Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Segeč

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/474/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112200261
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112200261.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o.,
Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05
Bratislava,IČO:35940875,protipovinnémuZ.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom:U.XX,XXXXXC.C.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka
4, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 38/12 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške

2070,77-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
5Er/10/2012-9 zo dňa 10.01.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol podľa § 44 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný

poriadok“) žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučné konanie je vedené
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., sp.zn.: IIA0610046 zo dňa 19.09.2011. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym
predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným dňa 28.09.2006. Rozhodcovská doložka

upravená v čl.9.2 Obchodných podmienok pre úver, stanovuje riešenie sporov dohodou, v prípade
nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Poštovej banky, a.s. na riešenie vzájomných sporov v
rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s.. Po preskúmaní zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, túto okresný súd
považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa príslušných ustanovení zákona č.258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, čo aj napriek prípadnej klauzuly o aplikácii Obchodného zákonníka nie je

žiadnou prekážkou aj na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len ako
„OZ“), medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, a to vychádzajúc
zo subsidiarity OZ. Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“), ako aj na rozhodnutie
Súdneho dvora vo veci ASTURCOM. Ďalej poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka v zmluve
o úvere nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná, vzhľadom na jej zaradenie do všeobecných

podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere, že spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a núti
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Okresný súd v dôsledku toho
považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, priečiacu sa dobrým mravom, kde výkon práv a
povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený v celom rozsahu
odvolanie, v ktorom z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a že sa mu ako účastníkovi konania postupom prvostupňového súdu odňala
možnosť konať pred súdom, okrem iného namietal, že:
- právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný
súd s ním musí nakladať rovnako, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a uplatnil by
rozdielny procesný postup,

- v rámci skúmania zákonných predpokladov pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne
závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania
sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné
chyby a nedostatky exekučného titulu,

- pokiaľ ide o úverové zmluvy, skúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je
možné len čo sa týka dôvodu uvedeného § 45 ods.1 písm. c) zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej aj ako „ZoRK“); z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je
viazaný na plnenie, a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá
skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.

Rozhodujúce bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonávané, odporuje alebo neodporuje dobrým
mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie,
- úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou
bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike,
- poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 3M Cdo/11/2010 zo dňa

26.09.2011,
- § 93b ods.1 zákona č.483/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zakotvoval
povinnosť bánk ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i zo zmluvy o úvere) budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom

konaní.Textrozhodcovskejdoložkyneobsahovalžiadnualternatívukrozhodcovskémukonaniuvsúlade
so zákonnou definíciou rozhodcovskej zmluvy v ZoRK. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a
dojednanánazákladesplneniazákonnejpovinnostibankyaakotaká nemôžepredstavovaťneprijateľnú
podmienku.
V závere odvolania oprávnený navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Povinná sa k podanému odvolaniu vyjadrila v tom zmysle, že svoj dlh voči Poštovej banke, a.s. chce
splácať pravidelne. Navrhla, aby súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, nakoľko
svoj dlh už začala splácať a v prípade začatia exekúcie by sa jej dlh neúmerne zvyšoval.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4
zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 02.01.2012 návrh na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi- JUDr. Eleonóre Noskovej. Súdny exekútor požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn. IIA0610046 zo dňa 19.09.2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2011 a vykonateľnosť dňa 21.11.2011. Z exekučného titulu je
zrejmé, že rozhodcovský rozsudok vyhovel všetkým nárokom oprávneného, ktoré si tento uplatnil z titulu

uzatvorenej zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštovou bankou,
a.s.) a povinným dňa 28.09.2006. V zmysle bodu 9.2 Obchodných podmienok pre úver, zmluvné
strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základealebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská arbitrážna a
mediačná, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa tomuto rozhodnutiu

podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského
konania je Bratislava.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy (ods.1).
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.2).
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.3).

Podľa § 53 ods.1 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods.4 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa článku 3 bodu 1 Smernice platí, že zmluvné dojednanie je považované za neprimerané či
zneužívajúce vtedy, ak nebolo dohodnuté individuálne a vtedy keď v rozpore s požiadavkou primeranosti

spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy, v
neprospech spotrebiteľa.

Z Exekučného poriadku vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či nie je
prekážka, pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným

právom. Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci
rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva
neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju
právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto
skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie (resp. zamietnutie žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho
neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať. Odvolací súd preto konštatuje,
že exekučný súd sa mal v danej veci prednostne zaoberať platnosťou rozhodcovskej doložky,
pretože priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom by nemuselo byť v zásade rozporné s platným
právom, resp. odporujúce dobrým mravom. Napriek tomuto odvolací súd považuje vydané rozhodnutie

exekučného súdu za vecne správne, aj keď čiastočne z iných dôvodov, pretože je preukázateľné,
že zmluva o úvere, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným a bolo
priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom je zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto dôvodu sa na ňu
vzťahuje právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa upravená vnútroštátnou právnou úpravou ako
aj európskou judikatúrou. Rozhodcovská doložka upravená v bode 9.2 obchodných podmienok pre úver

(ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere), na základe ktorej v danej veci vznikol exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok, nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel
medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovského
konania vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy.Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na
vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len
indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou

zmluvného vzťahu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 4 OZ neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 v zmysle ktorého, ak v určitej veci
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok; keby exekučný súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia

vydaného orgánom bez právomoci- išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky
paaktu.

