Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. júl 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/236/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210213955
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Gandelová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1210213955.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Gandelovou v právnej veci
navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Bratislava, Vajanského nábrežie 3, IČO:
603 147, zastúpený obchodnou spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Bratislava, Ľubinská 18
proti odporcovi: corpo. sk s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie Slobody 10, IČO: 44 751 559, zastúpený
advokátom Mgr. Jurajom Kindlom, so sídlom Bratislava, Krížna 21 o zaplatenie 93,- eur s príslušenstvom

takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 21.6.2010 sa navrhovateľ titulom úhrady nákladov vzniknutých pri
odstraňovaní motorového vozidla domáhal proti odporcovi zaplatenia 93,- eur spolu s 10% úrokom z

omeškaniaročneod23.2.2010dozaplateniaanáhradytrovkonania.Vnávrhuuviedol,žedňa22.2.2010
bolo z L. D. P. X., ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy a ktorej správu vykonáva navrhovteľ v zmysle
Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky, odstránené osobné motorové vozidlo EVČ: X.-XXXKP,
ktorého prevádzkovateľom je odporca. O odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník Mestskej
polície Bratislava - Staré mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle poverenia
Mestskej časti Bratislava - Staré mesto na zabezpečenie odstraňovania vozidiel zo dňa 20.10.2009.

Podľa rozhodnutia správcu komunikácie motorové vozidlo stálo na chodníku, čím vznikol zákonný dôvod
vymedzený v § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách na jeho odstránenie
apovinnosťodporcuakoprevádzkovateľamotorovéhovozidlauhradiťtaktovzniknuténáklady.Motorové
vozidlo spolu s protokolom o odovzdaní vozidla č. XXXXXXXXXX si odporca, v zastúpení p. Jurajom
Kindlom prevzal dňa 22.2.2010

o 21.35 hod. Uviedol, že dňom odťahu motorového vozidla navrhovateľovi v zmysle § 43 zákona č.
8/2009 Z.z. vzniklo právo požadovať od odporcu úhradu nákladov, ktoré mu vznikli pri odstraňovaní
motorového vozidla a ktoré je povinný znášať prevádzkovateľ vozidla, t.j. odporca a ktorých výška
bola stanovená v súlade so skutočnými nákladmi pri odstraňovaní motorového vozidla v súlade so
všeobecnými cenami za nútený odťah stanovovanými v danom odvetví a mieste. Listom zo dňa
22.2.2010 označeným ako „Výzva na úhradu nákladov na odstránenie vozidla“, bol odporca

vyzvaný, aby dlžnú sumu uhradil. Odporca tak do 3.6.2010 neurobil. Úroky z omeškania si uplatnil v
zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. V návrhu s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave a Krajského súdu v Trnave, ako aj nálež Ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS 300/07 zo dňa
14.2.2008 vyslovil názor, že:
1. všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a
vozidla, t.j. odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla je vyňaté z verejnoprávnej normy, ktorou

zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní jednoznačne je, a preto predmetná činnosť môže byť upravená
v zmysle súkromnoprávnej normy,2. správca komunikácie je oprávnený pri odstraňovaní prekážky cestnej premávky upraviť si zmluvné
vzťahy s iným subjektom podľa súkromnoprávnych noriem, a teda aj zmluvne poveriť tretiu osobu
(príkazníka) samotným odstránením vozidla,

3. príkazná zmluva je platná a je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Odporca s návrhom nesúhlasil, uplatňovaný nárok navrhovateľa neuznal a žiadal návrh zamietnuť a
priznať mu náhradu trov konania. Nepoprel, že existovali dôvody na odstránenie vozidla, bol však toho
názoru, že k samotnému odstráneniu vozidla došlo nezákonne. S poukazom na ust. § 43 ods. 4 písm. a)
ab)zákonač.8/2009Z.z.a§3ods.2vetaprvázákona č.135/1961Zb.uviedol,ženavrhovateľ

v súvislosti s odstraňovaním vozidiel vystupuje ako správca komunikácie a ako orgán verejnej moci,
pričom ako orgán verejnej moci môže konať len v medziach zákona, teda môže postupovať len tak,
ako mu to zákon ukladá. Zároveň poukázal na ust. § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. s
tým, že navrhovateľ ako správca komunikácie sám vozidlo neodstránil, ale jeho odstránením poveril
obchodnú spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá nie je navrhovateľom založená, ani zriadená za účelom
správy komunikácii, a preto na túto právnickú osobu nie je možné preniesť výkon štátnej správy. Uviedol,

že odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, a preto nebolo vykonané v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky a navrhovateľovi preto ani nemohol vzniknúť nárok na úhradu výdavkov
na odstránenie motorového vozidla. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 70/2003.
Súd vykonal dokazovanie prednesom poverených zástupcov právnych zástupcov účastníkov konania a

obsahom listinných dôkazov, založených do spisu navrhovateľom, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento
skutkový stav.
Mestská časti Bratislava - Staré Mesto poverila dňa 20.10.2009 príslušníkov Mestskej polície hlavného
mesta SR Bratislavy rozhodovaním o odstránení vozidiel podľa § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a b)
zákona č. 8/2009 Z.z. z miestnych komunikácií III. a IV. triedy a ich súčastí na území Mestskej časti

Bratislava - Staré Mesto. Podľa poverenia odstránenie vozidla podľa § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a)
a b) zákona č. 8/2009 Z.z. na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície zabezpečí Mestská
časť Bratislava - Staré Mesto ako správca komunikácie prostredníctvom spoločnosti Car Towing, a.s.
Poverenie nadobudlo účinnosť od 1.11.2009.

Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto o odstránení vozidla zo dňa 22.2.2010 súd zistil,
že dňa 22.2.2010 o 16.45 hod. bolo z L. D. P. X. odstránené vozidlo zn. G. I., Q.: X.-XXXKP, modrej
farby a uložené bolo v Bratislave, Čierny les. Vozidlo bolo z Partizánskej ulice v Bratislave odstránené z
dôvodu, že bolo na mieste, kde tvorilo prekážku cestnej premávky [§ 43 ods. 4 písm. a) zákona č.
8/2009 Z.z.] a stálo na chodníku, pričom neponechalo voľnú šírku 1,5 m (§ 52 ods. 2 zákona č. 8/2009

Z.z.). O odstránení vozidla rozhodol príslušník Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy s identifikačným č. XXX.
Z fotodokumentácie súd zistil, že motorové vozidlo zn. G., Q.: X.-XXXKP stálo dňa 22.2.2010 na
chodníku, pričom voľná šírka, ktorú ponechalo bola 45 cm.
Z protokolu o odovzdaní vozidla č. XXXXXXXXXX, súd zistil, že vozidlo zn. G., Q.: X.-XXXKP, dňa

22.2.2010 prevzal Juraj Kindl, ktorý sa preukázal o.i. osvedčením o evidencii vozidla a ktorý bol
oboznámený s dôvodom odstránenia vozidla, ako aj so vznikom pohľadávky 93,- eur a prevzal príkaz
na úhradu 93,- eur.
Z protokolu o odovzdaní vozidla č. XXXXXXXXXX súd ďalej zistil, že technickú realizáciu odstraňovania
vozidiel zabezpečuje pre správcu cesty - navrhovateľa na zmluvnom základe spoločnosť Car Towing,

a.s.
Z osvedčenia o evidencii č. U. XXXXXX súd zistil, že vlastníkom motorového vozidla EČV: X.-XXXKP
bol v rozhodnej dobe odporca.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 58771/
B, vedeného na internete, súd zistil, že konateľom spoločnosti odporcu bol v rozhodnej dobe a aj v

súčasnosti je Mgr. Juraj Kindl.
Navrhovateľ výzvou z 22.2.2010, ktorú štatutárny zástupca odporcu Juraj Kindl prevzal toho istého dňa,
vyzval odporcu na zaplatenie nákladov na odstránenie vozidla v sume 93,- eur najneskôr do 15 dní odo
dňa prevzatia výzvy.
Na základe objednávky obchodnej spoločnosti Car Towing, a.s. zo dňa 18.3.2011 Ekonomická univerzita

v Bratislave vypracovala dňa 27.5.2011 znalecký posudok č. X/XXXX, v ktorom vyčíslila náklady, ktoré
vznikajú vykonaným odtiahnutím jedného motorového vozidla spoločnosti Car Towing, a.s. v roku 2010
sumou 88,49 eur bez DPH a 105,30 eur s DPH.Dňa 13.11.2009 navrhovateľ, ako príkazca a obchodná spoločnosť Car Towing, a.s., ako príkazník,
uzavreli dodatok č. 3 k zmluve č. 48/2006 o výkone odťahovej služby (ďalej len „dodatok č. 3“).
Z preambuly dodatku č. 3 súd zistil, že zmluvu č. 48/2006 o výkone odťahovej služby dňa 23.10.2006

uzavreli VEPOS Bratislava - Staré Mesto (rozpočtová organizácia navrhovateľa) a obchodná spoločnosť
ASTER spol. s r.o. Na základe tejto zmluvy obchodná spoločnosť ASTER spol. s r.o. vykonávala
odstraňovanie motorových vozidiel tvoriacich prekážku cestnej premávky na miestnych komunikáciách
III. a IV triedy v správe navrhovateľa. Uznesením miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava -
Staré Mesto č. 124/08 zo dňa 4.11.2008 bol VEPOS k 31.12.2008 zrušený a všetky práva a povinnosti

prešli na navrhovateľa. Obchodná

spoločnosť ASTER spol. s r.o. zmluvou o predaji podniku predala časť podniku, ktorého predmetom
činnosti je výkon odťahovej služby obchodnej spoločnosti Car Towing a.s.
Z preambuly dodatku č. 3 súd ďalej zistil, že sa ním v plnom rozsahu nahradili všetky práva a povinnosti
zmluvných strán vyplývajúce z pôvodnej zmluvy v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2.

V článku II ods. 1 dodatku č. 3 sa obchodná spoločnosť Car Towing a.s. zaviazala na základe
rozhodnutia navrhovateľa alebo inej poverenej osoby o odstránení motorového vozidla zabezpečovať
pre navrhovateľa technickú realizáciu odstraňovania motorový vozidiel z miestnych komunikácií, ich
prepravu na miesto odstavenia, vyloženie a uskladnenie do ich odovzdania oprávnenej osobe a v mene
navrhovateľa zabezpečovať inkasovanie úhrady nákladov navrhovateľa na odstránenie motorového

vozidla od prevádzkovateľov motorových vozidiel, resp. osôb oprávnených prevziať motorové vozidlo.
Podľa čl. II ods. 1 posledná veta dodatku č. 3 výška nákladov je stanovená rozhodnutím starostu
Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktorým sa určujú náklady spojené s odstraňovaním motorových
vozidiel.
Navrhovateľ sa za realizáciu činnosti uvedených v čl. II ods. 1 dodatku č. 3 zaviazal zaplatiť obchodnej

spoločnosti Car Towing a.s. odplatu v dohodnutej výške 93,- eur za jedno odtiahnutie. Odplatu sa
zaviazal platiť mesačne s tým, že celková suma odplaty za kalendárny mesiac sa určí súčinom odplaty
za jedno odtiahnutie a počtu odtiahnutí uskutočnených v danom kalendárnom mesiaci. Zmluvné strany
sa dohodli, že celková suma odplaty, ktorá by obchodnej spoločnosti Car Towing a.s. za daný kalendárny
mesiac prislúchala sa zníži o sumu prijatých úhrad v hotovosti, ktoré obchodná spoločnosť Car Towing

a.s. zinkasovala, ktoré sa budú považovať za preddavok.
V čl. VIII dodatku č. 3 navrhovateľ splnomocnil obchodnú spoločnosť Car Towing a.s. na podpisovanie
protokolov o odstránení motorového vozidla, protokolov o odovzdaní motorového vozidla oprávnenej
osobe, k odovzdaniu motorového vozidla oprávnenej osobe a k odovzdaniu výzvy a inkasovaniu úhrady
nákladov v hotovosti od oprávnených osôb.

V dodatku č. 3 sa zmluvné strany dohodli na uzavretí zmluvy na dobu určitú do 31.12.2012.
Faktúrou č. XXXXXXX vyhotovenou dňa 28.2.2010 a splatnou dňa 14.3.2010 obchodná spoločnosť
vyúčtovala navrhovateľovi odplatu za odťah motorových vozidiel za mesiac február 2010 v celkovej
výške 3.069 eur, po odpočítaní inkasovaných preddavkov. Prílohou faktúry bol rozpis vydaných vozidiel
po nútenom odťahu, z ktorého súd zistil, že vo fakturovanej cene bola zahrnutá aj odplata za odťah

motorového vozidla EČV: X.-XXXKP.
Podľa § 3 ods. 2 veta prvá zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v
znení účinnom ku dňu 22.2.2010 (ďalej len „zákon č. 135/1961 Zb.“) miestnu štátnu správu vo veciach
miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Podľa § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide
o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie

a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené
alebo zriadené.

Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané
ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené
do siete miestnych komunikácií.
Podľa § 43 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 8/2009 Z.z. v znení účinnom ku dňu 22.2.2010 (ďalej len
„zákon č. 8/2009 Z.z.“), kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť.

Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty.
Podľa § 43 ods. 4 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na
ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej
premávky.Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník
používať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o
zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.

Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom od 1.7.2009 (ďalej len „zákon
č. 138/1991 Zb.“), ak neobsahuje druhá až štvrtá časť tohto zákona osobitnú úpravu pre hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislavu a pre mesto Košice, rozumie sa pod pojmom obec podľa tohto
zákona aj hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo

prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len „správca“), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo
príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a
mesto Košice zverujú časti svojho majetku do správy mestským častiam. Mestská časť môže majetok,
ktorý jej bol zverený do správy, zveriť do správy správcovi, ktorého zriadila podľa osobitného predpisu.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí správa majetku obce je súhrn oprávnení a

povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú
správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok
obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky
a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská
časť tiež v súlade so štatútom mesta.

Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí správca nemôže nadobudnúť majetok do
svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť
vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v
mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.
Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel

k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej
legitimácie v konaní.
Súd môže návrhu vyhovieť iba vtedy, ak sa v priebehu konania preukáže, že navrhovateľovi patrí
návrhom uplatňované hmotné právo alebo ochrana oprávneného záujmu a odporca je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Vecná legitimácia tak vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav

vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v
konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Vecnú
legitimáciu (aktívnu alebo pasívnu) určujú totiž hmotnoprávne predpisy a má ju iba ten, kto je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktorom sa v konaní rozhoduje, t.j. kto je nositeľom uplatneného práva
(aktívnavecnálegitimácia)aktojenositeľomhmotnoprávnejpovinnostivkonkrétnejveci(pasívnavecná

legitimácia). Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že účastník nie je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia, ktoré si v konaní uplatňuje.
V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebolo sporné a súd mal za preukázané, že vlastníkom miestnej
komunikácie III. triedy na Partizánskej ulici v Bratislave je obec, t.j. Hlavné mesto SR Bratislava a toto
jej postavenie vyplýva priamo zo zákona (§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb.). Navrhovateľ, podľa

vlastného tvrdenia, vykonáva na základe Štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy, správu tejto miestnej
komunikácie.
Z ust. § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. v znení zákona č. 258/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
dňa 1.7.2009 vyplýva, že správca alebo mestská časť vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý
spravujú, konajú pred súdmi v mene obce.

Vzhľadom na vyššie uvedené aktívnu legitimáciu v konaní v prejednávanej veci má preto jedine obec,
ktorousapodľazákonač.138/1991Z.z.rozumieHlavnémestoSRBratislava(§1ods.4zák.č.138/1991
Zb.) a správca alebo mestská časť sú oprávnení vo veciach, ktoré sa týkajú majetku Hlavného mesta SR
Bratislavy, ktorý im bol zverený do správy, vystupovať v konaní pred súdmi len ako zástupcovia obce;
ide o tzv. zákonné zastúpenie.

V danom prípade však návrh vo veci, ktorá sa týka majetku Hlavného mesta SR Bratislavy podala na
súd Mestská časť Bratislava - Staré Mesto vo svojom mene a nie v mene Hlavného mesta SR Bratislavy,
ako jeho zákonný zástupca.
Súd preto návrh navrhovateľa z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie v konaní zamietol bez toho,
aby sa zaoberal dôvodnosťou navrhovateľom uvádzaných skutkových tvrdení.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) a odporcovi, ktorá mal síce vo veci plný úspech náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že náhradu trov konania možno priznať len za trovy účelne vynaložené
na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal sú aj trovy právneho zastúpenia, t.j. trovy vynaložené účastníkom konania na jeho
zastupovanie v konaní advokátom.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd zobral do úvahy, že právny zástupca odporcu advokát Mgr. Juraj
Kindl je zároveň štatutárnym zástupcom odporcu. Zastupovaním odporcu v konaní v prejednávanej veci

Mgr. Juraj Kindl, konajúci v mene odporcu splnomocnil sám seba ako advokáta.
Súd za účelne vynaložené trovy konania nepovažuje trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vynaložené
na zastupovanie účastníka konania advokátom, ktorý je súčasne štatutárnym zástupcom spoločnosti
účastníka konania. Štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti zastupuje spoločnosť zo zákona a je
oprávnený zastupovať ju aj v prípadných súdnych konaniach. Pokiaľ účastníkom konania je právnická
osoba, ktorej štatutárnym zástupcom je fyzická osoba, ktorá je zároveň advokátom, súd je toho

názoru, že takýto účastník konania môže svoje práva v konaní právnicky fundovane uplatňovať svojím
štatutárnym zástupcom bez toho, aby svojím zastupovaním splnomocnil inú fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá je oprávnená vykonávať advokáciu alebo dokonca svojho štatutárneho zástupcu ako
advokáta. Súd preto trovy vynaložené na zastupovanie odporcu jeho štatutárnym zástupcom ako
advokátom, nepovažuje za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva v súdnom

konaní, a preto ich náhradu v konaní úspešnému odporcovi nepriznal. Iné trovy, ako trovy právneho
zastúpenia odporcovi v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
-8-

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na

odvolanie.