Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/204/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207840
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207840.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom 831 04 Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka, so sídlom
821 01 Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, proti povinnej: P. C., narodená XX.XX.XXXX,
bydlisko T., D. X/XX, o vymoženie 619,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo 17. júla 2015 č. k. 8Er/685/2015-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing.
Jána Gaspera, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny
exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnej na vymoženie sumy 619,94 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., zo dňa 18.01.2013 sp. zn. SR IG-C/0612/0131. Konštatoval, že účastníci konania
dňa 16.03.2009 uzatvorili zmluvu o úvere č. 5581484409, v ktorej sa dohodli na rozhodcovskej
doložke. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 1, 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore

so zákonom. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený zmluvou o úvere, posúdil ako
spotrebiteľský úver a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), 5, Občianskeho
zákonníka, ako i § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014. Konštatoval,
že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť
všetkým úverovým podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Povinná sa bez vlastnej vôle a

možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je neplatná.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny
a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho

zrušeniaavráteniavecisúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Dôvodil,žesúdprvéhostupňanesprávne
právne vec posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Vychádzajúc z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 37 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy
výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá

obsahuje rozhodcovskú doložku. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 16.06.2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudokmá rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto rozsudkom
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje
rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Poštová

banka, a.s. ako právny predchodca oprávneného postupovala v súlade s ust. § 93 b) zákona o bankách,
ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode
jeklientovidanámožnosťneprijaťtútozákonomstanovenúpodmienku.Namietal,žeexekučnýsúdnebol
oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského
súdu. Vytkol súdu prvého stupňa, že nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Zdôraznil, že v prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom
dôsledkuvôľouobochstrán,akonaniebyprebiehalona„štátnom“súde,súdprvéhostupňasanevyjadril,
akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší
proces, dokázala náležite naplánovať. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými vo viacerých nálezoch
Ústavného súdu Slovenskej republiky. Mal za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky oprieť o judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ako i o Smernicu Rady č. 93/13/EHS,

nakoľko smernica je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad
národného zákona je indikatívny a nie interpretačný. Záverom zdôraznil, že exekučný súd nahrádza
pasivitu povinného, čím nezákonne zvýhodňuje povinného len na základe jeho postavenia. V tomto
smere poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06.

Krajský súd Nitra ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha 268, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 28.04.2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh
oprávneného,ktorýmsadomáhaodpovinnejvymoženiasumy619,94euraspríslušenstvomaexekučný
titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a

mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, zo dňa 18.01.2013 sp. zn. IG-C/0612/0131,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2013 a vykonateľnosť dňa 04.06.2013. Súčasťou spisu je i
zmluva o úvere, uzatvorená právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a.s. a povinnou
dňa 16.03.2009,Všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníkarozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom

stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi

predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe

rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd
musížiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuť.Jedinýmobmedzenímexekučného
súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v
spojení s ods. 2 ZRK).

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o úvere,
uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa 16.03.2009, ktorej predmetom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnej vo forme úveru. Nepochybne ide o zmluvu
spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým

systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto
konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne
učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje

len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach
ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania

platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09.02.2012 sp. zn. 3
Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v

exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so

zákonomačirozhodcovskýsúdmalprávomocvovecikonať(§45ods.1písm.b)zák.č.244/2002Z.z.o
rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust.
§ 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012
sp. zn. 2 Cdo 5/2012).

Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy boli i obchodné podmienky pre úver. Podľa článku 11-
Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 11.2 obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že
„akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia
dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodnýchpodmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu sporov.“. V bode 10.2 Všeobecných
obchodných podmienok - Riešenie sporov a rozhodcovská doložka „Banka a Klient sa dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych

vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledujúcom znení: a)
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné
v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je

oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania
alebo všeobecného súdu.“ I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom

individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto
dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu
ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite uvedomiť, pričom naviac ani
nemalainývýbervzhľadomnasplynutierozhodcovskejdoložkysostatnýmištandardnýmipodmienkami,
zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania

úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská
doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci

exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.