I podľa judikatúry súdneho dvora EU i rozsudku C-40/08 ASTURCOM vyplýva, že základný právny
akt ochrany spotrebiteľa Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách z 05.04.1993, ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004
Z.z., ktorý novelizoval OZ, sa musí v prípade neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii
potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej

doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide
o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský
právny poriadok ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe
rozhodcovského rozsudku, pričom takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za

účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V prípade, že
zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy súd má povinnosť zastaviť exekúciu (prípadne
nevydať poverenie na vykonanie exekúcie) v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej

rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ak bola pred 01.01.2008 uzatvorená zmluva o úvere (kde bol dlžník
spotrebiteľom), nie je to žiadnou prekážkou na aplikáciu § 52 až § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách
na právne vzťahy vzniknuté z tejto zmluvy, nakoľko ustanovenie § 261 ods.3 písm. d) Obchodného

zákonníka (ďalej len ako „OBZ“) zaraďuje medzi obchodné záväzkové vzťahy aj vzťahy zo zmluvy
o úvere (§ 497), ktoré vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov OBZ (tzv. absolútny
obchod). Skutočnosť, že sa jedná v danom prípade o zmluvu uzavretú podľa OBZ a ako zmluvný typ
je zaradená medzi tzv. absolútny obchod nevylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení OZ vrátane §
52 až § 54 dotýkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. To, či určitá zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu

spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých OBZ rozlišuje záväzkové
vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy (absolútny obchod, relatívny obchod, resp. fakultatívny obchod).
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh (povahu) zmluvy, pre
ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí
obsahovaťanaopak,ktorévnejnesmúbyť,tzv.neprijateľnépodmienky.Právnaúpravaspotrebiteľských

zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva.
Označenie zmluvy o úvere (absolútny obchod) nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení § 52 až § 54
OZ o spotrebiteľských zmluvách, a to vychádzajúc zo subsidiarity OZ.

Odvolací súd konštatuje, že novelizácia OZ zákonom č.568/2007 Z.z., účinným od 01.01.2008 zaviedla

do § 53 ods.4 písm. r) za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve aj takú, ktorá
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. V ustanovení § 53 ods.3 OZ (účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy o úvere), ktoré obsahuje demonštratívny, neúplný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľnýchpodmienok v spotrebiteľských zmluvách; znamenajúci, že možno prihliadať aj na iné neprijateľné
podmienky ako tam uvedené, sa vyššie uvedená neprijateľná podmienka zavedená do OZ zákonom
č.568/2007 Z.z. nenachádza. Len zo samotnej skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

sa vyššie uvedená neprijateľná podmienka nenachádzala v § 53 ods.3 OZ nemožno vyvodiť záver o
tom, že samotné vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej
zmluve a taktiež, že by takúto neprijateľnú podmienku nebolo možné podradiť pod § 53 ods.3 OZ.

Odvolací súd v prejednávanej veci taktiež považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy
k § 53 ods. 4 písm. r) OZ. V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.

A to je presne to, na čo poukazuje Kristian Csach „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ (Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk). Doložku nie je

možné akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r) OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či
doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že v danej veci prvostupňový súd nezamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe výslovnej aplikácie § 45 ods.1
písm. c) ZoRK, i keď správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá sa ale prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej odporuje dobrým mravom; naviac v zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Cdo 32/2012 zo dňa 23.05.2012 sa § 45 ods.1, ods.2 ZoRK
vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie

pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ustanovenia § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona. § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno
vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov
všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia

sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého, ak
klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu
s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88l- odkazuje na O.s.p.).
Neskoršou novelizáciou ust. § 93 b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (vykonaná zákonom
č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009) aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka

povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a
umožniť klientovi možnosť voľby či prijme takýto návrh.

Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva

z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Zo zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere) vyplýva
pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa
- banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmtonávrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ mlčanie alebo
nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky (resp. obchodné podmienky) dodávateľa v bode 9.2 však nútia

spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti
jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o bankách v spojení s OZ.

Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života

spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí,
preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade
s právom. V danej veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný rozhodcovskom
konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,
pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky

nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol
byť spôsobilým exekučným titulom. Postup exekučného súdu, ktorý pristúpil k zamietnutiu žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku bez vyhodnotenia
platnosti rozhodcovskej doložky nespôsobuje v danom prípade nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
nakoľko exekučný súd v konečnom dôsledku rozhodol správne. Odvolací súd preto rozhodnutie

exekučného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.