Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Kuruc
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/123/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710201597
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8710201597.15
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu CETELEM
SLOVENSKO, a. s., Panenská 1, Bratislava, IČO: 35787783, zast. JUDr. Helenou Strachotovou,
advokátkou, AK Martin, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému I. G., T.. XX.X.XXXX, H. C., Š. XXXX/XX,
t. č. bytom H. - C. H., F. XXXXX/XB, o zaplatenie 992,92 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 530,34 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
V časti o zaplatenie sumy 427,40 eur a úroku z omeškania žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu v sume 15,94 eur na účet Okresného súdu Poprad do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca žalobou zo dňa 15.2.2010 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 992,92 eur s
úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 957,74 eur od 1.6.2008 do zaplatenia a k náhrade
trov konania.
Vo veci rozhodol súd rozsudkom č. k. 19C/123/2010-121 zo dňa 1.2.2012 tak, že zaviazal žalovaného
k zaplateniu sumy 957,74 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.6.2008 do zaplatenia a k
náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia. V časti o zaplatenie sumy 35,19 eur žalobu zamietol a
v časti o zaplatenie úroku z omeškania v rozsahu na 8,5 % ročne konanie zastavil. Proti tomuto rozsudku
podal žalovaný odvolanie, na základe ktorého odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom
výroku a výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd
konštatoval, že sporným je úverový vzťah, ktorý je v úverovej listine označený ako úverová karta. Vo
vzťahu k úverovej karte súdy opakovane judikovali neplatnosť právneho úkonu, okrem iného z dôvodu,
ženedošloknaplneniupovinnejpísomnejformy,ktorúzákonupravujevprípadespotrebiteľskýchúverov.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že so žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej žalovanému poskytol úverovú kartu a žalovaný čerpal úver tak, že časť finančných prostriedkov
bola poukázaná na jeho účet a zvyšok bol čerpaný prostredníctvom úverovej karty. K námietkam
žalovaného uvádzal, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanému na jeho účet, ktorý uviedol
žalovaný v zmluve. Taktiež uviedol, že schválenie úverového rámca a úverová karta boli zasielané
žalovanému obyčajnou poštovou zásielkou. V podaní zo dňa 18.7.2013 žalobca poukázal na to, že ak
je zmluva neplatná, má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Trval na tom, že nebola vydaná úverová karta a žiadne úverové
prostriedky u žalobcu nečerpal. Taktiež namietal, že by niekedy komunikoval so žalobcom o tom,
že nemôže splatiť pohľadávku a žiada splatiť splátky. Tvrdil, že nebol vlastníkom účtu, na ktorý boli
poukázané finančné prostriedky. Žalobca uvádzal, že so žalovaným mal uzavretú iba zmluvu o úvere vo
výške 5.990,-- Sk na zakúpenie digitálneho fotoaparátu, avšak tento úver riadne splatil v pravidelných
mesačných splátkach.
Podaním zo dňa 31.8.2013 oznámilo občianske združenie STOP ÚŽERE, že vstupuje do konania
v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Podaním 18.11.2013 uvedené združenie
oznámilo, že vystupuje z konania.
Z výpovedí účastníkov a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, čiastočného odstúpenia od úverovej zmluvy, potvrdenia o odfinancovaní
peňažných prostriedkov, výpisu z úverového účtu, správ z B. H. G., a. s., súd zistil nasledovný skutkový
stav:
Dňa 15.5.2006 uzavrel žalovaný so žalobcom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v sume
5.391,-- Sk, a to vo forme financovania predaja hnuteľnej veci na splátky. Tento úver bol zo strany
žalovaného splatený. Súčasťou úverovej zmluvy bola aj žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov o
poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,-- Sk a vydanie úverovej karty. Žalovaný popieral, že by
mu bola vydaná úverová karta a poskytnutý aj druhý úver. Žalobca predložil súdu výpis z úverového
účtu a potvrdenie o platbách poskytnutých žalovanému, ako aj potvrdenie o prijatých platbách na splátky
úveru. Žalobca uviedol, že žalovanému bol schválený úverový rámec 20.000,-- Sk a úverová karta mu
bola zaslaná obyčajnou poštovou zásielkou. Úver bol poskytnutý tak, že dňa 22.9.2006 bola žalovanému
poukázaná suma 663,88 eur na jeho účet č. XXXXXXX/XXXX a dňa 9.11.2006 bola poukázaná na ten
istý účet suma 151,26 eur. Dňa 26.10.2006 žalobca čerpal sumu
33,19 eur výberom na pobočke v banke a ďalej žalovaný čerpal formou platby úverovou kartou ďalšie
sumy, a to dňa 30.10.2006 sumu 9,96 eur, dňa 20.11.2006 sumu 5,28 eur, dňa 24.11.2006 sumu 11,62
eur a dňa 30.11.2006 sumu 8,70 eur. Žalovaný z titulu poskytnutého úveru uhradil doposiaľ sumu 284,80
eur, a to splátkami špecifikovanými v potvrdení na
čl. 22.
Žalovaný namietal, že nikdy nebol vlastníkom vyššie uvedeného účtu. Zo správy, ktorú zaslala súdu
B. H. G., a. s., vyplýva, že majiteľom účtu č. XXXXXXX/XXXX bol v období od 2.7.2004 do 13.6.2008
žalovaný a v uvedenom období mal dispozičné právo k predmetnému účtu iba žalovaný.
Listom zo dňa 21.4.2008 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX z dôvodu
neuhrádzania pravidelných mesačných splátok. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pôvodná
úverová zmluva bola uzavretá pod č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorá sa týkala pôvodne poskytnutého
spotrebiteľského úveru a po schválení úverového rámca a poskytnutí úverovej karty bolo tomuto úveru
priradené číslo, ktoré potom uvádzal v odstúpení od úverovej zmluvy zo dňa 21.4.2008.
Žalobca špecifikoval žalovanú sumu tak, že pozostáva zo sumy 271,53 eur, ktorá predstavuje dlžné
splátky úveru do odstúpenia od zmluvy, ďalej zo sumy 686,21 eur, ktorá predstavuje dlžné splátky,
ktoré sa stali splatným v dôsledku odstúpenia od zmluvy a zo sumy 35,19 eur, ktorá predstavuje
zmluvné pokuty za omeškania so splácaním úveru. Uplatnenú zmluvnú pokutu žalobca špecifikoval iba v
písomnom podaní na čl. 29 až 31, podľa ktorého žalovanému malo byť účtovaných 7 zmluvných pokút vo
výške 2,66 eur v súvislosti s oneskorením splátok splatných k 10.9.2007 až 10.3.2008. Zmluvnú pokutu
si uplatňoval v zmysle článku V, bodu 3, Všeobecných obchodných podmienok, a to vo výške 8 % zo
sumy so splatením ktorej sa dostal do omeškania viac ako 30 dní.
Zo správy B. H. G., a. s., zo dňa 14.10.2013 vyplýva, že na účet žalovaného č. XXXXXXX/XXXX
boli žalobcom pripísané finančné prostriedky dňa 26.9.2006 vo výške 20.000,-- Sk (663,88 eur) a dňa
10.11.2006 vo výške 4.557,-- Sk (151,26 eur). Zároveň banka uviedla, že z tohto účtu boli na účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX poukazované splátky, a to v dňoch 12.6.2006, 12.7.2006, 12.8.2006, 12.9.2006,
18.10.2006 a 17.11.2006, vždy vo výške 559,-- Sk a pri týchto platbách bol uvádzaný variabilný symbolXXXXXXXXXX. Okrem toho z uvedeného účtu boli hradené na ten istý účet aj platby 1.500,-- Sk dňa
18.10.2006,
1.000,-- Sk dňa 12.11.2006, 200,-- Sk dňa 9.1.2007 a 800,-- Sk dňa 15.1.2007. Pri týchto platbách bol
uvádzaný variabilný symbol XXXXXXXXXX.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2, písm. a/, Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2007), na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 4, ods. 1, cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.
Podľa § 4. ods. 2, cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6)
obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že dňa 15.5.2006 uzavreli účastníci konania
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v sume 5.990,-- Sk za účelom prefinancovania kúpy tovaru.
Súčasťou tejto zmluvy bola zároveň aj žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie
úverového rámca vo výške 20.000,-- Sk, ktorá bola zahrnutá v časti C zmluvy. Žalovaný nepopieral, že
si zobral úver vo výške 5.990,-- Sk na kúpu digitálne fotoaparátu, ktorý aj riadne splatil. Namietal však,
že nikdy nemal záujem o poskytnutie revolvingového úveru a ani mu nikdy nebola doručená úverová
karta a teda nikdy ani nečerpal žiadne finančné prostriedky z tohto revolvingového úveru.
Zmluva o revolvingovom úvere je nepochybne zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, preto
takáto zmluva musí byť uzavretá v súlade s ustanoveniami § 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(účinného do 10.6.2010). V zmysle § 4, ods. 1, cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úveru musí mať
písomnú formu. Žalobca predložil súdu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá v časti C
obsahuje aj žiadosť žalovaného o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca
vo výške 20.000,-- Sk. Už vo viacerých rozhodnutiach súdy konštatovali, že takýto postup žalobcu, keď
v zmluve o spotrebiteľskom úvere na prefinancovanie kúpy tovaru zároveň vnúti konajúcej osobe aj
iný úkon ako iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Takéto konanie je potrebné
kvalifikovať ako nekalú praktiku, ktorá v zmysle Smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.3.1993 nemôže požívať
právnu ochranu. Žalobca tiež žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie oznámenia o poskytnutí
úveru žalovanému, pretože podľa vyjadrenia žalobcu takého oznámenie, ako aj úverová karta s PIN
kódom, boli zasielané obyčajnou poštovou zásielkou. S poukazom na nedostatok písomnej formy, ktorú
zákon pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyžaduje, ako aj na konanie žalobcu hodnotené ako nekalú
praktiku súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatným právnymúkonom, a preto sa navrhovateľ nemôže domáhať plnenia zo zmluvy, ale nárok navrhovateľa je potrebné
posudzovať v zmysle ustanovení o bezdôvodnom obohatení.
V zmysle § 457 Obč. zákonníka v prípade, že zmluva je neplatná, účastníci zmluvného vzťahu sú
povinní vrátiť to, čo sa navzájom na základe zmluvy poskytli. Žalobca tvrdil, že žalovanému na základe
uvedenej zmluvy poskytol celkovo sumu 883,89 eur s tým, že suma 848,33 eur bola poskytnutá priamo
žalovanému a suma 35,56 eur bola poskytnutá tak, že žalovaný použil úverovú kartu na financovanie
platieb úverovou kartou. Žalobca ďalej tvrdil, že na účet žalovaného č. XXXXXXX/XXXX poukázal dňa
22.92006 sumu 663,88 eur a dňa 9.11.2006 sumu 151,26 eur. Taktiež tvrdil, že sumu 33,19 eur mal
žalovaný čerpať dňa 26.10.2006 formou výberu na pobočne banky.
Žalobca tiež uviedol, že zo strany žalovaného mu bola doposiaľ zaplatená suma 284,80 eur, a to dňa
19.10.2006 v sume 49,79 eur, dňa 13.11.2006 v sume 33,19 eur, dňa 10.1.2007 v sume 6,64 eur, dňa
16.1.2007 v sume 26,56 eur, dňa 17.1.2007 v sume 33,19 eur, dňa 14.3.2007 v sume 35,85 eur, dňa
15.6.2007 v sume 33,19 eur a dňa 15.8. 2007 v sume 66,39 eur.
Z obsahu správ B. H. G., a. s., mal súd preukázané, že majiteľom účtu
č. XXXXXXX/XXXX bol v období od 2.7.2004 do 13.6.2008 žalovaný a dispozičné právo k tomuto účtu
mal iba majiteľ účtu. Z obsahu správy zo dňa 14.10.2013 vyplýva, že na vyššie uvedený účet žalovaného
boli žalobcom poukázané finančné prostriedky, a to dňa 26.9.2006 suma 20.000,-- Sk (663,88 eur) a
dňa 10.11.2006 suma 4.557,-- Sk (151,26 eur). Z tohto účtu žalovaný realizoval aj úhradu splátok úveru
na prefinancovanie kúpy tovaru vo výške
599,-- Sk mesačne a okrem toho z tohto účtu žalovaný urobil dňa 18.10.2006 úhradu v sume 1.500,--
Sk (49,79 eur), dňa 12.11.2006 v sume 1.000,-- Sk (33,19 eur), dňa 9.1.2007 v sume 200,-- Sk (6,64
eur) a dňa 15.1.2007 v sume 800,-- Sk (26,56 eur). Všetky tieto platby žalobca prijal na úhrady z titulu
splátok revolvingového úveru.
S prihliadnutím na správy B. H. G., a. s., súd mal preukázané, že na účet žalovaného boli nepochybne
poukázané platby v celkovej výške 815,14 eur. Súd nepovažoval za preukázané poskytnutie platby
v sume 33,19 eur, ktorá mala byť žalovanému poskytnutá formou výberu na pobočke banky, pretože
túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Taktiež súd nepovažoval na preukázané
poskytnutie sumy 35,56 eur, ktorá mala byť realizovaná prostredníctvom platieb úverovou kartou,
pretože žalovaný nepreukázal doručenie úverovej karty žalovanému. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k
záveru o neplatnosti úverovej zmluvy, podľa názoru súdu je daná povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi
to, čo mu žalobca na základe neplatnej úverovej zmluvy poskytol. Súd považoval za preukázané, s
poukazom na vyššie uvedené listinné dôkazy, poskytnutie sumy 815,14 eur, ktorá bola poukázaná na
účet žalovaného, a keďže žalovaný na účet žalobcu doposiaľ uhradil sumu 284,80 eur, súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu rozdielu v sume 530,34 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Podľa § 517, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.
Taktiež súd nepovažoval žalobu za dôvodnú v časti uplatneného úroku z omeškania, pretože úverová
zmluva je neplatná a teda žalovaný sa nemohol dostať do omeškania uplynutím lehoty splatnosti.
Priznaná suma predstavuje nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, pri ktorom lehota na vrátenie
nevyplýva z právneho predpisu a teda povinnosť dlžníka vrátiť dlh vzniká v zmysle § 563 Obč. zákonníka
až potom, čo veriteľ vyzve dlžníka na plnenie. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že by
žalovanéhoniekedyvyzývalnaúhradužalovanejsumyztitulubezdôvodnéhoobohatenia,tedažalovaný
sa ani nemohol dostať do omeškania s plnením priznanej sumy. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh aj
v časti úroku z omeškania.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 2, O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, pretože každý z účastníkov mal vo veci čiastočný úspech.O trovách štátu rozhodol súd v zmysle § 148, ods. 1, O.s.p. tak, že k náhrade trov štátu, ktoré vznikli
úhradou vecných nákladov B. H. G., a. s., v súvislosti s podaním správy zo dňa 14.11.2011 v sume 15,94
eur, zaviazal žalobcu, pretože žalovaný je v zmysle § 4, ods. 2, písm. za/, Zák. č. 71/92 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení noviel, oslobodený od platenia súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t.j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.