Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 6C/436/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913204439
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Dulovičová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6913204439.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o. IČO:26429705 so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a , 130
00 Praha 3,Česká republika, zast. Fridrich Paľko s.r.o. IČO:36864421 so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava proti odporcovi: L. F., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. B. XXX, X. Y., t. č. na neznámom mieste zast.
opatrovníčkou Elenou Kubišovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Rimavská Sobota o zaplatenie
zmenkového úroku, úroku zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny takto

r o z h o d o l :

Súd n e p r i p ú š ť avstup občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom
v Bratislave, Šafárikovo nám. č. 7, IČO 43 362 962 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane

odporcu.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 0,- eur, spolu so zmenkovým úrokom
vo výške 0,25% denne zo sumy 1112,- eur od 7.5.2009 do 21.10.2012, čo predstavuje sumu 3513,92
eur; zo sumy 662,- eur od 22.10.2012 do 20.11.2012, čo predstavuje sumu 49,65 eur; zo sumy 221,44
eur od 21.11.2012 do 20.12.2012, čo predstavuje sumu 16,61 eur, 6% ročným úrokom zo zmenkovej
sumy zo sumy 1112,- eur od 10.9.2009 do 21.10.2012, čo predstavuje sumu 208,59 eur; zo sumy 662,-

eur od 22.10.2012 do 20.11.2012, čo predstavuje sumu 3,26 eur; zo sumy 221,44 eur od 21.11.2012
do 20.12.2012, čo predstavuje sumu 1,09 eur, zmenkovú odmenu vo výške 3,71 eur a nahradiť trovy
konaniapozostávajúcezozaplatenéhosúdnehopoplatkuvovýške16,50euratrovprávnehozastúpenia
vo výške 563,54 eur, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia zmenkového úroku, úroku zo
zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že ako indosatár je
nadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,pričomdojejtextubolpoňatýzáväzokodporcuzaplatiťzatúto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom. Za

miestosplateniabolourčenésídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosovanázmenkajevistazmenkou
opatrenoudoložkou„naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia“.Navrhovateľvosvojomnávrhu
ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 1120,56 eur,
pričom na zmenkovú sumu uhradil 1112,- eur a na úroky uhradil 8,56 eura. Keďže zmenková istina je
opatrenádoložkou„bezprotestu“,indostantnenechalvyššieuvedenéskutočnostizistiťverejnoulistinou.

V prebiehajúcom konaní podaním došlým súdu dňa 01. 12. 2014 oznámilo občianske združenie

Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. č. 7, IČO 43 362
962 (ďalej len občianske združenie), že v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p. vstupuje do konania ako
vedľajší účastník na strane odporcu. Navrhovateľ vzniesol proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania
námietky.Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje svoje nároky voči odporcovi v súlade s nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo

veciach z nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie). Navrhovateľ súčasne vystupuje v právnom
postavení indosatára podľa § 13 a nasl. zák.č.191/1950 Sb.

Podľa § 17 zákona č.191/1950 Sb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ

pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Právne vzťahy vzniknuté medzi navrhovateľom ako nadobúdateľom zmenky a odporcom ako
vystaviteľom zmenky sú potom právnymi vzťahmi, ktorých úprava je obsiahnutá v ustanoveniach
zák .č. 191/1950 Sb. a ktoré neumožňujú prihliadať na kauzálny vzťah medzi indosantom a vystaviteľom
zmenky. Predmetom tohto konania preto nie je spor zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka.

Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O. s .p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu
( Zák.č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa )

Pokiaľ občianskezdruženiechcevstúpiťdosúdnehokonania akovedľajšíúčastník,ktoréhopredmetom
činnostije ochranaprávspotrebiteľajeopäťpotrebnépripomenúť,žesúdnekoná vovecispotrebiteľskej
zmluvy, ale podľa zmenkového a šekového zákona bez možnosti prihliadať ku kauzálnemu vzťahu
indosanta a odporcu.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre vstup vedľajšieho
účastníka do konania a preto jeho vstup do konania nepripustil.

Navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive A Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky uviedol a predložil originál zmenky, výpis
z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na
registráciu na daň z priadnej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007,

ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu odporcovi za účelom
vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa doručil tlačivo C na odpoveď
spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami vrátane fotokópie zmenky.

Z dôvodu, že sa pobyt odporcu nepodarilo zistiť, súd mu ustanovil opatrovníka.

Opatrovník odporcu v lehote určenej čl. 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
vytlačené tlačivo C na odpoveď súdu nedoručil, ani sa k predmetnému návrhu na uplatnenie pohľadávky
nijakým iným spôsobom nevyjadril, hoci bol v tlačive C na odpoveď poučený, že ak do 30 dní od

doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá
rozsudok.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu, alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
určenej v článku 5 ods. 3, alebo 6 súd, alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke, alebo proti
pohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi s procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že

ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2.
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis
vystaviteľa.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.

1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahoch ku ktorému
má súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia
ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Keďže navrhovateľ v návrhu na uplatnenie pohľadávky výslovne uviedol, že netrvá na tom, aby súd v
prejednávanej veci nariadil pojednávanie, odporca taktiež nežiadal, aby bolo nariadené pojednávanie
a súd to vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za potrebné, postupoval v zmysle citovaného
ustanovenia článku 5 ods. 1 Nariadenia tak, že predmetné konanie, ako európske konanie vo veci s

nízkou hodnotou sporu viedol ako písomné, pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci verejne vyhlásil
rozsudok.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v zmysle článku 9 nariadenia, a to oboznámením sa s návrhom na
uplatnenie pohľadávky a predloženou zmenkou a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zmenkovú sumu 1112,- eur a zmenkový úrok
0,25% denne od 07. mája 2009. Predmetná zmenka bola odporcom vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ pričom za

miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa.

V konaní bolo preukázané, že odporca zaplatil sumu 1120,56 eur, ktorá bola započítaná na zmenkovú
sumu vo výške 1112,- eur a na úroky 8,56 eur, preto si navrhovateľ uplatnil voči nemu zaplatenie zostatku

zmenkového úroku na zaplatenie ktorého sa odporca ako vystaviteľ zmenky zaviazal, ale aj zostatok
zákonného úroku vo výške 6% ročne a zmenkovú odmenu. Odporca v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia
súdu vyplnené tlačivo C odpoveď nedoručil, k návrhu na uplatnenie pohľadávky sa nevyjadril, celkovo
ostal v konaní nečinný.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, súd po ustálení skutočnosti, že na danú vec sa vzťahuje slovenské právo, skúmal,
či zmenka zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné náležitosti.

Aby určitá listina bolo zmenkou musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého

nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Nárok zo zmenky je uplatnený navrhovateľom, ako zahraničnou právnickou osobou podľa Nariadenia
EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu na tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, ktorú v origináli predložil k návrhu spolu

s výpisom z Obchodného registra a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa článku 5 ods. 1
Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd vec
prejedná len vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne niektorá zo strán. Súd preto podľa čl.
5ods.3ačl.7Nariadeniavychádzalzuplatnenéhonárokuzozmenky.Pretožepretaktouplatnenýnárokstačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti
vlastnej zmenky upravené v § 75 Zák. zmenkového a šekového.

Z obsahu listiny predloženej navrhovateľom, na základe ktorej sa návrhom domáha svojich nárokov
mal súd preukázané, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky náležitosti požadované
čl. I § 75 ZZŠ na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná. Označenie zmenka je pojaté
do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; nachádza sa v nej
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa

máplatiť,menotoho,naradkohosamáplatiť,listinataktiežobsahujedátumamiestovystaveniazmenky
a napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými
náležitosťamivlastnejzmenkyanemajúvplyvnajejplatnosť,vyvolávajúvšakinéprávneúčinkyuvedené
nižšie. Zmenka splatná pri predložení sa zvykne nazývať aj vistazmenkou.

Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 ZZŠ.
Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku, v tomto prípade
konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaná. Indosament nie je len čiastočný, neprevádza sa ním
len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým vyhlásením nastali
účinky, ktoré čl. I § 14 ZZŠ s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky

na nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa.

Súd nemal v tomto konaní jednoznačne a nepochybne za preukázané, že predložená zmenka bola pri jej
vystavení blankozmenkou (nevyplnenou zmenkou). Je síce pravdou, že niektoré údaje boli na zmenku
napísané rukou a niektoré iným typom tlačeného písma, čo môže indikovať, že boli do tlačiva zmenky

zadané inokedy ako ostatné údaje, avšak nedá sa bezpochyby povedať, že to bolo tak, nakoľko súdu
nie sú známe a neboli preukázané okolnosti, za ktorých bola zmenka napísaná, a ktoré ani nemajú vplyv
na platnosť zmenky ako abstraktného cenného papiera nezávislého od kauzy, z ktorej vzišla, ani kedy
boli zmenková suma a dátum začiatku úročenia dojednaného zmenkového úroku do zmenky vložené.
Tieto údaje mohli, ale nemuseli byť na zmenku ako do vzorového tlačiva napísané do prázdnych polí

ako premenlivé údaje závislé od konkrétneho vystaviteľa už v čase vystavenia zmenky iným písmom od
zvyšku tlačiva a nie rukou aj na ich odlíšenie a zvýraznenie od ostatného textu zmenky. Aj v prípade,
že by sa pôvodne jednalo o blankozmenku, t.j. zmenku, ktorá bola pri vystavení neúplná, neznamená to
ešte, že nebola vyplnená tak, ako bolo dojednané a aj keby nebola, v zmysle čl. I § 10 ZZŠ by súd v tomto
konanínatomoholprihliadaťlennanámietkuodporcuakovystaviteľaatentobynedodržaniedojednania

o vyplnení zmenky mohol úspešne namietať proti navrhovateľovi - terajšiemu majiteľovi zmenky len
vtedy, ak by sa preukázalo, že terajší majiteľ zmenku nadobudol zlomyseľne alebo sa pri jej nadobúdaní
previnil hrubou nedbanlivosťou. To by mohlo mať vplyv na posudzovanie nárokov zo zmenky.

Vzhľadom na pasivitu odporcu v tomto konaní žiadna takáto námietka vznesená nebola, a preto

skutočnosť, či sa pôvodne jednalo o blankozmenku alebo nie, nie je pre posúdenie prípadu a nárokov
navrhovateľa z nej rozhodné.

V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 ZZŠ zbavuje majiteľa zmenky
povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre neplatenie, teda dal

zistiť verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na platenie včas
predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové úkony neboli
dodržané, má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na ňom leží
dôkazné bremeno. Inak povedané, v prípade doložky „bez protestu“ sa predloženie zmenky na platenie,
odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o odopretí

platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný opak. Z obsahu spisu vzhľadom na pasivitu
odporcu súd nepredloženie zmenky na platenie včas nemá za preukázané. Vzhľadom na uvedené sa
predpokladá a súd má za to, že zmenka bola predložená na platenie vo vystaviteľom určenej lehote
štyroch rokoch odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“), čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ a teda včas. Navrhovateľ

ako majiteľ zmenky má teda zachované právo postihu z nej.

Navrhovateľ žiadal v návrhu na uplatnenie pohľadávky titulom postihového práva nároky, ktoré mu
priznáva čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ, t.j. zmenkovú sumu, dojednané a zákonné úroky zo zmenkovej sumya zmenkovú odmenu. Tieto nároky boli uplatnené včas, riadne, keďže nebol namietaný a preukázaný
opak zo strany odporcu a jednotlivé nároky, ktoré možno postihom žiadať sú uplatnené v správnej výške.
Keďže odporca tieto nároky doteraz nezaplatil, súd návrhu na ich zaplatenie vyhovel v celom rozsahu.

Súd sa pre úplnosť vysporiadal s ustanovením § 4 ods. 6 a 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
v prvom rade nemal v tomto konaní žiadnym účastníkom deklarované a preukázané, že by zmenka
vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi. Túto skutočnosť
v konaní nikto nenamietal a nepreukázal. Aj keby to tak bolo, v druhom rade súd poukazuje na

skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch nedopĺňa ZZŠ, nehovorí nič
o tom, že nedodržanie uvedeného ustanovenia spôsobuje neplatnosť zmenky, ale že jeho porušenie
zakladá nárok spotrebiteľa na náhradu škody voči veriteľovi. Zmenka ako abstraktný cenný papier je
nezávislá od kauzy, z ktorej vzišla, a preto ani prípadné porušenie ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o
spotrebiteľských úveroch nespôsobuje jej neplatnosť, priznanie nárokov vyplývajúcich zo zmenky jej
majiteľovi však nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti veriteľa (majiteľa zmenky)

za škodu vzniknutú spotrebiteľovi.

Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

O náhrade trov konania na návrh navrhovateľa súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, nakoľko návrhu
na uplatnenie pohľadávky bolo vyhovené v plnom rozsahu a uplatnené trovy konania nie sú neprimerané
voči priznanej pohľadávke.

Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eur pozostávajúcej zo
zaplateného súdneho poplatku z návrhu a z trov právneho zastúpenia vo výške 563,54 eur (2 úkony
právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a 2. písomné podanie
na súd vo veci samej - návrh na uplatnenie pohľadávky) a 2 x režijný paušál + 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie.