Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114223432
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114223432.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: NOREA - leas,

s.r.o., so sídlom 821 03 Bratislava, sv. Vincenta 6, IČO: 35 684 577 zastúpený: JUDr. Pavol Pospecha,
advokát, so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti odporcom: 1. B.. F. I., bytom U., Ľ. O. 2, 2.
Schola Ludus, n.o., so sídlom Nitra, Chmeľova dolina č. 32, IČO: 45 740 127, práv. zastup: JUDr. Pavol
Gráčik, advokát, so sídlom Nitra, Farská 40, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi v 1.rade súd nepriznáva náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2.rade náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 11.6.2014
uzavretej medzi odporcom v 1.rade B. ako záložným veriteľom na jednej strane a odporcom v 2.rade
- neziskovou organizáciou Schola ludus, n.o. ako záložným dlžníkom (záložcom). V návrhu uviedol,
že navrhovateľ sa stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 4.7.2013 s
H. W. a O. W. a to ohľadne nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX. Odporca v 1.rade ako záložný
veriteľ uzatvoril s odporcom v 2.rade dňa 11.6.2014 záložnú zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam

bez akéhokoľvek súhlasu jeho ako vlastníka k prevádzkovaniu materských a poradenských služieb v
predmetných nehnuteľnostiach ako aj z dôvodu neoprávneného užívania predmetných nehnuteľností
odporcom v 2.rade na základe neplatnej nájomnej zmluvy, ohľadne ktorej už bol podaný návrh na
vypratanie nehnuteľnosti proti odporcovi v 2.rade. Poukázal na to, že je jediným vlastníkom predmetných
nehnuteľností a odporca v 2.rade nemá žiadne oprávnenie zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam,
ktoré sú v jeho vlastníctve ako navrhovateľa, pričom toto právo mu neprislúcha ani ako nájomcovi
nehnuteľností. Ďalej uviedol, že záložný veriteľ a záložný dlžník uzavreli dňa 10.6.2013 zmluvu o

pôžičke, na základe ktorej bola záložcovi poskytnutá suma vo výške 100.000 eur, ktorú sa záložca
zaviazal vrátiť do 9.6.2014, pričom zo záložnej zmluvy vyplýva, že bola uzavretá dňa 11.6.2014 a to
na zabezpečenie už pred tým splatnej pohľadávky, ktorá bola teda splatná dňa 9.6.2014. Uviedol, že
vzhľadom k tomu, že splatnosť pohľadávky zabezpečenej záložným právom nastala už pred uzavretím
záložnej zmluvy, zmluvné dojednanie oprávňuje záložného veriteľa takmer ihneď po uzavretí záložnej
zmluvy predať predmet záložného práva, nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa, pričom
je neprípustné, aby sa záložný veriteľ uspokojil ohľadne svojej pohľadávky predajom nehnuteľností,

ktoré nie sú vo vlastníctve záložcu. Poukázal na neplatnosť právneho úkonu a to záložnej zmluvy s
poukazomnaustanovenie§39Občianskehozákonníka,záložnázmluvavykazujevady,ktoréspôsobujú
jej absolútnu neplatnosť, pričom naliehavý právny záujem odôvodňoval tým, že je jeho vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam ohrozené a má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnejzmluvy predmetným návrhom, pretože určovacia žaloba je jediným prostriedkom súdnej ochrany a k
eliminovaniu ohrozenia práva žalobcu nemožno dospieť iným spôsobom.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal návrhu vyhovieť z dôvodu, že je daný naliehavý právny záujem na
podanom návrhu, nakoľko predmetom konania nie je vklad, ale neplatnosť zmluvy uzatvorenej nie podľa
administratívnych, ale hmotnoprávnych predpisov Občianskeho zákonníka a v súčasnosti prebieha
aj štátny stavebný dohľad, ktorého konanie môže mať význam pre posúdenie záložnej aj nájomnej
zmluvy. Ďalej uviedol, že údajný nájomný vzťah mal vzniknúť podpisom zmluvy zo dňa 1.1.2013, pričom

odporca v 2.rade vznikol až dňa 9.1.2013 a teda jeho vznik je daný až právoplatnosťou rozhodnutia
úradu a to aj s poukazom na štatút neziskovej organizácie. Uviedol, že návrh na vklad záložnej zmluvy
bol zamietnutý, avšak správne konanie je správnym konaním, kde možno do 3 rokov podať návrh na
preskúmanie rozhodnutia a preto má navrhovateľ naliehavý právny záujem s tým, že právne postavenie
napriek pozitívnemu vývoju je neisté, nakoľko môže byť znovu podaný návrh a to v zmysle správneho
zákona, prípadne možno podať mimoriadny opravný prostriedok. Ďalej uviedol, že prebieha konanie

o vypratanie nehnuteľnosti, keďže odporca nemá právny titul na užívanie, objavila sa ďalšia nájomná
zmluva, táto sa porušila a z tohto dôvodu došlo k odstúpeniu.

Navrhovateľ uviedol, že sú leasingovou spoločnosťou a nehnuteľnosť nadobudli pre spoločnosť PB
GAMA s.r.o., pričom po nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosti odovzdali tejto spoločnosti preberacím

protokolom a zdržiavala sa tam konateľka spoločnosti PB GAMA - pani E., pre ktorú nehnuteľnosť
kupovali a s touto spoločnosťou uzatvorili leasingovú zmluvu, pričom nemali vedomosť o uzavretí
nájomnejzmluvymedzipôvodnýmivlastníkaW.anájomcomScholaludus,ktorúskutočnosťzistiliažkeď
nedostávali pravidelné leasingové splátky a chceli preto vypovedať leasingovú zmluvu, kedy sa objavila
nájomná zmluva, avšak od pôvodných vlastníkov zistili, že žiadnu nájomnú zmluvu nepodpísali. Ďalej

uviedol, že žiadny súhlas k zriadeniu záložného práva nedal a ani ho dať nemôže, pretože za spoločnosť
musia konať dvaja, pani L. dala výmaz konateľa, ktorou skutočnosťou argumentovala, keď jej chcel
odovzdať výpoveď z leasingovej zmluvy a túto odmietala prevziať, pričom leasingovú zmluvu podpísala
ako konateľka. Vyjadril sa, že leasingová aj kúpna zmluva sa podpisovali v Bratislave v ten istý deň za
prítomnosti notára, následne zistili, že odporca v 2.rade dal nehnuteľnosť do podnájmu fyzickej osobe,

čím zase porušil spornú nájomnú zmluvu a H. W. bola zamestnankyňou odporcu v 2.rade, nehnuteľnosť
sakupovalazaúčelom,abyleasingováspoločnosťmohlarealizovaťleasingovúzmluvuzospoločnosťou
PB GAMA, ktorá chcela prevádzkovať detské jasle.

Odporcav1.radeuviedol,žekonateľnavrhovateľamuprisľúbil,ženakatasterdoručísúhlasnazriadenie

záložného práva, pretože jeho firma investovala do spornej nehnuteľnosti realizáciou prístavby, ktorú
oznámil odporca v 2.rade stavebnému úradu a s ním aj mal zmluvu o stavebných prácach na základe
objednávky, pričom odporca v 2.rade sa preukázal súhlasom majiteľov W. k prístavbe s tým, že v prípade
predaja nehnuteľnosti bude cena zohľadnená a súhlas mu dali W.. Vyjadril sa, že v čase rekonštrukčných
prác sa tam vyskytoval konateľ navrhovateľa, avšak W. to predali navrhovateľovi a nie odporcovi v

X.rade, jemu za práce nebolo zaplatené, mal mu zaplatiť odporca v 2.rade a záložná zmluva bola
zriadená z dôvodu, že bolo do nehnuteľnosti investované s tým, že pohľadávky bude splácať odporca v
2.rade, pričom súhlas k zriadeniu záložného práva mal dať navrhovateľ, ktorý to neskôr odmietol. Vyjadril
sa, že neposkytol odporcovi v 2.rade čiastku 100.000,- eur, ale je to cena rekonštrukčných prác, chcel
nehnuteľnosť odkúpiť ešte pred rekonštrukčnými prácami, avšak navrhovateľ s tým neskôr nesúhlasil.

Ďalej uviedol, že záložnú zmluvu nepovažuje za platnú, k nájomnej zmluve sa nevyjadroval.

Odporca v 2.rade uviedol, že navrhovateľ vedel o tom, že v rodinnom dome sa nachádzajú detské jasle
a pred tým tam bolo zriadené aj záložné právo, pričom on mal nájomnú zmluvu s W., ako spoločnosť
vznikli v decembri 2012 a nájomná zmluva bola od 1.1.2013 odkedy tam vykonávali rekonštrukčné práce

na čo mali súhlas aj od pôvodných vlastníkov s tým, že im mali ako prvým aj nehnuteľnosť predať,
avšak 4.7.2013 od navrhovateľa obdržali leasingové zmluvy na spoločnosť PB GAMA. Boli podpísané
na NOREA - LEA, keďže ona v tom čase bola konateľkou a spoločníčkou PB GAMA s.r.o., pričom mal
záujem jej obchodný podiel kúpiť a preto mu ho aj previedla a to ešte pred uzavretím leasingovej zmluvy,
preto sa stal vlastníkom a konateľom PB GAMA. Potvrdila, že vlastníkom nehnuteľnosti je NOREA LEAS

s.r.o., avšak nájomná zmluva bola podpísaná pôvodnými vlastníkmi W. koncom decembra 2012 a mali aj
súhlasné stanovisko s rekonštrukciou. Poukázala na to, že organizácia vznikla právne dňom založenia,
avšak do registra sa dostala až dňom vzniku. Uviedla, že žiadnu podnájomnú zmluvu neurobila a u
znalkyni sa overuje pravosť podpisov na nájomnej zmluve.Právny zástupca odporcu v 2.rade uviedol, že je konanie nehospodárne, nakoľko záložná zmluva je
neplatný právny úkon a nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení,

keďže správa katastra v rámci vkladového konania záložnej zmluvy návrh na vklad zamietla, pričom
záložná zmluva je vecno-právnou zmluvou týkajúcej sa nehnuteľnosti a jej následky vznikajú až zápisom
do katastra nehnuteľností, preto právny záujem vlastníka môže zasiahnuť táto zmluva iba po povolení
je vkladu a podľa platnej legislatívy o spôsobilosti záložnej zmluvy a o tom, či je platná na účely
povolenia vkladu rozhodujú katastrálne odbory a nie súdy, keďže už o danej záložnej zmluve bolo

príslušným orgánom rozhodnuté, bola zmluva posúdená ako neplatná. Vyjadril sa, že navrhovateľ
návrhom obchádza legislatívu, pričom nemá daný naliehavý právny záujem.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného
súdu Nitra sp.zn. 9C/115/2014 a 7C/254/2014, s kúpnou zmluvou, s LV č. XXXX, so záložnou zmluvou, s
nájomnouzmluvou,sčestnýmprehlásením,svýpisomzregistra,sosplnomocnenímagenerálnouplnou

mocou, s 2 vkladovými spismi : H H so štatútom neziskovej organizácie z X.X.XXXX, s rozhodnutím o
zápise neziskovej organizácie a dospel k tomuto skutkovému právnemu záveru:

Navrhovateľ nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.7.2013 od predávajúcich H. W. a O.
W. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. U., okres U.. Medzi odporcom v 1.rade ako

záložným veriteľom a odporcom v 2.rade ako záložcom bola dňa 11.6.2014 uzavretá záložná zmluva
na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. U.. Odporca v
2.rade na základe rozhodnutia Obvodného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy bol zapísaný
do registra ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia dňom 9.1.2013. Okresný úrad v Nitre,
katastrálny odbor v konaní vedenom pod sp.zn. V XXXX/XXXX rozhodnutím zo dňa 8.7.2014 zamietol

návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa záložnej zmluvy uzavretej medzi
odporcami v 1. a v 2.rade ohľadne nehnuteľností zapísaných na L V č. XXXX v kat. úz. U. z dôvodu, že
záložca nemôže nakladať so zálohom a zriaďovať na predmetné nehnuteľnosti záložné práv, nakoľko
nie je ich vlastníkom.

Podľa § 80 písm. c O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tú právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Návrhom v zmysle § 80 písm. c O.s.p. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti

preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny
záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by
právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté.

O určovaciu žalobu ide iba tam, kde má súd deklarovať existenciu (neexistenciu) práva, či právneho

vzťahu. Základnou podmienkou dôvodnosti a východiskom úspešnosti určovacej žaloby, je existencia
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ktorý musí byť podľa zákona kvalifikovaný t.j.
naliehavý a posúdenie naliehavosti je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre
žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti z ktorých vyplýva existencia naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení .

Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami: žalovaným nepopieraná
existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo respektíve právny
vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu respektíve stav
neistoty právneho postavenia, ktorý nemožno odstrániť inak, iba určovacím výrokom, jestvuje potreba

odstránenia tejto neistoty respektíve ohrozenie práva alebo právneho vzťahu.

Žaloba o určenie práva bola a je nástrojom ochrany subjektívneho práva pred neoprávnenými zásahmi,
má preventívnu povahu, pretože jej účelom je predísť stavu neistoty ohľadne určitého práva alebo
jeho výkonu a je význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch. Ak

totiž už bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia žalobcu žiaden zmysel, lebo jej
prostredníctvom už v zásade nemožno spory, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť alebo ktorých vznik
už bezprostredne hrozí, odvrátiť. V prípade možnosti žalovať priamo na splnenie povinnosti treba pretovždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť
nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov.

V predmetnom konaní bolo preukázané, že absentuje potreba naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení neplatnosti záložnej zmluvy zo strany navrhovateľa, nakoľko ako z výsledkov
dokazovaniavyplynulozáložnázmluva,ktorejneplatnostisanavrhovateľdomáhalnebolazavkladovaná.
Návrh na jej vklad bol príslušným orgánom zamietnutý a v danom prípade neexistuje žiaden stav
právnej neistoty či ohrozenia navrhovateľa ako vlastníka spornej nehnuteľnosti, teda určovací výrok by

bol nadbytočný, nie je dané žiadne ohrozenie práva alebo právneho vzťahu u navrhovateľa preto súd
predmetný návrh ako nedôvodne podaný zamietol. V predmetnom konaní neoblo potrebné vykonávať
dokazovanie výsluchom pôvodných vlastníkov Fialových k platnosti nájomnej zmluvy, nakoľko táto
otázka v tomto konaní je právne nepodstatná, nejde o posúdenie nájomného stavu, ktorá okolnosť ani
nemá vplyv na platnosť záložnej zmluvy, keďže vlastníkom nehnuteľnosti je navrhovateľ a predmetné
vlastníctvo nie je sporné. Súd preto zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých

svedkov zo strany právneho zástupcu navrhovateľa, pretože súd nebude vykonávať dôkazy, ktoré
neprispievajú k zisteniu skutkového stavu.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi v 1.rade súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko
si ich neuplatnil a žiadne mu nevznikli a odporcovi v 2.rade súd priznal náhradu trov konania podľa §

151 ods. 7 O.s.p. percentuálne vo výške 100 % s tým, že konkrétna výška týchto trov bude vyčíslená
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.