Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/268/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214208624
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214208624.1

Rozhodnutie

Krajský súd v právnej veci navrhovateľa BL Finance, s.r.o., IČO: 44 307 683, Šoltésovej 14, 811 08
Bratislava, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti
odporkyni: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. S. XXX, t.č. M. S. X, O. XXXX, U., zast.: JUDr. Mária
Ančinová, advokátka, AK so sídlom Podzámska 29, 940 01 Nové Zámky, o návrhu odporkyni na obnovu
konania, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, č.k. 7Cb/144/2014-44

zo dňa 28. apríla 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, č.k. 7Cb/144/2014-44 zo dňa 28. apríla 2015 potvrdzuje.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 87,52 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš č.k. 7Cb/144/2014-44 zo dňa 28.4.2015 zamietol návrh odporkyne na obnovu

konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. 6Cb/73/2016 s poukazom na ustanovenie
§ 234 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej
len O.s.p. ) v spojení s ustanovením § 230 ods. 1, 2 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na
skutočnosť, že odporkyňa podala predmetný návrh z dôvodov podľa § 228 ods. 1 písm. a), b), e) O.s.p. a
odôvodnila ho tým, že po doručení exekučného príkazu a upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie
sa z listín dozvedela, že exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš. Nakoľko podania

v exekučnom konaní boli neúspešné, splnomocnila právnu zástupkyňu na zastupovanie v exekúcii a
aj v tomto konaní. Po vyžiadaní listín zo spisu č.k. 6Cb/73/2006 dňa 15.10.2014 zistila, že platobný
rozkaz spolu s návrhom sa jej nepodarilo doručiť z dôvodu, že sa v miestne trvalého bydliska nezdržiava,
pričom odporkyne pobyt nebol známy. Z tohto dôvodu súd ustanovil opatrovníka a tomuto doručoval
okrem iného aj súdne rozhodnutia vo veci samej.

Ďalej odporkyňa argumentovala tým, že súd nepostupoval zákonným spôsobom, keď nevykonal riadne
a dostatočné šetrenie po jej osobe. Namietala, že na príslušnom súde bolo vedené konanie o rozvod
manželstva pod č.k. 5C/252/2004 a v rozhodnutí bola uvedená adresa trvalého pobytu a aj adresa jej
pobytu v zahraničí. Preto súd odporkyni nemal ustanoviť opatrovníka ale dotazmi na príslušné úrady
a príbuzných z miesta bydliska zistiť zákonným spôsobom pobyt odporkyne a doručovať jej žalobu.
Súdu bola známa adresa odporkyne v N.M., kde vlastný rodičovský dom a v ktorom býva jej matka.

Nakoľko odvádza daň a poplatky, príslušné úrady disponujú dostatočnými informáciami potrebnými pre
doručovanie listín.

Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie a zo spisového materiálu sp.zn. 6Cb/63/2006 a zistil, že v
pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. 6Cb/73/2006 bol vo veci vydaný rozsudok č.k. 6Cb/73/2006-52
zo dňa 5.12.2006, ktorý bol dňa 14.12.2006 doručený opatrovníčke, ktorá bola odporkyni ustanovená

podľa § 29 O.s.p. uznesením č.k. 27Cb/254/02-36 zo dňa 12.10.2006. Súd predtým, ako odporkyni
ustanovil opatrovníčku vykonal šetrenie o jej pobyte. Z oznámenia Okresného oddelenia policajnéhozboru I. dňa 26.6.2006 zistil, že na adrese trvalého pobytu N.M. XXX sa nezdržiava, pričom jej matka
uviedla, že odporkyňa pracuje na U. a nevedela uviesť, kedy sa vráti , nemá na ňu telefonický kontakt
a nevedela uviesť ani jej adresu.

Ďalej okresný súd vykonal dokazovanie spisovým materiálom Okresného súdu sp.zn. 5Erú2591/2009,
EX 20288/09 a zistil, že oprávnený - navrhovateľ vymáha od povinnej - odporkyni vymoženie
uloženej povinnosti na základe exekučného titulu, ktorým je napadnutý rozsudok tunajšieho súdu č.k.
6Cb/73/2006-52zodňa5.12.2006.Zexekučnéhospisu,konkrétnezpodaniaoznačenéhoakoodvolanie

zistil, že odporkyňa o napadnutom rozsudku a o dôvodoch vedela minimálne odo dňa 5.4.2013, pretože
k tomuto dňu bolo podanie datované súdnemu exekútorovi, ktoré mu bolo doručené dňa 12.4.2013. V
tomtopodaníodporkyňauviedla,žesaodvolávavoveciEX202880/09zdôvodu,ženapadnutýrozsudok
vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení §§ 228 až 253 O.s.p. Uviedol, že obnova je

mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie prvého stupňa
alebo odvolacieho súdu. Tento opravný prostriedok má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti
právoplatného rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu
istotu účastníkom konania, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Je nevyhnuté, aby
bol návrh podaný v lehote v stanovej v § 230 O.s.p. Uviedol, že zákon rozoznáva subjektu a objektívnu

prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať návrh na obnovu konania. Subjektívna lehota je 3 mesiace, a
plynie odo dňa, keď sa ten, kto navrhuje obnovu, dozvedel o dôvode obnovu, alebo odo dňa, kedy ju
mohol uplatniť. Objektívna lehota je 3-ročná a rozhodujúcim okamihom pre jej začiatok je právoplatnosť
rozhodnutia.Pouplynutí3rokovodprávoplatnostimožnonávrhnaobnovukonaniapodaťlenzdôvodov,
ktoré sú výslovne uvedené v zákone. Lehoty na podanie návrhu na obnovu konania sú lehotami

procesnými, čo znamená, že na dodržanie lehoty stačí, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde
alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Okresný súd posudzoval dôvodnosť povolenia obnovy v zmysle § 228 ods. 1 písm. a), b), e)
O.s.p. a konštatoval, že odporkyňa podala návrh na obnovu konania po uplynutí subjektívnej lehoty,

ktorá uplynula 3 mesiace potom, ako sa dozvedela o dôvodoch, na základe ktorých bol vydaný
napadnutý rozsudok a ktoré mohla od tohto okamihu uplatniť. Odporkyňa v exekučnom konaní sp.zn.
5Er/2591/2009 v podaní zo dňa 5.4.2013 uviedla, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
posúdenia veci. Odporkyni boli teda známe dôvody a okolnosti za akých bol rozsudok vydaný a súd
preto nepovažoval návrh odporkyne na obnovu konania za podaný včas. Konštatoval, že odporkyňa

nesplnila ani zákonnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, a to objektívnu 3-ročnú lehotu, ktorá
plynie od právoplatnosti rozsudku vydaného v pôvodnom konaní, v danom prípade od 15.12.2006, ktorá
uplynula dňa 15.12.2009. Keďže lehota pri obnove konania je lehotou prekluzívnou, jej uplynutím zaniká
právo podať návrh na obnovu konania na súd. Zákon pripúšťa výnimky z objektívnej 3-ročnej lehoty ( §
230 ods. 2 O.s.p. ), a to pri dôvode podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. Nakoľko objektívna 3-ročná lehota

uplynula dňom 15.12.2009, zákon nepripúšťa výnimku zo subjektívnej lehoty, v ktorej musí ten, kto sa
o dôvode obnovy dozvedel, podať návrh na obnovu konania.

Okresný súd po posudzovaní dôvodnosti povolenia obnovy konania dospel k záveru, že odporkyňa
nesplnila jednu zo základných procesných podmienok na povolenie obnovy konania, ktorou je zákonná

objektívna a subjektívna lehota na podanie návrhu, zmeškanie ktoré nemožno odpustiť, preto návrh
odporkyne na obnovu konania ako oneskorene podaný zamietol.

