomery na strane maloletého dieťaťa. Z. je študentom 2.
ročníka súkromnej strednej školy, výdavky na neho sa výrazne zvýšili a jej príjem je vzhľadom k tomu,
že poberá rodičovský príspevok nízky na to, aby pokryl všetky náklady na životné potreby maloletého.
Otec Z. platí mesačné školné vo výške 130,-€, avšak toto štúdium mu navrhol on sám s tým, že mu bude
školné hradiť. Na pojednávaní dňa 21.11.2011 matka pozmenila svoj návrh v časti počiatku zvýšenia
výživného, kedy toto navrhla od mesiaca podania návrhu na súd, teda od 1.5.2011.

Otec súhlasil s tým, že doterajšie výživné nie je primerané veku a potrebám maloletého, ale jeho príjem

nie je rozhodne taký, aby mohol platiť navrhované výživné. Poukázal na to, že od júna 2011 platí na Z.
výživné v sume 100,-€ mesačne v súvislosti s ukončením vyživovacej povinnosti k staršiemu synovi A..Kolízny opatrovník odporučil zvýšenie výživného na sumu 150,-€ mesačne od podania návrhu na súd.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.6.2007,
č.k. 13P 357/2006, bola schválená rodičovská dohoda o zverení vtedy ešte maloletého A. Z., nar.

XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky a výšky výživného zo strany otca v sume 3.500,-Sk
mesačne a o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého Z. na sumu 2.500,-Sk mesačne od
1.5.207. V tej dobe boli obaja rodičia rozvedení, bez iných vyživovacích povinností. Matka zarábala cca
14.500,-Sk netto mesačne. Otec podľa daňového priznania za rok 2006 mal čistý príjem za rok 2006 vo
výške 127.164,-Sk, od februára 2007 mal pozastavenú živnosť na obdobie dvoch rokov s odôvodnením,
že musel predať výrobňu nábytku kvôli platobnej neschopnosti, do 1.4.2007 bol konateľom a majiteľom

firmy W. S..

V súčasnosti je matka naďalej rozvedená. Dňa 22.9.2009 jej pribudla vyživovacia povinnosť k synovi
A. I., s ktorým je na rodičovskej dovolenke a z toho titulu poberá rodičovský príspevok od 1.4.2010
do 31.5.2011 v sume 256,-€ mesačne a od 1.6.2011 v sume 190,10 € mesačne. Podľa potvrdenia
Spoločenstva vlastníkov bytov, Y. XX, I., mala príjem zo závislej činnosti - dohody o vykonaní práce

od 4/2010 do 12/2010 v celkovej sume 1.704,74 € netto a od 1/2011 do 9/2011 príjem zo SZČO v
mesačnej výške 130,-€ netto. Matka je držiteľkou živnostenského oprávnenia pre predmety podnikania,
od 1.11.1999: vedenie účtovníctva a od 4.10.2000: kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi (maloobchod), kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti
(veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť a reklamná

a propagačná činnosť. Prevádzkovanie živnosti mala pozastavené od 1.9.2009 do 1.2.2011. V
obchodnom registri evidovaná nie je. V daňovom priznaní za rok 2010 uviedla základ dane 3.968,-€ a
daňový preplatok 252,51 €. Podľa čestného prehlásenia poberá na maloletého syna A. I. od jeho otca
dobrovoľné mesačné výživné v sume 250,-€ a na jej osobu 100,-€ mesačne a jej mesačný príjem zo
SZČO v roku 2011 je 130,-€ brutto. Na pojednávaní upresnila, že výživné na svoju osobu poberala do

septembra t.r. Plnoletý syn A. sa do svojho odchodu k otcovi v septembri 2011 zdržiaval v jej domácnosti,
v súčasnosti žije len s maloletými deťmi Z. a A.. K trvalému pobytu je prihlásená u svojich rodičov, býva
však v byte svojho strýka, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, z cenného hnuteľného majetku
vlastní osobný automobil Fiat Punto, rok výroby 1996. Ako alergička užíva lieky s doplatkom, lieči sa
tiež na endokrinológii. Poberá štátny prídavok na dve deti.

Otec je rozvedený, bez ďalších vyživovacích povinností. V obchodnom registri vedený nie je, v
živnostenskom registri má evidované ukončenie činnosti k 17.4.2009. Od 10.3.2010 je zamestnaný vo
firme W. S., s.r.o. v Y., kde jeho netto mesačný zárobok v roku 2010 činil: 186,94 € v marci a vo zvyšku
268,50 € mesačne a v roku 2011 v každom mesiaci 274,53 € s výnimkou februára, kedy zarobil 244,09
€. Podľa vlastného vyjadrenia pracuje ako vedúci výroby vo firme zaoberajúcej sa výrobou a predajom

nábytkového kovania. Priznal, že mesačne dostáva odmeny 50,- až 70,-€ mimo vyčíslenej mzdy. Od
firmy má tiež auto, telefón, počítač, stravné lístky a aj bývanie v garzónke, nakoľko si platí iba vodu a
elektrinu. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani cenný hnuteľný majetok, jeho zdravotný stav si nevyžaduje
trvalo zvýšené výdaje. Od septembra t.r. býva v jeho domácnosti starší syn A., ktorý sa od novembra
zamestnal u toho istého zamestnávateľa a študuje na súkromnej obchodnej akadémii, kde mu zaplatil

ročné školné vo výške 600,-€.

Obom rodičom skončila spoločná vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi A., ktorý študoval na
Spojenej škole svätej rodiny a štúdium ukončil dňom 6.5.2011.

Maloletý Z. dosiahne vo februári 2012 plnoletosť. Je študentom tretieho ročníka Súkromnej strednej
umeleckej školy animovanej tvorby s mesačným školným vo výške 130,-€. Liečený je v

imunoalergologickej ambulancii a pre alergiu užíva lieky s mesačným doplatkom cca 20,-€, podrobujesa tiež liečbe u čeľustného ortopéda, nosí zubný aparát s poplatkom za každomesačnú kontrolu v sume
5,- až 20,-€, v dôsledku kožných problémov mu matka kupuje liečivá, ktoré nie sú finančne náročné.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery.

V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Doterajšia výška výživného na maloletého bola určená pred viac ako štyrmi rokmi. Medzičasom
začal študovať na súkromnej strednej škole, za ktorú školné platí otec. Vo všeobecnosti je nástup na
stredoškolské štúdium významnou zmenou pomerov, keďže odôvodnené náklady na stredoškoláka sú
podstatne vyššie, než na žiaka základnej školy, a to

nielen v zmysle školských výdajov (študijné pomôcky, učebnice, akcie organizované školou a pod.),
ale tiež čo sa týka vyplnenia voľného času, záľub, kultúrnych a športových nárokov a pod. Výdavky na
výživu maloletého sa teda nesporne zvýšili, k čomu prispel aj nárast celkových životných nákladov, ako
aj fyzické a psychické vyspievanie maloletého.

Zmenu pomerov u rodičov maloletého predstavuje: u matky pribudnutie jednej ďalšej vyživovacej

povinnosti, keď je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a mimo rodičovského príspevku má príjem
aj za výkon účtovníctva pre Spoločenstvo vlastníkov bytov na Y. XX v I.. U otca sa zmenil charakter
jeho príjmu, kedy už nie je SZČO a pracuje v trvalom pracovnom pomere vo firme, ktorej bol v minulosti
spoluvlastníkom. Obom rodičom ubudla spoločná vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi A..

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu veku maloletého v súčasnosti už nie je možné zohľadňovať osobnú opateru matky
ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu tak, ako tomu bolo v dobe ostatného
rozhodovania súdu o výživnom.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky
rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj
exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie,

hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s
príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého
človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., všetko zodpovedajúce
jeho veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným

zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom a pod.

Súd považoval návrh matky o zvýšenie výživného za čiastočne dôvodný v dôsledku vyššie
skonštatovanej zmeny pomerov na strane maloletého, ktorý sa medzičasom stal študentom strednej
školy.Matkinpríjemjeobmedzenýosobnoustarostlivosťouonajmladšiedieťa,sktorýmjenarodičovskej
dovolenke, preto otec musí participovať na uspokojovaní potrieb maloletého Z. vo vyššej miere, než

doposiaľ.

Za primerané zvýšenie výživného súd považoval sumu 170,-€ mesačne s prihliadnutím na to, že otec
platí maloletému mesačné školné v sume 130,-€. Ako vyšlo v konaní najavo, matka sa nestotožňovala
s takýmto výberom súkromnej školy pre maloletého, ktorý si školu síce zvolil sám, ale s podporou otca,
ktorý sa zaviazal školné mu hradiť. Od júna 2011 otec zvýšil dovtedajšiu platbu výživného na maloletého

zo sumy 83,-€ mesačne na sumu 100,-€ mesačne. Táto suma, ktorá činí v priemere 3,30 € na jeden
deň, však nie je dostatočná vo vzťahu k potrebám maloletého, ktorého odôvodnené nároky sú na úrovni
dospelej osoby, pričom vo zvyšku potreby maloletého nie je matka schopná pokryť zo svojho príjmu.
Preto je nevyhnutné, aby sa otec podieľal na bežných potrebách maloletého (stravovanie, ošatenie,
hygiena, cestovné do školy, výdaje spojené so zdravotným stavom a ďalšie) vo vyššej miere, než len

sumou 100,-€ mesačne.

Aktuálny mesačný netto zárobok otca podľa mzdového listu činí v priemere 274,53 €. K tomuto otec
priznal aj odmeny vo výške 50,- až 70,-€ mesačne, čím sa jeho príjem zvyšuje na sumu maximálne
344,53 €. Z tejto otec hradí mesačne na maloletého jeho matke 100,-€ ako výživné a školné 130,-
€, po zaplatení ktorých mu zostáva suma 114,53 €. Ako otec priznal, spláca tiež pôžičku v bližšie

nešpecifikovanej sume za dovolenku strávenú s maloletým v Egypte v celkovej sume 734,-€ a splácať
ju bude ešte niekoľko rokov. Za bývanie neplatí, uhrádza však spotrebu vody a elektrickej energie a
staršiemu synovi zaplatil ročné školné v sume 600,-€. Aj keď má od zamestnávateľa také benefity, ako
auto, telefón, prenájom garzónky, počítač a stravné lístky, nie je možné prijať jeho tvrdenie o absencii
akéhokoľvek ďalšieho príjmu, resp. zdroja obživy vo vzťahu k uvedeným výdajom, ako aj jeho bežným

osobným výdajom, ktoré nesporne má ako každý iný občan, keď do októbra zabezpečoval aj potreby
staršieho syna A., ktorý sa zamestnal až v novembri.

Výživné v sume 170,-€ mesačne je podľa názoru súdu primerané k preukázaným pomerom na strane
maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam jeho otca, po zohľadnení celkových pomerov matky.

Súd vyhovel pozmenenému návrhu matky v časti počiatku zvýšenia výživného, čím vzniklo zročné

výživné za obdobie od mája do novembra 2011 v celkovej sume 507,-€ (70,-€ krát 6 mesiacov - jún
až november 2011 plus 170,-€ mínus 83,-€ za máj 2011), ktoré súd otcovi povolil splácať po 50,-€
mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od decembra 2011, v súlade s § 160
ods. 1 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne,
trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami

podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa §
221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie
skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz

neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu.