Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. august 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/253/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805201573
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3805201573.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o Bratislava, Pribinova č.
25, IČO 35807598, zast. Advocate s.r.o Bratislava, Pribinova č. 25, konateľ spoločnosti JUDR. Martin
Máčaj, advokát, proti povinnému: P. N., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 653,26
eur / 19.680,--Sk/ s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
zo dňa 02. apríla 2012, č.k. 16Er/166/2005-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Ďalej
zaviazal oprávneného nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, so
sídlom exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Lipová 7, trovy exekúcie vo výške 330,216
eur . Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, § 196, § 200

ods. 2, § 203 ods. 1 Ex. por., príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a príslušné ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej v odôvodnení uviedol, že oprávnený
návrhom podaným 07.02.2005 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného
titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 3227/2004, NZ 75986/2004 zo dňa 16.10.2004, ktorá
bola spísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou na základe vyhlásenia Mgr. Tomáša Kušníra. Mgr.
Tomáš Kušnír ako zástupca povinného na základe uzavretej zmluvy o úvere za povinného vyhlásil,

že uznáva dlh voči oprávnenej osobe vo výške 23.619,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú
sumu 19.680,- Sk a úrok z omeškania 0,25 % denne od 27.05.2004 do zaplatenia. Mgr. Tomáš
Kušnír ďalej vyhlásil, že dlh splatí najneskôr do 16.10.2004 a v prípade neuhradenia dlhu tak, ako
je uvedené v notárskej zápisnici, súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného
poriadku. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi
Šteinerovi dňa 21.04.2005. Notárska zápisnica č. N 3227/2004, NZ 75986/2004 zo 16.10.2004

ako exekučný titul v zmysle § 41 odst. 2 písm. c/ Exekučného poriadku v predmetnej exekúcii
zaväzovala povinného k zaplateniu 23619,- Sk s úrokom z omeškania 0,25 % denne od 27.05.2004
do zaplatenia. Vyhlásenie v notárskej zápisnici vykonal za povinného Mgr. Tomáš Kušnír. V zmluve o
úvere č. 3480010 uzavretej dňa 08.04.2004 sa nachádza zapracované splnomocnenie, podľa ktorého
dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica

stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Dlžník sa zároveň v splnomocnení zaviazal uhradiť všetky
náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a ďalej splnomocnil advokáta na uzatvorenie záložnej
zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, z
ktorého majetku zabezpečuje svoj záväzok voči veriteľovi na základe tejto úverovej zmluvy. Dlžník
podpísal toto splnomocnenie dňom 08.04.2004 spolu s podpísaním zmluvy o úvere. Zmluva o úvere

je formulárovou zmluvou, ktorej súčasťou sú i všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zo zmluvy o
úvere vyplýva, že zmluvu podpísal aj povinný a z obsahu zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutiaúveru vyplýva, že povinný si zobral úver 12.000,- Sk za poplatok 7680,-Sk, ktorý sa zaviazal splácať 08-
timi mesačnými splátkami po 2.460,- Sk. V zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov,
ktorá vyjadruje v percentuálnych bodoch celkové náklady úveru a teda skutočnú cenu úveru. Poplatok

v sume 7.680,- Sk podľa čl. 13. Všeobecných obchodných podmienok sa delí na dve časti. Jedna
tretina predstavuje úroky za úver a dve tretiny predstavujú poplatok za vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy. V tomto poplatku pritom nie je premietnutý ďalší nárok veriteľa v prípade splatnosti celého dlhu,
kedy sa ukladá povinnému povinnosť zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania 0,25 % z dlžnej sumy za
každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia podľa článku 6

všeobecných podmienok. V tomto článku je ďalej dohodnuté, že odmenu notára za spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu na základe splnomocnenia udeleného v zmluve, vrátane trov právneho
zastúpenia pri jej spísaní, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto výdavky zmluvné strany považujú
za súčasť nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré budú súčasťou notárskej zápisnice ak
exekučnéhotitulu.Keďževdanejvecivymáhaoprávnenýplneniezospotrebiteľskejzmluvy,resp.zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, súd aj vzhľadom na obsah návrhu povinného na zastavenie exekúcie aplikoval