V závere okresný súd konštatoval, že odporkyňa v návrhu na obnovu konania zo dňa 14.11. 2014
poukázala aj na tú skutočnosť, že napadnuté právoplatné rozhodnutie je v rozpore so zákonnom a

s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie ( ďalej len „ Súdneho dvora“), no neuviedla žiadne
konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým by bolo napadnuté rozhodnutie v rozpore. Zdôraznil,
že odporkyňa v pôvodnom konaní bola navrhovateľom žalovaná z titulu obchodno-právneho záväzku,
ktorý uzavretý podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, preto odporkyňa nemôže
argumentovať ani rozporom napadnutého rozsudku s rozhodnutiami Súdneho dvora ES, v ktorých

predmetom je ochrana spotrebiteľa.

Okresný súd rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 232 ods.
2 O.s.p. a navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania.Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podala odvolania odporkyňa. Namietala, že
okresný súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na obnovu konania nesprávne zistil skutkový stav. Použil

správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval a tak vyvodil nesprávny právny záver. Opäť
uviedla, že dňa 15.10.2014 zo súdu obdržala vyžiadané listiny zo súdneho spisu sp.zn. 6Cb/73/2006,
z ktorých vyplýva, že v tomto konaní súd nepostupoval zákonným spôsobom, neodstraňoval nejasnosti
v návrhu a neprijateľné zmluvné podmienky, viacnásobný postih spotrebiteľa, nevykonal riadne a
dostatočne šetrenie o jej pobyte. Argumentovala, tiež tým, že na príslušnom súde bolo vedené konanie

o rozvod manželstva pod č.k. 5C/252/2004, v ktorom bola uvedená jej adresa trvalého pobytu a rovnako
aj adresa jej pobytu v zahraničí. Preto súd jej nemal ustanoviť opatrovníka, ale od príslušných úradov a
jej príbuzných zistiť zákonným spôsobom jej pobyt a doručovať jej žalobu, voči ktorej sa mohla brániť v
zákonných lehotách. Uviedla, že súdu bola známa jej adresa v N.M., kde vlastní rodinný dom za ktorý
odvádza dane a poplatky, pričom príslušné úrady disponujú informáciami potrebnými pre doručovanie
listín. Pre nezákonný postup súdu bez svojej viny nemohla použiť skutočnosti a vykonať dôkazy v

pôvodnom konaní, ktoré by privodili priaznivejšie rozhodnutie, preto napáda právoplatné rozhodnutie
súdu, ktoré bolo vydané v rozpore so zákonom a s rozhodnutím Súdneho dvora.

V odvolaní tiež namietala, že súd porušil jej práva garantované v článku 38 Charty základných práv
Európskej únie a článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keď súd a pracovník súdu

neprihliadli na vysoký záujem európskeho práva na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami tak, ako to ukladá kogentné ustanovenie v článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a
judikatúra Súdneho dvora.

Poukázala na nesprávne skutkové zistenie konajúceho súdu, ktorému uniklo, že navrhovateľ v článku

II. v návrhu zo dňa 7. 3.2006 uviedol, že so žalovaným uzatvoril zmluvu v zmysle § 2 písm. b)
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti odporkyňa sa bránila rozsudkami
Súdneho dvora z 27.6.2000, Oceano Grupo Editorial a Salvat Editores, a uznesením Súdneho dvora
vo veci C76/10. Súd je teda povinný aj bez návrhu prihliadať aj v zmluvách uzatvorených pred 1.4.2004
na zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, v

neprospech spotrebiteľa a nepriznať plnenie z takejto podmienky. Odporkyňa v odvolaní vytýkala súdu,
že v konaní postupoval v rozpore so zákonom a všeobecne záväznými predpismi a uvedeným postupom
jej odňal procesné práva, ktoré jej ako účastníkovi konania priznáva právny poriadok. Rozhodnutie
prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Z uvedených dôvodov navrhla, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil a povolil vo veci obnovy konania a zároveň

povolil odklad vykonateľnosti právoplatného rozsudku vo veci.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny. Uviedol, že odporkyňa podala návrh na obnovu konania po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá
uplynula 3 mesiace potom, ako sa dozvedela o dôvodoch, na základe ktorých bol vydaný napadnutý

rozsudok a ktoré mohla od tohto okamihu uplatniť. Odporkyňa v exekučnom konaní 5 Er/2591/2009 v
podaní zo dňa 5.4.2013 uviedla, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, preto odporkyni boli a museli byť známe dôvody okolnosti za akých bol rozsudok vydaný.Návrh
odporkyne na obnovu konania preto nemožno považovať za podaný včas. V posudzovanom prípade
subjektívna lehota začala plynúť dňom nasledujúcim t.j. od 6.4.2013 a koniec lehoty pripadol na deň

5.7.2013. Odporkyňa nesplnila ani objektívnu 3-ročnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania ( v
pôvodnom konaní 15.12.2006 ), ktorá uplynula dňa 15.12.2009.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporkyňa vo svojom návrhu uvádza, že rozsudok je v rozpore s
rozhodnutím Súdneho dvora, ale neuviedla, s ktorým konkrétnym rozhodnutím Súdneho dvora má

byť napadnutý rozsudok v rozpore. V tejto súvislosti podotkol, že odporkyňa v odvolaní ako dôvod
obnovy uvádza rozhodnutie Súdneho dvora z 27.6.2010 a uznesenie Súdneho dvora C76/10 zo dňa
16.10.2010. Na to, aby rozhodnutie mohlo byť dôvodom obnovy konania platí, ako aj pri skutočnostiach
a dôkazoch, že počas pôvodného konania existovalo, avšak účastník ho nemohol bez svojej viny
v pôvodnom konaní použiť. Nemožno použiť rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky

ani Súdneho dvora EÚ, ktoré v čase pôvodného konania neexistovali. Zdôraznil, že všetky rozsudku
Súdneho dvora EÚ sú uverejnené na internetovej stránke CURIA v deň ich vyhlásenia alebo čítania,
a neskôr uverejnené v Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora a Všeobecného súdu, ktoré sú prístupné
verejnosti v informačnom portáli o práve Európskej únie T.. Platí, že dňom uverejnenia rozhodnutia sastali známymi každémiú, koho sa týkajú. Na základe Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 406/2008
Z.z. od 1.11.2008 vznikla v rámci Ministerstva spravodlivosti komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, ktorá od začiatku svojej

činnosti zabezpečuje spotrebiteľom prístup k rozsudkom Súdneho dvora týkajúcich sa neprijateľných
zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Prístup k rozhodnutiam Súdneho dvora, ako aj ostatných
orgánov Európskych spoločenstiev je v súčasnosti dostatočne zabezpečený nielen prostredníctvom
orgánov Európskej únie, ale aj prostredníctvom vnútroštátnych orgánov členských štátov, no napriek
tomu odporkyňa vôbec nevyužila žiadnu z mnoha možností z ktorých by sa mohla bližšie oboznámiť

s uvedenými rozsudkami. Nevyužila možnosť podať podnet na Komisiu na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predajúcich a nevyužila ani právo dať sa
v konaní zastúpiť advokátom, naopak počas celého konania bola absolútne nečinná. Dôvod obnovy
podľa § 228 ods. 1 písm. e) je možné uplatniť aj po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia
v pôvodnom konaní, no nie je možné uplatniť ho po uplynutí subjektívnej 3-mesačnej lehoty, ktorá
začína plynúť subjektívnym okamihom, keď sa žalobca o tomto dôvode dozvedel, resp. usbjektívnym

momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť prvý krát. Súd správne rozhodol, keď
návrh na obnovu konania, zamietol.

Krajský súd, ako súd odvolací, v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal
uznesenie napadnuté odvolaním, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2

O.s.p. a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odporkyňa v podanom návrhu na obnovu argumentuje nezákonným postupom súdu po vydaní
platobného rozkazu v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. 6Cb/73/2006, keď

súd nezistil zákonným spôsobom jej pobyt a nedoručil jej žalobu na adresu známu súdu z konania
vedeného o rozvod jej manželstva sp. zn. 5C/252/2004. Pokiaľ sú zákonným spôsobom nezistil jej pobyt,
nemal jej ustanoviť v konaní vedenom pod sp.zn. 6Cb/73/2006 opatrovníka. Pre tento nezákonný postup
súdu nemohla použiť skutočnosti a vykonať dôkazy v pôvodnom konaní, ktoré by privodili priaznivejšie
rozhodnutie. Návrh na obnovu konania podala aj z dôvodu rozporu právoplatného rozhodnutia so

zákonom a s rozhodnutím Súdneho dvora. Žiadne konkrétne rozhodnutie Súdneho dvora ES v návrhu
na obnovu konania neuviedla.

Okresný súd ďalej v napadnutom uznesení uviedol, že obnova konania má povahu výnimky zo zásadnej
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, je jeho

prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená, predovšetkým je nevyhnuté, aby bol podaný návrh v
lehote v stanovenej v § 230 O.s.p.
Okresnýsúdpotomspoukazomnauvedenéskúmal,čibolivdanejvecisplnenépodmienkynapovolenie
obnovy konania podľa uplatnených dôvodov v zmysle § 228 ods. 1 písm. a), b) e) O.s.p. a dospel k
záveru, že odporkyňa podala návrh na obnovu konania po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá uplynula

3 mesiace po tom, ako sa dozvedela o dôvodoch, na základe ktorých bol vydaný napadnutý rozsudok
a ktoré mohla od tohto okamihu uplatniť. Keďže odporkyňa v exekučnom konaní sp.zn. 5Er/2591/2009
v podaní zo dňa 5.4.2013 uviedla, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho posúdenia veci,
súd mal preukázané, že odporkyni boli známe aj dôvody a okolnosti za akých bol rozsudok vydaný a
nemožno preto považovať návrh odporkyne na obnovu konania za podaný včas. Odporkyňa najneskôr

dňa 5.4.2013 vedela o dôvodoch, z akých bol rozsudok vydaný, preto subjektívna trojmesačná lehota
začala plynúť nasledujúcim dňom. Odporkyňa nesplnila ani zákonnú lehotu na podanie návrhu na
obnovu konania, a to objektívnu trojročnú lehotu, ktorá plynie od právoplatnosti rozsudku vydaného
v pôvodnom konaní ( v danom prípade od 15.12. 2006 ), a ktorá v tomto prípade uplynula žu dňa
15.12.2009. Lehota pri obnove konania je lehotou prekluzívnou, t.j. jej uplynutím zaniká právo podať

návrh na obnovu konania na súde. Zákon pripúšťa výnimky z objektívnej trojročnej lehoty ( § 230 ods. 2
O.s.p. ), čo je aj tento prípad pri dôvode podľa § 228 ods. 1 písm. c) O.s.p. ( nakoľko objektívna trojročná
lehota uplynula dňom 15.12.2009 ) nepripúšťa výnimku zo subjektívnej lehoty, v ktorej musí ten, kto sa
o dôvode obnovy dozvedel, podať návrh na obnovu konania.Okresný súd záverom zhrnul, že odporkyňa v návrhu na obnovu konania neuviedla žiadne konkrétne
rozhodnutie Súdneho dvora, s ktorým by bolo napadnuté rozhodnutie v rozpore. Keďže odporkyňa

nesplnila jednu zo základných procesných podmienok na povolenie obnovy konania a to objektívnu a
subjektívnu lehotu na podanie návrhu, súd návrh odporkyne zamietol.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p., Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 písm. a) až e) O.s.p., o troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať

len z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm.
a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo
právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

c) § 228 ods. 1 písm. c),
d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e).

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno napadnúť len rozhodnutie súdu, ktoré

nadobudlo právoplatnosť, len z taxatívne stanovených dôvodov a len v zákonom stanovenej lehote.
Návrh na obnovu konania je nutné podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje
sa o dôvode obnove dozvedel, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Dôvody spôsobilé pripustiť
obnovu konania sú taxatívne uvedené v § 228 ods. 1 O.s.p.; z iných dôvodov než uvedených v tomto
ustanovení, obnova konania prípustná nie je.

