Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/60/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111204299
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3111204299.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky K. W., štátnej

občianky Slovenskej republiky, bytom M., A. 2, v konaní zastúpenej Q.. Ľudovítom Štanglovičom,
advokátom, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3 proti odporcovi ARAVER a.s., so sídlom Trenčín, M. R.
Štefánika 26, IČO 00 679 291, v konaní zastúpenému JUDr. Andrejom Opetom, advokátom, so sídlom
Nové Mesto nad Váhom, Československej armády 80/18 o zaplatenie 10.620,82 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 7.020,82 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 16.09.2010 do zaplatenia.

II. Návrh navrhovateľky v časti o zaplatenie 3.600 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od
16.09.2010 do zaplatenia s a z a m i e t a .

III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 32,21 %.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde, po pripustení zmeny návrhu na začatie konania
súdom, domáhala od odporcu zaplatenia 7.020,82 eur ako ceny zaplatenej opravy svojho motorového
vozidla, 3.600,- eur ako trojmesačného nájomného, ktoré zaplatila za zabezpečenie náhradného

vozidla a 840,96 eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a 9 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 10.620,82 eur /7.020,82 eur + 3.600,- eur/ od 16.9.2010 do zaplatenia. Uviedla,
že dňa 11.12.2008 po predchádzajúcej havárii pristavila svoje motorové vozidlo do servisu odporcu
na opravu. Odporca vykonal zistenie rozsahu poškodenia vozidla, toto následne opravil a odporkyni
za vykonanie opravy vyfaktúroval 3.390,62 eur, ktoré navrhovateľka zaplatila. Následne po ďalšom
užívaní motorového vozidla prišlo v apríli 2010 k jeho poškodeniu, keď sa počas jazdy odlomil blok
motora vozidla. Po znaleckom skúmaní príčin poškodenia vozidla navrhovateľky rakúsky znalec zistil,

že predošlou haváriou došlo k posunutiu motorovej jednotky vozidla odzadu, pričom horná časť na
bloku motora predného návesu bola preťažená a vznikla trhlina v liatine, čím po najazdení určitého
počtu kilometrov sa tento dielec odlomil, zavesenie motora sa stalo nestabilné a odlomilo sa zavesenie
alternátora a aj ozubený remeň v kryte utrpel oder. K tomuto poškodeniu motora došlo v dôsledku
závady, ktorú neodborne vykonanou predchádzajúcou opravou odporca neodhalil a neodstránil. Škoda
na vozidle navrhovateľky tak vznikla v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním odporcu.
Škoda navrhovateľky predstavuje skutočná škoda 7.020,82 eur, ktorú navrhovateľka zaplatila za opravu

svojho vozidla s uvedením do predošlého stavu a skutočná škoda 3.600,- eur predstavujúca náklady
- nájomné 1.200,- eur mesačne na zabezpečenie náhradného vozidla po dobu tri mesiace. Ako
príslušenstvo tejto pohľadávky si navrhovateľka uplatňuje od odporcu zaplatenie úroku z omeškania
a tiež zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, konkrétne náklady za vypracovaniepredmetného znaleckého posudku rakúskym znalcom v sume 601,08 eur a 239,88 eur za preklad
uvedeného znaleckého posudku a ostatných listín.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Poukázal na to, že po havárii, ktorú
opravoval mala navrhovateľka do poškodenia vozidla, z ktorého si proti nemu uplatňuje náhradu škody,
s vozidlo ešte jednu haváriu, ktorá sa dotkla prednej časti jej vozidla a ktorú odporca neopravoval.
Navrhovateľka tiež medzičasom absolvovala s vozidlo servisné prehliadky a odporca je toho názoru,
že aj osoby, ktoré vykonávali tieto servisné prehliadky mali pri nich prísť na neodstránené poškodenie

vozidla navrhovateľky, ktoré mohlo viesť ku škode, ktorej náhradu si navrhovateľka uplatňuje. Otázkou
je teda, či aj tieto osoby neporušili svoje povinnosti a nie je tak daná ich zodpovednosť za škodu.
Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovateľka po oprave poškodenia, ktorú vykonal odporca, najazdila
s vozidlo ďalších 40.000,- km a ak by bol blok motora vozidla posunutý, muselo by sa to pri jazde prejaviť
zvýšenými vibráciami, hlukom a trasením. Odporca ďalej rozporoval výšku navrhovateľkou uplatňovanej
náhradyškody.Priopravepoškodeniavozidlabolnavozidlenavrhovateľkyvymenenýcelýmotor,pričom

je otázne, či to bolo potrebné alebo postačovala jeho oprava. Pokiaľ ide o náhradu škody za náklady,
ktoré mala navrhovateľka v súvislosti so zapožičaním náhradného vozidla, navrhovateľka podľa odporcu
nijako nepreukázala, že by vynaloženie takýchto nákladov bolo účelné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedka Ing. W. A., oboznámením obsahu nižšie

uvedených listín a fotodokumentácie a znalecké dokazovanie znalcom J.. V. W. a zistil tento skutkový
stav:

Podľa osvedčenia o evidencii /technický preukaz/ č. PA XXXXXX je navrhovateľka vlastníčkou
motorového vozidla VOLKSWAGEN GOLF, evidenčné číslo B výrobné číslo G zdvihový objem motora

1.896 cm3. Z výpisu z obchodného registra tunajšieho súdu na spoločnosť odporcu vyplynulo, že
odporca má v predmete svojej činnosti okrem iného aj predaj, údržbu a opravu motorových vozidiel.

Navrhovateľka vypovedala, že v decembri 2008 mala so svojím vozidlo nehodu, keď dostala šmyk na
zľadovatenej ceste a ľavou prednou časťou vozidla narazila do železného stĺpa s betónovým základom.

Vozidlo bolo po nehode pojazdné a tak bolo pristavené odporcovi na opravu. Z faktúry odporcu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 12.1.2009 vyplynulo, že odporca vyfakúroval navrhovateľke cenu opravy v sume
3.390,62 eur. Z faktúry ďalej vyplynulo, že zákazku na opravu vozidla prijal odporca dňa 11.12.2008 a
vozidlo navrhovateľky malo v tom čase najazdených 60261 km. Z výpovede odporkyne ďalej vyplynulo,
že po oprave vozidla užívala toto normálne ako predtým, nepociťovala žiadne vibrácie, nepočula žiadny

hluk a vozidlo sa správalo obvykle. Ďalšiu nehodu mala vo februári 2010, keď na zľadovatenej ceste
nedobrzdila vozidlo a ľahko narazila do vozidla jazdiaceho pred ňou. Zápismi o obhliadke poškodeného
motorového vozidla, ktoré dňa 2.3.2010 a 5.3.2010 vyhotovila B., s.r.o. bolo preukázané, že pri uvedenej
nehode bol na vozidle navrhovateľky zlomený predný nárazník, poškodený lak kapoty, zlomená predná
maska a mriežka nárazníka. Takéto poškodenie vyplynulo aj z fotodokumentácie poškodenia, ktorú

poskytla súdu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.. Poškodenie vozidla opravila spoločnosť Autoprofit, s.r.o..
Z faktúry č. FA10 XXXXXX, ktorú táto spoločnosť vystavila navrhovateľke za opravu vozidla na cenu
999,50 eur vyplynulo, že pri oprave boli vymenené na vozidle kryt predného nárazníku, mriežka chladiča
a na veku motorového priestoru boli vyrovnané nerovnosti. Navrhovateľka ďalej vypovedala, že po
oprave vozidla ho užívala až do apríla 2010, kedy došlo k tomu, že sa jej počas jazdy v Rakúsku,

kde pracovala, zosunul, resp. vypadol motor vozidla. Toto poškodenie nechala navrhovateľka opraviť
na Slovensku v júli 2011. Podľa faktúry č. 57/2011 vystavenej dodávateľom S AUTO B. M. dňa
21.9.2011 stála oprava poškodenia vozidla navrhovateľky z apríla 2010 spolu 7.020,82 eur s DPH /
z toho namontovaný použitý motor 1,9 C. 5.000,- eur bez DPH/. Príjmovým pokladničným dokladom
menovaného dodávateľa zo dňa 21.9.2010 bolo preukázané, že navrhovateľka túto cenu opravy

zaplatila. Na dopyt súdu B. M. - S AUTO listom zo dňa 29.4.2013 uviedol, že pôvodný motor z vozidla
navrhovateľky už nemá k dispozícii, nakoľko bol v nepoužiteľnom stave a tento dal v priebehu roka 2012
dokovošrotu.Dovozidlanavrhovateľkynamontovalpoužitýmotor,ktorýmalnajazdenýchcca90.000km
a zodpovedal stavu vozidla ako aj pôvodného zničeného motora. Tento použitý motor kúpil od súkromnej
osoby z havarovaného vozidla za cenu 3.200,- eur.

Zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľkou a V. B. dňa 5.4.2010 a faktúrou, ktorú menovaná vystavila
navrhovateľke dňa 30.6.2010 bolo preukázané, že navrhovateľka mala na základe zmluvy zapožičanéod menovanej v období od 5.4.2010 do 30.6.2010 osobné motorové vozidlo H. B. za mesačný paušál
1.200,- eur a za zapožičanie zaplatila spolu 3.600,- eur.

Podľa listiny - znaleckého posudku J.. A. W. W., rakúskeho súdneho znalca pre motorové vozidlá a
strojárstvo zo dňa 30.4.2010 účelom tohto posudku je určenie príčiny poškodenia motorového vozidla
navrhovateľky, ktoré nastalo začiatkom apríla 2010. Znalec po vykonaní obhliadky vozidla dospel k
záveru, že predošlou škodou z decembra 2008 na ľavej strane vpredu, to jest na blatníku, podbehu
kolesa a vnútre blatníka ako aj na kapote sa pri náraze s protiidúcim vozidlom jednotka motora

posunula dozadu, pričom horná časť bloku motora predného návesu bola preťažená. Pri tom prišlo k
odlomeniu v liatine bloku valca a ďalej používaním vozidla to jest nárazmi z blokov ako aj kmitaním
motora k zlomeniu dielca na bloku valca. Všetko ostané je výsledkom následkov. Podľa znalca pri
predošlej škode musel byť motor demontovaný, aby sa dala opraviť karoséria. Po oprave karosérie
ostal však motor neskontrolovaný, predovšetkým dielce návesu, čím prišlo k nezisteniu škody. Podľa
listu menovaného rakúskeho súdneho znalca navrhovateľke zo dňa 30.4.2010, ktorý je pripojený k

uvedenému znaleckému posudku, si znalec za podanie posudku vyúčtoval 601,08 eur.

Súdom ustanovený znalec Ing. V. W. podal vo veci písomný znalecký posudok č. 22/2012 zo dňa
26.6.2012, v ktorom uviedol, že pri poškodení vozidla navrhovateľky v apríli 2010 došlo k odlomeniu
dvoch z troch skrutkových spojení, ktoré tvoria spojenie držiaku motora s blokom motora /horného

závesu/ na pravej strane. Prišlo k nemu v dôsledku predchádzajúceho porušenia pevnosti materiálu
jedného závesného oka na bloku motora v liatine a druhého oka na držiaku motora z hliníkovej
zliatiny. Príčinou porušenia pevnosti materiálov v mieste závitov bolo skokové nadmerné silové
pôsobenie na tieto závity pri nehodách vozidla v minulosti. Po uvoľnení dvoch bodov uchytenia
na držiaku motora, ku ktorému došlo v apríli 2010, prišlo k pozičnej zmene motora a prevodovky

voči ostatným podskupinám, čo spôsobilo zapretie rozvodového remeňa, zmenu časovania ventilov
s následnou haváriou motora. Znalec ďalej vyslovil záver, že príčinou poškodenia vozidla v apríli
2010 boli neodstránené poškodenia pevnosti /štruktúry/ materiálov v okolí závitov uchytávacích miest
motora. S pravdepodobnosťou blízkou istote k narušeniu pôvodnej pevnosti materiálov prišlo pri prvej
havárii vozidla v novembri 2008. Tento záver vychádza zo skutkového stavu zisteného pri obhliadke

poškodeného vozidla a najpravdepodobnejšieho mechanizmu vývoja poškodenia a základe technickej
logiky a histórie poškodení a opráv vozidla. Medzi nehodou z novembra 2008 a v apríli 2010 existuje
podľa znalca jednoznačná a priama súvislosť v tom, že pri nehode v novembri 2008 vozidlo absolvovalo
časovo prvý a energeticky najsilnejší náraz v histórii jeho poškodení. Pri tejto kolízii bola podľa znalca
narušená pevnosť materiálu najmenej v liatine na bloku motora v mieste, kde sa priskrutkováva držiak

motora. Toto poškodenie však veľmi pravdepodobne nebolo voľným okom rozpoznateľné. Pri bežnej
vizuálnej kontrole okolia závitov na uchytenie držiaka motora veľmi pravdepodobne nebolo možné
odhaliť mikrotrhliny v štruktúre materiálu. Miniatúrne porušenie štruktúry, celistvosti materiálu, resp.
mikrotrhlín je možné pomocou špeciálnej superzlínavej farebnej tekutiny tak, že sa skúmaný povrch
vyleští na veľmi malú drsnosť a po nanesení diagnostickej kvapaliny sa táto v trhlinkách prejaví

viditeľnými štruktúrami, vlásočnicami. Na spoľahlivé odstránenie poruchy by bolo potrebné vymeniť
blok motora za nový a tiež vymeniť držiak alternátora. Pri oprave v decembri 2008 zostali v uchytení
motora chyby, ktoré v dlhodobom procese viedli k uvoľneniu motora v apríli 2010. Takými chybami
ale pravdepodobne neboli poškodené silenbloky, teda nesprávna poloha motora voči karosérii po
oprave, pretože to by sa počas jazdy prejavovalo vonkajšími znakmi - vibráciami, trhaním, hlučnosťou.

Technicky podstatnou neodstránenou príčinou môže byť len latentné narušenie pevnosti uchytenia vo
forme zmeny štruktúry materiálov a vzniku mikrotrhlín, čo uvádza aj znalec Ing. Pfeifer ako príčinu
havárie motora. Porušenie pevnosti závesných miest vo forme miniatúrnych prasklín nesprevádzajú
vonkajšie prejavy, pretože sa jedná o tzv. latentný stav, čo znamená, že ku odlomeniu závesov motora
neprišlo v celom rozsahu, ale postupným používaním sa mikrotrhliny zväčšujú, až kým sa nedosiahne

medzný stav v pevnosti spoja, po ktorom príde bez predchádzajúcich dlhodobejších varovných prejavov
ku skokovej totálnej deštrukcii spoja a uvoľneniu motora. Bežným používaním nie je možné zistiť ani
výskyt latentného poškodenia materiálu ani jeho aktuálny stav. Nehoda z novembra 2008 mohla a s
najväčšou pravdepodobnosťou aj začala proces dlhodobej a skrytej deštrukcie spojov uchytenia motora.
Dopravná nehoda z 1.3.2010 veľmi pravdepodobne urýchlila, resp. takmer dokončila odlomenie závesov

motora. Veľmi pravdepodobne však nebola podstatnou a jedinou príčinou poškodenia motora vozidla
navrhovateľky. Náraz vozidla 1.3.2010 bol ďalším silovým impulzom pôsobiacim v kritických miestach
uchytenia, ktorý skokovo zhoršil stav pevnosti v miestach uchytenia motora a značne urýchlil uvoľnenie
motora. Takmer isto však pri tejto havárii, vzhľadom na rozsah poškodenia a z neho dedukujúcu intenzitunárazu, tento jediný náraz by nenarušil základnú pevnosť materiálu v takom rozsahu, ktorý by po cca
1 mesiaci spôsobil uvoľnenie motora. Opravovňa Autoprofit s.r.o. nemusela zistiť poruchy v zavesení
motora, pretože pri oprave mriežky chladiča sa vôbec nemuseli, a nemali dôvod zaoberať sa zavesením

motora. V tom čase bolo už možné zistiť poruchy v materiáloch, pretože už veľmi pravdepodobne boli
dobre viditeľné, ale len za predpokladu, že by sa cielene odstrojil motor na strane rozvodov a účelovo
by sa kontrolovali kritické miesta. Znalec tiež uviedol, že medzi opravou vozidla po havárii 2008 a
opravou vozidla v marci 2010 bola vykonaná na vozidle v novembri 2009 servisná prehliadka /uvedené
vyplýva aj z posudku rakúskeho znalca J.. W., podľa ktorého servis po 90.000 km bol vykonaný na

Slovensku/. Nakoniec sa znalec vyjadril aj faktúre dodávateľa S AUTO B. M. za opravu poškodenia z
apríla 2010, keď konštatoval, že položky v tejto faktúre sa týkajú len opravy na odstránenie následkov
havárie rozvodov motora, teda výmeny poškodeného motora za použitý s prislúchajúcimi úkonmi /
výmena motorového oleja, filtra, chladiacej náplne/. Náklady na opravu vozidla považuje znalec za
primerané rozsahu poškodenia motora za predpokladu, že ťažiskovým poškodením motora bola havária
rozvodov so všetkými následkami: poškodenie ventilov, vačky rozvodov a jej uchytenia, ohnutie hlavy

valcov atď.. Ustanovený znalec J.. V. W. bol súdom v konaní vypočutý. Pri svojom výsluchu zotrval
na záveroch svojho znaleckého posudku č. 22/2012 a ďalej uviedol, že podľa faktúry spoločnosti
Autoprofit, s.r.o. a záznamov o obhliadke poškodenia motorového vozidla z 2. a 5.3.2010 poškodenie
vozidla navrhovateľky z februára 2010, ktoré opravovala spoločnosť Autoprofit, s.r.o. bolo len ľahkým
poškodením prednej hrany prednej kapoty vozidla z časti nárazníku a mriežky chladiča. Toto poškodenie

jednoznačne nebolo podľa znalca prvotnou príčinou poškodenia závesov motora vozidla navrhovateľky
a s najväčšou pravdepodobnosťou urýchlilo, asi aj výrazne, deštrukciu závesov motora ale aj bez
tejto nehody by nakoniec k odtrhnutiu motora došlo. Menovaná spoločnosť nemohla podľa znalca pri
uvedenej oprave zistiť poškodenie závesov motora vozidla navrhovateľky. Znalec ďalej uviedol, že na
opravu akú vykonával odporca na vozidle navrhovateľky neexistuje nijaký predpis, technická norma, či

nejaký jednotný technologický postup. Kontrola závesov motora, resp. ich poškodenie je tak špecifická
a skrytá porucha, že pri oprave vozidla v servise by musela byť výslovne hľadaná a poškodenie závesov
bysamuselocieleneoveriť.Voľnýmokomjepoškodeniezávesovmotorapraktickynezistiteľnéamuselo
by sa zisťovať špeciálnym postupom, ktorý znalec uviedol vo svojom posudku. Tento postup však podľa
znalca nie je časovo ani finančne náročný, jeho spoľahlivosť je nad 90 % ale podľa znalca nie je v

servise bežným úkonom pri takýchto opravách. Znalec ďalej vyslovil záver, že ak by odporca postupoval
pri oprave vozidla navrhovateľky s odbornou starostlivosťou, mal vzhľadom na rozsah poškodenia
vozidla a vzhľadom na to, o aký motor išlo /výkon, hmotnosť/ skontrolovať bezvadnosť bloku motora
pri závitoch uchytenia motora. Ak by sa zistili mikrotrhliny v liatine závesov motora na jeho bloku,
potom takýto nález jednoznačne indikuje nebezpečenstvo ich odtrhnutia a je len otázkou času, kedy k

tomu dôjde. Ďalej sa znalec opätovne vyjadril k oprave vozidla navrhovateľky, ktorú vykonal S AUTO
B. M.. Uviedol, že osobne motorové vozidlo navrhovateľky po tejto oprave nevidel a ani nevie aká
bola hodnota vozidla pred opravou a po oprave. Fakturovaná cena motora, ktorý menovaný použil
pri oprave sa mu však javí ako primeraná za predpokladu, že motor bol v dobrom stave a mal aj
príslušenstvo, t.j. alternátor, sacie potrubia a podobne. Podľa znalca sa teraz nedá spätne stanoviť, či

uvedená oprava viedla k zhodnoteniu vozidla navrhovateľky. K tomu by bolo potrebné vykonať ohliadku
vozidla po jeho poškodení. Podľa neho sa však opravou len vozidlo spojazdnilo a aj hodnota použitého
motora,ktorýbolpriopravedovozidlanavrhovateľkynamontovanývkonečnomdôsledkuklesla,pretože
bol namontovaný do havarovaného vozidla. Nakoniec znalec uviedol, že poškodený motor vozidla
navrhovateľky nikdy nevidel, nebol k dispozícii a pri odpovedi na otázku, či náklady na opravu vozidla

S AUTO B. M. zodpovedajú rozsahu poškodenia vozidla po odlomení bloku motora vychádzal zo
svojich odborných skúseností a s prihliadnutím na to, že k odtrhnutiu motora došlo počas jazdy. Vtedy
dochádza s najväčšou pravdepodobnosťou k rozladeniu ventilového rozvodu v dôsledku prešmyknutia
alebo roztrhnutia rozvodového remeňa, motor sa ešte niekoľkokrát pootočí cez prevodovku a kľukový
hriadeľ a následne dôjde k narazeniu piestov do ventilov, k rozlomeniu vačkového hriadeľa a pomerne

často aj k ohnutiu hlavy valcov. Takéto poškodenie sa dá opraviť buď tým, že sa motor vymení alebo
sa rozoberie a jednotlivé poškodenia sa odstránia. Vzhľadom na cenu normohodín a nutnosť použitia
originálnych nových dielov pri druhej oprave sú náklady pri oboch typoch opravy zhruba porovnateľné.

Z listu spoločnosti Porsche B. s.r.o. zo dňa 10.4.2013 vyplynulo, že postup kontroly vozidiel pred a

po oprave po havárii predpisuje výrobca v Dielenskej príručke opráv karosérií. Podľa nej pri opravách
havarovaných vozidiel často zostávajú prehliadnuté poškodenia podvozku alebo zavesenia agregátu
motora, ktoré môžu za určitých okolností neskôr spôsobiť ďalšie závažné poškodenia. Po nehodách,
pri ktorých bolo vozidlo značne postihnuté je treba zvlášť starostlivo medzi iným skontrolovať aj to, činedošlo k poškodeniu zavesenia motora, prevodovky, náprav a výfuku. Menovaná spoločnosť k tomu
dodala, že kontroly uvedené v Dielenskej príručke sa majú vykonávať bežne dostupnými dielenskými
prostriedkami, to znamená, že sa jedná o kontrolu zrakom. Spoločnosť ďalej v liste zo dňa 24.4.2013

uvádza, že existuje veľké množstvo nedeštruktívnych metód na zisťovanie trhlín použiteľných hlavne
v laboratórnej praxi. Výrobca žiadnu z nich, teda ani zisťovanie mikrotrhlín vysokozlínavou kvapalinou
nepredpisuje. Aj svedok Ing. W. A., vedúci servisu odporcu na prevádzke v Nitre, vypovedal, že pri
oprave vozidla, ktoré bolo poškodené nárazom do prednej časti, kde je uložený motor, sa kontroluje aj
prípadné poškodenie zavesenia motora a to vizuálne. Žiadna osobitná metóda kontroly sa nepoužíva.

Opravy vykonávajú podľa dielenskej príručky a predpisu výrobcu, pričom nikdy nevykonávali skúšku
na prítomnosť mikrotrhlín v zliatine. Ak sa aj zistili v materiály nejaké mikrotrhliny, napríklad dôsledkom
presakovania vody alebo inej kvapaliny, tak sa príslušný materiál odoslal na skúšku tretej osobe, ktorá
vykonala na existenciu mikrotrhlín expertízu. Svedok ďalej vypovedal, že vozidlo ako má navrhovateľka,
s daným motorom, je predpísaný tzv. R. life servisný interval, teda, že vozidlo sa skontroluje po najazdení
30.000 km alebo po 2 rokoch, podľa toho čo nastane skôr. Pri tejto servisnej prehliadke sa vizuálne

skontrolujú všetky podvozkové časti, motor, prevodovka, závesy, spoje, skúmajú sa prípadné odreniny,
tesnosť, manžety a podobne.

