Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/280/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111204299
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111204299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: K. W., bytom A. 2, M., zastúpená
advokátom Q.. Ľudovítom Štanglovičom, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti odporcovi: ARAVER,
a.s., so sídlom M. R. Štefánika 26, Trenčín, IČO: 00679291, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom
Opetom, so sídlom Československej armády 80/18, Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 10.620,82 eur
s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. septembra
2013, č. k. 15C/60/2011-223 a dopĺňacom rozsudku zo dňa 7. novembra 2013, č .k. 15C/60/2011-236,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zo dňa 12.09.2013 o výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Dopĺňací rozsudok okresného súdu zo dňa 07.11.2013 vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo svojom rozsudku zo dňa 12. septembra 2013 uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke
7.020,82 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.09.2010 do zaplatenia. V bode II. návrh
navrhovateľky v časti o zaplatenie 3.600 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.09.2010
do zaplatenia, zamietol. V bode III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že navrhovateľke priznal
ich náhradu v rozsahu 32,21%. V ďalšom rozsudku zo dňa 7. novembra 2013 (mal byť správne

označený ako dopĺňací - § 166 O.s.p.), v bode I. uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke 397,31 eur
titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V bode
II. zamietol návrh navrhovateľky na zaplatenie 443,65 eur titulom nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V bode II. zamietol návrh navrhovateľky na
zaplatenie 443,65 eur titulom nákladov spojených s uplatnením nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. V bode III. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v časti o
zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Rozsudok vychádza zo skutkových záverov,

ktoré vyplynuli z výsledkov dokazovania, podľa ktorých navrhovateľka v decembri 2008, keď dostala
šmyk na zľadovatenej ceste, ľavou prednou časťou vozidla narazila do železného stĺpa s betónovým
základom. Podľa súdom ustanoveného znalca Ing. Pribulu prišlo pri tejto nehode k porušeniu pevnosti
materiálu jedného závesného oka na bloku motora v liatine a druhého oka na držiaku motora z hliníkovej
zliatiny. Rakúsky znalec Ing. Pfeifer, ktorého posudok bol v tomto konaní predložený ako listinný dôkaz,
síce dospel vo svojom posudku k inému záveru, pokiaľ ide o následky havárie z decembra 2008
na bloku motora /jednotka motora sa posunula dozadu, pričom horná časť bloku motora predného

návesu bola preťažená, následkom čoho prišlo k odlomeniu v liatine bloku valca a ďalej používaním
vozidla to jest nárazmi z blokov ako aj kmitaním motora k zlomeniu dielca na bloku valca/ ale súd
mal za to, že následky havárie z decembra 2008 správne stanovil znalec Ing. Pribula, pretože, ako
on konštatoval, posunutie bloku motora by sa prejavilo počas jazdy vibráciami, trhaním, hlučnosťoua navrhovateľka vo svojej výpovedi takéto prejavy pri užívaní vozidla vylúčila. Opravu poškodenia
vozidla navrhovateľky z decembra 2008 vykonal na základe jej objednávky odporca. Na túto opravu
vykonanou odporcom je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluve o dielo a to

tak všeobecné ustanovenia týkajúce sa tohto typu zmluvy /§ 631 a § 633/ ako aj osobitné ustanovenia
týkajúce sa zmluvy o oprave a úprave veci ako osobitného typu zmluvy o dielo /§ 652/. Účastníci
konkludentnou formou uzatvorili zmluvu o oprave veci - poškodenia motorového vozidla navrhovateľky.
Povinnosťou odporcu ako zhotoviteľa v zmysle § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo vykonať
danú opravu riadne. Riadne vykonanie opravy veci Občiansky zákonník nedefinuje, avšak v súlade s

právnouteóriouarozhodovacoupraxousúdovjetotakévykonanieopravy,priktorejzhotoviteľpostupuje
pri oprave veci s odbornou starostlivosťou, teda spôsobom, aký sa obvykle pri vykonávaní takéhoto
diela k tomu kvalifikovanými osobami očakáva. V konaní ustanovený znalec Ing. Pribula konštatoval,
že pri danej oprave motorového vozidla navrhovateľky odporca s takouto odbornou starostlivosťou
nepostupoval, pretože vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla a vzhľadom na to, o aký motor išlo /
výkon, hmotnosť/ mal odporca skontrolovať bezvadnosť bloku motora pri závitoch uchytenia motora.

Odporca pravdepodobne vykonal len vizuálnu kontrolu bezvadnosti bloku motora, ale podľa znalca
Ing. Pribulu toto poškodenie veľmi pravdepodobne nebolo voľným okom rozpoznateľné a miniatúrne
porušenie štruktúry, celistvosti materiálu, resp. mikrotrhlín bolo možné odhaliť pomocou špeciálnej
supervzlínavej farebnej tekutiny tak, že sa skúmaný povrch vyleští na veľmi malú drsnosť a po nanesení
diagnostickej kvapaliny sa táto v trhlinkách prejaví viditeľnými štruktúrami, vlásočnicami. Takúto kontrolu

bezvadnosti bloku motora odporca nevykonal. Odporca sa bránil tým, že vykonanie kontroly týmto
spôsobom mu nepredpisuje ani dielenská príručka výrobcu vozidla, ktorá sa pri opravách vozidiel
používa a tento spôsob kontroly sa ani v jeho servisoch a ani v iných autorizovaných servisoch na
Slovensku nevykonáva, kontroluje sa len vizuálne ako to vyplynulo aj z listov importéra Porsche Slovakia
s.r.o. a z výpovede svedka Ing. Bóriho. S uvedeným súd nemôže súhlasiť. Aj keď je pravdou, že

dielenská príručka, na ktorú sa odvolával odporca nepredpisuje vykonanie kontroly uchytenia motora
pomocou vysokovzlínavej kvapaliny, tak podľa jej textu pri opravách havarovaných vozidiel často
zostávajú prehliadnuté poškodenia podvozku alebo zavesenia agregátu motora, ktoré môžu za určitých
okolností neskôr spôsobiť ďalšie závažné poškodenia a preto po nehodách, pri ktorých bolo vozidlo
značne postihnuté je treba zvlášť starostlivo medzi iným skontrolovať aj to, či nedošlo k poškodeniu

zavesenia motora, prevodovky, náprav a výfuku. Z uvedeného textu dielenskej príručky je zrejmé, že
výrobca nepredpisuje pre kontrolu zavesenia motora pri oprave poškodenia vozidla nejaký špecifický
spôsob, teda či má byť kontrola vykonaná vizuálne, či vysokovzlínavou kvapalinou, či iným spôsobom.
Predpisuje len zvlášť starostlivo túto kontrolu vykonať. Podľa názoru súdu takáto starostlivá kontrola
musí byť urobená inými prostriedkami ako len vizuálne a teda napríklad aj pomocou vysokovzlínavej

kvapaliny. Tento záver súd prijal s ohľadom na to, že porušenie zavesenia motora môže mať charakter
mikrotrhlín, ktoré narušujú pevnosť materiálu a ktoré nie je možno vizuálne zistiť. Okrem toho odporca
je autorizovaný predajca a servis vozidiel VOLKSWAGEN /ako bolo aj vozidlo navrhovateľky/, ktorý by
mal disponovať dostatočnými odbornými vedomosťami a skúsenosťami. Pri takom poškodení vozidla,
ako bolo poškodenie vozidla navrhovateľky z decembra 2008, muselo viesť odporcu k záveru, že sa na

uchytení motora mohli vytvoriť okom neviditeľné porušenia materiálu, ktoré pri ďalšom používaní vozidla
môžu viesť k deštrukcii uchytenia motora. Navrhovateľka, ktorá zadala opravu poškodenia vozidla práve
odporcoviakoautorizovanémuservisumohlaoprávneneadôvodneočakávať,žetakýmitovedomosťami
a skúsenosťami odporca disponuje a s ohľadom na ne bude voliť spôsob opravy poškodenia. Súd
prihliadol aj ku skutočnosti, že podľa názoru znalca je skúška mikrotrhlín vysokovzlínavou kvapalinou

lacná, rýchla a má viac ako 90 % úspešnosť. Tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že ak mal odporca
pri oprave poškodenia vozidla navrhovateľky postupovať s odbornou starostlivosťou, a teda v zmysle
dielenskej príručky mal pri oprave zvlášť starostlivo skúmať bezvadnosť zavesenia agregátu motora,
mal tak urobiť iným, preukázanejším spôsobom ako len vizuálnou kontrolou, teda napríklad aj pomocou
vysokovzlínavej kvapaliny. Ak tak nepostupoval, nevykonal opravu poškodenia vozidla navrhovateľky s

odbornou starostlivosťou, riadne, čím porušil právnu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 633
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zavinenie škodcu na porušení právnej povinnosti sa v zmysle § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka prezumuje. Znaleckým posudkom Ing. Pribulu bolo preukázané, že porušenie
pevnosti závesných miest vo forme miniatúrnych prasklín, ktoré nastalo pri havárii vozidla navrhovateľky
v decembri 2008 a nebolo zo strany odporcu odstránené pri oprave vozidla, sa postupným používaním

vozidla ďalej zväčšovalo, až kým sa nedosiahol medzný stav v pevnosti spoja, po ktorom prišlo ku
skokovejtotálnejdeštrukciispojaauvoľneniumotora.Totosapodľavýpovedenavrhovateľkystalopočas
jazdy vozidlom v apríli 2010. Uvedené poškodenie - uvoľnenie motora, ak k nemu došlo počas jazdy,
je podľa znalca Ing. Pribulu sprevádzané rozladením ventilového rozvodu v dôsledku prešmyknutiaalebo roztrhnutia rozvodového remeňa, narazením piestov do ventilov, rozlomením vačkového hriadeľa
a pomerne často aj ohnutím hlavy valcov. Poškodenie vozidla, ktoré nastalo v apríli 2010 dala
navrhovateľka preukázane opraviť Slavomírovi Šimkovi S AUTO, za ktorú opravu navrhovateľka

zaplatila 7.020,82 eur s DPH. Uvedená suma predstavuje podľa súdu skutočnú škodu navrhovateľky
v zmysle ustanovení § 442 Občianskeho zákonníka. Aj keď sa podľa znalca nedá spätne stanoviť, či
uvedená oprava viedla k zhodnoteniu vozidla navrhovateľky, znalec vyjadril presvedčenie, že opravou
sa len vozidlo navrhovateľky spojazdnilo a aj hodnota použitého motora, ktorý bol pri oprave do vozidla
navrhovateľky namontovaný v konečnom dôsledku klesla, pretože bol namontovaný do havarovaného

vozidla. S ohľadom na tieto závery znalca a skutočnosť, že podľa vyjadrenia Slavomíra Šimka S AUTO
do vozidla navrhovateľky namontoval použitý motor, ktorý mal najazdených cca 90.000 km a zodpovedal
stavu vozidla ako aj pôvodného zničeného motora. Náklady, ktoré navrhovateľky vynaložila na opravu
poškodenia jej vozidla Slavomírom Šimkom S AUTO boli účelne vynaložené a vykonanou opravou
nebolo vozidlo navrhovateľka zhodnotené. Náklady 7.020,82 eur preto predstavujú skutočnú škodu
navrhovateľky. Znalec Ing. Pribula vyslovil záver, že príčinou poškodenia vozidla navrhovateľky v apríli

2010 boli neodstránené poškodenia pevnosti /štruktúry/ materiálov v okolí závitov uchytávacích miest
motora, ktoré neboli opravené pri oprave, ktorú vykonával odporca. Medzi nehodou z novembra 2008 a
v apríli 2010 existuje podľa znalca jednoznačná a priama súvislosť v tom, že pri nehode v novembri 2008
vozidlo absolvovalo časovo prvý a energeticky najsilnejší náraz v histórii jeho poškodení a pri tejto kolízii
bola podľa znalca narušená pevnosť materiálu na bloku motora v mieste, kde sa priskrutkováva držiak

motora. Tak existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcu, ktorý pri
oprave poškodenia vozidla navrhovateľky nepostupoval riadne, s odbornou starostlivosťou a neodstránil
poškodenia pevnosti materiálov uchytenia motora a vznikom škody, ktorá na vozidle navrhovateľky
nastala v apríli 2010, keď došlo k uvoľneniu motora. Odporca poukazoval v súvislosti s poškodením
vozidla navrhovateľky v apríli 2010 na dopravnú nehodu, ktorú mala navrhovateľka s vozidlom 1.3.2010.

Znalec Ing. Pribula vyslovil názor, že táto nehoda veľmi pravdepodobne urýchlila, resp. takmer dokončila
odlomenie závesov motora. Vzhľadom na rozsah poškodenia, ktorý vyplynul z fotodokumentácie,
zápisov o obhliadke poškodeného motorového vozidla vyhotovených Slovexpertou, s.r.o. a z faktúry
č. FA10 102014, ktorú spoločnosť Autoprofit, s.r.o. vystavila za opravu poškodenia vozidla z 1.3.2010,
tento jediný náraz by podľa znalca nenarušil základnú pevnosť materiálu v takom rozsahu, ktorý by

po cca 1 mesiaci spôsobil uvoľnenie motora. Medzi dopravnou nehodou navrhovateľky z 1.3.2010 a
škodou na vozidle navrhovateľky z apríla 2010 nie je príčinná súvislosť. Odporca ďalej poukazoval aj na
prípadnú zodpovednosť spoločnosti Autoprofit, s.r.o., ktorá vykonávala na vozidle navrhovateľky opravu
poškodenia z 1.3.2010 a ktorá neodhalila poškodenia pevnosti /štruktúry/ materiálov v okolí závitov
uchytávacích miest motora, ktoré malo pôvod v nehode z novembra 2008. Ani táto obrana odporcu

však nebola dôvodná, pretože podľa znalca Ing. Pribulu menovaná spoločnosť sa pri vykonávaní opravy
vôbec nemusela, a nemala dôvod zaoberať sa zavesením motora. V čase opravy bolo už možné
podľa znalca zistiť poruchy v materiáloch, pretože už veľmi pravdepodobne boli dobre viditeľné, ale
len za predpokladu, že by sa cielene odstrojil motor na strane rozvodov a účelovo by sa kontrolovali
kritické miesta. Keďže však poškodenie vozidla navrhovateľky, ktoré menovaná spoločnosť opravovala

bolo podľa vykonaného dokazovania len ľahké /poškodenie prednej hrany prednej kapoty vozidla,
časti nárazníku a mriežky chladiča/ nemohla mať táto spoločnosť žiadne indície svedčiace o porušení
zavesenia motora a preto nebolo jej povinnosťou skúmať bezvadnosť zavesenia agregátu motora /tak
ako mal túto povinnosť vzhľadom na rozsah poškodenia odporca pri oprave poškodenia z novembra
2008/. Rovnaký záver sa týka aj ďalšej obrany odporcu, ktorý poukazoval na to, že navrhovateľka v

období medzi nehodou z novembra 2008 a apríla 2010 absolvovala pravidelnú servisnú prehliadku,
pri ktorej tiež poškodenie zavesenia motora nebolo zistené. Ako vyplynulo z výpovede svedka Ing. A.,
pri servisnej prehliadke sa vizuálne skontrolujú všetky podvozkové časti, motor, prevodovka, závesy,
spoje, skúmajú sa prípadné odreniny, tesnosť, manžety a podobne. Podľa názoru súdu teda nie je
žiadny dôvod, aby pri takejto servisnej prehliadke sa cielene odstrojil motor na strane rozvodov a účelovo

by sa kontrolovali kritické miesta, čo znalec Ing. Pribula považoval za potrebné k zisteniu poškodenia
zavesenia motora. Popri istine náhrady škody 7.020,82 eur má navrhovateľka právo aj na zaplatenie
úrokov z omeškania z danej sumy. Keďže splatnosť náhrady škody zákon nestanovuje a nebola ani
medzi účastníkmi dojednaná, platí v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, že odporca bol povinný
svoj dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie navrhovateľka požiadala. Vzájomnou písomnou

komunikáciou medzi účastníkmi bolo preukázané, že navrhovateľka vyzvala listom odporcu na náhradu
škody do 10.9.2010. Keďže odporca v tejto lehote náhradu škody navrhovateľke nezaplatil, dostal sa
so splnením svojho dlhu odo dňa 11.9.2010 do omeškania a navrhovateľke od toho dňa patria aj úroky
z omeškania zo sumy náhrady škody. Navrhovateľka si návrhom úroky z omeškania uplatnila až ododňa 16.9.2010, a keďže bol súd v tomto smere jej návrhom viazaný a v uvedenom dni už bol odporca
v omeškaní, priznal súd navrhovateľke úroky z omeškania od 16.9.2010 do zaplatenia a to vo výške
9 % ročne, ktorá výška zodpovedá nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., keď je o

8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Čo sa týka druhej časti navrhovateľkou uplatnenej
pohľadávky na náhradu skutočnej škody, sumy 3.600,- eur ako nákladov na zapožičanie náhradného
vozidla, tu návrh navrhovateľky nepokladal súd za dôvodný. Je nepochybné, že náklady, ktoré musel
poškodený vynaložiť na vypožičanie motorového vozidla za dobu, kedy svoje poškodené vozidlo nemal

k dispozícii a nemohol ho používať, sú skutočnou škodou a to v časti, ktorá presahuje náklady, ktoré by
inak poškodený vynaložil na prevádzkovanie svojho vlastného motorového vozidla. Škodca je v zásade
povinný z titulu svojej zodpovednosti uhradiť poškodenému len také náklady na vypožičanie náhradného
vozidla, ktoré boli vynaložené na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré je porovnateľné s vozidlom
poškodeným a len za dobu nevyhnutne potrebnú. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že náklady
3.600,- eur, ktoré mala na zapožičanie náhradného vozidla boli nevyhnutne a účelne vynaložené a teda

sú skutočnou škodou, za ktorú odporca zodpovedá.

V dopĺňacom rozsudku okresný súd rozhodol o náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 840,96 eur, ktoré pozostávali zo sumy 601,08 eur, ktoré navrhovateľka zaplatila za znalecký
posudok rakúskemu znalcovi Ing. Berndovi Petrovi Pfeiferovi ohľadne príčin vzniku škody na

jej motorovom vozidle, zo sumy 210 eur za preklad predmetného znaleckého posudku a zo sumy
29,88 eur za preklad ostatných listín predložených súdu v konaní. Z uplatnenej náhrady nákladov
považoval okresný súd za oprávnenú iba sumu 397,31 eur t. j. 66,10% z celkových preukázaných
nákladov, ktoré navrhovateľka preukázala vo výške 601,08 eur. Za preukázané náklady spojené s
vymáhaním pohľadávky okresný súd považoval náklady na znalecký posudok rakúskeho znalca.

Vzhľadom na výsledok konania o zaplatenie náhrady škody ako pohľadávky, v súvislosti s ktorou
vynaložila navrhovateľka náklady, teda, keď rozsudkom bola priznaná navrhovateľke suma 7.020,82
eur a návrh v časti o zaplatenie 3.600 eur bol zamietnutý, preukázané náklady spojené s uplatnením
pohľadávky okresný súd priznal pomerne, t. j. 66,10% z celkových preukázaných nákladov. O náhrade
trov konania v tejto časti konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a z dôvodu nízkeho pomeru

úspechu účastníkov náhradu trov konania nepriznal žiadnemu.

Proti rozsudkuadopĺňaciemurozsudkupodalvčasodvolanieodporca,vrozsudkuz12.09.2013napadol
odvolaním výroky I. a III., v dopĺňacom rozsudku zo dňa 07.11.2013 výroky I. a III. Navrhol rozsudok
okresného súdu v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie, alternatívne

zmeniť rozsudok v časti I. a III., návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Deklaroval, že
uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c), § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Nesúhlasil so závermi okresného súdu,
že nepostupoval s odbornou starostlivosťou tým, že nevykonal skúšku vysokovzlínavou kvapalinou.
Ako vyplýva z dielenskej príručky opráv karosérie, ako i z vyjadrenia importéra spoločnosti Porsche

Slovakia, s.r.o., nie je predpísaná kontrola uchytenia motora vysokovzlínavou kvapalinou. Naopak,
spoločnosťPorscheSlovakiaakoimportératedazástupcavýrobcumotorovýchvozidielVOLKSWAGEN
na Slovensku uvádza, že kontroly uvedené v dielenskej príručke sa majú vykonávať bežne dostupnými
dielenskými prostriedkami, teda kontrolu zrakom, nie sú predpísané žiadne iné nedeštruktívne skúšky
bežné v laboratórnej praxi. Podľa jeho názoru znalec Ing. Marko Pribula, ale taktiež súd si zamieňa

laboratórne podmienky a možnosti z nich vyplývajúce s činnosťou autorizovaného servisu, pričom na
základe tohto následne podáva nesprávne závery o konaní s odbornou starostlivosťou. Nemožno pod
pojem odborná starostlivosť v súvislosti s vykonávanými opravami na motorových vozidlách zahŕňať i
vykonávanie úkonov ako skúška vysokovzlínavou kvapalinou. Odporca nerozumie vyjadreniam znalca,
ktorý na pojednávaní uviedol, že skúška vysokovzlínavou kvapalinou je postupom, ktorý je lacný a

rýchly,pričomnadruhejstranevznaleckomposudku uvádza,žejeotázne,či tentotechnologickýpostup
opravy predpisuje takéto preverovanie celistvosti materiálov. Uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že nie je a nebolo porušením povinnosti odporcu konať s odbornou starostlivosťou pri oprave
motorového vozidla navrhovateľky v prípade, ak sa nekonala skúška vysokovzlínavou kvapalinou. Pri
oprave motorového vozidla navrhovateľky v decembri 2008 konal odporca plne v súlade s dielenskou

príručkou. Súd nedostatočne zistil skutkový stav, pokiaľ ide o preukázanie výšky vzniknutej škody
navrhovateľke. Okresný súd nevykonal dôkazy navrhnuté odporcom, a to vypracovanie znaleckého
posudku za účelom zistenia, či nedošlo k zhodnoteniu motorového vozidla navrhovateľky a taktiež
za účelom zistenia hodnoty poškodeného motora. Podľa názoru odporcu nebolo preukázané vkonaní, či bolo nevyhnutne nutné meniť celý motor alebo iba niektoré časti, ktoré časti motora boli
poškodené, aká bola cena motora, za akú bol odpredaný poškodený motor do kovošrotu, resp. napr.
prípadne za akú cenu pán Slavomír Šimko odkúpil poškodený motor od navrhovateľky. Súd neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, teda na zistenie a ustálenie skutočnej výšky škody navrhovateľky, ktoré by mohli byť
zistené práve dôkazmi navrhovanými odporcom. Súd taktiež nevykonal dôkaz, a to vyžiadanie si
od importéra listinu, z ktorej bude vyplývať postup pri vykonávaní servisných prehliadok za účelom
posúdenia či spoločnosť Autoprofit s.r.o. postupovala správne pri servisnej prehliadke motorového

vozidla navrhovateľky. Nesúhlasí so závermi súdu o tom, že je daná a preukázaná v tomto prípade
príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a vzniknutou škodou navrhovateľky. Znalec v znaleckom
posudku pokiaľ ide o príčinu poškodenia motorového vozidla, dôvodoch odlomenia bloku motora,
konštatuje pravdepodobnosť. Príčinná súvislosť v tomto konaní ako jeden z predpokladov vzniku škody
nebola bezpečne preukázaná. Odporca má za to, že prípadným vykonaním znaleckého posudku by
mohli byť objasnené rozpory v oboch znaleckých posudkoch, objasnená otázka príčinnej súvislosti

ako predpoklad vzniku škody. Znalec Ing. Bernd P. Pfeifer uvádza, že po havárii v rok u2008 došlo
k posunutiu motora a následnému kmitaniu motora, znalec Ing. Marko Pribula vylučuje, že by došlo k
zmene polohy motora voči karosérii. Odporca považuje uvedené konštatovania znalcov za vzájomne si
rozporujúce, pričom podľa odporcu ide o zásadné rozpory z hľadiska určenia príčiny vzniku havárie na
motorovom vozidle v apríli 2010. Odporca v nadväznosti na vyjadrenie znalca poukazuje na rozpory

vo výpovedi znalca a konštatovaniami uvedenými v znaleckom posudku, kde znalec konštatuje, že
záver o príčine poškodenia vozidla vychádza zo skutkového stavu zisteného pri ohliadke poškodené
vozidla, pričom na pojednávaní uviedol, že poškodené motorové vozidlo nikdy nevidel. Domnieva sa,
že prípadný kontrolný znalecký posudok by objasnil s poukazom na charakter materiálu - liatiny, či je
možné, aby mohlo dôjsť k vzniku mikrotrhlín v takomto materiáli a ich postupnému zväčšovaniu, vykonal

by prípadnú metalografickú skúšku materiálu, ktorá by preukázala charakter lomu materiálu, z ktorého
by bolo možné zistiť, akým spôsobom došlo k odlomeniu materiálu, čo bolo príčinou odlomenia, proces
lomu a podobne. Odporca nesúhlasí s dôvodmi, pre ktoré súd nevykonal kontrolný znalecký posudok,
teda, to, že odporca mohol dôvodným spôsobom spochybniť závery znalca Ing. Marka Pribulu, uvedené
v posudku iba inými znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením. Odporca na pojednávaní

dňa 12.09.2013 navrhol v prípade, ak súd bude mať za to, že škoda uplatňovaná navrhovateľkou je
preukázaná, aby v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka škodu primerane znížil tak, ako je to uvedené
v zápisnici zo dňa 12.09.2013. Súd tak neurobil, pričom však ani v odôvodnení rozsudku sa s týmto
návrhom odporcu nijako nevysporiadal a nezdôvodnil nezníženie priznanej škody. S poukazom na
dôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu zo dňa 12.09.2013, keď považuje uplatnený nárok

navrhovateľky za neopodstatnený v celom rozsahu, teda aj v časti náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky.

Navrhovateľka v písomnom stanovisku k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť. Stupeň konania s odbornou, resp. riadnou starostlivosťou vyplýva odporcovi

ako zhotoviteľovi z ust. § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V rámci okolností konkrétneho prípadu
poukazuje na to, že odporca je prevádzkovateľ autorizovaného servisu, držiteľ certifikátu ISO 2001
a na to, že dielenská príručka predpisuje vykonať kontrolu zavesenia motora pri oprave poškodenia
vozidla starostlivo, ďalej, že znalec Ing. Pribula na pojednávaní dňa 14.02.2013 na súvisiace otázky
odpovedal, ak by odporca pri oprave vozidla postupoval s odbornou starostlivosťou, mal vzhľadom

na rozsah poškodenia vozidla a vzhľadom na to, o aký motor išlo (najmä jeho výkon a hmotnosť)
skontrolovať bezvadnosť uchytenia bloku motora pri závitoch uchytenia motora a vzhľadom na
osobu odporcu sa domnieva, že pri vykonaní opravy s odbornou starostlivosťou mohol skontrolovať
bezvadnosť materiálu v mieste uchytenia bloku motora postupom, aký uviedol v ZP. Pokiaľ ide o svedka
Ing. A., tak okrem toho, že ide o zamestnanca odporcu, poukazuje na jeho vyjadrenie na pojednávaní

dňa 11.07.2013 ohľadom situácií, kedy sa vykonávala kontrola uchytenia motora, ktorá sa v servise
odporcu robí vždy, keď je vozidlo poškodené v prednej časti, ale aj keď je poškodené inde. Výrobca
predpisuje , že sa kontrola zavesenia motora urobí pri každom poškodení motora. Vzhľadom najmä
na to, že ide o autorizovaný servis, je dôvodné tvrdiť, že mal pri kontrole uchytenia motora vozidla
použiť aj skúšku mikrotrhlín vysokovzlínavou kvapalinou, ako k tomu dospel prvostupňový súd. Nad

ráme uvedeného podotýka, že v predmetnom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, a preto ochrane
spotrebiteľa zodpovedá odborná starostlivosť dodávateľa vykladaná v prospech spotrebiteľa. Pokiaľ
ide o argument odporcu v odvolaní, že znalec motorové vozidlo alebo poškodený motor nevidel,
a teda nemohol ani dostatočne odhadnúť poškodenie motora a zhodnotenie opravy, odkázal navyjadrenia znalca na str. 3-5 zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.02.2013, kde zodpovedaním súvisiacich
otázok podrobne vysvetlil, aj technicky a vzhľadom na trhové ceny metódu kalkulácie škody, resp.
že fakturovaná cena za opravu faktúrou č. 57/2011 zodpovedá skutočnej škode. Znalec uviedol, že

vzhľadom na jeho odborné skúsenosti s prihliadnutím na to, že k odtrhnutiu motora došlo počas jazdy,
vie si predstaviť, ako bol motor vozidla poškodený. Znalec mal k dispozícii aj zápis o obhliadke
poškodenia, ktoré mu boli súdom zaslané. Z vyjadrenia znalca vyplynulo, že oprava vybraných dielov
by cenovo bola porovnateľná s výmenou motora. Príčinná súvislosti bola preukázaná s istotou, a nie s
pravdepodobnosťou, ako to tvrdí odporca v odvolaní. Judikatúra v tejto súvislosti primárne zdôrazňuje

vecnú súvislosť príčiny a následku (porov. R21/1992, R28/1980). Rovnako znalec na pojednávaní
dňa 14.02.2013 potvrdil tento záver s ohľadom na obsah znaleckého posudku rakúskeho kolegu a s
ohľadomna jehoodbornévedomosti. Pretojepresvedčený,žesúdnemaldôvodpochybovaťopríčinnej
súvislosti, ak odkazoval na zistenia znalca. Pokiaľ ide o tvrdené rozpory v posudku rakúskeho znalca
a znaleckom posudku slovenského znalca Ing. Pribulu a návrh kontrolného znaleckého posudku zo
strany odporcu v odvolaní, poukazuje na stupeň odbornej sily a povahu týchto dôkazov. Pre odbornú

stránku veci je teda podstatný znalecký posudok slovenského znalca, pričom logicky na tento posudok
odkazuje prvostupňový súd vo väčšom rozsahu. V tejto súvislosti poukázal na právny názor NS ČR v
konštantnej judikatúre, v ktorej sa vyjadruje aj k možnosti kontrolného znaleckého posudku. Pokiaľ
ide o hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu, tak odkazuje na judikatúru NS ČR (rozsudok
NS ČR zo dňa 09.02.2011, sp. zn. 22 Cdo 1561/2010). Odporca sa vo svojom odvolaní domáha

preskúmania vecnej správnosti odborných záverov znaleckého posudku, ohľadom následkov havárie
z decembra 2008 v otázke mechanizmu vzniku poškodenia úchytu motora, ktorá záležitosť je otázka
odborného vyjadrenia, a túto otázku resp. vecnú správnosť záveru o tejto otázke v znaleckom posudku
nemôže súd ani preskúmavať. Každopádne prvostupňový súd podrobne vysvetlil, prečo nenariadil
kontrolné znalecké dokazovanie, keďže ani nemal pochybnosti o príčinnej súvislosti medzi riadnym

neodstránením škody na vozidle z roku 2008, za ktoré zodpovedá odporca a škodou spôsobenou na
vozidle v roku 2010, keď sa znalec k tejto príčinnej súvislosti vyjadril jednoznačne a s istotou.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., t. j. v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní odporcu rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. určuje taxatívne dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti
rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým rozhodol vo veci samej.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odporcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú v prejednávanej
veci spôsobilými dôvodmi, a preto nebolo možné rozsudok okresného súdu zmeniť alebo zrušiť, ako
navrhol v petite odvolacieho návrhu odporca.

Odporca vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., t. j., že
prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal, že okresný súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz
na výšku škody - znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či nedošlo k zhodnoteniu motorového
vozidla navrhovateľky a taktiež za účelom zistenia hodnoty poškodeného motora a ďalej, že okresný

súd nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie na odstránenie „nezrovnalostí“ v znaleckom posudku
rakúskeho znalca a slovenského znalca. Kontrolným znaleckým posudkom by bola objasnená otázka
príčinnej súvislosti ako predpoklad vzniku škody, teda zistenie príčiny poškodenia úchytu motora na
vozidle navrhovateľky.

Účastníci majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t. j. k skutkovým
okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení
účastníkov a pod.

Znalecký dôkaz je jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré hodnotí súd podľa § 132 O.s.p. V porovnaní
s inými dôkazmi súd pri jeho hodnotení berie do úvahy jeho logickú stavbu. Ak dospeje k záveru, že
znalecký posudok nie je dostatočne presvedčivý, môže ho dať preskúmať (§ 127 ods. 2 O.s.p.).Posudkami, vypracovanie ktorých nebolo nariadené v súdnom konaní (ale tieto boli vypracované napr.
na žiadosť účastníka) možno tiež vykonať dokazovanie. Majú však iba povahu listinného dôkazu podľa

§ 129 O.s.p. to je významné predovšetkým pre hodnotenie tohto dôkazu.

Dôkaz znaleckým posudkom (§ 127 ods. 1 O.s.p.), vrátane výsledku výsluchu znalca, hodnotí súd
podľa zásad § 132 O.s.p. Hodnoteniu súdu však nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska
ich správnosti, súd hodnotí presvedčivosť posudku, jeho úplnosť vo vzťahu k znaleckej úlohe, logické

odôvodnenie znaleckého nálezu.

V prejednávanej veci znalecký posudok a obsah výsluchu znalca Ing. Marka Pribulu na pojednávaní
14. februára 2013 hodnotil okresný súd z uvedených aspektov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
bolo nadbytočné nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie, pretože závery znaleckého posudku
jednoznačne preukázali, že príčinou totálnej deštrukcie bloku motora v apríli 2010 bolo dosiahnutie

medzného stavu pevnosti materiálu v oku zachytenia na bloku motora. Bolo to práve narušenie
pôvodnej pevnosti materiálov pri havárii vozidla v novembri 2008, ktorú odporca pri oprave vozidla pri
náležitej odbornej starostlivosti mal zistiť a tento defekt odstrániť. Napokon aj rakúsky znalec Ing.
Pfeifer dospel k záveru, že príčinou škody spočívajúcej v uvoľnení motora na vozidle navrhovateľky boli
viditeľné poruchy materiálu v oblasti závesného oka, ktoré vznikli v dôsledku predošlej škody na ľavej

strane vpredu (blatník, kapota), teda poškodenia, ktoré odporca ako autorizovaný servis odstraňoval
na vozidle navrhovateľky a ich aj opravoval.

Posúdenie otázky, či postup odporcu pri oprave vozidla bol v súlade s požiadavkou odbornej
starostlivosti, bolo posúdením právnym, teda, či odporca príslušné normy pre vykonávanie opráv

dodržal, resp. nedodržal, keďže táto povinnosť mu vyplýva zo samotnej právnej úpravy obsahu zmluvy
o dielo (§ 631, 633, 652 Občianskeho zákonníka).

Ako správne uviedol okresný súd, tzv. dielenská príručka výrobcu vozidla, ktorá sa pri opravách
vozidiel používa, kontrolu uchytenia motora pomocou vysokovzlínavej kvapaliny, resp. inej špecifickej

metódy neupravuje, avšak upravuje postup v prípade, ak pri nehodách bolo vozidlo značne postihnuté.
Vtedy je treba zvlášť starostlivo medzi iným skontrolovať aj to, či nedošlo k poškodeniu zavesenia
motora,prevodovky,nápravavýfuku.Starostlivúkontrolumalodporcavykonať okrem vizuálnejkontroly
aj prípadne inými dostupnými technickými prostriedkami, napríklad aj vysokovzlínavou kvapalinou, ako
to uviedol znalec vo svojom posudku. Ako správne uviedol okresný súd, navrhovateľka, ktorá zadala

opravupoškodeniavozidlapráveodporcoviakoautorizovanémuservisu,mohlaoprávneneočakávať,že
odporca disponuje potrebnými vedomosťami a skúsenosťami a s ohľadom na ne bude voliť aj spôsob
opravy.

Za týchto okolností, okresný súd zistil skutkový stav úplne, jeho skutkové závery sú správne, zistené

na základe kritérií v ust. § 132 O.s.p. (na základe voľnej úvahy, podľa zásad logického myslenia a
zodpovedajú výsledkom dokazovania), a preto ani ďalší odvolací dôvod uplatnený odporcom podľa §
205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t. j. nesprávny skutkový záver, nie je uplatnený oprávnene.

Okresný súd určil správne aj výšku škody. Vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z

výsledkov dokazovania. Otázka skutočnej škody na vozidle navrhovateľky podľa § 442 Občianskeho
zákonníka bola zodpovedaná jednak znalcom, ktorý v znaleckom posudku posudzoval, či položky
vo faktúre Slavomíra Šimka S AUTO na 7.020,82 eur za opravu vozidla sa týkajú len odstránenia
následkov havárie rozvodov motora vozidla navrhovateľky. Zo záverov znaleckého posudku je
zrejmé, že išlo o odstránenie následkov havárie vozidla navrhovateľky, ktoré spočívalo vo výmene

poškodeného motora za už použitý motor, ktorý mal najazdených okolo 90.000 km, teda nie nový,
ktorým by došlo k zhodnoteniu vozidla. Náklady na túto opravu považoval znalec za primeranú rozsahu
poškodenia motora vo vozidle navrhovateľky. Uvedené závery znalca okresný súd správne vyhodnotil
ako východisko pre určenie výšky náhrady škody podľa § 442 Občianskeho zákonníka, t. j. výšku
majetkovej ujmy, ktorá vznikla navrhovateľke v jej majetkovej sfére zmenšením jej majetkového stavu

a reprezentujúce majetkové hodnoty (v danom prípade všeobecný ekvivalent - peniaze), ktoré bolo
potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu.Pokiaľ odporca vytýka okresnému súdu, že mal vo veci pri posudzovaní nároku navrhovateľky aplikovať
moderačné ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka, ani túto námietku nepovažoval odvolací súd
za dôvodnú. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch hodných osobitného zreteľa,

ktoré musí súd starostlivo posudzovať. Bude to vtedy, ak na základe posúdenia okolností konkrétnej
veci súd dospeje k záveru, že uloženie povinnosti nahradiť škodu v plnom rozsahu by bolo v rozpore s
princípmi ekvity (spravodlivosti). Okresný súd v prejednávanej veci nezistil žiadne také dôvody hodné
osobitného zreteľa, aby uplatnil moderačné ustanovenie, preto ani nebolo potrebné toto odôvodňovať.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu, v prejednávanej veci nie sú zistené také výnimočné dôvody, pre ktoré

by priznanie náhrady škody v celom rozsahu by nezodpovedalo zásade ekvity. Odporca je obchodnou
spoločnosťou, autorizovanou opravovňou, navrhovateľka je pritom fyzickou osobou, preto vzhľadom na
okolnosti prípadu moderácia škody neprichádza do úvahy.

Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. určuje štruktúru odôvodnenia rozsudku prvostupňového sud v
jeho úplnej podobe. Odôvodnenie okresného súdu obsahuje všetky náležitosti podľa uvedeného

ustanovenia, je správne, úplné a presvedčivé, preto ani odporcom uplatnený odvolací dôvod podľa §
205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., spočívajúci v odňatí možnosti konať pred
súdom v dôsledku vadného (nedostatočného) odôvodnenia rozsudku okresného súdu, nie je uplatnený
oprávnene.

Okresný súd na svoje správne skutkové závery aplikoval správne právne predpisy, keďže ide o právne
vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o dielo podľa § 631 Občianskeho zákonníka, a to zo zvláštneho druhu
zmluvy o dielo podľa § 652 Občianskeho zákonníka - zmluvy o oprave a úprave vecí.

Odporca porušil svoje povinnosti z takejto zmluvy, spôsobom ako je uvedené vyššie, v dôsledku

čoho došlo k vzniku škody na majetku navrhovateľky, teda nastupuje občianskoprávna zodpovednosť
odporcu za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Okresný súd svojím dopĺňacím rozsudkom rozhodol aj o uplatnených nákladoch navrhovateľky,
ktoré je j vznikli s uplatnením pohľadávky na náhradu škody proti odporcovi. Ustanovenie § 121

ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje taxatívne príslušenstvo pohľadávky. Sú nimi úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklad y spojené s jej uplatnením.

Za náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením
pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúce vznik a

výškuškody,cestovnénákladyapod.).Tietonákladysamusiatýkať pohľadávkyamusiabyťvynaložené
na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.

Okresný súd rozhodol správne aj o tomto nároku navrhovateľky. Priznal jej z uplatneného nároku časť
z preukázaného nároku - znalečného pre znalca Ing. Pfeifera, a to v pomernej výške v takom pomere,

ako bola navrhovateľka úspešná pri samotnej pohľadávke.

Rozsudok okresného súdu v tejto časti je potom správny, keďže navrhovateľke bola priznaná samotná
pohľadávka proti odporcovi na náhradu škody čiastočne.

Okresný súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 v spojní s ustanovením § 151 ods.
7 O.s.p., t. j. priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsudku 32,21%. Vzhľadom na
výsledok konania je potom rozhodnutie okresného súdu v pomernej náhrade trov konania správny.
Okresný súd následne rozhodne aj o výške priznanej náhrady trov konania, a to s poukazom na
ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p., aj o náhrade trov odvolacieho konania, v ktorom mala navrhovateľka

plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.