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich súd skúma, či obnova konania je procesne
prípustná; návrh na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza
predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti
návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medzi iným existencia

skutočnosti, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní
( § 221 ods. 1 písm. a) O.s.p. ), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom
konaní ( § 221 ods. 1 píms. b) O.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho
opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na

tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy, prípadne, že sa
nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz
existovali už v pôvodnom konaní a ten , kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj
dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle §
120 ods. 1 O.s.p., avšak ich v pôvodnom konaní nepoužil.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Možnosť podať návrh na obnovu konania je časovo obmedzená, pričom zákon stanovuje na podanie
návrhu jednak subjektívnu lehotu a jednak objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie návrhu na

obnovu konania trvá 3 mesiace. Začiatok tejto lehoty plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje,
dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívne lehota na podanie
návrhunaobnovukonaniatrvá3rokyazačínaplynúťodokamihu,kedyobnovounapadnutérozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Lehoty ( subjektívne i objektívne ), na podanie návrhu na obnovu konaniasú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Preukázanie toho, že subjektívna lehota
na podanie návrhu na obnovu konania bola zachovaná, zaťažuje toho, kto obnovu navrhuje. Stanovené
lehoty sú lehotami procesnými, zákonnými. Zmeškanie lehoty postupom podľa § 58 O.s.p. je vylúčené.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd, vzhľadom na
vykonané dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne
právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým § 228 ods. 1, § 230 ods. 1, 2 O.s.p. a
ďalej § 234 ods. 2 O.s.p. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež dostatočne odôvodnil tak, ako to má

namysli§157ods.2O.s.p.Vodôvodnenísvojhorozsudkusaprvostupňovýsúdvysporiadalsovšetkými
okolnosťami, na základe ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné.

Odvolací súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu v tom, že v posudzovanom prípade neboli
zákonom naplnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle § 230 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa
nepodala návrh na obnovu konania v lehote 3 mesiacov od toho času, keď dôvod obnovy mohla

uplatniť. Vyplýva to najmä z podania odporkyne zo dňa 5.4.2013, v ktorom v rámci exekučného konania
vedeného pod sp.zn. 5Er/2591/2009 namietala nesprávne právne posúdenie veci. Museli jej byť známe
dôvody a okolnosti za akých bol rozsudok vo veci vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn.
6Cb/73/2006 vydaný. Odporkyni žiadna prekážka nebránila v tom, aby po doručení exekučného príkazu
a upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie vyhľadala právnu pomoc a konzultovala možnosť

svojej obrany. Odporkyňa svojou vlastnou nečinnosťou zavinila, že zákonná subjektívna 3-mesačná
lehota na podanie obnovy konania uplynula. Rovnako odvolací súd súhlasí so záverom prvostupňového
súdu, že zákonodarca zo subjektívnej lehoty výnimku nepripúšťa, túto pripúšťa z objektívnej 3-ročnej
lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Zákonodarca účastníkom konania umožnil použiť dôvod
na povolenie obnovy konania aj po uplynutí objektívnej lehoty, avšak aj v takom prípade konania

musí byť dodržaná subjektívna 3-mesačná lehota počítaná od okamihu, keď sa navrhovateľ o dôvode
povolenia obnovy konania dozvedel alebo mohol dozvedieť o rozhodnutiach Súdneho dvora, alebo
iného orgánu ES. Odporkyňa v návrhu na obnovu konania síce poukazovala na to, že rozsudok je v
rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora európskych spoločenstiev, ale neuviedla, s ktorým konkrétnym
rozhodnutím Súdneho dvora má byť napadnutý rozsudok v rozpore.

Pokiaľ odporkyňa v odvolaní uviedla rozhodnutia Súdneho dvora z 27.6.2010 a uznesenie Súdneho
dvora C/76/10 zo dňa 16.10.2010 treba zdôrazniť, že tieto nové skutočnosti neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p. ), preto odvolací súd na túto novú skutočnosť neprihliadol.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
v prospech navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a priznal mu právo na náhradu trov

konania konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci vo výške
64,54 Eur, režijného paušálu vo výške 8,39 Eur a 20 % DPH vo výške 14,59 Eur podľa ust. § 11 ods.
1, § 13a ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odvolací súd navrhovateľovi priznal náhradu
trov odvolacieho konania spolu vo výške 87,52 Eur.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.