Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607200445
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607200445.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom v Bratislave, Pribinova
25, proti povinnej: T. B., bytom W. - M. A., A. XXX/XX, nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 377,38
€ s príslušenstvom, o odvolaní právneho zástupcu oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske č.k. 4Er/1487/2008-46 zo dňa 20.09.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3,
4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) r), 5, 6, § 54 Obč. zák., § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Ex. por., ako
aj na príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 21.12.2006 (správne má byť
15.12.2006) domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 4307/06 zo
dňa 21.09.2006. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Ex. por. a v posudzovanej
exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z
právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 09.12.2010 sp.zn. II ÚS 545/2010-15.

Súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie,
predloženú zmluvu o úvere a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných
veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom
rozsahu. Z obchodného registra zistil, že oprávnený je podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je
okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa smernice 93/13/EHS sa spotrebiteľ v
porovnaní s predajcom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o

úroveň informovanosti. Táto situácia ho následne vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000,
Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Oprávnený a povinná uzavreli zmluvu
o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky, v
ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol
rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť,

pretožejeinkorporovanádoobchodnýchpodmienok-vprípade,akchcelzmluvuoúvereuzavrieť,musel
ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného
dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve
bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť
sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie

arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských
úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade,ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy
alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu
v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle

veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom,
aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Aj z predloženého rozhodcovského
rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnej ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, ktorá mu ex lege patrila. Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie

a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považoval za
neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný
výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Obč. zák. (v
pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd

exekúciuvsúlades§57ods.2Ex.por.spoukazom§45ods.1,2zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Ďalej súd uviedol,
že o trovách zastavenej exekúcie súd rozhodne po ich vyčíslení súdnym exekútorom v samostatnom
uznesení.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie právny zástupca
oprávneného, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. K tvrdeniam súdu o
rozhodcovskej doložke oprávnený poukazuje na skutočnosť, že s povinnou bola uzatvorená zmluva
o úvere obsahujúca nevýhradnú rozhodcovskú doložku, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane
domáhať sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho

konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne
rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj
európskeho práva. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je
pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r.) Obč. zák. Z uzavretej

rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci
súdu na riešenie sporov. V zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského
konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad
hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. K tvrdeniam súdu o aplikácii smernice č.
93/13/EHSuvádza,žesmernicevydávanévrámciacquiscommunautairemajúlennepriamuzáväznosť.

Nakoľko uvedená smernica bola do právneho systému platného na území SR implementovaná ešte v
rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na
riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Oprávnený
ďalej uvádza, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere túto nebolo možné priradiť pod režim
spotrebiteľských zmlúv upravených v Obč. zák., nakoľko zmluva vznikla podľa Obch. zák. Predmetná

zmluva o úvere bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne vyjadrila a uviedla, že jej finančná situácia sa veľmi
zhoršila. Manžel ju opustil pred viac ako štyrmi rokmi a neposiela jej žiadne peniaze. Povinná ďalej
uvádza, že je na invalidnom dôchodku, z ktorého platí výživné na dve deti, ktoré nemá v opatere,

pretože sa lieči na psychiatrii a tiež musí prispievať svokrovi na domácnosť. Z uvedeného dôvodu prosí
o odpustenie dlhu. V prípade, ak to nebude možné, žiada o najnižšie možné splátky. Povinná má záujem
dlh zaplatiť, ale v súčasnej dobe nemá z čoho.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1
O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 18.10.2005 a je v kolerácii
s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol zistený žiadny právne významný dôvod
na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., pretoodvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať:

Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona v danej veci, a to predovšetkým § 57 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Ex.por.) v platnom znení, § 45 ods.
1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Obč. zák. v platnom znení a na túto právnu úpravu nadväzujúcich právnych noriem ako zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, smernice Rady Európskych spoločenstiev

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ďalšej súvisiacej
legislatívy je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vecne správne a aj náležite odôvodnené.

Povinnosťou exekučného súdu je v každej fáze exekučného konania ex offo skúmať, či tu nie je daný
niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takú možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1
a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex.

por. aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex.por. alebo osobitného zákona. Ust. § 45 ods. 2 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm.
b) alebo c) cit. zákona. Teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či
rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Ex. por. tiež spôsobilým exekučným
titulom, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.

Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany

dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a) a b) zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 45 ods. 2
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Podľa odvolacieho súdu sa v prejednávanej veci nejedná o zmluvu o úvere
uzatvorenú v zmysle Obch. zák., ale o zmluvu o úvere uzavretú podľa príslušných ustanovení Obč.

zák., na ktoré sa následne vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľoch podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a nasl.
Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je
ochrana spotrebiteľa, ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zák. alebo Obch. zák., ako aj všetky tie zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

KnámietkeoprávnenéhokaplikáciiSmerniceRady93/13/EHSz05.04.1993 vdanejvecisúduvádza,že
podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je

určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS bola implementovaná
do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02.03.2004, a to
konkrétne do ustanovení § 52 - § 54 Obč. zák. Súd prvého stupňa teda aplikoval správny právny predpis,
do ktorého bola smernica implementovaná.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti

je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie
zneužívaťsvojesilnejšiepostavenie-danétým,žespotrebiteľniejefaktickyschopnýpresadiťakékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod
tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporuzo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu
zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou
obchodných podmienok pre úver, ktoré predkladal oprávnený povinnej na formulári, pričom nebola
individuálne dojednaná a jej obsah povinná ani nemohla ovplyvniť.

Ak by aj rozhodcovská doložka dávala na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre

prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému
konaniu,niejemožnéposkytnúťsúdnuochranuvrámciexekúcie,akjeexekučnýmtitulomrozhodcovský
rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej
doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon
GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená
podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES),

ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy
súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby
mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho
dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na
riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a

teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred
stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval
rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský

rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d) Ex. por. a správne exekučné konanie podľa § 57 ods. 2 Ex.por. zastavil.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky,

ktorú súd prvého stupňa považuje, ako celok, za neprijateľnú, a tým neplatnú s poukazom na § 53 a § 54
Obč. zák., v konečnom dôsledku správne exekučné konanie podľa § 57 ods. 2 Ex.por. zastavil, a preto
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.