na daný vzťah tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré boli zavedené novelou č. 150/2004
Z.z.. Z hľadiska posúdenia zmluvy pritom nie je dôležité či bola zmluva uzavretá podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, resp. Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy o úvere, ktorú vopred pripravil
a vyhotovil ako formulárovú zmluvu oprávnený, bola predtlač, ktorá obsahovala splnomocnenie dlžníka /
povinného/, ktorý splnomocnil osobu Mgr. Tomáša Kušníra na právne úkony, okrem iného i na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Osobu splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra jednoznačne
vybral oprávnený, pretože jeho meno bolo v zmluve uvedené bez akejkoľvek účasti povinného. Pokiaľ
teda oprávnený ako veriteľ sám vybral osobu, ktorá následne za povinného prejavila vôľu a uznala dlh
vo výške, ktorú určil zástupca dlžníka s príslušenstvom, ktoré taktiež určil zástupca dlžníka, súd zastáva
názor, že takáto dohoda o plnej moci je neplatná v súlade s § 22 odst. 2 Občianskeho zákonníka

pre kolíziu záujmov zástupcu a zastúpeného. Je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír musel byť vo vzťahu k
oprávnenému najmä v tom smere, že musel dať oprávnenému súhlas na takéto zastupovanie, následne
oprávnený za neho v exekúcii vymáha plnenia, ktoré podľa plnej moci mali patriť len zástupcovi, a to
náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice, trovy právneho zastúpenia pri spisovaní notárskej
zápisnice a podobne. Je tu teda zrejmá kolízia záujmov povinného a jeho zástupcu, ktorý bol vo

vzťahu k oprávnenému osobou, ktorá mala záujem na vyhlásení formou notárskej zápisnice a následne
odmenyzatakýto úkon,ktorúvyplácalzástupcovioprávnený.Okremtohocelésplnomocnenieobsahuje
dojednania, ktoré sú výrazne v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Spočívajú jednak v tom, že
zástupca bez akejkoľvek účasti povinného uznáva dlh za neho, jeho výšku a celé príslušenstvo, ďalej
má oprávnenie uzavrieť záložnú zmluvu a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a podobne. Celé

dojednanie - splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere zo dňa 08.04.2004 preto súd prvého stupňa
hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorý je v zmysle § 53 odst. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná, resp. je neplatná v zmysle § 39 v spojitosti s § 22 odst. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže
zástupca povinného Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil vôľu za povinného vo forme notárskej zápisnice na
základe neplatnej plnej moci, ide o exekučný titul /§ 41 odst. 2 písm. c/ Exekučného poriadku/ , ktorý

je nespôsobilý a vydaný v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona. Dlžník, teda povinný nevyjadril
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, preto
sa exekúcia viedla na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Súd prvého stupňa z tohto dôvodu
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pričom postupoval podľa § 57 odst. 1 písm. g/
Exekučného poriadku a § 58 odst. 1 Exekučného poriadku. Ide o prekážku, pre ktorú nie je možné

vôbec ďalej pokračovať v exekúcii, preto súd prvého stupňa zastavil exekúciu v celosti. Čo do povahy
vymáhaného plnenia súd prvého stupňa ďalej udáva, že Občiansky zákonník v spojitosti s Nariadením
vládyč. 87/1995Z.z.kogentneustanovujúmaximálnuvýškuúrokovzomeškaniapriomeškanísplnením
peňažného občianskoprávneho záväzku. Keďže daný vzťah považuje súd za zmluvu o pôžičke podľa
§ 657 a nals. Občianskeho zákonníka, na strane povinného môže vzniknúť povinnosť platiť úrok z

omeškania len v rozsahu dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej v čase omeškania, a nie ročne
91,25 % ročne. S poukazom na uvedené, preto súd považoval dojednanie úrokov z omeškania v bode
06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - v časti upravujúcej úrok z omeškania v prípade
splatnosti celého dlhu vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, za ustanovenie v
rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda pre rozpor so zákonom /§ 517 odst. 2 a § 54 odst. 1

Občianskeho zákonníka/ za absolútne neplatné. Naviac súd má za to, že v prípade takto dojednaných
úrokov z omeškania, ide aj o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 odst. 3, ktorá je podľa § 53 odt.
4 Občianskeho zákonníka ex lege neplatná. Pokiaľ ide o tzv. poplatok dojednaný vo výške 7680,- Sk,
ktorý má podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavovať dohodnutý úroka náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, súdu prvého stupňa nie je zrejmá tvorba a
funkcia tohto poplatku a považuje ho za nezrozumiteľný, neurčitý a zmätočný. V bode 06. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru totiž oprávnený zakotvil /ide o typickú formulárovú zmluvu bez možnosti

spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah/, že v prípade splatnosti celého dlhu vzniká veriteľovi nárok na celý
dohodnutý poplatok ako forma zmluvnej pokuty z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Nie je teda
zrejmé, či ide o odplatu za poskytnutie úveru, alebo o zabezpečovaní prostriedok záväzku. Najviac
v bode 08. VZP sa uvádza, že ak dlžník uhradí celú dohodnutú sumu pred termínom splatnosti, aj
v tomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v plnej výške. Je teda zrejmé, že úmyslom

veriteľa bolo za každú cenu mať nárok na celý poplatok, a to bez ohľadu na právny dôvod jej uplatnenia.
Okrem toho súd prvého stupňa udáva, že akákoľvek odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo
výške 64,00 % len pri dobe splácania v 08-mich splátkach vo vzťahoch, kde jednou zmluvnou stranou
je spotrebiteľ, je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odhliadnuc od aplikácie § 4 odt. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, podľa názoru súdu prvého stupňa ide v prípade poplatku v uvedenej výške

zároveň o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na § 53 odt. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že dohoda o poplatku v sume 7680,--Sk je neplatná, a teda
aj prípadné vyhlásenie zástupcu povinného v notárskej zápisnici zaväzuje v tomto rozsahu na plnenie
v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi vzniklo právo na náhradu trov exekúcie. Keďže súd prvého stupňa exekúciu zastavil, musí

rozhodnúť aj o jej trovách. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ časovú odmenu podľa počtu začatých hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 2 cit. vyhl.)
za úkony:
- preštudovanie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie ( 30 minút)
- založenie a zaregistrovanie spisu ( 30 minút)

- vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (30 minút),
- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (30 minút),
- vypracovanie výzvy na vyhlásenie o majetku (30 minút),
- vypracovanie žiadostí - súčinností o oznámenie platiteľa mzdy, majetku, účtu a bydliska povinného
( 180 minút),

- vypracovanie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy (30 minút),
- vypracovanie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy (30 minút),
- vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie (30 minút)
- výzva povinnému aby sa dostavil do kancelárie exekútora ( 30 minút)
- výzva na splátky a úhradu + urgencia splátok ( 120 minút)

- výzva povinnému aby sa dostavil do kancelárie exekútora ( 30 minút)
SPOLU.......... 600 minút = 10 začatých hodín účelne vynaložených na exekúciu = 66,40 €
2/ paušálnu odmenu podľa počtu úkonov účelne vynaložených na exekúciu za úkony:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

- doručenie príkazu na začatie exekúcie
- doručenie exekučného príkazu
- zisťovanie bydliska povinného
- 11x zisťovanie účtu povinného- ( 9x SP, 1x MsÚ, 1x zamestnávateľ)
- 2x zisťovanie majetku povinného

- 10 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného
SPOLU .......... 28 úkonov x 3,32 € = 92,92 €
3/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.
- poštovné 57,17 €
- bankový poplatok 0,15 €

- správny poplatok 1,66 €
- použitý papier a toner 30,60 €
- použité obálky 5,50 €
- použitý spisový obal 0,27 € a euroobal - 0,26 €
- účtovné doklad 0,02 €

- telekomunikačné výdavky 0,50 €
SPOLU ............... 108,86 €.
4/ DPH z priznanej odmeny 20% zo základu / § 196 EP/ = 22,08 €Spolu bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena v sume 66,40+ 99,92 €, náhrada hotových výdavkov
108,86 € a DPH 55,03 €, čo predstavuje trovy exekúcie spolu v sume 330,21 €.

Naproti tomu súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi nepriznal:
A) časovú odmenu v rozsahu jednej začatej hodiny za každý jeden z úkonov exekučnej činnosti, ale čas
trvania jednotlivých úkonov, za ktoré priznal časovú odmenu, sčítal, rešpektujúc názor Najvyššieho súdu
SR publikovaný pod č. R 69/2007, podľa ktorého pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods.
1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších

predpisov je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia
vyžaduje. Sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu
určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky je v súlade s jej ustanovením § 14 ods. 1 písm. a).
B) časovú odmenu za úkony označené ako „súčinnosť..." v rozsahu 7 hodín účelne vynaložených na
exekúciu, ale len v rozsahu tri hodiny, pretože vynaloženie troch hodín exekučnej činnosti na vykonanie
týchto úkonov súd považoval za dostačujúce a primerané.

