Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ondrej Samaš
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/161/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3804899181
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3804899181.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO:
36864421, proti povinnej: M. N., bytom W. H. XXXX/XX, K., o vymoženie 367,46 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/1266/2004-18 zo dňa
29. marca 2012, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňaexekúciuvyhlásilzaneprípustnúazastaviljuspoukazomna
§ 57 ods. 1 písm. g/ Ex.por., § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo
dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený návrhom
podaným dňa 26.11.2004 navrhol vykonať exekúciu voči povinnej, na podklade notárskej zápisnice č. N
2367/2004, NZ 69328/2004 zo dňa 12.09.2004 spísanej notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou na základe
vyhlásenia Mgr. Tomáša Kušníra. Predmetná notárska zápisnica ako exekučný titul v zmysle
§ 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por. v predmetnej exekúcii zaväzovala povinnú k zaplateniu 518,02 eur s
úrokom z omeškania 0,25 % denne od 29.04.2004 do zaplatenia. V zmluve o úvere č. 3390195 uzavretej
dňa 21.01.2004 sa nachádza spracované splnomocnenie, podľa ktorého povinná ako splnomocniteľ
splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu t.j.,
aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre
exekúciu podľa Ex.por. na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Súd
prvého stupňa zmluvu o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda oprávnený, ako veriteľ, sám vybral osobu, ktorá následne za
povinnú prejavila vôľu a uznala dlh vo výške, ktorú označil zástupca dlžníka s príslušenstvom, ktoré
taktiež určil zástupca dlžníka, súd prvého stupňa zastáva názor, že takáto dohoda o plnej moci je
neplatnávzmysle§22ods.2Občianskehozákonníkaprekolíziuzáujmovzástupcuazastúpeného.Celé
dojednanie - splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorájevzmysle§53ods.4Občianskehozákonníkaneplatná,resp.jeneplatnávzmysle§39vspojitosti
s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Povinná nevyjadrila súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
ako exekučného titulu podľa Ex.por., preto sa exekúcia viedla na podklade nespôsobilého exekučného
titulu. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Dojednanie
úrokov z omeškania v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - v časti upravujúcej úrok
z omeškania v prípade splatnosti celého dlhu vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne
považoval za ustanovenie v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda pre rozpor so zákonom
za absolútne neplatné. Pokiaľ ide o poplatok dojednaný vo výške 254,93 eur, ktorý má podľa bodu 13.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavovať dohodnutý úrok a náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere, súdu prvého stupňa nie je zrejmá tvorba a funkcia tohto poplatku a považuje
ho za nezrozumiteľný, neurčitý a zmätočný. Akákoľvek odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
vo výške 64 % len pri dobe splácania v 16-tich mesačných splátkach, a to vo vzťahoch, kde jednouzmluvnou stranou je spotrebiteľ, je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade poplatku v uvedenej výške ide
zároveň o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná. O náhrade trov exekúcie rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti zastavujúceho
uznesenia a po tom, ako súdna exekútorka predloží vyúčtovanie trov exekúcie spolu s exekučným
spisom.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/
O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
a z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite
dokazovanie. Mal za to, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne
schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že
výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie
veriteľadosituácieakobybolexekučnýtitulzrušený.Ktakémutorevíznemupostupudošlovsituácii,keď
už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti.
Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej
zápisnice) limitovaný § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, ktorý vyjadruje
verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie § 2 ods.
2 Notárskeho poriadku. Nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu
účinkov notárskej zápisnice na právne postavenie povinnej tam, kde neexistujú, a to preto, že z vôle
zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Poukázal
na nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 331/09 zo dňa 11.10.2010. Povinnosťou všeobecných
súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad je vykladať právny predpis spôsobom
ústavne konformným. Notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok je exekučný súd viazaný
rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť,
či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Exekučný súd vydal rozhodnutie
bez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných
právnych noriem a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu.
Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady
rovnosti zbraní. Došlo k vylúčeniu akejkoľvek možnosti podania opravného prostriedku vo vzťahu k
meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak bola
porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával
a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutkového stavu. Uviedol,
že udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za
neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v jeho neprospech. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň
preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v § 53 Občianskeho
zákonníka. Je určité a zrozumiteľné, z prejavu vôle povinnej je zjavný jej úmysel, jej vôľa a nemožno
mať pochybnosti o obsahu jej vôle. Pri náležitom posúdení nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti
udeleného plnomocenstva. Oprávnený mal za to, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať
dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok
vzniká. Povinná tak mohla svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo o
budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnej vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa nemohla platne vzdať
s poukazom na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka.
Oprávnenýpoukázalnaabsurdnosťzáverusúduprvéhostupňa,žepovinnásaudelenímplnomocenstva
vzdala akéhokoľvek práva. Žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinná nemôže po udelení
plnomocenstva sama dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo jej ostalo
v plnej miere zachované a mohla ho kedykoľvek platne využiť. Udelenie plnomocenstva v žiadnom
prípade neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva, ani slobody rozhodovania o výkone tohto
práva. Sloboda rozhodovania je nepochybne zachovaná aj prostredníctvom možnosti zastúpeného
kedykoľvek odvolať udelené plnomocenstvo. Povinná toto právo nevyužila. Ak udelila svojmu zástupcovi
plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným,
zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj
určenie, do kedy bude dlh splatený. Nie je preto možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený
v notárskej zápisnici uviesť. do kedy povinná dlh splatí. Zástupca povinnej bol na základe udeleného
plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto
úlohu, ktorú mu povinná udelením plnomocenstva zverila, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobomneprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinnú vo väčšom rozsahu
než bola povinná plniť podľa zmluvy o úvere. Záujmy zástupcu súd prvého stupňa považoval za rozporné
so záujmami povinnej, čo spôsobuje neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom. V tejto otázke založil
svoje konštatovanie a rozhodnutie na dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení. Nevychádzalo
z dôsledne zisteného skutkového stavu, pretože vo veci nebolo vykonané dokazovanie. Súd prvého
stupňa vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore, s ktorým záujmom povinnej. Záver súdu
o tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Ex.por. musí byť spísaná
nielen povinnou, ale aj oprávneným, je v priamom rozpore so súdnou praxou, a to konkrétne uznesením
Najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 3 Co 7/2007. Rovnaký záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR,
sp.zn. I. ÚS 5/2000. Oprávnený zvýraznil skutočnosť, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s
právnym poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd
prvého stupňa už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Poverenie na vykonanie exekúcie
vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
so zákonom. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom
rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú
zmluvu.Spotrebiteľsképrávopatríknajviacsarozvíjajúcimoblastiampráva,ktoréhozákladnoufunkciou
je ochrana spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba
vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka je
spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, bez odkazu na Obch. zákonník.
Spotrebiteľskú zmluvu do Obč. zákonníka zaviedla jeho novela zákonom č. 150/2004 Z.z. Bola
tak implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh
zmluvy, pre ktorú najmä Obč. zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky
a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné
podmienky), na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ
ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva.
Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o
obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení
a ďalšie. Pochopiteľne, že charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa
Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov.
Odvolací súd ďalej uzaviera, že exekučným titulom je vo všeobecnosti vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Ex.por.).
Ustanovenie § 41 ods. 2 Ex.por. ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné
vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods.
2 písm. c/ Ex.por.). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy
zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v
dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Ex.por.
Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinnej o uznaní právneho záväzku a
súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v notárskej zápisnici č. N 2367/2004, NZ 69328/2004 zo dňa
12.09.2004, ktorá mala byť exekučným titulom v danej veci, bolo za povinnú vykonané Mgr. Tomášom
Kušnírom, ktorého plná moc bola udelená povinnou v zmluve o úvere č. 3390195 zo dňa 21.01.2004.
Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinná nemohla
ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si nevybrala slobodným výberom na základe
vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Odvolací súd zastáva názor, že zástupca
povinnej v skutočnosti v danej veci nehájil jej záujmy v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna,
ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami povinnej v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a každý jeho právny úkon
urobený za povinnú, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom,je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a notárska zápisnica zo dňa 12.09.2004
preto nie je spôsobilým exekučným titulom.
Odvolací súd, vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania pre úplnosť uvádza, že neobstojí ani námietka
oprávneného, podľa ktorého súd prvého stupňa vydal pre súdnu exekútorku poverenie na vykonanie
exekúcie, čím už raz posudzoval vec, o ktorej právoplatne rozhodol. Je pravdou, že súd v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Ex.por. preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak zistí ich súlad so zákonom, tak súdneho exekútora poverí
vykonaním exekúcie, inak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Napriek tomu, že v preskúmavanej exekučnej veci súd prvého stupňa poveril súdnu exekútorku
vykonaním exekúcie, to ešte neznamená, že exekúciu skutočne vykoná. Exekučný súd, ktorý dohliada
na zákonnosť vedenia exekúcie, totiž exekúciu zastaví na návrh alebo bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex.por.),
a to v každej fáze exekučného konania ak zistí, že sú dané dôvody na jej zastavenie. Vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke preto v tomto prípade nie je dôvodom, ktorý by súdu prvého
stupňa nedovoľoval opätovne preskúmať exekučný titul pre jeho súlad so zákonom.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.