Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814202086
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814202086.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci navrhovateľa: E. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W., U. XXX/X, zast. JUDr. Stanislav Vrana, so sídlom Námestovo, Kukučínova
763/4, proti odporcovi: Peter Budzeľ PEDROSTAV, so sídlom Rabčice 209, IČO: 35 379 324, zast. JUDr.
Ladislav Buch, so sídlom Dolný Kubín, E. Hroboňovej č. 42, v konaní o zaplatenie náhrady cestovného
a stravného vo výške 575,30 € s prísl.

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 575,30 € spolu s 5,15% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 575,30 € od 4.7.2014 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdneho
poplatku a trovy právneho zastúpenia, výška ktorých bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 24.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
náhrady cestovného a stravného vo výške 575,30 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 575,30 € od 11.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 5.9.2012 a následne pracovnej
zmluvy zo dňa 30.9.2012 navrhovateľ pracoval u odporcu v období od 6.9.2012 až do 14.12.2012
ako stavebný robotník. Pracovný pomer navrhovateľ u odporcu skončil formou dohody o skončení
pracovnéhopomerudňom14.12.2012.NazákladepodnetunavrhovateľaInšpektorátprácevŽilinezistil,
že odporca nezaplatil navrhovateľovi cestovné náhrady - stravné za dni pracovného voľna za obdobie
zahraničných pracovných ciest navrhovateľa v ČR v období od 6.9.2012 do 14.12.2012, t.j. spolu za 24
dní, a preto nariadil, aby odporca uhradil predmetné stravné v termíne do 15.10.2013.

Dňa 31.1.2014 navrhovateľ poslal odporcovi list označený ako pokus o pokonávku, ktorým ho žiadal,
aby zameškané stravné uhradil v lehote najneskôr do 10.2.2014. Odporca reagoval tak, že predložil
právnemu zástupcovi odporcu vyúčtovanie cestovných náhrad za predmetných 24 dní datované
18.9.2013, ktoré má byť dôkazom o vyplatení stravného za dni pracovného voľna v predmetnom období.
Dňa 19.2.2014 poslal navrhovateľ odporcovi list označený ako opakovaný pokus o pokonávku, ktorým
ho žiadal, aby zameškané stravné uhradil v druhej náhradnej lehote najneskôr do 28.2.2014. Na základe

tohto listu odporca predložil právnemu zástupcovi navrhovateľa kópiu výdavkového pokladničného
dokladu zo dňa 18.9.2013, ktorá má byť dokladom o vyplatení zameškaného stravného navrhovateľovi.
Navrhovateľovi stravné dňa 18.9.2014 nebolo vyplatené.Súd vo veci dňa 16.5.2014 vydal platobný rozkaz č.k. 4Ro/113/2014 - 17, ktorým návrhu vyhovel.
Nakoľko odporca proti nemu podal odôvodnený odpor, platobný rozkaz bol zrušený.

Odporca v odpore žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že
mzdové nároky odporca navrhovateľovi riadne vyplatil vrátane stravného v čiastke 575,30 €, o čom bol
vystavený výdavkový pokladničný doklad po prijatí a podpise tejto sumy zo strany navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu oboznámením sa so spisovým materiálom,

a to pracovnou zmluvou, dohodou o skončení pracovného pomeru, oznámením Inšpektorátu práce
Žilina zo dňa 5.9.2013, pokusom o pokonávku zo dňa 31.1.2014, vyúčtovaním cestovných výdavkov,
opakovaným pokusom o pokonávku zo dňa 19.2.2014, výdavkovým pokladničným dokladom a ostatným
obsahom spisu a zistil nasledovný stav:
Účastníci uzatvorili dňa 30.9.2012 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2012 s miestom výkonu
práce Rabčice 209. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dohodou o skončení pracovného

pomeru dňom 14.12.2012. Podľa oznámenia Inšpektorátu práce v Žiline zo dňa 5.9.2013 sa konštatuje,
že odporca navrhovateľovi poskytol za vykonanú prácu mzdu podľa dohodnutých mzdových podmienok
v pracovnej zmluve. Odporca k inšpekcii práce predložil doklad s názvom "Vyúčtovanie cestovných
výdavkov" za jednotlivé mesiace, ktoré spĺňa náležitosti požadované v § 3 zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Podľa týchto dokladov cestovné náhrady mali byť

navrhovateľovi poskytnuté a vyplatené. Doklady boli opatrené podpisom príjemcu cestovných náhrad
- zamestnancom. Kontrolou dokladov však bolo zistené, že odporca neposkytol cestovné náhrady
navrhovateľovi pozostávajúce zo stravného pri zahraničnej pracovnej ceste za každý deň pracovnej
cesty, keď:
- pri pracovnej ceste v trvaní od 6.9.2012 do 30.9.2012 neposkytol stravné za dní 8., 9., 15., 16., 22.,

23. a 29.2012,
- pri pracovnej ceste v trvaní od 1.10.2012 do 31.10.2012 za dni 6., 7., 20., 21., 27. a 28.10.2012,
- pri pracovnej ceste v trvaní od 1.11.2012 do 31.11.2012 za dni 1., 3., 4., 10., 11., 17., 18., 24. a
25.11.2012,
- pri pracovnej ceste v trvaní od 1.12.2012 do 14.12.2012 za dni 8. a 9.12.2012,

čím odporca nedodržal ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v
znení neskorších predpisov.
Odporcovi bolo nariadené poskytnúť navrhovateľovi predmetné stravné v termíne do 15.10.2013.
Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 31.1.2014 a listom zo dňa 19.2.2014 na zaplatenie
zameškaného stravného. Navrhovateľovi stravné za dni pracovného voľna za uvedené obdobie, ako je

vyššie uvedené doposiaľ nebolo vyplatené.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení, pri zahraničnej
pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za
podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej

mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej
republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej
republiky je rozdelený na časové pásma
a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín,

c) nad 12 hodín.

Sadzba stravného pri pracovnej ceste v ČR v roku 2012 bola stanovená Opatrením Ministerstva financií
SR č. 472/2011 Z.z. vo výške 600,- CZK/deň.

Zvykonanéhodokazovaniasúdzistil,ženávrhjedôvodný,atopreto,lebonavrhovateľsisplnilpovinnosť
vyplývajúcu mu z uzavretej pracovnej zmluvy a vykonával prácu osobne podľa pokynov zamestnávateľa
v určenom pracovnom čase a pri dodržaní pracovnej disciplíny. Odporca navrhovateľovi nezaplatil za 24
dní stravné spolu v sume 575,30 € (sadzba stravného za príslušný deň pracovného voľna v roku 2012
600,-CZK/deň x kurz CZK voči euru v tomto dni).

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nar. vlády ČR 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Medzi účastníkmi nebolo od počiatku sporné, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu v rozhodnom
období na pozícii ako stavebný robotník na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 5.9.2012 a
následne pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2012, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú od 1.10.2012 -
31.12.2012. Pracovný pomer uzatvorený touto pracovnou zmluvou bol skončený dohodou podľa § 60

zák. č. 311/2001 Z.z. dňa 14.12.2012.
Spornou otázkou medzi účastníkmi nebola ani skutočnosť, že zo strany odporcu mala byť uhradená
čiastka 575,30 € s prísl. titulom cestovných náhrad pozostávajúcich zo stravného, tak ako to konštatuje
Inšpektorát práce Žilina v "Oznámení o vybavení podania" zo dňa 5.9.2013.

Spornou otázkou medzi účastníkmi zostala iba úhrada, teda či odporca predmetné cestovné náhrady
pozostávajúce zo stravného pri zahraničnej pracovnej ceste navrhovateľovi poskytol a vyplatil, resp.
neposkytol a nevyplatil.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporca v konaní neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal vyplatenie vyplatenie cestovných náhrad pozostávajúcich zo stravného pri
zahraničnej pracovnej ceste za každý deň pracovnej cesty v období od 6.9.2012 do 14.12.2012, tak ako
to konštatuje Inšpektorát práce Žilina vo svojom Oznámení o vybavení podania.

Odporca v konaní predložil doklady s názvom "Vyúčtovanie cestovných výdavkov" za jednotlivé mesiace

(9-12/2012) preukazujúce poskytnutie a výplatu cestovných náhrad navrhovateľovi opatrené jeho
podpisom ako príjemcom cestovných náhrad. Jedná sa o tie isté doklady, ktoré odporca predložil
InšpektorátupráceŽilinataktiežpodnázvom"Vyúčtovaniecestovnýchvýdavkov"kinšpekciipráce,ktoré
mali spĺňať všetky náležitosti požadované v § 3 zákona 283/2002 Zb. o cestovných náhradách v znení
neskorších predpisov. Podľa týchto dokladov cestovné náhrady boli poskytnuté a vyplatené, doklady boli

opatrené podpisom príjemcu cestovných náhrad. Kontrolou ovšem bolo zistené, že odporca neposkytol
cestovné náhrady pozostávajúce zo stravného pri zahraničnej pracovnej ceste za každý deň pracovnej
cesty, kde ďalej sú uvedené dátumy, kedy odporca nezaplatil navrhovateľovi stravné a počet dní. Práve
stravné za tieto dni sú predmetom tohto návrhu. Ako vyplýva na záver listu Inšpektorátu práce Žilina,
odporca nedodržal ust. § 13 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších

predpisov, preto odporcovi bolo nariadené poskytnúť navrhovateľovi predmetné stravné do 15.10.2013.

Navrhovateľ jednoznačne uviedol, že na výdavkovom pokladničnom doklade nie je jeho podpis a nikdy
peniaze v uplatnenej výške neprevzal. Odporca chaoticky uviedol, že peniaze vyplatil navrhovateľovi
niekedy v Námestove, v aute, bez prítomnosti svedkov. Jeho tvrdenia sa navzájom vylučujú, odporca

nepreukázal hodnoverne, že by zameškané stravné vyplatil a ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by
sa táto skutočnosť mohla preukázať, ako napr. skúmanie pravosti podpisu súdnym znalcom z odboru
písmoznalectvo.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľ vyhovel.

Keďže navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 575,30 € od 11.2.2014 do
zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa poskytnutia lehoty na zaplatenie zameškaného stravného v pokuse
o pokonávku zo dňa 31.1.2014, súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal odporcu na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15% podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov, a to zo sumy 575,30 € od 4.7.2014 do zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa po

doručení návrhu na začatie konania viď doručenka zo dňa 3.7.2014 (čl. 17). Odporca sa doručením
žalobného návrhu zo strany súdu dozvedel, že je v omeškaní až dňa 3.7.2014. Navrhovateľ nijako
nepreukázal vzniknuté omeškanie odo dňa 11.2.2014 ako žiadal v žalobnom návrhu. Preto súd rozhodol
tak, že odporca je povinný zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 575,30 € vo výške 5,15% ročne od4.7.2014 do zaplatenia, keďže v uvedený prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba ECB vo
výške 0,15% a v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému

navrhovateľovi priznal ich plnú náhradu a na zaplatenie zaviazal neúspešného odporcu. Trovy konania
navrhovateľa spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 34,50 € a trovách právneho
zastúpenia podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v celkovej výške 139,01 €. Hodnota sporu predstavovala žalovanú sumu 575,30 €.
Odmena za jeden úkon právnej služby predstavovala sumu 38,18 €. Súd priznal navrhovateľovi trovy
právneho zastúpenia nasledovne: odmena za tri úkony právnej služby po 38,18 € (prevzatie a príprava

zastúpenia dňa 24.3.2014, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 24.3.2014, účasť
na pojednávaní dňa 3.11.2015, 2x réžijný paušál za rok 2014 po 8,04 € a 1x 8,39 € réžijný paušál za
rok 2015).
Odporcu súd zaviazal zaplatiť náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).