C) časovú odmenu za úkony: predloženie špecifikácie a zastavenie exekúcie, oznámenie o ukončení
ex konania ODI, 2x oznámenie o ukončení ex konania SP, oznámenie o ukončení ex konania MsÚ,
oznámenie o ukončení ex konania Daňový úrad, 2x oznámenie o ukončení ex konania Zamestnávateľ,
vyúčtovanie trov exekúcie, vrátenie poverenia súdu, pretože vo všetkých prípadoch ide o administratívnu
prácu v súvislosti s exekučnou činnosťou podľa § 25 cit. vyhl., za ktorú je náhrada zahrnutá v odmene

súdneho exekútora.
D) paušálnu odmenu za úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v rozsahu dvoch úkonov,
doručenie príkazu na začatie exekúcie v rozsahu 2 úkonov, doručenie exekučného príkazu v rozsahu
6 úkonov, ale v každom jednotlivom prípade len v rozsahu jedného úkonu. Ak súdny exekútor vyhotovil
a doručil viaceré rovnopisy jednotlivých rozhodnutí (napr. exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe

exekúcie a pod.), súd mu v každom prípade môže priznať odmenu len za jeden úkon exekučnej činnosti,
a to v súlade s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky (odmenu za úkony podľa písm. a) až f) je možné v súlade
s gramatickým výkladom citovaného ustanovenia priznať vždy len raz, čo vyplýva z použitia singuláru
podstatného mena „doručenie“, naproti tomu za úkony podľa písm. g) až j) aj viackrát, čo vyplýva z
použitia zámena „každé“). Z pohľadu účelnosti súd považuje postup súdneho exekútora, ktorý vyhotovil

viaceré príkazy na úhradu a tieto doručil všetkým bankám bez predchádzajúceho zistenia, či povinný
má účet v týchto bankách, za nesprávny a nehospodárny. V zmysle § 95 odst. 1 písm.a/ Exekučného
poriadku súdny exekútor prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na
začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej
príslušenstva z účtu povinného. Podľa názoru súdu prvého stupňa, súdny exekútor má doručiť príkaz

na začatie exekúcie len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom zistení má preukázané, že vedie účet
povinného. Takéto hromadné doručovanie príkazov na začatie exekúcie na jednej strane zvyšuje hotové
výdavky vo forme poštovného, pretože je takmer vylúčené, aby povinný mal účet v každej banke, a
na druhej strane aj neprimerane zaťažuje bankové subjekty, ktoré častokrát príkazy vracajú späť s tým,
že povinný účet v banke zriadený nemá. Neobstojí prípadná argumentácia, že bankové subjekty si za

žiadanú informáciu o účte povinného účtujú poplatky, čo by bolo nákladnejšie a neefektívne. Pokiaľ by
takéto náklady vznikali mal súdny exekútor vyzvať ihneď oprávneného na zloženie preddavku, a ak tento
zložený nebol mohol podať návrh na zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa preto nepriznal uplatnenú
časovú odmenu (3 x 30 minút) za vypracovanie každého z 10 jednotlivých príkazov na začatie exekúcie
bankám, a 10 príkazov na vykonanie exekúcie bankám a príkazu na odblokovanie účtu, pretože tieto

úkony boli neúčelné a neefektívne. V rozpore s Exekučným poriadkom bol aj postup súdneho exekútora,
ktorý vydal príkazy na vykonanie exekúcie zrážkami z účtu, keď vôbec nemal zistené, či povinný má v
tej - ktorej banke účet. Súčasne súd prvého stupňa tieto úkony neuznal ako účelne vynaložené a teda
nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za 20 úkonov exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods.3 cit. vyhl.
E) hotové výdavky za „manipuláciu so spisom“ a ,, účtovná firma“. Súd prvého stupňa nemá za

preukázané, že by súdny exekútor v súvislosti s manipuláciou so spisom musel vynaložiť náklady.
Manipulácia so spisom je administratívnou prácou, za ktorú je náhrada zahrnutá v odmene súdneho
exekútora (§ 25 cit. vyhl.). Z obsahu spisu nie je súdu prvého stupňa zrejmé čo predstavujú náklady
označené ako účtovná firma a preto sú ako také nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa sa následne
zaoberal tým, ktorého z účastníkov má zaviazať nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení k náhrade
nevyhnutných trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného, pretože tento zavinil zastavenie
exekúcie keď porušil, resp. obišiel vyššie citované zákonné ustanovenia chrániace spotrebiteľa, pričom
pri podávaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknútrovy. Keďže bola exekúcia zastavená, o návrhu oprávneného na pripustenie zmeny súdneho exekútora
súd prvého stupňa už nerozhodoval.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody uviedol skutočnosť, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci
(§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom
(§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.) a že súd nedostatočne zistil

skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a preto že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Je toho názoru, že súd
prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou § 58 ods. 1 Ex. por. sa postavil do
pozícieorgánuvykonávajúcehokomplexnépreskúmavanieexekučnéhotitulumetódou,ktorámuvrámci
zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného
súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu

o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. K
takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu
so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Ex. por.). Notárska zápisnica bola
predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi.
Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi

poverenie na vykonanie exekúcie. Predmetné plnomocenstvo bolo preskúmané notárom pri spísaní
notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj súd prvého stupňa pri posudzovaní súladu exekučného
titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ani v jednom prípade nebol zistený
rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu.
Povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle

§ 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Predmetným uznesením
súdu, ktorým sa predmetná exekúcia vyhlásila za neprípustnú a zastavila sa, hoci nedošlo počas celého
trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako

vecne správne.

Napadnutým uznesením zo dňa 02. apríla 2012, č.k. 16Er/166/2005-27, súd prvého stupňa vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. z dôvodu, že exekučné
konanie je postihnuté takou vadou, ktorá bráni prípustnosti exekúcie, a preto je exekúciu potrebné

zastaviť.

V preskúmavanej veci bola spornou najmä otázka, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť notárska
zápisnica, vydaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou je exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Ex. por.

Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem, ak sa exekúcia vykonáva na základe
vykonateľnejnotárskejzápisnice).Oakérozhodnutiesamusíjednať,podrobnejšieupravujúust.§41Ex.
por. Vo všeobecnosti exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Ex. por.). § 41 ods. 2 Ex. por. taxatívne
vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné

vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane
bloku na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Ex. por.). Za účinnosti zák. č. 273/1994 Z.
z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať
rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie podal
oprávnený na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 3227/2004,
NZ 75986/2004 zo dňa 16.10.2004, na základe ktorej je povinný zaviazaný plniť oprávnenému
pohľadávku 653,26 eur s príslušenstvom. Uznanie právneho záväzku a tým aj súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice uskutočnil za povinného Mgr. Tomáš Kušnír, ktorého na to povinný splnomocnil v

zmluve o úvere č. 3480010 uzavretej dňa 08.04.2004. Predmetná zmluva bola uzatvorená na vopred
pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol ovplyvniť, z čoho nepochybne vyplýva, že
advokáta si povinný nevybral, keďže tento bol vopred určený oprávneným. Táto skutočnosť odôvodňuje
aj obavu, že záujmy takto určeného advokáta sú v rozpore so záujmami povinného, analogicky ako v§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Každý právny úkon urobený touto osobou za povinného, teda aj
vyhlásenieobsiahnutévnotárskejzápisnici,ktorájeexekučnýmtitulom,jeabsolútneneplatnývzmysle§
39 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto správne vyhlásil exekúciu vykonávanú na základe

neplatného exekučného titulu za neprípustnú a v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. ju zastavil.

Vzhľadom na to, že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica, ktorá je neplatná,
súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne rozhodol aj o trovách exekúcie, keď na ich náhradu
zaviazal oprávneného s poukazom na § 203 ods. 1 Ex. por. pretože zavinil zastavenie exekúcie. Správne

je aj vyčíslená výška trov exekúcie, tak ako rozhodol súd prvého stupňa.

Súd prvého stupňa postupoval vecne správne, pri priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi v súlade
Vyhláškou č. 288/1995 Z.z., a to v rozsahu a za úkony právnej služby tak, ako je uvedené vo výrokoch
uznesenia súdu prvého stupňa, pretože tieto boli skutočne vykonané, sú obsiahnuté v súdnom spise
a zodpovedajú tarife.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .