Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/783/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233320
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4112233320.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ s.r.o. IČO: 35 807 598, so sídlom

Bratislava, Pribinova ul. 25, (zn.: ZE-4551-8122) v konaní zast. Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Bratislava,
Gösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti SR (ZN.:44612/2013/34), o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou
JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.9.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody 175 Eur

ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
exekútora a rozhodnutím o ňom a nemajetkovej ujmy v sume 885,12 Eur, t.j. za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky,
pretože Okresný súd Nitra o žiadosti vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 2889/2005

nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, ale po dlhej dobe a
súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 504 dní. Išlo o konanie proti povinnému: T. N.. Exekučným titulom
mala byť notárska zápisnica N 2150/05, podkladom mala byť zmluva o úvere zo dňa 11.11.2004, ktorou
bol povinnému poskytnutý úver vo výške 10000,-Sk.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.11.2013 žiadala žalobu zamietnuť. V prvom
rade poukázala na nejasný titul nároku na náhradu škody. Žalovaný mal súčasne za to, že žaloba je

podaná predčasne, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. od doručenia
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo 6 mesiacov. Žalovaná
informovala, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody,
mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a z uvedeného dôvodu ho žalobca nepovažuje za
predbežne prerokovaný. Žalovaná v súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.

zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Taktiež namietala, že žalobca nepreukázal podanie
sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať len Ústavný súd SR,a preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Ďalej namietala aj vyčíslenie materiálnej škody
s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. V konaní je potrebné preukázať
skutočnú škodu listinnými dôkazmi, ktoré však žalobca nepreukázal. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu,

poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu, keďže
prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd.

Právny zástupca žalobcu žiadal pojednávanie odročiť dňa 6.7.2015 z dôvodu, že im nebola oznámená
značka identifikujúca žalobný návrh. Súd zistil, že značka mu oznámená bola na predvolaní

na pojednávanie (čl. 77). Súd poznamenáva, že takýto dôvod na odročenie pojednávania je
neakceptovateľný.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Súdu doručila písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si

náhradu trov konania.

Tunajší súd dňa 24.2.2014 vo veci rozhodol a žalobu zamietol, avšak žalobca proti tomuto rozsudku
podal odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením č. 11Co/106/2014-69 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a
vrátil na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie a s poukazom na zák. č. 514/2003 Z.z. účinný

pred novelou, stav do 1.1.12013.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, fotokópiou spisu OS Nitra číslo
7Er/397/2005 a zistil tento skutkový a právny stav veci:
Dňa 10.10.2005 súdny exekútor A.. R. S. doručil Okresnému súdu Nitra žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598 proti povinnému: T. N. o vymoženie 12600,-Sk s prísl. Dňa 27.10.2005 Okresný súd Nitra
vydal poverenie pre súdneho exekútora.

Dňa 418.11.2010 podal oprávnený ( žalobca) návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť JUDr.

Q. E.. Dňa 4.2.2011 pôvodný súdny exekútor doručil exekučnému súdu stanovisko, súhlas s návrhom.

Dňa 5.4.2012 exekučný súd nevyhovel žiadosti o zmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil uznesením 7Er/397/2005-18. Oprávnený podal odvolanie proti tomuto
uzneseniu. Krajský súd v Nitre dňa 23.11.2012 toto uznesenie potvrdil.

V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to skutočnej škody v sume 175 Euro. Táto
majetková škoda predstavuje ňou vynaložené nasledovné sumy:
- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 Euro,

- na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Euro.
- na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 50 Euro
- administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a
telekomunikačné výdaje v sume 15 Eur
Celkom takto vynaložila sumu 175 Euro, ktorá by ju nezaťažila ak by exekučný súd postupoval správne

a pri rozhodovaní pri udeľovaní poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú
dobu. Výška tejto hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a
to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda
pozostávazoškodyspočívajúcejvadministratívnychvýdajoch,funkčnýchvýdajoch,mzdovýchvýdajoch
a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Toto vyčíslenie vychádza z účtovej agendy pričom

z dôvodov ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné
korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.

Žalobkyňa sa ďalej domáha náhrady nemajetkovej ujmy v sume 885,12 Euro, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v zákonom stanovej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 49 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru po ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jej názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
nemajetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania

poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu
nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného.
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným.

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo riziko insolvencii povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jej zákonných
nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Priznanie
nemajetkovej ujmy žiadala aj z týchto dôvodov:
- neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať

vzniknutú situáciu resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u členov jej riadiacich orgánov ako aj u jej majiteľov,
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosť.
- úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom a zánik jej ďalších plánovaných

podnikateľských aktivít ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jej strane, ale aj na strane jej majiteľov.
- nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie jej podnikateľské postupy a spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy a aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad
aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytovaniu súdnej ochrany dôjde len
vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna
norma (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV US 77/02). V žalobe ďalej uviedla, že

reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania
sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných
zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkovi
garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primerané satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Náhradyškodysadomáhapodľazákonač.514/2003Z.z.,ktoréškodypodľajejtvrdeniajejmalivzniknúť
v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra ako exekučného súdu vo vyššie
uvedenej exekučnej veci.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 1 zákona č.514/2003 Z.z. ( účinného v čase začatia exekučného konania, t.j. do 1.1.2013)
tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ust. §-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 6 Zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Z ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a

právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a
vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda o objasnenie
príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska
objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom

škodovej udalosti, a preto nesprávny úradný postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo
vzťahu príčiny a následku.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosť učinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2) sa určuje s prihliadnutím najme na:
a) Osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) Závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Na rozdiel od žalobkyne konajúci súd však má za to, že rozhodnutie exekučného súdu je v súlade s

tým, že exekučný súd si plnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom
a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Takýto postup
konajúci súd považuje za správny a súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (napr. uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011, 6 Cdo 1/2012 6 Cdo 3/2013)

a preto v žiadnom prípade ho nepovažuje za nesprávny úradný postup. Na základe vyššie uvedeného
súd dospel k záveru, že žalobkyňou tvrdený nesprávny postup sa nestal v predmetnej exekučnej veci
Okresného súdu Nitra a preto absentuje jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu podľa zákonač. 514/2003 Z.z. Absencia čo len jedného zo zákonných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti musí
mať za následok zamietnutie žaloby v tejto veci.

Podľa § 44 ods. 7 Ex. por. v znení účinnom od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 cit. zák., súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň poverí

vykonaním exekúcie exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepoverenýpôvodne.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 240 ods. 1 cit. zák., konania začaté pred 1.decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších

právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 240 ods. 2 cit. zák., ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1. Decembrom
2006, v ktorých súd neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach
začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie

exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku
na žiadosť exekútora.

Z výsledkov vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu veci súd mal za to, že žaloba nebola
podaná dôvodne. Žalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanému domáhal v zmysle § 15 ods.

1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežného prerokovania a uspokojenia nároku na náhradu
škody. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po
uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval
za predčasnú. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v
dôsledku nesprávneho úradného postupu. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., skutočnosť, či v

konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp.
predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, prípadne disciplinárny senát alebo Európsky súd pre

ľudsképráva.Žalobcavšakdovyhláseniarozsudkusúdunepreukázal,žebypodalsťažnosťnaprieťahy,
žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané
v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca sa vo svojich žalobách v podstate domáha, aby okresný súd opätovne

preskúmavalrozhodnutiaokresnýchsúdovvexekučnomkonaní.Pokiaľbyvšakvšeobecnésúdy,pričom
vecne príslušnými by v prvom stupni boli okresné súdy, preskúmavali postup iných všeobecných súdov,
mohol by tento postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, nakoľko v prípade,
ak by sa prieťahov dopustil súd vyššieho stupňa, jeho postup by preskúmaval okresný súd, teda súd
nižšieho stupňa. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní podľa zákona

č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní.

Podľa ust. §-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecnemožno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami . Z vyššie uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou
činnosťou tých orgánov (ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou. Nesprávny úradný postup

nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS SR, sp.zn. 4Cdo 24/2004).

Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu

pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych.

na judikatúru Ústavného súdu ( údrozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. súdu v tejto

ha konanie, v ktorom Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto ju treba
chápať ako súhrn príčin , ktoré viedli k určitému výsledku (k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho
úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný,
neprerušený a nemôže byť len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v
komplexeskutočnostíprichádzajúcichdoúvahyako(priama)príčinaškody,existujeskutočnosť,sktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu. Preto súd ustálil, že prípadný nesprávny úradný postup môže mať
za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu

majetku žalobkyne ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom, ktorý by bol
z hľadiska zmenšenia majetku žalobkyne rozhodujúcim, teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, jej majetok by sa nezmenšil.

Súd ďalej poznamenáva, že v čase, keď je podaný návrh na zmenu súdneho exekútora k vzniku škody

ani nemôže dôjsť, pretože pôvodný exekútor až do rozhodnutia o návrhu na jeho zmenu je povinný
vykonávať potrebné úkony exekučného konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že k nesprávnemu úradnému postupu podľa zák.č.
514/2003 Z.z. nedošlo v predmetnej exekučnej veci . V dôsledku neexistujúceho nesprávneho úradného

postupu a v príčinnej súvislosti s ním žalobcovi žiadna škoda nemohla vzniknúť a preto nie sú dané
zákonné predpoklady a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu (sp. zn. I.ÚS 16/02) kde sa konštatuje, že“ pri
posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo
v zákone ( sp. zn. II.ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje) ale ich nedodržanie
nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch
sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle citovaného ust. Ústavy. Z uvedeného vyplýva, že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

Súd považuje za potrebné uviesť, že nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo
k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a

povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných
rokov všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom
je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľa podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu
spotrebiteľských úverov Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je
predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu.

Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku právepodnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci.

Žalobkyňa nepreukázala, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázala vznik ani výšku skutočnej škody , ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobkyňa ocitla si zavinila sama a to spôsobom
vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä už je zrejmé, že si

uplatňujeničímneodôvodnenéanepreukázanéčiastkyvpodobemajetkovejškodyanemajetkovejujmy.

Absenciou rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka
pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri
výkoneverejnejmoci,apretosasúd vkonaníexistenciouďalšíchpredpokladovzodpovednostizaškodu
(t.j. protiprávne konanie, vznik škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody

a následne aj samotnou výškou škody) ďalej nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci plný

úspech nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci
úspech nemal, pretože jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3

O.s.p) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).