Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413205139
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413205139.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté deti V. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - T. zastúpená advokátkou JUDr.
Bronislavou Pavelkovou, Dobrovičova 6, Bratislava a advokátkou JUDr. Norou Víglaskou, Laurinská 18,
Bratislava a otec - T. zastúpený advokátkou JUDr. Alexandrou Korbeľovou, Osuského 6, Bratislava, o
návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletú H. do osobnej starostlivosti matke.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné
je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 19.11.2014.

Otecje povinný prispievaťnavýživumaloletéhoT.výživnýmvovýškeXXX,-€mesačne,ktorévýživné
je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 19.11.2014.

Otecje povinný prispievaťnavýživumaloletéhoY.výživnýmvovýškeXXX,-€mesačne,ktorévýživné
je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 19.11.2014.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 15P 19/2011-56 zo dňa 28.3.2012,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.5.2012 a to v časti zverenia maloletej H. a v časti vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom V..

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 18.3.2013 žiadala matka o zmenu rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 15P 19/2011-56 v časti týkajúcej sa zverenia maloletej H. tak, aby
maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, aby otec bol zaviazaný prispievať na výživu

maloletej XXX,-€ mesačne vopred. Návrh odôvodnila tým, že v rámci konania o rozvode manželstva
bola súdom schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli všetky tri deti pochádzajúce z manželstva
zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch. Striedavú osobnú
starostlivosťzačalirealizovaťpribližnevoktóbri2012poodsťahovanísamatkyzospoločnejdomácnosti.Striedanie maloletých detí nefunguje tak, ako si to rodičia predstavovali a keď uzatvárali rodičovskú
dohodu, nezisťovali názor maloletých detí, čo sa najmä u maloletej H. vypomstilo. Maloletá je na
striedaniemedzirodičmiešteveľmimaláaodlúčenieodmatkyzvládaomnohohoršieakobratia.Zároveň

s navrhovanou zmenou zverenia maloletej žiadala aj zmenu výroku v časti výživného na maloletú H.. Na
pojednávaní súdu dňa 9.9.2013 žiadala matka o zmenu zverenia aj maloletého T., ktorého žiadala zveriť
do svojej výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou
XXX,-€. Tento návrh odôvodnila tým, že obe deti nezvládajú priebeh striedavej osobnej starostlivosti a
na ich duševný vývoj to pôsobí nepriaznivo. Podaním doručeným súdu dňa 17.9.2013 žiadala matka

aj o zmenu zverenia maloletého Y. tak, aby bol aj on zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, aby
bol otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou XXX,-€ mesačne vopred. Na pojednávaní súdu
dňa 29.10.2014 zmenila pôvodné návrhy a aktuálne žiadala rozhodnúť iba o zmene zverenia maloletej
H. tak, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bude zaviazaný prispievať na
jej výživu sumou XXX,-€ mesačne a styk otca s maloletou neupraviť. Zároveň žiadala zmeniť pôvodné
rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v časti výživného týkajúceho sa maloletého

T. a maloletého Juraja tak, aby bol otec zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 100,-€ mesačne na
jedno dieťa za účelom dorovnania životnej úrovne detí, nakoľko príjem otca je 5 krát vyšší, ako príjem
matky.

Otec sa k návrhu vyjadril tak, že ho považuje za nedôvodný, nakoľko nebol predložený žiaden relevantný

dôkaz o tom, že by deti nejako trpeli z dôvodu striedavej starostlivosti. Podľa jeho názoru sa zo strany
matky jedná o pomstu, ktorej nástrojom sú bohužiaľ maloleté deti. Žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť. Neskôr súhlasil s tým, i keď nerád, aby maloletá H. bola zverená do osobnej starostlivosti
matke s tým, že bude na jej výživu prispievať sumou XXX,-€ mesačne a jeho zamestnávateľ bude priamo
matke vyplácať prídavky na dieťa, ktoré sú XXX,-€ mesačne. Trval však na tom, aby bol jeho styk s

maloletou upravený, i keď na striktnom dodržiavaní tejto úpravy trvať nebude a prispôsobí sa záujmom
maloletej.

Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 208/2014-16 zo dňa 12.9.2014 bolo nariadené
predbežné opatrenie, podľa ktorého bola maloletá H. dočasne zverená do osobnej starostlivosti matke

s tým, že otec bol predbežne zaviazaný prispievať na jej výživu sumou XXX,-€ mesačne, počnúc dňom
12.9.2014. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu

Bratislava IV, č.k. 15P 19/2011, vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých T., ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozhodnuté v

rámci konania o rozvode manželstva rodičov a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k.
15P 19/2011-56 zo dňa 28.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.5.2012 tak, že súd schválil
rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov v týždňových intervaloch, zároveň sa rodičia dohodli o striedavej osobnej starostlivosti počas
prázdnin a sviatkov, ako aj o vzájomnom informovaní sa ohľadom maloletých detí. Počas trvania

striedavej osobnej starostlivosti výživné na maloleté deti nebolo určené.

Matkavovýpovediachuviedla,žereálnezačalistriedavúosobnústarostlivosťomaloletédetipraktizovať
koncom októbra 2012, kedy si zariadila byt na I.. Striedavú starostlivosť dodržiavali takmer doslova ako
bolo uvedené v rozsudku, pretože otec na tom trval. Spočiatku to vyzeralo tak, že sa to možno aj bude

dať, ale toto zdanie trvalo iba 2 mesiace. Začala si uvedomovať, resp. skôr maloletá, že sa nejedná
len o príležitostné návštevy u otca, ale že takto to bude aj ďalej a že striedanie sa neskončí. Dcéra sa
začala pýtať, kedy pôjde k otcovi, rozoberala to, hovorila o tom a ona sa snažila s ňou čo najviac o
tom rozprávať. Nespokojnosť u maloletej sa začala stupňovať a koncom februára alebo v marci 2013
už nevedela čo má robiť, nevedela čo je najlepšie pre deti, pretože komunikácia s otcom neexistovala a

tak podala návrh na súd. Po podaní návrhu sa jej komunikácia s deťmi v čase, keď boli u otca zlepšila.
Nemôže tvrdiť, že by sa maloletá H. u otca nemala dobre, venuje jej veľa pozornosti a pravdepodobne sa
stará najlepšie ako vie, ale má osobný pocit, že otcova nenávisť voči nej samej je už väčšia, ako láska k
dieťaťu, čo samozrejme vníma aj ich 5-ročná dcéra. V tomto období, keď si už nevedela poradiť, začalas maloletou navštevovať psychologičku, ktorá spočiatku pri hodnotení dcérinho správania uvádzala, že
vidí na nej, že je zraňovaná a žije v chaose. Neskôr sa psychologička vyjadrila, že malá ako keby v
sebe niečo potláčala. Koncom mája 2013, keď sa dcéra vrátila od otca si všimla, že jej chýba kúsok

obočia, na čo jej však ona povedala, že si to oholila. Otec nereagoval na jej žiadosti o potvrdenie tejto
skutočnosti a keď sa o mesiac vrátila dcéra od otca znovu, všimla si, že obočie jej nedorastá a začala to
riešiť.Absolvovalismaloletouvšetkymožnévyšetreniaazatiaľvšetkonasvedčujetomu,žejejzdravotný
problém je psychosomatického pôvodu. V súčasnosti už dcéra nemá vôbec žiadne vlasy a vyšetreniami
sa potvrdilo, že jej ochorenie má psychický pôvod a lekári sa nevedia vyjadriť, či dôjde u nej k náprave.

Deti podľa rozhodnutia bývajú týždeň s otcom a týždeň s ňou, ale letné prázdniny v roku 2013 vyšli tak,
že dcéru nevidela 3 týždne a keď otca poprosila, aby ju priviezol skôr, nesúhlasil. V lete 2013 sa už
aj maloletý T. vyjadril, že striedavá starostlivosť mu nevyhovuje, nechce sa stále sťahovať, ale nechce
proti otcovi nič hovoriť. Čo sa týka maloletého Y., tento stav je momentálne pre neho vyhovujúci, i keď
po presťahovaní rodiny opäť na U. mal aj Y. psychické problémy a navštevovala s ním psychológa. Na
pojednávaní dňa 29.10.2014 uviedla, že aktuálna situácia je taká, že chlapci sa v týždenných intervaloch

striedajú a v poslednom období to funguje dobre. Maloletá H. je asi od decembra 2013 alebo januára
2014prevažneunej,čosapostupnevyvinulo.Oteczačalakceptovať,žedcéraunehonechceprespávať
a teda maloletá otca navštevuje vtedy, keď sama povie, že k nemu chce ísť. Asi od mája 2014 dcéra u
otca neprespala vôbec, až do víkendu v polovici októbra 2014, ktorý však dopadol tak, že sa dcéra v noci
zobudila a otec ju o pol druhej v noci priviezol k nej. Počas posledných 2 týždňov si zrejme otec uvedomil,

že zdravotné problémy u H. sú psychického pôvodu a vtedy začali ohľadom dcéry viac komunikovať a
aj on sa vyjadril, že chce dcérin zdravotný stav riešiť.

Otec vo výpovediach uviedol, že striedavá starostlivosť prebieha v podstate v duchu rozsudku a on
deti na to pripravuje. Rozvod rodičov je pre deti obrovská trauma a aj samotný proces striedavej

starostlivosti je aj pre neho nový a aj on sa to potrebuje učiť. Keď sú deti cez týždeň u neho, maximálne
sa im venuje s láskou, aby nejakým spôsobom zmiernil ich traumu z rozvodu. Ku každému dieťaťu
je potrebné pristupovať inak a aj inak s ním komunikovať. Jurajovi striedanie u rodičov vyhovuje, s T.
je komunikácia iná, pretože je pubertiak a je v ňom určitý vzdor, avšak komunikujú spolu normálne,
ako otec s pubertálnym synom. S dcérou H. majú úžasný vzťah a všetky tri deti miluje. K zdravotným

problémom maloletej uviedol, že ani sami lekári nevedia, čo je ich príčinou a preto tvrdenie matky, že sa
jedná o psychické problémy, je zatiaľ iba hypotézou. V súčasnosti robí všetko pre to, aby zastavil proces
zdravotného problému maloletej (alopécie) a v tomto smere začali aj s matkou viac spolupracovať.
Na radu lekárskych autorít uprednostnil záujmy dcéry pred svojimi a teda dobrovoľne pristúpil k tomu,
že necháva na dcére, aby sa sama rozhodla, kde bude spať. Postupne sa to vyvíjalo tak, že najskôr

chodievala matka dcéru uspávať k nemu, neskôr ju vyzdvihoval zo škôlky, bola u neho celé poobedie
a keď večer povedala, že chce ísť k mame, tak ju tam zaviezol. Od začiatku roku 2014 u neho H..
neprespala, s výnimkou posledného víkendu, kedy sa noci zobudila, pričom podotkol, že neplakala, ale
povedala, že chce ísť k mame, tak ju tam zobral. Chlapci sa v súčasnosti striedajú v domácnostiach a
on im ponecháva aj určitú voľnosť, čiže ak skutočne chcú ísť spať k mame, tak im nebráni.

Zo znaleckého posudku T. ako aj z jeho výpovede vyplýva, že maloletého T. charakterizuje
nevyprofilované zameranie jeho osobnosti v kombinácii so zvýraznenou emočnou labilitou v dimenzii
neuroticizmu. V súvislosti s citovým prežívaním a emočným reagovaním býva často ustarostený,
úzkostlivý, utrápený, náladový a v strese a v záťaži môže reagovať zvýšeným nepokojom. Vzhľadom

na dlhodobé vystavovanie rodičovským konfliktom je u neho naznačená tendencia k uzavretiu sa do
seba, zvýšená nerozhodnosť a tendencia vyhýbať sa interpersonálnym konfliktom. Aktuálne sú v jeho
prežívaní vo zvýšenej miere zastúpené úzkostne-depresívne momenty, jeho prežívanie je vo zvýšenej
miere sýtené zjavnou úzkosťou, čo súvisí so zraňujúcou problematikou rodinnej, resp. rodičovskej
tematiky. Je u neho naznačená depresívna symptomatika, má zníženú výkonnosť, je prítomné negatívne

sebahodnotenie, má smutnú náladu, pesimistické myšlienky, subjektívnu neistotu, sebaobviňovanie,
obavné myšlienky, nerozhodnosť, zvýšenú unaviteľnosť, zhoršenú koncentráciu pozornosti a prchavé
samovražedné myšlienky. Maloletý Y. je optimistický, priateľský, aktívny, pohotový, bezstarostný a
veselý typ osobnosti, ktorý v strese a v záťaži môže reagovať prežívaním ustarostenosti, náladovo,
úzkostne, emotívne, nepokojne, neprispôsobivo a impulzívne. Momentálne sú aj v jeho prežívaní vo

zvýšenej miere zastúpené úzkostne-depresívne príznaky. Aj jeho prežívanie je vo zvýšenej miere
sýtené zjavnou úzkosťou, čo je sprievodným znakom dlhodobej expozície a konfrontácie so zraňujúcou
rodinnou, resp. rodičovskou problematikou. Podobne ako u T. je aj u Y. naznačená depresívna
symptomatika, mierne ťažkosti v interpersonálnej sfére, s negatívnym sebahodnotením. Má smutnúnáladu, prežíva subjektívnu neistotu, často má pesimistické a obavné myšlienky, sebaobviňovanie,
pocity prázdnoty, zvýšenú unaviteľnosť, zhoršenú koncentráciu pozornosti a prchavé samovražedné
myšlienky. Maloletá H. adekvátne svojmu veku popisne a zjednodušujúco vníma základné sociálne

situácie vo vzťahu k bazálnej rodine. V priebehu vyšetrenia bola málo výpravná, pri naznačenej verbálnej
komunikácii s rodičovskou tematikou je jej reaktivita menej adekvátna, je vyhýbavá, absentuje u nej
efektívna kooperácia, emočne reaguje neprimerane, je u nej prítomná snaha o skrývanie citov a emócií.
Aj minimálna konfrontácia s tematikou rodičovskej starostlivosti je pre ňu emocionálne zaťažujúca,
vyvoláva u nej subjektívnu neistotu, zvýšené napätie, nepokoj, inadekvátnosť v kontakte a kooperácii,

odmieta komunikovať o svojom vzťahu k rodičom a k rodinnej situácii otvoreným spôsobom, je u
nej viditeľná tendencia potláčať obsahy a emócie spojené s rodičovskou problematikou, ktorá ju
vzhľadom na pretrvávajúci konflikt rodičov nadmerne zaťažuje. Je u nej prítomná subjektívna neistota
pri spontánnom prejavovaní citov, emócií a prianí, ktoré sa snaží skrývať, pretože nerozumie tomu,
že správanie rodičov nebolo primárnou reakciou na ňu, ale rodičov na seba navzájom. O vzťahu
maloletých detí ku každému z rodičov znalec uviedol, že maloletý T. vníma matku pozitívne a k

otcovi má ambivalentný vzťah, ale prevažujú v ňom pozitívne aspekty. Maloletý Y. uvádza, že má
celkom dobrý vzťah s oboma rodičmi. Maloletá H. reaguje na oboch rodičov v zásade pozitívne
bez vyjadrenej odmietavej alebo vyhýbavej symptomatiky. Maloletá nedokáže dostatočne emočne i
racionálne spracovať komplikovanú rodičovskú problematiku. Odmieta priamu dlhšiu komunikáciu o
týchto témach. K otázke miery schopnosti výchovne vplývať na maloleté deti znalec uviedol, že obaja

rodičia majú dostatočnú mieru schopnosti, aby mohli výchovne vplývať na maloleté deti. Každý z rodičov
má výchovný štýl, ktorý je daný jeho osobnostnými charakteristikami a ktorý je v aktuálnej situácii
ovplyvnený aj postojom k druhému rodičovi. Matka sa dokáže vo väčšej miere vcítiť do prežívania detí
a presnejšie vníma ich vnútorné pocity. Otec je viac zameraný na zabezpečenie vysokého životného
štandardu, sprostredkovanie kvalitného vzdelania a podporu rozvíjania športových a voľnočasových

aktivít. Súčasná forma rodičovskej starostlivosti sa prejavuje u jednotlivých maloletých detí rozdielnym
spôsobom. Najspokojnejší s ňou je maloletý Y., ktorý si praje v striedavej osobnej starostlivosti
pokračovať. Do určitej miery je so súčasnou rodičovskou starostlivosťou nespokojný maloletý T., ktorý
preferuje osobnú starostlivosť matky, ale kvôli predpokladanému nesúhlasnému postoju otca verbalizuje
ochotu za určitých podmienok zotrvať v aktuálnom režime do dovŕšenia jeho plnoletosti. Striedavá

osobná starostlivosť nevyhovuje aktuálnym emočným a vzťahovým potrebám maloletej H., ktorá je už
niekoľko mesiacov so súhlasom oboch rodičov vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka
schopnosti rodičov realizovať striedavú osobnú starostlivosť, títo sú v zásade schopní, čo potvrdila aj
samotná prax, ale komunikácia a interakcia nie je bez negatívneho dopadu na psychiku maloletých detí.
Výchovné prostredie obidvoch rodičov je v zásade vhodné pre maloleté deti s miernou preferenciou

výchovného prostredia matky z toho dôvodu, že matka objektívne vhodnejšie reflektuje na negatívny
dopad patologickej rodičovskej interakcie na psychické rozpoloženie detí, ktoré sa prejavuje u T. a
Y. zvýšeným úzkostne-depresívnym prežívaním a u maloletej H. somatizovaním. Obaja rodičia majú
dostatočné osobnostné dispozície na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté deti a obaja sú
schopní samostatne vychovávať a starať sa o deti, pričom matka akceptuje význam role druhého rodiča

a je schopná rozvoja vzťahu detí k druhému rodičovi napriek tomu, že to nie je pre ňu jednoduché. Otec
dokáže akceptovať význam role druhého rodiča len s veľkým sebazapieraním a v aktuálnom psychickom
rozložení nie je dostatočne schopný rozvoja vzťahu detí k druhému rodičovi. Na základe komplexného
psychologického vyšetrenia všetkých zúčastnených znalec odporučil, aby T. a Y. pokračovali v striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch. Pre Y. je to subjektívne optimálna voľba,

keďže preferuje prítomnosť oboch rodičov v rovnakom pomere. Pre T. je síce optimálnou voľbou osobná
starostlivosť matky, ale reálnym a zároveň prijateľným modelom rodičovskej starostlivosti je pre neho aj
striedavá starostlivosť oboch rodičov, ktorú však podmieňuje pokračovaním zlepšujúcej sa komunikácie
a tolerantnejším a akceptujúcejším postojom otca k jeho slobodnému výberu trávenia voľného času
s matkou. U maloletej H. je najvhodnejším riešením rodinnej situácie, keď bude zverená do osobnej

starostlivosti matky. K takémuto spôsobu rodičovskej starostlivosti už rodičia pristúpili na základe priania
maloletej s ohľadom na jej zdravý psychický vývin, minimalizovanie stresu a najmä so snahou o
vyriešenie jej vážnych zdravotných ťažkostí. Maloletá by sa mala stretávať s otcom v širokom rozsahu
s tým, že rodičia by mali rešpektovať preferenciu maloletej, pokiaľ chce spať u matky a jej prespatie u
otca by jej malo byť umožnené na základe jej priania. Z psychologického hľadiska je v záujme rodiča,

ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aby bol styk upravený, pričom by to bolo zároveň aj
motivujúce pre dieťa a teda aj v tomto prípade by znalec odporúčal presnú úpravu styku, avšak aby sa
táto nevynucovala. Na záver súdny znalec na otázku právnej zástupkyne matky uviedol, že maloletej V.
pomôže to, keď sa upokoja vzťahy medzi rodičmi.Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je riadne zamestnaná a z potvrdenia o jej príjme súd zistil, že v
roku 2012 (máj až december) dosiahla príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto a v roku 2013 (január

až júl) mala príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto.

Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je tiež riadne zamestnaný, pracuje v Q. a z potvrdenia o
jeho príjme súd zistil, že v roku 2013 (marec až august) dosiahol príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne
netto. Zároveň otec uviedol, že jeho zamestnávateľ vypláca rodičovi, ktorý má dieťa zverené do svojej

osobnej starostlivosti rodinné prídavky vo výške XXX,-€ mesačne na jedno dieťa a tiež mu prepláca
náklady na štúdium dieťaťa až do výšky XXX,-€ mesačne na jedno dieťa.

Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

Kolízny opatrovník uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie a to najmä na závery znaleckého

dokazovania odporúča maloletého T. a Y. ponechať v striedavej osobnej starostlivosti a zároveň zvážiť
určenie vyživovacej povinnosti otca na nich, z dôvodu prihliadnutia na životnú úroveň rodičov. Maloletú
H. odporučil zveriť do osobnej starostlivosti matke s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok
obaja rodičia. Výživné na maloletú odporučil určiť s prihliadnutím na jej vek ako aj na to, že má zvýšené
výdavky v súvislosti s návštevou základnej školy. Styk otca s maloletou odporučil upraviť tak, ako sa na

pojednávaní vyjadril súdny znalec.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že návrh matky v konečnej
podobe upravený na poslednom pojednávaní, je dôvodný. Pôvodné rozhodnutie súdu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bolo uskutočnené v rámci konania o rozvode

manželstva rodičov tak, že bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti. Po vykonanom dokazovaní a to najmä po vypracovaní znaleckého posudku je
nesporné, že takýto výkon úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom aktuálne nie
je vyhovujúci u maloletej H.. Striedavá osobná starostlivosť sa v súčasnosti realizuje v týždenných
intervaloch u maloletého T. a Y., ktorí výkon takejto starostlivosti v poslednom období zvládajú, i keď

v minulosti sa aj u nich tento spôsob výkonu starostlivosti prejavil s určitými problémami, najmä u
maloletého T.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že u oboch chlapcov je naznačená depresívna
symptomatika, majú smutnú náladu, subjektívne prežívajú neistotu a často mávajú pesimistické
myšlienky s tým, že u oboch znalec konštatoval tieto problémy v súvislosti s rodinnou tematikou.Vzhľadomktomuvšak,žematkanapokonustálilasvojnávrhažiadalarozhodnúťozmenezvereniaibau
maloletej H., súd s prihliadnutím na výpovede oboch rodičov, ako aj na závery znaleckého dokazovania,
rozhodol iba o zmene zverenia maloletej H. a teda maloletého T. a Y. ponechal v striedavej osobnej

starostlivosti. Obaja rodičia sa zhodne vyjadrili, že v poslednom období sa chlapci u nich striedajú
pravidelne,pričommaloletýY.prezentujesvojpostojtak,žestriedanievdomácnostirodičovmuvyhovuje
a maloletý T. sa vyjadril tak, že bude striedanie v domácnostiach rodičov dodržiavať do svojej plnoletosti.
Čo sa týka maloletej H., rodičia sa už dlhšie pokúšajú nájsť riešenie a v súčasnosti už aj otec je
schopný akceptovať kompromisy týkajúce sa maloletej a nevyžaduje striktné striedanie domácností,

pričompostupneakceptovalsúskutočnosť,žemaloletáväčšinučasutráviumatkyaunehoneprespáva.
Ich stretávanie sa viacmenej realizuje podľa prejavenej vôle maloletej, čiže H. sa s otcom stretáva vtedy,
keď sama prejaví záujem. Bolo preukázané, že maloletá má vážne zdravotné problémy, postupne jej
začali vypadávať vlasy aj obočie a v súčasnosti už nemá vôbec žiadne vlasy. Rodičia sa pokúšajú riešiť
jej zdravotné problémy, pričom matka vidí príčinu zdravotných problémov u maloletej najmä v súvislosti
s jej psychickým stavom ako aj v tom, že dcéra zle znáša odlúčenie od nej, keďže je ešte veľmi malá.

Otec toto pripúšťa, i keď príčinou zdravotných problémov u dcéry môže byť podľa neho aj niečo iné.
Vychádzajúc teda z vykonaného dokazovania ako aj z výpovede rodičov súd konštatuje, že zverenie
maloletej H. do výlučnej osobnej starostlivosti matky je v záujme maloletej, keďže sa takýmto spôsobom
môžu pomery dieťaťa ustáliť, striedanie domácností prestane na ňu pôsobiť stresujúco a teda by mohlo
dôjsť aj k zlepšeniu jej zdravotného stavu, samozrejme za aktívnej účasti rodičov v tomto smere. Rodičia,

ale najmä otec, by mali prehodnotiť svoje vzájomné vzťahy, mali by sa vo zvýšenej miere zaujímať o
svoje maloleté deti po všetkých stránkach, namiesto vzájomnej nevraživosti a mali by citlivo pristupovať
ku každému dieťaťu a prispôsobiť sa jeho potrebám. To, čo skutočne môže maloletej H. pomôcť je,
že rodičia zmenia svoje správanie a dôjde medzi nimi k zmiereniu a k upokojeniu vzťahov tak, ako to
zdôraznilajsúdnyznalec.Autoritatívnymspôsobomsúdneupravilrozsahstretávaniasaotcasmaloletou

H., nakoľko má za to, že hoci vo všeobecnosti je striktná úprava styku rodiča s dieťaťom vhodnejšia, v
tomto prípade tomu tak nie je, pretože vynucovanie styku by nebolo v záujme maloletej. Z dokazovania
vyplýva, že matka nebráni otcovi v kontakte s dieťaťom, naopak, v prípade prejavenia záujmu zo strany
maloletej o návštevu otca, ochotne mu vyhovie a v tomto smere je schopná prispôsobiť sa potrebám
dieťaťa. Preto súd uprednostnil pred fixnou úpravou styku kooperáciu rodičov v tomto smere s poukazom

na psychickú nepohodu u maloletej a na potrebu citlivého prístupu k nej zo strany oboch rodičov.

Spornou medzi rodičmi ostala ešte otázka výživného, keďže matka navrhovala určiť vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú H. vo výške XXX,-€ mesačne a otec navrhoval v prípade jej zverenia do

osobnej starostlivosti matke, určiť jeho vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,-€ mesačne a okrem toho
by aj jeho zamestnávateľ priamo matke vyplácal rodinné prídavky vo výške XXX,-€ mesačne. Súd
výšku výživného na maloletú H. ustálil v sume XXX,-€ mesačne, vychádzajúc pritom z príjmov oboch
rodičov, ako aj zo skutočnosti, že maloletá už navštevuje základnú školu. Zároveň súd zohľadnil aj to,
že zamestnávateľ otca vyplatí priamo matke rodinné prídavky, čo však nemá vplyv na výšku vyživovacej

povinnosti a určené výživné považuje za primerané. Súd vyhovel aj návrhu matky týkajúceho sa určenia
vyživovacej povinnosti otca na maloletého T. a Y. a s prihliadnutím na výšku príjmu otca, ktorý dosahuje
príjem viac ako X.XXX,-€ mesačne netto a určil jeho vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,-€ mesačne
na jedno dieťa. Súd má za to, že je v záujme maloletých detí, aby bola ich životná úroveň u oboch
rodičov zachovaná a aby sa teda aj deti podieľali na životnej úrovni, ktorú má otec. Počiatok určenia

vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti súd ustálil dňom rozhodnutia, nakoľko doteraz otec potreby
detí uhrádzal vo väčšom rozsahu ako matka a teda zamietol časť návrhu matky na určenie výživného
so spätnou účinnosťou.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd
v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).