Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/101/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212948
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412212948.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s. r. o., IČO: 35 807 598, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka
číslo 23636/B, so sídlom Pribinova ul. 25, Bratislava, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka číslo 60065/B, so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu, v ktorej sa domáhal, aby žalovanej strane bola uložená povinnosť zaplatiť mu z

titulu majetkovej škody sumu 12 509,64 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 2 501,93 € v plnom rozsahu
z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd Žiar nad
Hronom, dňa 27.09.2012 viac ako 600 formulárových žalôb, v ktorých sa domáhal náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu okresného
súdu v exekučných veciach. Podľa tvrdenia žalobcu, exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná

nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu vo veci, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v omeškaní
až o 134 dní. Ďalej namietal tú skutočnosť, že exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom
vykonávalopätovneposúdenieprávažalobcunazaplateniedlhuvčastiistinyatobezplneniazákonných
podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil otázku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od

uzatvorenej vyššie označenej zmluvy o úvere. Nebolo preto v právomoci súdu preskúmavať exekučný
titul.

Žalovaná strana navrhovala žalobu zamietnuť a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa tvrdenia
žalovanej strany, žalobca nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy
a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúci

v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, alebo rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia po zákonnom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou. Podľa vyjadrenia žalovanej strany, má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca
ocitol si zavinil sám spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojichpráv a najmä, že je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím
nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Ďalej žalovaná strana
namietala, že žaloba je zmätočná, nemá náležitosti návrhu na začatie konania. Podľa jej názoru, je nárok

uplatnený predčasne, nakoľko prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli
žalovanej strane doručené 23.04.2012 a žaloba na súd bola podaná 27.09.2012, teda neuplynula ešte
šesťmesačná lehota. Žalovaná strana tiež vznášala námietku premlčania, a to z toho dôvodu, že podľa
skutkových okolností uvádzaných žalobcom, v niektorých žalobách k nesprávnemu úradnému postupu
okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009 a podľa § 19 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z.

z., sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvie.

Po podaní žaloby na súd, vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu o vylúčení sudcov Okresného súdu
v Žiari nad Hronom z prejednania a rozhodnutia veci, vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom,
súd predložil spis spolu s pripojeným exekučným konaním a s vlastným vyjadrením Krajskému súdu v
Banskej Bystrici na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici mal možnosť oboznámiť sa s návrhom

žalobcu, s exekučným spisom. O návrhu žalobcu rozhodol svojimi rozhodnutiami v jednotlivých veciach
a jednotlivých sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom buď vylúčil alebo nevylúčil v konkrétnych
veciach. Týmito rozhodnutiami je Okresný súd v Žiari nad Hronom viazaný.

Skutočnosť, že je súdom prejednávaná vec náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť

spôsobenánesprávnymúradnýmpostupomtohoistéhosúduvinejveci,hypotézuprávnejnormyuviedol
v § 14 ods. 1 O. s. p., nenaplňuje. Pomer sudcu k veci zakladajúcu pochybnosti o jeho nestrannosti by
mohol byť, ale za okolností v tomto zákone nastaných iba za predpokladu, napr. vtedy, že by ten istý
sudca prejednával žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy, alebo škody, ktorá mala byť spôsobená jeho
vlastným postupom v posudzovanom konaní, prípadne postupom iného sudcu, či sudkyne, ku ktorému

by bol vybavujúci sudca vo vzťahu osoby blízkej (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky,
spisovej značky 30 Cdo 727/2011 zo dňa 27.04.2012).

Po podaní žaloby na súd vec bola pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Kamile Haverlovej. Táto sudkyňa
vo veci rozhodla 15.4.2015, žalobca sa odvolal a Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozhodnutím

zo 16.12.2015 rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na nové dokazovanie. Po odchode sudkyne na
dôchodok bola vec pridelená inému zákonnému sudcovi.

V intenciách rozhodnutia krajského súdu, súd doplnil dokazovanie. Na nové vytýčené pojednávanie na
17.2.2016 sa žalobca, právny zástupca žalobcu a i žalovaná strana nedostavili, žalovaný ospravedlnil

svoju neprítomnosť a preto súd konal, aj keď účastníci zostali nečinní (§ 101 ods. 2 O. s.p.).

Z pripojeného exekučného spisu 5Er/1178/2010 je dokázané, že exekučnému konaniu, na ktoré
poukazuje žalobca v návrhu na začatie konania proti dlžníkovi Q. B., nar. XX.X.XXXX, ktorú vedie
súdny exekútor pod sp. zn. EX 15583/10 zodpovedá konanie 5Er/1178/2010. Z tohto spisu súd zistil,

že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 9.12.2010 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ proti povinnému Q.
B. a Okresný súd v Žiari nad Hronom svojim rozhodnutím dňa 7.2.2011 žiadosť súdneho exekútora
a udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z uvedených dátumov je zrejmé, že súd vydal
rozhodnutievlehote60dníodpodanianávrhuanietakakouvádzažalobcavžalobe,žetotrvalo134dní.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo v
návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Od 1.6.2010 platí, že táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.c, d. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekútorskej činnosti v znení zmien a doplnkov).

Tak ako je uvedené vyššie, súd považuje lehotu, ktorú uvádza žalobca v návrhu za nesprávnu v
prípadoch, ktorých nie sú splnené podmienky na poverenie exekúcie, zákonodarca nestanovuje súdu
lehotu,vktorejrozhodnutieozamietnutížiadostisúdnehoexekútoranaudeleniepoverenianavykonanie
urobí. Neznamená to však, že by súd nemusel vo veci pokračovať plynulo a bez prieťahov. Konštantnájudikatúra Najvyššieho súdu a Ústavného súdu za subjektívne prieťahy v konaní považuje lehotu
presahujúcu 6 mesiacov. V uvedenej veci došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 60 dní od podania návrhu na vykonanie exekúcie. V tejto

súvislosti súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. IÚS/16/2002, kde sa konštatuje, že „Pri
posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov
zaručený v článku 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolností danej veci. Pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať
len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto
prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy (IIÚS/63/2000).

Ako je uvedené vyššie, lehota 60 dní, v ktorej súd rozhodol o návrhu navrhovateľa sama o sebe ešte

nie je takej povahy, že by bola zasiahnutá podstata a účel základného práva podľa článku 48 ods. 2
Ústavy resp. podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (obdobne Ústavný súd IÚS/476/2012). Rozhodnutie bolo
vydané v lehote, ktorá neprevyšuje 6 mesačnú lehotu, ktorá je považovaná judikatúrou Najvyššieho
súdu i Ústavného súdu za lehotu, ktorá spôsobuje subjektívne prieťahy v konaní.

Námietka žalovanej strany, že žaloba nemá náležitosti návrhu na začatie konania nie je dôvodná,
pretože nesprávne uvedené čísla exekučných konaní nemajú žiadny vplyv na to, že návrh má všetky
náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O. s. p. Rovnako nie je dôvodná námietka žalovanej
strany o premlčaní nároku, pretože v danej veci došlo k rozhodnutiu dňa 7.2.2011 a do podania žaloby
dňa neuplynula premlčacia doba. Nie je dôvodná ani námietka žalovanej strany ohľadom predčasne

uplatneného nároku na súd. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1
O. s. p.). Nie je sporné, že žalobca podal u žalovanej strany žiadosť o predbežné prejednanie nároku
dňa 23.04.2012. Žalovaná strana, ako príslušný orgán, neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho
časť žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti (§ 16 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky
zákonov) a preto v čase rozhodovania súdu dňa 17.2.2016 boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo

veci samej.

Súd sa zaoberal aj otázkou, či bolo v právomoci súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok vo veci.
V tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že Zmluva o Európskej únie keď bola uzatvorená
vo forme medzinárodnej dohody predstavuje Ústavnú chartu únie založenú na právnom štáte. Únia

zachováva nový Právny poriadkov, v prospech ktorého štáty obmedzili svoje zvrchované práva, ktorý
bol zavedenými zmluvami Spoločenstva a ktorý sa vzťahuje nielen na členské štáty ale na ich občanov.
Základnými črtami zavedeného Právneho poriadku Spoločenstva sú najmä jeho uprednostnenie pred
Právnymi poriadkami členských štátov a priama súčinnosť celého súboru právnych predpisov. Okrem
toho rešpektovanie pridelených právomocí ako boli definované v zmluvách a autonómie Právneho

poriadku Spoločenstva zabezpečuje výlučný Súdny dvor podľa článku 19 Zmluvy o EÚ a článku
344 ZFEÚ. V dôsledku toho sú rozsudky súdu záväzné a sú súčasťou ACQUS, ktoré členské štáty
musia na základe článku 4 ods. 3 druhej vety Zmluvy o EÚ dodržiavať. Slovenské súdy by mali teda
uplatňovať judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor konkrétne v bode 50 uznesenia zo
dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ zopakoval svoju judikatúru, podľa ktorej sa článok 6

Smernice 93/13/EHS musí považovať za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktorého
v rámci vnútroštátneho právneho systému majú právnu silu noriem Verejného poriadku. V situácii, keď
vnútroštátny štát rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozhodnutia, musí aj bez návrhu
zastaviť výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia, ak toto ukladá dotknutej strane povinnosť plnenia, v
ktorej je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Tento súd je takisto

povinný pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave aj bez
návrhu posúdiť v rámci exekučného konania, či sankcia obsiahnutá v zmluve o úvere uzavretej medzi
poskytovateľom úveru a spotrebiteľom nemá nekalú povahu. Táto povinnosť je založená uvedenými
ustanovenia ex offo. Pretože okresný súd v danej veci 5Er/1178/2010 takto postupoval, bola daná jeho
právomoc ex offo pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní,alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb
(§ 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení noviel).

Ako je uvedené vyššie, Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci 5Er/1178/2010 vydal rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, postupoval pri preskúmavaní exekučného titulu z úradnej povinnosti v
súlade s právom a preto nie je daný dôvod pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. V danej veci nie je žaloba žalobcu dôvodná a preto ju súd v plnom rozsahu zamietol.

Žalovaná strana bola vo veci úspešná. V zmysle § 142 ods. 1 O. s .p. by mala právo aj na náhradu trov
konania, tieto si neuplatňovala a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho

súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.