Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/364/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811214650
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811214650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky: J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. č. X, X., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7
proti odporcom: 1/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. R. XXXX/X, H. - B., t.č. J. XXX/XX, P., 2/
K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, G. X. X., t.č. A. X. V. S. R. a I. X. Y. Y., H. X.. X, A.,

zastúpený C., bytom G. X. X. - H. XXX, o zaplatenie 900 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu 2/
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. februára 2013, č.k. 6C/189/2011-137, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľke sumu 900 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ denne zo sumy 200 Eur
od 16.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 350 Eur od 16.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 350 Eur od
16.02.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti protinávrhu

odporcu 2/ o uložení povinnosti navrhovateľke, aby odporcom 1/ a 2/ umožnila vysťahovanie ich vecí
z jej pivničných priestorov a vrátenie kaucie vo výške 1.050 Eur, zastavil. Rozhodnutie odôvodnil
výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorých bolo zistené, že medzi účastníkmi konania bola dňa
15.11.2010 uzavretá ústna a dňa 10.02.2011 aj písomná zmluva o nájme bytu, na základe ktorej
sa odporcovia stali spoločnými nájomcami dvojizbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X.. J.
obytného domu súpisné číslo XXX na ulici P. v X., zapísanom na LV č. XXXX v k.ú. X.. Z vykonaného

dokazovania zistil, že dňa 25.02.2011 navrhovateľka dala odporcom okamžitú výpoveď z dôvodu
neplatenia nájomného. Predmetný byt mali možnosť užívať odporcovia maximálne do 27.02.2011, kedy
navrhovateľka na predmetnom byte vymenila zámky a neumožnila odporcom z uvedeného dôvodu byt
užívať.Konštatoval,ženájomnéjeplnenie,ktoréposkytujenájomcavprávnomvzťahu, ktorýjezaložený
nájomnou zmluvou . Pokiaľ je predmetom takéhoto nájomného vzťahu byt, v zmysle nájomnej zmluvy
samôže platiťajúhradazaplnenieposkytovanésužívanímbytu,alebozálohynane.Odporcoviaužívali
predmetný byt ako spoloční nájomcovia od 15.11.2010 najneskôr do 27.02.2011, platí teda, že právny

stav sa spravuje ustanoveniami o spoločnom nájme bytu. Odporcovia sú vo vzťahu k navrhovateľovi
ako solidárnidlžnícipodľa§511Občianskehozákonníka.Vpredmetnejvecispornouotázkoubolavýška
splateného nájomného za obdobie trvania nájomnej zmluvy. Odporcovia nepreukázali svoje tvrdenia,
že mali nájomné uhradené, v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Súd na základe vykonaného
dokazovaniamalza to,žeodporcovianavrhovateľkeneuhradilinanájomnomsumu900Eur(nedoplatok
za november 2011 vo výške 100 Eur, za december 2011 vo výške 100 Eur, neuhradené nájomné za

január 2012 vo výške 350 Eur a neuhradené nájomné za február 2012 vo výške 350 Eur), preto súd
uložil povinnosť odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke sumu 900
Eur. Z dôvodu, že odporcovia neuhradili nájomné riadne a včas, dostali sa s plnením do omeškania,navrhovateľovi vznikol nárok za zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,5 ‰ denne, a to zo sumy
200 Eur od 16.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 350 Eur od 16.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 350 Eur od
16.02.2011 do zaplatenia, v súlade s nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil ustanoveniami § 685 ods. 1, § 696 ods. 1, 2, § 511 ods. 2 veta prvá, odsek 3, § 517 ods. 1, 2, §
697 Občianskeho zákonníka a § 4 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Konštatoval ďalej, že pokiaľ odporca 2/ navrhol
dňa 30.09.2011, aby súd uložil povinnosť navrhovateľke, aby odporcom 1/ a 2/ umožnila vysťahovanie
veci z jej pivničných priestorov a vrátenie kaucie vo výške 1.050 Eur, odporca dňa 10.12.2012 zobral
písomne svoj protinávrh v celom rozsahu späť, a preto súd v súlade s ust. § 96 O.s.p. v tejto časti súd

konanie zastavil aj napriek neskoršiemu vyjadreniu odporcu 2/ zo dňa 22.01.2013, ktorým zobral svoje
späťvzatie späť, z dôvodu, že späťvzatie nemožno odvolať. O trovách konania nerozhodol s tým, že o
nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia v súlade s ust. § 151 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca 2/ prostredníctvom zástupkyne. V odvolaní
uviedol, že dňa 30.01.2013 na pojednávaní bolo vysvetlené, že sú možné dva prípady, a to prijať

dohodu od právneho zástupcu navrhovateľky, ktorá znela: zaplatiť sumu 1.179,73 Eur a všetok nábytok
si navrhovateľka ponechá alebo, že zaplatia čiastku 900 Eur + úroky z omeškania a trovy konania jej
právnika cca 2.000 Eur. Oni sa chceli dohodnúť v tej hodnote výmenou zariadenia, ale právny zástupca
navrhovateľky nesúhlasil, stále požadoval len svoje. Nakoľko nemajú peniaze, odporkyňa 1/ súhlasila
s druhou drahšou alternatívou. Sudkyňa im povedala, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku im

navrhovateľka musí vydať všetky zadržiavané veci a ona si má vymáhať cez občianskoprávny súd alebo
cez exekútora dlžnú sumu. V rozhodnutí je napísané len o sume 900 Eur + penále, ale nikde sa tam
nepíše o vydaní zadržiavaných vecí, keď to aj nebol predmet pojednávania. V dlžnej sume sa ďalej píše
neuhradenie nájomného od 15.12.2010 do 15.03.2011, kedy im navrhovateľka dala okamžitú výpoveď z
nájmu z dôvodu neplatenia nájomného. Predmetný byt mali možnosť užívať maximálne do 27.02.2011,

kedy navrhovateľka na byte vymenila zámky a v nedeľu 27.02.2011 sa tam už nedostali. Byt teda užívali
od 15.10.2010 do 27.02.2011. Ďalším dôvodom je, že navrhovateľka byt ďalej užíva s ich zariadením,
ktoré sa podľa nich už za dva roky opotrebovalo a aj zničilo.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok

prvostupňovéhosúduakovecnesprávnypotvrdiť.Poukázalanato,ženapojednávaníboloodporcomzo
strany sudkyne, ako aj právneho zástupcu navrhovateľky dostatočne vysvetlené, čo je predmetom tohto
konania. Taktiež im bola súdom vysvetlená možnosť, ako právne postupovať so zadržanými vecami, a
to nad rámec poučovacej povinnosti súdu. Argument, že sa v rozsudku nepíše o zadržiavaných veciach
je pre toto konanie preto právne irelevantné, napriek tomu je nutné pripomenúť, že hnuteľné veci boli

odporkyňou 1/ dané navrhovateľke dobrovoľne, o čom bol spísaný aj záznam, kde bol uvedený dôvod,
prečo veci navrhovateľke nechávajú (ako dôvod bolo uvedené nezaplatené dlžné nájomné). K tvrdeniu
odporcu, že navrhovateľka užíva byt s odporcovým zariadením uviedla, že toto tvrdenie odporcu sa
nezakladá na pravde, keďže v konaní bolo preukázané výsluchom H.. U. L., že hnuteľné veci boli
uskladnené v uzamknutých pivničných priestoroch, ktoré vlastní navrhovateľka. Pripomenul, že doteraz

si navrhovateľka neuplatňuje nájom za pivničné priestory, kde majú odporcovia 1/ a 2/ uskladnené svoje
hnuteľné veci.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p.

V preskúmavanej veci odporca 2/ v odvolaní neuvádza žiadne odvolacie dôvody. Len z obsahu jeho
odvolania sa javí, že si uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Pokiaľ sa jedná o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., jeho nedostatok spočíva
predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.
Uplatnením takéhoto dôvodu na odvolanie v podstate odvolateľ spochybňuje činnosť súdu označenúako hodnotenie dôkazov a podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva v nesprávnom postupe súdu
pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliadne na skutočnosti,

ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo

možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani ináč nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by
si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní
najavo,prípadnepreto,žeprihodnotenídôkazov,poznatkov,ktorévyšlinajavozhľadiskaichzávažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
ustanoveniu § 133 - § 135 O.s.p.

V prejednávanej veci odvolací súd takýto rozpor a závady pri hodnotení dôkazov nezistil.

Skutkové zistenia prvostupňového súdu, že odporcovia 1/ a 2/ užívali sporný byt navrhovateľky ako
spoloční nájomcovia od 15.11.2010 do 27.02.2011, zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.

Odporcom 1/ a 2/ sa v konaní nepodarilo preukázať ich tvrdenia, že majú nájomné za trvanie tohto
nájomného vzťahu uhradené, preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že odporcovia 1/ a 2/ v
tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Jeho záver, že podľa predložených dôkazov odporcovia 1/ a 2/
neuhradili na nájomnom celkovú sumu 900 Eur, preto zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania,
a preto výrok rozsudku, ktorým odporcov 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť nedoplatok na nájomnom v celkovej

sume 900 Eur, spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ denne, v súlade s Nariadením vlády č.
87/1995 Z.z. v platnom znení, treba považovať za správny.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistil opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. d/ O.s.p.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani tohto odvolacieho dôvodu, keď zistil,
že súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správne právne predpisy, ktoré aj správne
právne aplikoval. Pokiaľ sa jedná o námietku odporcu 2/, že súd prvého stupňa nerozhodol o vydaní
zadržiavaných vecí, treba poukázať na to, že toto nebolo predmetom konania, nakoľko odporca 2/
svoj vzájomný návrh, aby navrhovateľka odporcom 1/ a 2/ umožnila vysťahovanie vecí z jej pivničných

priestorov a vrátenie kaucie vo výške 1.050 Eur zobral dňa 10.12.2012 v celom rozsahu späť, takže súd
prvého stupňa správne v tejto časti konanie zastavil. Súd prvého stupňa správne vo svojom rozhodnutí
uviedol, že pokiaľ aj odporca 2/ dňa 22.01.2013 svoje späťvzatie návrhu v tejto časti odvolal, k tomuto
už nie je možné prihliadať, pretože späťvzatie je dispozitívnym úkonom navrhovateľa, ktorý nie je možné
odvolať. Pokiaľ sa odporcovia 1/ a 2/ chcú domáhať vydania zadržiavaných vecí od navrhovateľky, musia

tak urobiť v novom konaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistil ani opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p.

Preto rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (ust. § 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .