Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/268/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204709
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113204709.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
zastúpenejsplnomocnenkyňou:FridrichPaľko,s.r.o.,Grösslingova4,81109Bratislava,protižalovanej:
Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, o 716,92 eur, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava z 12. februára 2015 č. k. 8C/181/2013 - 92 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie. Rozhodnutie odôvodnil právne
ust. § 5 ods. 1 písm. a/, § 10 ods. 1 a § 12 ods. 2 vety prvej zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež
len „ZoSP“) a vecne tým, že žalobkyňa podala proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 5.11.2014

č. k. 24Co/82/2014-48 (ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava z 5.12.2013
č. k. 8C/181/2013-32) v zákonom stanovenej lehote dovolanie, avšak nezaplatila súdny poplatok za
dovolanie v sume 40 eur ani na výzvu súdu prvého stupňa z 19.12.2014, splnomocnenkyni žalobkyne
doručenú 8.1.2015, obsahujúcu poučenie o právnom následku jeho nezaplatenia.

Toto uznesenie napadla žalobkyňa včasným odvolaním a navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, namietajúc nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa, spočívajúcu vo
vyrubení súdneho poplatku podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov ZoSP, dôvodiac, že
podľa tejto položky sa vyrubuje poplatok za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom spoplatneniu
nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke
1 sadzobníka súdnych poplatkov, poukazujúc v tejto súvislosti na dôvodovú správu k vládnemu

návrhu zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to článok II k bodu 3, v
zmysle ktorého, podľa položky č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov sa budú spoplatňovať žaloby, ďalej
poukázala na odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancov Antona Martvoňa, Otta
Brixiho, Daniela Duchoňa a Ladislava Kamenického k takémuto vládnemu návrhu zákona, v zmysle
ktorého sa v nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom navrhuje
zaviesť paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20 eur, čím sa jednak čiastočne zohľadňuje
účelvládnehonávrhuzákona(opatrenianastranepríjmovejčastištátnehorozpočtu)asúčasnesazlepší
v porovnaní s vládnym návrhom prístup k spravodlivosti v týchto veciach, nakoľko sa nebude vyberať
poplatok podľa percentuálnej sadzby (položka 1), ale práve ako paušálny poplatok, ktorý je podstatne
nižší. V tejto súvislosti žalobkyňa ďalej namietala, že podala dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu a nie žalobu a teda súd nebol oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich
súdnemu poplatku a zároveň nebol oprávnený ju vyzvať na platenie súdneho poplatku za podanédovolanie,poukázalanarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz29.marca2007sp.zn.4Cdo
39/2007, ako aj na prílohu ZoSP - Sadzobník súdnych poplatkov, v ktorej nie je jasne a jednoznačne
stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Ďalej poukázala
na ust. § 1 ods. 1 ZoSP, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1 písm. a/, čl. 46 ods. 1 a čl. 59
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky) s
tým, že povinnosti (dane a poplatky) je možné ukladať zákonom alebo na základe zákona a použitie
analógie legis je v prípadoch vyrubovania súdnych poplatkov vylúčené, aj s prihliadnutím k príkazu z

čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR neprichádza do úvahy a na základe ust. § 18ca ZoSP (ako jedného z
prechodných ustanovení v takomto zákone) možno podľa predpisov účinných od 1. októbra 2012 (teda
podľa ZoSP v znení zákona č. 286/2012 Z. z.) vyberať poplatky len v konaniach začatých po takomto
čase, o taký prípad tu ale (pre podanie žaloby ešte v septembri 2012) taktiež nešlo. Podľa jej názoru, v
súvislosti s podaným dovolaním je nutné aplikovať právny stav platný do 30. septembra 2012, keby bolo
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. K podanému odvolaniu doložila
uznesenie Okresného súdu Komárno zo 16.10.2013 č. k. 8C/842/2012 -72 a uznesenie Krajského súdu
v Žiline z 30.7.2013 č. k. 8Co 295/2013-96. Uzavrela, že u nej neexistuje legálna povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za podané dovolanie, preto ani nemôže existovať dôvod na zastavenie konania pre
nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p. /Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení/), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 204 ods. 1 O. s.

p.) oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/181/2013 bola žaloba žalobkyne,
ktorou sa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 125 eur titulom náhrady majetkovej škody a sumy
591,92 eur titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci. Súd prvého stupňa vo veci

vydal rozsudok dňa 5.12.2013 pod č. k. 8C/181/2013-32, ktorým žalobu zamietol a žalovanej náhradu
trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podala žalobkyňa odvolanie. Krajský
súd v Trnave rozsudkom z 5.11.2014 č. k. 24Co/82/2014-48 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala
žalobkyňadovolanie,vktoromžiadalapredmetnérozhodnutieodvolaciehosúduakoajrozhodnutiesúdu

prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Preskúmavaným uznesením
súd prvého stupňa dovolacie konanie po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku 40
eur za podané dovolanie zastavil.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým

bolo dovolacie konanie zastavené.

Úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov. Výpočet poplatkových úkonov a bližšie podmienky ich platenia sú obsiahnuté
v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona. Keďže dovolacie konanie na

základe dovolania žalobcu bolo začaté podaním jeho dovolania dňom 3.12.2014, na vyrubenie súdneho
poplatku za dovolanie je potrebné aplikovať Zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v čase začatia dovolacieho konania (ďalej len „ZoSP“).

V zmysle § 2 ods. 4 vety prvej ZoSP v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri

dovolaní ten, kto podal dovolanie. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP poplatková povinnosť vzniká podaním
dovolania, ak je poplatníkom dovolateľ a poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods.
1 ZoSP). Sadzba poplatku je pritom uvedená v sadzobníku buď percentom zo základu poplatku alebo
pevnou sumou (§ 6 ods. 1 ZoSP). Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konaniena jednom stupni. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku (§ 6 ods. 2 veta prvá a tretia ZoSP).

Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012 zo žaloby na náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20 eur.

V preskúmavanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak

žalobkyni za podané dovolanie vyrubil súdny poplatok vo výške 40 eur a to v zmysle položky 7a
sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v znení zákona č. 286/2012 Z. z. účinného od
1.10.2012. Odvolací súd zastáva názor, že poplatková povinnosť žalobkyne za podané dovolanie sa
neviaže na znenie zákona č. 71/1992 Zb. účinného ku dňu podania žaloby na súd, ale na znenie
zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti, t.j. kedy žalobkyňa podala dovolanie, čím začalo
dovolacie konanie a to s poukazom na znenie ust. § 5 ods. 1 písm. a/ ZoSP. V danom prípade sa

tak stalo za účinnosti zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým bola založená poplatková povinnosť zo žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom. Neobstojí preto námietka žalobkyne, že súd prvého stupňa vyrubením tohto
súdneho poplatku určil tento súdny poplatok nad rámec zákona.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, podľa ktorej žalobkyňa podala dovolanie proti rozsudku a nie žalobu,
len ktorá je podľa znenia položky 7a sadzobníka poplatkov predmetom spoplatnenia a súd nie je
oprávnenýsvojvoľnerozširovaťokruhúkonovpodliehajúcichsúdnemupoplatku,pretodovolateľnemôže
byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie, odvolací súd uzatvára nasledovné:

Podľa § 1 ods. 1 ZoSP súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa
vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku
súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Pritom treba dôrazne rozlišovať úkony, ktoré sa spoplatňujú, od konaní súdov.

Konaním na návrh (resp. na základe žaloby) sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Za konanie sa pre účely platenia súdnych poplatkov považuje nielen konanie pred
súdom prvého stupňa, ale rovnako i odvolacie konanie a dovolacie konanie (§ 6 ods. 2 ZoSP). Cit.
ust. § 6 ods. 2 pritom výslovne zakotvuje, že poplatok podľa rovnakej sadzby ako za návrh sa vyberá

i v odvolacom konaní vo veci samej, pričom poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku
poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Úkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené, predpokladajú ich výslovné zaradenie do sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Sadzobník súdnych poplatkov sa s touto problematikou

vysporiadal tak, že vytvoril štyri časti, z ktorých I. časť upravuje poplatky vyberané v občianskom súdnom
konaní, II. časť poplatky za úkony súdov, III. časť sa zaoberá poplatkami orgánov štátnej správy súdov,
no a posledná IV. časť je venovaná poplatkom za úkony prokuratúry.

Poplatok za podanie návrhu je splatný jeho podaním (§ 8 ods. 1 cit. zák.). Pod pojem návrh

treba subsumovať aj dovolanie ako návrh na dovolacie konanie. Je to spôsobené tým, že zákon
síce pri vymedzení pojmov nie je dôsledný, avšak z celkovej konštrukcie úpravy súdnych poplatkov
sadzobníkom tvoriacim prílohu zákona č. 71/1992 Zb. nemožno spochybniť to, že poplatková povinnosť
stanovená položkou 7a sadzobníka sa vzťahuje na celé konanie o žalobe na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom

dovolacie konanie je konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku. Zákonodarca rozlišuje pre
poplatkové účely medzi konaním na jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto potom
poplatková povinnosť za odvolanie a aj za dovolanie sa posudzuje podľa právneho stavu platného v
čase účinnosti začatia odvolacieho, resp. dovolacieho konania.

Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že ak žalobkyňa napadla rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej
v zákonnej lehote dovolaním, súd prvého stupňa ju správne podľa položky 7a sadzobníka súdnych
poplatkov (v spojení s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch) vyzval na
zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie a to v správnej výške 40 eur. Vzhľadom na to, žežalobkyňa napriek riadnej výzve súdny poplatok za dovolanie nezaplatila, súd prvého stupňa správne v
súlade s ust. § 10 ods. 1 ZoSP dovolacie konanie zastavil.

Odvolací súd dodáva, že správnosť ukladania poplatkovej povinnosti za podané odvolanie/dovolanie
vyplýva aj zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
3. decembra 2015 zverejneného pod č. 1 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 1/2016, podľa ktorého k otázke vzniku poplatkovej povinnosti v odvolacom a
dovolacom konaní, ak v čase podania žaloby bolo konanie oslobodené od súdneho poplatku v zmysle

§ 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
bolo zaujaté stanovisko: Ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30. septembri 2012, vzťahuje sa na
poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná od 1. októbra 2012, i keď
konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred 30. septembrom 2012.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako v

celom rozsahu vecne správne, s použitím § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že čo sa týka podania žalobkyne zo dňa 15.1.2015 (na č. l. 83 spisu)
označeného ako odvolanie proti uzneseniu na úhradu súdneho poplatku za dovolanie, toto je potrebné
podľa obsahu tohto podania (§ 41 ods. 2 O. s. p.) posúdiť len ako námietku voči vyrubeniu súdneho

poplatku. Súd prvého stupňa vydal dňa 19.12.2014 na č. l. 80 výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za
dovolanie vo výške 40 eur, pričom takáto výzva nemá povahu rozhodnutia, proti ktorému by bolo možné
podať odvolanie a odvolací súd v prípade nestotožnenia sa vyzývaného s ňou, nemá o čom rozhodovať.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.