Z písomnej komunikácie medzi účastníkmi /listy právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 26.8.2010,
30.9.2010; listy právneho zástupcu odporcu zo dňa 22.9.2010, 12.11.2010/ vyplynulo, že navrhovateľka

vyzvala odporcu na náhradu škody, ktorá jej vznikla na vozidle v dôsledku neodborne vykonanej
opravy do dňa 10.9.2010. Konkrétne navrhovateľka od odporcu požadovala zaplatenie 8.046,23 eur
ako nákladov na opravu svojho vozidla, 6.000,- eur ako nákladov na zabezpečenie náhradného
vozidla po dobu 5 mesiacov pri nájomnom 1.200,- eur/mesiac, 601,08 eur ako nákladov za znalecký
posudok rakúskeho súdneho znalca a 210,- eur za preklad tohto znaleckého posudku. Odporca na

výzvu navrhovateľky odpovedal, že jej uplatnený nárok považuje za nepreukázaný, nedôvodný a
neopodstatnený. Podľa neho oprava vozidla, ktorú vykonal bola riadna, vozidlo bolo bez vád odovzdané
navrhovateľke a táto žiadnu reklamáciu vád opravy neuplatnila. Poukázal na to, že navrhovateľka mala
dňa 1.3.2010 pri 100346 km opätovne haváriu s poškodením prednej časti vozidla, pričom opravu
poškodenia odporca nevykonával, ale ju vykonala spoločnosť Autoprofit, s.r.o.. Po najazdení 103100

km nastalo poškodenie motora vozidla navrhovateľky, z ktorého si uplatňuje nároky voči odporcovi.
Znalecký posudok rakúskeho znalca, ktorým odôvodňuje navrhovateľka svoje nároky voči odporcovi,
však nemá žiadnu známku o havárii, ktorú opravovala spoločnosť Autoprofit, s.r.o., hoci po tejto oprave
do poškodenia motoru vozidla navrhovateľky ubehol približne 1 mesiac a vozidlo najazdilo 2754 km.
Odporca preto so závermi znaleckého posudku rakúskeho znalca nesúhlasí a opätovne poukazuje na

to, že on opravu vozidla navrhovateľky vykonal riadny spôsobom, s odbornou starostlivosťou a v súlade
so zákonom.

Odporca navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním si všetkých dokumentov od spoločnosti Autoprofit,
s.r.o., ktoré sa týkajú vykonania servisnej prehliadky vozidla navrhovateľky vykonanej dňa 27.10.2009

za účelom zistenia, či bolo pri vykonaní servisnej prehliadky skontrolované i uchytenie motora a tiež
vyžiadaním si listiny od importéra vozidiel VOLKSWAGEN, z ktorej bude vyplývať predpísaný postup
pri vykonávaní pravidelných servisných prehliadok. Uvedené dôkazy súd nevykonal, keď s ohľadom
na výpovede znalca J.. W. a svedka J.. A. nepovažoval otázku, ktorú týmto dôkazným prostriedkom
chcel odporca preukazovať za podstatnú pre rozhodnutie vo veci /viď. nižšie zdôvodnenie/. Rovnako tak

súd nevykonal ani ďalšie návrhy odporcu na doplnenie dokazovania, keď tento žiadal vo veci vykonať
kontrolné znalecké dokazovanie s poukazom na rozpory medzi znaleckým posudkom rakúskeho znalca
a znaleckým posudkom znalca Ing. W. a tiež s ohľadom na to, že vec konzultoval s dvomi znalcami,
ktorí mu uviedli, že jednoznačná príčina poškodenia uchytenia motora vozidla navrhovateľky sa nedá
určiť. Tiež odporca žiadal vykonať znalecké dokazovanie na otázku, či opravou vozidla navrhovateľky po

predmetnej škode nedošlo k zhodnoteniu jej motorového vozidla a tiež na otázku ceny zošrotovaného
poškodeného motora vozidla navrhovateľky, ktoré otázky majú vplyv na ustálenie skutočnej škody, ktorá
navrhovateľke vznikla. Uvedené dôkazy súd nepovažoval za potrebné vykonať a to s prihliadnutím na
vyjadrenia znalca J.. W. i J.. B. M. - S AUTO /bližšie viď. nižšie zdôvodnenie/. Okrem toho kontrolné
znalecké dokazovanie by mohol súd nariadiť len v prípade, že by odporca dôvodným spôsobom

spochybnil závery znaleckého posudku znalca J.. W., napríklad tým, že by súdu predložil ako listinný
dôkaz iných znalecký posudok, prípadne aspoň odborné vyjadrenie iného súdneho znalca, ktoré by
sa so závermi znalca J.. W. rozchádzali. Toto odporca neurobil a závery znaleckého posudku J.. W.
spochybňoval len základe ústnych vyjadrení dvoch znalcov, ktoré nijako nepreukázal.Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a
v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

Podľa § 652 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne
objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci;
zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Opravou
veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej
opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,

uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., v znení

účinnom ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr navrhovateľa na odporcu, ako dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na náhradu škody je dôvodný čiastočne, a to v časti o

zaplatenie náhrady škody v sume 7.020,82 eur s príslušenstvom za náklady vynaložené v súvislosti s
opravou poškodenia motoru jej vozidla po nehode v apríli 2010.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka v decembri 2008, keď dostala šmyk na
zľadovatenej ceste, ľavou prednou časťou vozidla narazila do železného stĺpa s betónovým základom.

PodľasúdomustanovenéhoznalcaIng.W.prišlopritejtonehodekporušeniupevnostimateriálujedného
závesného oka na bloku motora v liatine a druhého oka na držiaku motora z hliníkovej zliatiny. T. znalec
J..W.,ktoréhoposudokbolvtomtokonanípredloženýakolistinnýdôkaz,sícedospelvosvojomposudku
k inému záveru, pokiaľ ide o následky havárie z decembra 2008 na bloku motora /jednotka motora
sa posunula dozadu, pričom horná časť bloku motora predného návesu bola preťažená, následkom

čoho prišlo k odlomeniu v liatine bloku valca a ďalej používaním vozidla to jest nárazmi z blokov ako aj
kmitaním motora k zlomeniu dielca na bloku valca/ ale súd mal za to, že následky havárie z decembra
2008 správne stanovil znalec J.. W., pretože ako on konštatoval posunutie bloku motora by sa prejavilo
počas jazdy vibráciami, trhaním, hlučnosťou a navrhovateľka vo svojej výpovedi takéto prejavy pri
užívaní vozidla vylúčila.

Opravu poškodenia vozidla navrhovateľky z decembra 2008 vykonal na základe jej objednávky odporca.
Na túto opravu vykonanou odporcom je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o
zmluve o dielo a to tak všeobecné ustanovenia týkajúce sa tohto typu zmluvy /§ 631 a § 633/ ako aj
osobitné ustanovenia týkajúce sa zmluvy o oprave a úprave veci ako osobitného typu zmluvy o dielo /§

652/. Účastníci konkludentnou formou uzatvorili zmluvu o oprave veci - poškodenia motorového vozidla
navrhovateľky. Povinnosťou odporcu ako zhotoviteľa v zmysle § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka
bolo vykonať danú opravu riadne. Riadne vykonanie opravy veci Občiansky zákonník nedefinuje, avšak
v súlade s právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov je to také vykonanie opravy, pri ktorejzhotoviteľ postupuje pri oprave veci s odbornou starostlivosťou, teda spôsobom, aký sa obvykle pri
vykonávaní takéhoto diela k tomu kvalifikovanými osobami očakáva. V konaní ustanovený znalec Ing.
W. konštatoval, že pri danej oprave motorového vozidla navrhovateľky odporca s takouto odbornou

starostlivosťou nepostupoval, pretože vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla a vzhľadom na to, o
aký motor išlo /výkon, hmotnosť/ mal odporca skontrolovať bezvadnosť bloku motora pri závitoch
uchytenia motora. Odporca pravdepodobne vykonal len vizuálnu kontrolu bezvadnosti bloku motora,
ale podľa znalca Ing. W. toto poškodenie veľmi pravdepodobne nebolo voľným okom rozpoznateľné
a miniatúrne porušenie štruktúry, celistvosti materiálu, resp. mikrotrhlín bolo možné odhaliť pomocou

špeciálnej superzlínavej farebnej tekutiny tak, že sa skúmaný povrch vyleští na veľmi malú drsnosť a
po nanesení diagnostickej kvapaliny sa táto v trhlinkách prejaví viditeľnými štruktúrami, vlásočnicami.
Takúto kontrolu bezvadnosti bloku motora odporca nevykonal. Odporca sa bránil tým, že vykonanie
kontroly týmto spôsobom mu nepredpisuje ani dielenská príručka výrobcu vozidla, ktorá sa pri opravách
vozidiel používa a tento spôsob kontroly sa ani v jeho servisoch a ani v iných autorizovaných servisoch
na Slovensku nevykonáva, kontroluje sa len vizuálne ako to vyplynulo aj z listov importéra Porsche

Slovakia s.r.o. a z výpovede svedka Ing. A.. S uvedeným súd nemôže súhlasiť. Aj keď je pravdou,
že dielenská príručka, na ktorú sa odvolával odporca nepredpisuje vykonanie kontroly uchytenia
motora pomocou vysokozlínavej kvapaliny, tak podľa jej textu pri opravách havarovaných vozidiel často
zostávajú prehliadnuté poškodenia podvozku alebo zavesenia agregátu motora, ktoré môžu za určitých
okolností neskôr spôsobiť ďalšie závažné poškodenia a preto po nehodách, pri ktorých bolo vozidlo

značne postihnuté je treba zvlášť starostlivo medzi iným skontrolovať aj to, či nedošlo k poškodeniu
zavesenia motora, prevodovky, náprav a výfuku. Z uvedeného textu dielenskej príručky je zrejmé, že
výrobca nepredpisuje pre kontrolu zavesenia motora pri oprave poškodenia vozidla nejaký špecifický
spôsob, teda či má byť kontrola vykonaná vizuálne, či vysokovzlínavou kvapalinou, či iným spôsobom.
Predpisuje len zvlášť starostlivo túto kontrolu vykonať. Podľa názoru súdu takáto starostlivá kontrola

musí byť urobená inými prostriedkami ako len vizuálne a teda napríklad aj pomocou vysokozlínavej
kvapaliny. Tento záver súd prijal s ohľadom na to, že porušenie zavesenia motora môže mať charakter
mikrotrhlín, ktoré narušujú pevnosť materiálu a ktoré nie je možno vizuálne zistiť. Okrem toho sa u
odporcu jedná o osobu autorizovaného predajcu a servisu vozidiel VOLKSWAGEN /ako bolo aj vozidlo
navrhovateľky/, ktorý by mal disponovať dostatočnými odbornými vedomosťami a skúsenosťami, ktoré

pri takom poškodení vozidla ako bolo poškodenie vozidla navrhovateľky z decembra 2008 musí viesť
odporcu k záveru, že sa na uchytení motora mohli vytvoriť okom neviditeľné porušenia materiálu,
ktoré pri ďalšom používaní vozidla môžu viesť k deštrukcii uchytenia motora. Navrhovateľka, ktorá
zadala opravu poškodenia vozidla práve odporcovi ako autorizovanému servisu mohla oprávnene
a dôvodne očakávať, že takýmito vedomosťami a skúsenosťami odporca disponuje a s ohľadom

na ne bude voliť spôsob opravy poškodenia. Na ostatok súd prihliadol aj ku skutočnosti, že podľa
názoru znalca je skúška mikrotrhlín vysokozlínavou kvapalinou lacná, rýchla a má viac ako 90 %
úspešnosť. Tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že ak mal odporca pri oprave poškodenia vozidla
navrhovateľky postupovať s odbornou starostlivosťou, a teda v zmysle dielenskej príručky mal pri oprave
zvlášť starostlivo skúmať bezvadnosť zavesenia agregátu motora, mal tak urobiť iným, preukázanejším

spôsobom ako len vizuálnou kontrolou, teda napríklad aj pomocou vysokozlínavej kvapaliny. Ak tak
nepostupoval, nevykonal opravu poškodenia vozidla navrhovateľky s odbornou starostlivosťou, riadne,
čím porušil právnu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zavinenie škodcu na porušení právnej povinnosti sa v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
prezumuje.

Pokiaľ ide o vznik škody na vozidle navrhovateľky, znaleckým posudkom J.. W. bolo preukázané, že
porušenie pevnosti závesných miest vo forme miniatúrnych prasklín, ktoré nastalo pri havárii vozidla
navrhovateľky v decembri 2008 a nebolo zo strany odporcu odstránené pri oprave vozidla, sa postupným
používaním vozidla ďalej zväčšovalo, až kým sa nedosiahol medzný stav v pevnosti spoja, po ktorom

prišlo ku skokovej totálnej deštrukcii spoja a uvoľneniu motora. Toto sa podľa výpovede navrhovateľky
stalo počas jazdy vozidlom v apríli 2010. Uvedené poškodenie - uvoľnenie motora, ak k nemu
došlo počas jazdy, je podľa znalca Ing. W. sprevádzané rozladením ventilového rozvodu v dôsledku
prešmyknutia alebo roztrhnutia rozvodového remeňa, narazením piestov do ventilov, rozlomením
vačkového hriadeľa a pomerne často aj ohnutím hlavy valcov. Poškodenie vozidla, ktoré nastalo v apríli

2010 dala navrhovateľka preukázane opraviť B. M. S AUTO, za ktorú opravu navrhovateľka zaplatila
7.020,82 eur s DPH. Uvedená suma predstavuje podľa súdu skutočnú škodu navrhovateľky v zmysle
ustanovení § 442 Občianskeho zákonníka. Účelom a zmyslom ustanovení Občianskeho zákonníka
o náhrade škody je, aby bola poškodenému v plnej miere kompenzovaná majetková ujma, ktorú priškodovej udalosti utrpel. V tomto zmysle preto nemožno ponechať bez povšimnutia všetky náklady,
ktoré mal poškodený s tým, aby svoju poškodenú vec uviedol do pôvodného stavu. Vynaloženie týchto
nákladov tak v konečnom dôsledku predstavuje na strane poškodeného majetkovú ujmu, skutočnú

škodu, ktorá by mu mala byť nahradená. K výške tejto škody sa vyjadril aj znalec J.. W., ktorý uviedol,
že položky vo faktúre B. M. S AUTO na 7.020,82 eur za opravu vozidla sa týkajú len odstránenie
následkovhavárierozvodovmotoravozidlanavrhovateľky,tedavýmenypoškodenéhomotorazapoužitý
s prislúchajúcimi úkonmi /výmena motorového oleja, filtra, chladiacej náplne/. Náklady na opravu vozidla
považoval znalec za primerané rozsahu poškodenia motora. Aj keď sa podľa znalca nedá spätne

stanoviť, či uvedená oprava viedla k zhodnoteniu vozidla navrhovateľky, znalec vyjadril presvedčenie,
že opravou sa len vozidlo navrhovateľky spojazdnilo a aj hodnota použitého motora, ktorý bol pri
oprave do vozidla navrhovateľky namontovaný v konečnom dôsledku klesla, pretože bol namontovaný
do havarovaného vozidla. S ohľadom na tieto závery znalca a skutočnosť, že podľa vyjadrenia B. M.
S AUTO bol do vozidla navrhovateľky namontoval použitý motor, ktorý mal najazdených cca 90.000
km a zodpovedal stavu vozidla ako aj pôvodného zničeného motora, súd uzatvára, že náklady, ktoré

navrhovateľky vynaložila na opravu poškodenia jej vozidla B. M. S AUTO boli účelne vynaložené a
vykonanou opravou nebolo vozidlo navrhovateľka zhodnotené. Náklady 7.020,82 eur preto predstavujú
skutočnú škodu navrhovateľky.

Nakoniec sa súd zaoberal príčinnou súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti odporcu a

vzniknutou škodou navrhovateľky. D. J.. W. vyslovil záver, že príčinou poškodenia vozidla navrhovateľky
v apríli 2010 boli neodstránené poškodenia pevnosti /štruktúry/ materiálov v okolí závitov uchytávacích
miest motora, ktoré neboli opravené pri oprave, ktorú vykonával odporca. Medzi nehodou z novembra
2008 a v apríli 2010 existuje podľa znalca jednoznačná a priama súvislosť v tom, že pri nehode v
novembri 2008 vozidlo absolvovalo časovo prvý a energeticky najsilnejší náraz v histórii jeho poškodení

a pri tejto kolízii bola podľa znalca narušená pevnosť materiálu na bloku motora v mieste, kde sa
priskrutkováva držiak motora. Podľa názoru súd tak existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti odporcu, ktorý pri oprave poškodenia vozidla navrhovateľky nepostupoval riadne,
s odbornou starostlivosťou a neodstránil poškodenia pevnosti materiálov uchytenia motora a vznikom
škody, ktorá na vozidle navrhovateľky nastala v apríli 2010, keď došlo k uvoľneniu motora.

Odporca poukazoval v súvislosti s poškodením vozidla navrhovateľky v apríli 2010 na dopravnú nehodu,
ktorú mala navrhovateľka s vozidlom 1.3.2010. Znalec J.. W. vyslovil názor, že táto nehoda veľmi
pravdepodobne urýchlila, resp. takmer dokončila odlomenie závesov motora. Vzhľadom na rozsah
poškodenia, ktorý vyplynul z fotodokumentácie, zápisov o obhliadke poškodeného motorového vozidla

vyhotovených Slovexpertou, s.r.o. a z faktúry č. H XXXXXX, ktorú spoločnosť Autoprofit, s.r.o. vystavila
za opravu poškodenia vozidla z 1.3.2010, tento jediný náraz by podľa znalca nenarušil základnú pevnosť
materiálu v takom rozsahu, ktorý by po cca 1 mesiaci spôsobil uvoľnenie motora. Súd preto uzatvára, že
medzi dopravnou nehodou navrhovateľky z 1.3.2010 a škodou na vozidle navrhovateľky z apríla 2010
nie je príčinná súvislosť.

Odporca ďalej poukazoval aj na prípadnú zodpovednosť spoločnosti Autoprofit, s.r.o., ktorá vykonávala
na vozidle navrhovateľky opravu poškodenia z 1.3.2010 a ktorá neodhalila poškodenia pevnosti /
štruktúry/ materiálov v okolí závitov uchytávacích miest motora, ktoré malo pôvod v nehode z novembra
2008. Ani táto obrana odporcu však nebola dôvodná, pretože podľa znalca J.. W. menovaná spoločnosť

sa pri vykonávaní opravy vôbec nemusela, a nemala dôvod zaoberať sa zavesením motora. V čase
opravy bolo už možné podľa znalca zistiť poruchy v materiáloch, pretože už veľmi pravdepodobne
boli dobre viditeľné, ale len za predpokladu, že by sa cielene odstrojil motor na strane rozvodov
a účelovo by sa kontrolovali kritické miesta. Keďže však poškodenie vozidla navrhovateľky, ktoré
menovaná spoločnosť opravovala bolo podľa vykonaného dokazovania len ľahké /poškodenie prednej

hrany prednej kapoty vozidla, časti nárazníku a mriežky chladiča/ nemohla mať táto spoločnosť žiadne
indície svedčiace o porušení zavesenia motora a preto nebolo jej povinnosťou skúmať bezvadnosť
zavesenia agregátu motora /tak ako mal túto povinnosť vzhľadom na rozsah poškodenia odporca pri
opravepoškodeniaznovembra2008/.Rovnakýzáversatýkaajďalšejobranyodporcu,ktorýpoukazoval
na to, že navrhovateľka v období medzi nehodou z novembra 2008 a apríla 2010 absolvovala pravidelnú

servisnú prehliadku, pri ktorej tiež poškodenie zavesenia motora nebolo zistené. Ako vyplynulo z
výpovedesvedkaIng.A.,priservisnejprehliadkesavizuálneskontrolujúvšetkypodvozkovéčasti,motor,
prevodovka, závesy, spoje, skúmajú sa prípadné odreniny, tesnosť, manžety a podobne. Podľa názoru
súdu teda nie je žiadny dôvod, aby pri takejto servisnej prehliadke sa cielene odstrojil motor na stranerozvodov a účelovo by sa kontrolovali kritické miesta, čo znalec Ing. W. považoval za potrebné k zisteniu
poškodenia zavesenia motora.

Na základe uvedených záverov mal súd za to, že boli splnené všetky podmienky zodpovednosti
odporcu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke, tak ako vyplývajú z ustanovenia § 420 ods. 1 O.s.p.,
teda porušenie právnej povinnosti odporcom, vznik škody navrhovateľke a príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti odporcu a škodou, ktorá vznikla navrhovateľke. Návrh navrhovateľky na
zaplatenie náhrady škody v sume 7.020,82 eur je tak dôvodný.

Popri istine náhrady škody 7.020,82 eur má navrhovateľka právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania
z danej sumy. V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platí, že dlžník, ktorý nesplní svoj
dlh riadne a včas je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis.
Keďže splatnosť náhrady škody zákon nestanovuje a nebola ani medzi účastníkmi dojednaná, platí

v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, že odporca bol povinný svoj dlh splniť prvého dňa po tom,
čo ho o plnenie navrhovateľka požiadala. Vzájomnou písomnou komunikáciou medzi účastníkmi bolo
preukázané, že navrhovateľka vyzvala listom odporcu na náhradu škody do 10.9.2010. Keďže odporca
v tejto lehote náhradu škody navrhovateľke nezaplatil, dostal sa so splnením svojho dlhu odo dňa
11.9.2010 do omeškania a navrhovateľke od toho dňa patria aj úroky z omeškania zo sumy náhrady

škody. Navrhovateľka si návrhom úroky z omeškania uplatnila až odo dňa 16.9.2010, a keďže bol
súd v tomto smere jej návrhom viazaný a v uvedenom dni už bol odporca v omeškaní, priznal súd
navrhovateľke úroky z omeškania od 16.9.2010 do zaplatenia a to vo výške 9 % ročne, ktorá výška
zodpovedá nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., keď je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

Čo sa týka druhej časti navrhovateľkou uplatnenej pohľadávky na náhradu skutočnej škody, sumy
3.600,- eur ako nákladov na zapožičanie náhradného vozidla, tu návrh navrhovateľky nepokladal súd
za dôvodný. Je nepochybné, že náklady, ktoré musel poškodený vynaložiť na vypožičanie motorového

vozidla za dobu, kedy svoje poškodené vozidlo nemal k dispozícii a nemohol ho používať, sú skutočnou
škodou a to v časti, ktorá presahuje náklady, ktoré by inak poškodený vynaložil na prevádzkovanie
svojhovlastnéhomotorovéhovozidla.Škodcajepovinnýtakútoškodupoškodenémunahradiť,avšaklen
v tom rozsahu, v akom boli tieto náklady zo strany poškodeného vynaložené nutne a účelne. Od škodcu
nemožno spravodlivo požadovať, aby uhradil náklady na vypožičanie akéhokoľvek náhradného vozidla /

napríklad vyššej triedy, vyšších jazdných a bezpečnostných vlastností a podobne ako je poškodené
vozidlo/, za ľubovoľne dlhú dobu a bez ohľadu na obvyklé náklady na vypožičanie vozidla v danom
mieste a čase. Škodca je v zásade povinný z titulu svojej zodpovednosti uhradiť poškodenému len také
náklady na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené na vypožičanie náhradného vozidla,
ktoré je porovnateľné s vozidlom poškodeným a len za dobu nevyhnutne potrebnú /teda čas, ktorý

si objektívne vyžadovala oprava poškodeného vozidla/, pričom tieto náklady musia byť porovnateľné
s nákladmi, ktoré si v danom mieste a čase vyžaduje prenájom obdobného motorového vozidla od
osoby, ktorá má prenájom vozidiel v predmete svojej činnosti. Navrhovateľka na preukázanie dôvodnosti
svojho uplatneného nároku na zaplatenie 3.600,- eur súdu predložila len zmluvu, ktorú mala uzatvorenú
s fyzickou osobou a faktúru od tejto osoby vystavenú na uvedenú sumu. Z týchto listín nemal súd

za preukázané splnenie vyššie uvedených podmienok, za ktorých by mohol priznať navrhovateľke
právo na zaplatenie skutočnej škody za náklady na zapožičanie náhradného vozidla. Z týchto listín
nevplynulo, či zapožičané náhradné vozidlo bolo obdobné poškodenému vozidlu navrhovateľky a ani to,
či doba zapožičania /tri mesiace/ bola nevyhnutne potrebnou. Z týchto listín tiež nevyplynulo, či osoba,
od ktorej mala navrhovateľka vozidlo zapožičané má v predmete svojej obchodnej činnosti prenájom

motorových vozidiel, resp. aké boli ceny prenájmu motorových vozidiel od takýchto osôb v danom mieste
a čase. Na preukázanie všetkých týchto skutočností navrhovateľka ani nenavrhla súdu vykonať nejaké
dokazovanie. Preto súd nevyhnutne dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že
náklady 3.600,- eur, ktoré mala na zapožičanie náhradného vozidla boli nevyhnutne a účelne vynaložené
a teda sú skutočnou škodou, za ktorú odporca zodpovedá.

Na základe uvedených záverov súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu škody v
sume 7.020,82 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.9.2010 do zaplatenia a vo zvyšnejčasti o zaplatenie náhrady škody v sume 3.600,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od
16.9.2010 návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo, v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p, podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania
rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú
zlomkom alebo percentom a po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania

súd samostatným uznesením. V danej právnej veci bola v konaní pomerne úspešnejšia navrhovateľka,
keď súd vyhovel jej návrhu v časti o zaplatenie 7.020,82 eur s príslušenstvom a zamietol ho v časti o
zaplatenie 3.600,- eur s príslušenstvom. Pomer úspechu navrhovateľky predstavuje 32,21 % (7.020,82
eur priznané - 3.600 eur zamietnuté = 3.420,82 eur, čo v pomere k predmetu konania 10.620,82
eur predstavuje 32,21 %/. Súd preto v rozsudku uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 32,21 %, pričom konkrétna suma náhrady trov konania bude stanovená

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa navrhovateľ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.