Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/609/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814212841
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814212841.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 so
sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený v konaní Advokátskou kanceláriou Goliášová Gabriela,
s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 747 234 679 proti odporcovi: F. D., nar. X.X.XXXX,
bytom F. M. XX/XX, P. D. , za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, zastúpený: JUDr.

Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 576,02 eur
s príslušenstvom, na odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu a navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.marca 2015, č.k. 16C/162/2014-48, v senáte
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozhodnutím návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania v výške 218,52,- eur a to na účet zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Andreja Cifru , advokáta so sídlom ul. J.Kráľa 5/
A, Lučenec, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak o návrhu

navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy vo výške 576,02,- eur , vyčísleného
ročného úroku z omeškania vo výške 75,17,-eur a úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy
576,02,- eur od 1.7.2014 do zaplatenia a to z úverovej zmluvy zo dňa 8.7.2002, č. 5203186776. Právne
vec posúdil podľa ust. §1 , § 2, § 4 ods.2 písm. g/, § 4 ods. 5, z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ nemal v konaní
úspech žiadny, odporca a vedľajší účastník na strane odporcu boli v konaní v celom rozsahu úspešní.

Odporca si trovy konania neuplatnil, preto súd o trovách konania odporcu nerozhodoval. Vedľajšiemu
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných pre účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli
trovy konania za právne zastúpenie advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, pričom ide o trovy právneho
zastúpenia z hodnoty sporu spolu 651,19 eur, pričom základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 10 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

znení neskorších predpisov /ďalej len „vyhláška“/ potom predstavuje 41,50 eur. Advokátovi vedľajšieho
účastníka patrí odmena a náhrady za tri úkony právnej služby á 41,50 eur /prevzatie veci, vyjadrenie
vo veci, zastupovanie a účasť na pojednávaní/ plus 2x režijný paušál á 8,04 eur plus 1x režijný paušál
8,39 eur, čo predstavuje spolu bez DPH 148,97 eur, ďalej cestovná náhrada advokáta podľa § 16 ods.
4 vyhlášky za cestu motorovým vozidlom dňa 19.3.2015 z Lučenca do Prievidze na pojednávanie a
späť vo výške 1-ice, keďže sa zúčastnil v uvedený deň ďalšieho pojednávania, predstavuje 33,13 eur

(náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 240 km pri cena za liter paliva 1,33 eur a náhrada
za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe paliva 7,0 l x 240km/100km x priemerná cena paliva 1,33eur ) a teda spolu trovy predstavujú 182,10 eur + 20% DPH 36,42 eur a teda spolu 218,52 eur, ktoré je
povinný nahradiť vedľ. účastníkovi navrhovateľ, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný. Súd
za neopodstatnené považoval uplatnenú náhradu za stratu času za 8 polhodín á 13,98 eur za cestu

strávenú na pojednávanie dňa 19.3.2015, z čoho si uplatnil jednu polovicu vo výške 55,92 eur, a to z
dôvodu, že pojednávania sa nezúčastnil samotný splnomocnený zástupca vedľ. účastníka JUDr. Cifra
ako advokát, ale na zastupovanie splnomocnil iba advokátskeho koncipienta Mgr. Barkáča, ktorému
náhrada za stratu času podľa názoru súdu nepatrí. Právo na náhradu za stratu času advokátovi je
upravené aj v ust. § 24 ods. 2 zák.č . 586/2003 Z.z. o advokácií, toto ustanovenie však neplatí primerane

pre advokátskeho koncipienta (§ 63 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z.). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64
citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa upravuje pracovnoprávnymi predpismi.
Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom prípade, ak úkony právnej služby vykoná
advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Nakoľko pojednávania na súde prvého stupňa sa zúčastnil
advokátsky koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim navrhovateľa,
náhrada za stratu času za pojednávanie, mu podľa názoru súdu nepatrí. Uvedené konštatoval vo svojom

rozhodnutí i Krajský súd v Trenčíne č.k. 4 Co 312/2013-173 z 22.1.2015.

Rozsudok okresného súdu v časti, ktorou okresný súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, v zákonnej lehote odvolaním napadol vedľajší
účastník na strane odporcu a navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomne podanom odvolaní namietal, že okresný súd mu priznal
náhradu trov právneho zastúpenia v nesprávnej, nižšej sume, oproti tomu, ako si ju uplatnil, resp.
súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu za stratu času, hoci bola riadne a včas uplatnená.
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok okresného súdu zmenil tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť

trovy prvostupňového konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 285,62,- eur. Súd považoval uplatnenú
náhradu za stratu času za cestu strávenú na pojednávanie dňa 19.03.2015 za neopodstatnenú z
dôvodu, že pojednávania sa zúčastnil splnomocnený advokátsky koncipient. Poukázal na odôvodnenie
uznesenia Krajského súdu Prešov 5Co/186/2013 zo dňa 08.10.2013. Ak bol úkon právnej služby
vykonaný v mieste mimo sídla advokáta, má advokát n takúto náhradu nárok bez ohľadu na skutočnosť,

či úkon právnej služby vykoná osobne, alebo na základe jeho poverenia ho vykoná jeho zástupca-
advokátsky koncipient , ktorý je u advokáta zamestnaný. Aj advokátsky koncipient vykonáva činnosť-
jednotlivé úkony právnych služieb , ktoré sú honorované. Ak advokát vykonával prostredníctvom
advokátskeho koncipienta úkon právnej služby , má nárok na všetky zložky odmeny a všetky výdavky,
ktoré vyplývajú z advokátskej tarify a nadväzujúcich právnych predpisov. Zo žiadneho ustanovenia

nevyplýva záver stanovený okresným súdom, že náhrada za stratu času patrí iba advokátovi , nie
advokátskemukoncipientovi,ktorýadvokátnaúkonezastupuje. Odôvodnostipriznaniatrovvedľajšieho
účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené
zákonom č. 332/2011Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi. Súčasne poukázal
na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09 Deutsche Energinehandels-

und Beratungsgesellschaft proti Spolková republika Nemecko. Združenia na ochranu spotrebiteľa majú
právo chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov. Účelnosť trov vynaložených na právnu
pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého každý má právo na právnu
pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,
a to za podmienok ustanovených zákonom. Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania

v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II.ÚS 78/03, II.ÚS 31/04,
II.ÚS 56/05, IV.ÚS 147/08, II.ÚS 122/09. Vedľajší účastník ako občianske združenie, zložené prevažne
z laikov v oblasti práva, má právo v súdnom konaní vstupovať proti dodávateľom n základe princípu :
„ rovnosti zbraní“. V predmetnej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné
použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Vedľajší účastník si uplatnil aj

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,03,- eur nasledovne: odvolanie voči trovám konania vo
výške 8,30,- eur / 50%/, 1x režijný paušál 8,39,- eur, spolu 16,69,- eur + 20% DPH: 3,34,- eur. Odmena
advokáta spolu je vo výške 20,03,- eur.

Proti rozsudku , a to v časti čo do výroku o trovách konania, podal odvolanie navrhovateľ,

prostredníctvom právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie eventuálne navrhol, aby odvolací súd zmenil predmetný rozsudok
tak, že neprizná vedľajšiemu účastníkovi žiadne trovy právneho zastúpenia. Uviedol, že vedľajší
účastník si uplatnil trovy konania z hodnoty sporu 651,19,- eur, čo navrhovateľovi nie je známe, nakoľkotáto hodnota je 576,02,- eur. Dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 19.03.2014, sp.
zn. 6 MCdo/5/2013. Namietal, že občianske združenie na ochranu spotrebiteľa by malo mať schopnosť
hájiť práva spotrebiteľa samo a nie nechať sa zastupovať advokátom. Takýto názor má oporu v

rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 78/3. Pri podaniach, vyjadreniach a vstupom do konania ide
o typologicky rovnaké úkony. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade. Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje,
bez uvedenia nových, významných skutočností , vzťahujúcich sa na predmet sporu. Účelom vstupu
vedľajšieho účastníka nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe

náhrady trov právneho zastúpenia. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí
sp. Zn. 17Co/91/2012, v ktorom žiadal aplikáciu ust. § 150 O.s.p.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľ je dominus litis v spore a on sám určil predmet sporu, kde požaduje
zaplatenie sumy 651,19,- eur. Táto suma je výsledkom súčtu všetkých položiek uvedených v návrhu.

K námietke navrhovateľa voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania uviedol, že združenie ako
právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s ust. § 93 ods. 2,3
O.s.p. z vlastného podnetu do sporu, Vstup do konania bol opodstatnený, nakoľko prvostupňový súd
návrh v celom rozsahu zamietol v dôsledku ich aktivity, po prednese argumentácie. Naopak navrhovateľ
masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní

za účelom obohatenia sa na úkor odporcov spravidla nemajetných spotrebiteľov. Ak by nemajetnému
združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť
reálnej ochrany spotrebiteľov združením, s poukazom na čl. 47 ods. 2 Ústavy, rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 9.6.2010, sp. zn. 5Cdo/71/2010. Navrhovateľ svojimi neúspešnými pokusmi , ktoré
spočívajú v žalovaní nedôvodných nárokov na súdoch , spôsobuje trovy konania, ktoré by mal byť v

prípade neúspechu povinný nahradiť úspešnej protistrane, vedľajšiemu účastníkovi. V predmetnej veci
neexistujú žiadne zákonné dôvody a ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Vedľajší účastník
si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 22,02,- eur nasledovne: odvolanie voči trovám
konania vo výške 9,96,- eur / 50%/, 1x režijný paušál 8,39,- eur, spolu 18,35,- eur + 20% DPH: 3,67,-
eur. Odmena advokáta spolu je vo výške 22,02,- eur.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti (vo výroku o
náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) a zistil, že uznesenie okresného súdu je
potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať

pojednávanie odvolacieho súdu.

V predmetnej veci bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.

Podľa § 142 ods. 1 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Napadnutým výrokom súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu , ktorý mal
vo veci plný úspech, v súlade s citovaným ustanovením § 142 ods. 1 plnú náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa v podanom odvolaní domáhal aplikácie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo
znížiť.

Definícia drobných sporov je zakotvená v ust. § 200ea ods. 1 O.s.p.. Podľa citovaného zákonného

ustanovenia ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide
o drobný spor.

V preskúmavanej veci nepochybne ide o drobný spor, keďže predmetom konania bola žaloba o
zaplatenie sumy 651,19,- eur / suma 576,02,- eur a kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške

75,17,- eur /, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 576,02,- eur odo dňa
01.07.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 34,50,- eur.V zmysle ust. § 1 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov
náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo

ustanovenia na to oprávneným orgánom.

V zmysle ust. § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za
čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej

šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú hodinu.

V súvislosti so zastúpením odporcu na pojednávaní konanom dňa 19.3.2015 , súd prvého stupňa
správne rozhodol, keď nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu za stratu času uplatnenú podľa § 17
vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia náhrada za stratu času patrí advokátovi za predpokladu,
že vykonáva úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. V predmetnej veci sa však

pojednávania dňa 19.3.2015 zúčastnil advokátsky koncipient , pričom zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva právo na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta. Právo na náhradu za stratu času
advokátovi je upravené aj v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/91 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov. Toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta ( § 63 ods. 2 zákona

586/2003 Z. z.). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho
odmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať
iba v takom prípade, ak úkon právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Účelom
náhrady straty času je finančne kompenzovať stratu, ktorá vzniká advokátovi cestovaním, teda stratu
za čas , počas ktorého by mohol vykonávať inú odbornú prácu. Prisúdená náhrada za stratu času je

riadnym príjmom advokáta. Advokátsky koncipient je zamestnancom advokáta, ktorý je advokátom
vyslaný na služobnú cestu. Za tento čas advokátskemu koncipientovi nepatrí náhrada za stratu času,
ale náhrada cestovných výdavkov v zmysle zákona o cestovných náhradách. Ide o plnenie pracovných
povinností v rámci pracovného času, za ktorý patrí advokátskemu koncipientovi mzda. Advokát, ktorý
advokátskeho koncipienta zamestnáva, môže počas tohto času vykonávať inú odbornú prácu. Ak by

súd priznal náhradu za stratu času aj za čas strávený cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť
advokátskemu koncipientovi, potom by za tento čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej
práce, ako aj z náhrady za stratu času, ktorá má byť práve kompenzáciou. Takisto by potom v prípade
priznania náhrady za stratu času mohlo dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril svojím zastúpením v
rovnaký deň a v rovnaký čas viacerých koncipientov alebo svojich zamestnancov, náhrada za stratu

času by bola priznávaná opakovane, čo je v rozpore so zmyslom § 16 ods. 3 označenej vyhlášky.

Nakoľko uvedeného pojednávania na súde prvého stupňa sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý je v
pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim odporcu , náhradu za stratu času za pojednávanie
dňa 19.3.2015 súd nepriznal.

Odvolací súd poukazuje, že z úradnej činnosti Krajského súdu v Trenčíne je známe, že už v konaní
vedenom na tunajšom súde, sp. zn. 4Co 312/2013 súd nepriznal advokátskemu koncipientovi náhradu
za stratu času stráveného cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť.

Na strane druhej ako nedôvodnú, nespôsobilú privodiť v prospech navrhovateľa priaznivejšie
rozhodnutie vo veci , vyhodnotil odvolací súd jeho námietku týkajúcu sa tvrdenia, že vedľajší účastník
si uplatnil trovy konania z hodnoty sporu 651,19,- eur , čo navrhovateľovi nie je známe, nakoľko táto
hodnota je 576,02,- eur.

Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ sa návrhom na začatie konania voči odporcovi domáhal
zaplatenia sumy 576,02,- eur (tvorenou istinou 560,89Eur, úroku 15,13 Eur za hotovostné transakcie
vo výške 15,13 Eur) , vyčísleného kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 75,17 Eur
(spolu teda sumy 651,19 Eur) a 8,15% úroku z omeškania ročne zo sumy 576,02 Eur od 01.07.2014
do zaplatenia.

Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte ako „Vyhláška“), základná sadzba tarifnejodmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov
právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ust. § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Preskúmaním citovaných ustanovení Vyhlášky možno dôjsť k záveru, že tento právny predpis spája

určenie základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb s pojmom
tarifná hodnota veci (alebo druhu veci, alebo práva). Tarifnú hodnotu veci (alebo druhu veci, alebo
práva) potom v ust. § 10 ods. 2 definuje tak, že je ňou výška peňažného plnenia (alebo cena veci
alebo práva), ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Čo sa
rozumie výškou peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, však citovaná vyhláška neuvádza.
Použitím logického a gramatického výkladu citovaného slovného spojenia však možno dôjsť k záveru,

že peňažným plnením, ktorého sa právna služba týka, možno bez väčších pochybností rozumieť
poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorých sa navrhovateľ v konaní domáha, a to bez ohľadu na
to, či tieto tvoria istinu uplatňovanej pohľadávky, alebo vyčíslené príslušenstvo pohľadávky zahŕňajúce
úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a podobne, a rovnako bez ohľadu na to, z akého titulu
majú byť tieto peňažné prostriedky poskytnuté. Pokiaľ sa totiž navrhovateľ v konaní domáha poskytnutia

peňažného plnenia, len spoločne istina pohľadávky spolu s konkrétne vyčísleným príslušenstvom
pohľadávky tvorí peňažné plnenie, ktoré si navrhovateľ v prejednávanej veci uplatňuje (t. j. plnenie, ktoré
mu má odporca zaplatiť), teda len spolu tvoria predmet súdneho konania. Je potrebné zdôrazniť, že
Vyhláška viaže výšku základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb
na výšku v konaní uplatňovaného peňažného plnenia úmerne, teda tak, že s narastajúcou výškou

uplatňovaného peňažného plnenia, rastie i výška základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta. Vychádza
teda z premisy, že čím vyššie je v konaní uplatňované plnenie, tým je vyššia i náročnosť advokátom
poskytovaných služieb, čomu by malo zodpovedať i narastajúce finančné ohodnotenie advokáta, ktorý
náročnejšie úkony právnej služby poskytol. Nemožno opomenúť, že právo na priznanie primeranej
a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je

súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho
zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR ( Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 119/2012). Pokiaľ všeobecné súdy majú poskytovať v Občianskom súdnom konaní materiálnu
ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov (§ 1 O. s. p.), uvedený cieľ je vo vzťahu k náhrade trov konania úspešného účastníka

možné dosiahnuť len tak, že tomuto bude priznaná taká náhrada trov právneho zastúpenia, aká
zodpovedá účelne vynaloženým úkonom zo strany právneho zástupcu úspešného účastníka konania a
ich právnej náročnosti, ktoré aspekty bezpochyby okresný súd zohľadnil, keď pri stanovení výšky tarifnej
odmeny za úkon právnej služby vychádzal z výšky celého navrhovateľom uplatňovaného peňažného
plnenia zahŕňajúceho nielen sumu 576,02 Eur (odvolací súd poznamenáva, že aj táto pozostáva podľa

špecifikácie navrhovateľa nielen z istiny, ale aj úroku ), ale aj sumu 75,17 ,- eur uplatňovanú ako
vyčíslený úrok z omeškania, v dôsledku čoho správne stanovil tarifnú odmenu za úkon právnej služby
v tomto konaní vo výške 41,50 Eur, vychádzajúc z celého navrhovateľom požadovaného peňažného
plnenia vo výške 651,19 Eur.

Vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov spočívajúca v trovách právneho zastúpenia vo
výške 218,52 eur, teda vo výške rovnajúcej sa cca polovici žalovanej sumy. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba má právo zvoliť si
advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené
trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy

SR čl. 47 ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľov
- odporcov. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne
vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal, vedľajší účastník podal vyjadrenie k návrhu
podaním zo dňa 11.12.2014, keď sa konkrétne vyjadril ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam ,
namietal náležitosti úverovej zmluvy / v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o sume, počte

a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročná percentuálna miera nákladov / s uvedením,
že v zmysle predloženého splátkového kalendára sa za čerpaný úver považuje iba suma 2.185,21,-
eur. Odporca doposiaľ uhradil navrhovateľovi sumu 2.722,79,- eur, teda navrhovateľ žiada odporcu
na zaplatenie sumy 651,19,- eur bez právneho dôvodu. Právny zástupca vedľajšieho účastníka sazúčastnil pojednávania dňa 19.03.2015, vzniesol námietku z dôvodu , že navrhovateľ nemá nárok
na úroky a poplatky , ktoré neboli dojednané a RPMN by mala byť súčasťou úverovej zmluvy , v
dôsledku čoho bol návrh navrhovateľa zamietnutý. V predmetnej veci nemožno konštatovať, že by

priznanétrovybolineprimeranévočiuplatnenejpohľadávke,keďpriznanétrovypredstavujúccapolovicu
žalovanej sumy a prevažne spočívajú vo vynaloženom cestovnom na pojednávanie dňa 19.03.2015, na
ktorom sa právny zástupca vedľajšieho účastníka nepochybne zúčastnil a na ktorom obhajoval záujmy
odporcu. Podľa názoru odvolacieho súdu preto v danej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu
ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pre nepriznanie alebo zníženie účelne vynaložených trov konania,

patriacich vedľajšiemu účastníkovi.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, s poukazom na ich čiastočnú úspešnosť
v odvolacom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .