Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. marec 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36C/253/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109212667
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2109212667.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobkyne: K.

právne zastúpená ADVCT legal, s.r.o., so sídlom Závodská 729, Veľké Leváre, proti žalovanému: T. o
zaplatenie 7.300 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 7.300 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5,
% ročne zo sumy 7.300 eur od 1.4.2009 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania vo výške 438 eur,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.6.2009 domáhala zaplatenia sumy 7.300 eur s
príslušenstvom titulom vrátenia poskytnutej pôžičky.

Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 30.6.2009

platobný rozkaz č.k.: 13Ro/32/2009-9. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor
s odôvodnením, platobný rozkaz bol zo zákona v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený a vo veci bolo
nariadené pojednávanie.

V odpore žalovaný odmietol žeby mu žalobkyňa požičala sumu 7.300 eur a ďalej uviedol, že žalobkyňou
predložený listinný dôkaz, dlžobný úpis nikdy nenapísal ani nepodpísal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, právneho zástupcu žalobkyne, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s dlžobným úpisom, výpisom s banky ako i s celým obsahom
spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav :

Žalobkyňa v konaní uviedla, že so žalovaným boli v minulosti blízky priatelia. Zoznámili sa v októbri
2008. Na jeho žiadosť mu dňa 21.11.2008 vložila na účet sumu 663,88 eur (20.000,-Sk). Dňa 1.12.2008

vybrala zo svojho účtu hotovosť vo výške 4.979,09 eur (150.000 Sk), z ktorej poskytla žalovanému
sumu 3.400 eur. Žalovanému poskytla aj ďalšie finančné prostriedky, spolu vo výške asi 9.800 eur. Išlo o
pôžičky, ktoré žalovaný zdôvodňoval úhradou svojich súkromných záväzkov. V tom čase mu dôverovala,
nevzbudil u nej dojem žeby pôžičky nevrátil. Pôvodne boli dohodnutí, že pôžičky vráti do začiatku
januára 2009. Časť pôžičiek žalovaný vo februári v hotovosti vrátil. Potom čo vzájomný vzťah ukončili,
žalovaný vlastnoručne v jej prítomnosti napísal dlžobný úpis, v ktorom sa zaviazal zvyšok pôžičky v
sume 7.300 eur vrátiť do 31.3.2009. Od tej doby komunikovali len obmedzene, žalovaný odmietal dlh

splniť, a preto sa obrátila so žalobou na súd. Tvrdenia žalovaného, ktorými odmieta, žeby dlžobný úpisnapísal a vlastnoručne podpísal pokladá za účelové a nepravdivé, a preto súhlasila s tým, aby sa v
konaní znaleckým dokazovaním preukázala pravosť podpisu žalovaného a teda jej tvrdenia.

Právny zástupca žalobkyne sa v konaní pridržal jej výpovede.

Žalovaný v konaní uviedol, že žalobu pokladá za nedôvodnú a žiada ju preto zamietnuť. Potvrdil, že
so žalobkyňou sa zoznámil v októbri 2008, ale odmietol bližší vzťah. Nevie z akého dôvodu žalobkyňa
tvrdí, že mali bližší vzťah. Ďalej uviedol, že so žalobkyňou nikdy neuzavrel či už ústne alebo písomne
zmluvu o pôžičke. Tvrdenia žalobkyne o pôžičke si vysvetľuje ako odplatu za to, že jej neopätoval to, čo
cítila ona k nemu. Potom čo mu bol súdom daný k nahliadnutiu dlžobný úpis, poprel žeby ho niekedy
vlastnoručne písal a podpísal. Prvý krát sa s ním oboznámil až v súdnom konaní. V tejto súvislosti

navrhol, aby súd do konania pribral znalca z odboru písmoznalectvo, ktorý by potvrdil jeho tvrdenia, že
predmetný listinný dôkaz nepísal a nepodpísal. Potvrdil, že dňa 1.12.2008 vložil na účet bývalej priateľky
finančné prostriedky požičané od svojich rodičov, na ktorých výšku si už ale nespomína.

Z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou (č.l. 4 spisu) súd zistil, že obsahuje rukou písaný text
znenia: „Dolupodpísaný T. vrátim do 31.3.2009 7.300 euro Y. pričom pod uvedeným textom je rukou

písaný čiastočne čitateľný podpis „U.

Z výpisu z účtu žalobkyne ako aj z pokladničného dokladu (č.l. 35,37 spisu) súd zistil, že žalobkyňa dňa
1.12.2008 vybrala hotovosť 4.979,09 eur (150.000,-Sk).

Z pokladničného dokladu zo dňa 21.11.2008 (č.l. 37) súd zistil, že žalovaná vložila na účet s názvom
„. sumu 663,88 (20.000,-Sk).

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník
v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na

všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta

tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, a to predovšetkým zo žalobkyňou
predloženého listinného dôkazu, že žalovaný sa jej zaviazal vrátiť do 31.3.2009 finančné prostriedky
vo výške 7.300 eur. Uvedený listinný dôkaz potvrdzuje a preukazuje tvrdenie žalobkyne, že v

minulosti došlo medzi účastníkmi k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej, alebo
ktorých je povinný žalovaný plniť a vrátiť požičané finančné prostriedky od žalobkyne spolu v sume
7.300 eur. Žalovaný v konaní spochybnil hodnovernosť predmetného listinného dôkazu a navrholvykonať znalecké dokazovanie pribratím znalca z odboru písmoznalectva. Žalobkyňa s navrhnutým
dokazovaním súhlasila, keďže podľa jej názoru malo preukázať nie žalovaného tvrdenia, ale jej,
o pravosti jeho podpisu. Nevyhnutnou podmienkou súdom nariadeného znaleckého dokazovania je

predloženie porovnávacieho materiálu, ktorý súd zabezpečuje či už skúškou podpisov žalovaného
ako aj predložením písomností zo strany žalovaného (napr. občianskeho preukazu, cestovného pasu,
vodičského preukazu, prípadne pracovných zmlúv a pod.). Je tak evidentné, že vykonať predmetný
dôkaz, znalecké dokazovanie je výlučne podmienené poskytnutou súčinnosťou zo strany žalovaného,
ktorý sa osobne zúčastní pred súdom vykonania skúšky podpisov ako aj predloží potrebné listinné

doklady, písomnosti. Tieto úkony z jeho strany sú nevyhnutné pre znalecké dokazovanie bez ktorých
nie je možné vypracovať znalecký posudok a prijať záver o pravosti, prípadne nepravosti podpisu
žalovaného na dlžobnom úpise, resp. o hodnovernosti tohto dôkazu. Žalovaný bol súdom predvolaný
na deň 16.11.2011 na skúšku podpisov s tým, aby zároveň súdu predložil aj potrebné písomnosti.
Súd doručoval zásielku na adresu pobytu žalovaného R. (adresu, ktorú sám žalovaný na pojednávaní
oznámil ako adresu pobytu a žiadnu zmenu súdu neohlásil). Zásielka sa súdu vrátila ako nedoručená.

Súd určil opätovný termín skúšky podpisov na deň 11.1.2012, pričom o doručenie zásielky požiadal
príslušné OO PZ, s tým, aby prelustrovali pobyt žalovaného na predmetnej adrese a či sa tam
zdržiava alebo nie. Príslušné OO PZ súdu oznámilo, že žalovaný sa na uvedenej adrese zdržiava,
býva a zásielka mu bola osobne doručená (č.l. 103 spisu). Pred výsluchom dňa 11.1.2012 žalovaný
telefonicky ospravedlnil svoju neprítomnosť na výsluchu odcestovaním do zahraničia a zároveň žiadal,

aby mu boli písomnosti doručované na adresu JK.. Súd uvedený dôvod neúčasti, ospravedlnenia
neakcepotoval, nepokladal ho za vážny, ktorý by bránil žalovanému v osobnej účasti na výsluchu, o
ktorom termíne vedel skoro mesiac vopred. Žalovaný si mal svoje povinnosti prispôsobiť predvolaniu
súdu a naviac ani dôvod neúčasti žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal. Súd určil ďalší termín
výsluchu (skúšku podpisov) na termín 1.2.2012 a doručoval predvolanie na adresu, ktorú sám žalovaný

opätovne určil, potvrdil ako adresu doručovaciu, na ktorej si písomnosti prevezme. Zásielka sa súdu
vrátila ako nedoručená. Ďalšia zásielka (termín pojednávania 30.3.2012) sa súdu podarila doručiť
žalovanému na predmetnú adresu, avšak opäť cestou polície. Z konania žalovaného je zrejmá snaha
vyhnúť sa skúške podpisov a predloženiu žiadaných dokladov, snaha vytvárať prieťahy v konaní,
ktoré by bránili žalobkyni včas sa domôcť svojho uplatneného práva. Žalovaný bez vážneho dôvodu

neposkytol súdu potrebnú súčinnosť, bez ktorej nie je možné v konaní pokračovať a vykonať znalecké
dokazovanie. Preto aj súd dodatočne rozhodol, že žalovaným pôvodne navrhnuté znalecké dokazovanie
už nevykoná a ustálil skutkový stav z iných vykonaných dôkazov. Žalovaný jednoznačne zmaril
nariadené znalecké dokazovanie a nemožno sa ubrániť dojmu, že zámerne. Sám žalovaný navrhol
znalecké dokazovanie, ktoré malo mať zásadný význam pri preukazovaní jeho tvrdení, ktoré tak zostali

pochybné, nehodnoverné a to aj v spojitosti s následným konaním žalovaného. Žalovaným navrhnuté
znalecké dokazovanie tak vyznelo účelovo majúc iba oddialiť konečné rozhodnutie vo veci, bez úprimnej
snahy žalovaného o jeho vykonanie. Žalovaný v návrhovom konaní, svojou pasivitou nepreukázal
opak tvrdení žalobkyne a neuviedol žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby.
V návrhovom konaní účastník nemôže zostať pasívnym. Bolo na žalovanom, aby uniesol v konaní

dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť a preto súd vychádzal pri
rozhodovaní so skutkového základu zisteného a preukázaného z dôkazov predložených žalobkyňou, a
to najmä z listinného dôkazu obsahujúceho záväzok žalovaného vrátiť žalobkyni do 31.3.2009 finančné
prostriedky vo výške 7.300 eur, o hodnovernosti ktorého nemal vzhľadom na okolnosti a zistený
skutkový stav pochybnosti. Právnu obranu žalovaného súd považuje za účelovú a špekulatívnu, s

tým, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno a žiadnym relevantným spôsobom hodnoverne
nepreukázal vrátenie požičanej sumy vo výške 7.300 eur, preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel
spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.

Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobkyni do omeškania, bolo potrebné v
zmysle § 517 ods. 2 O.z. uložiť jej povinnosť zaplatiť 9,5 % úrok z omeškania zo sumy 7.300 eur od
1.4.2009 do zaplatenia, keď výšku úrokov z omeškania ustanovuje vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z..O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že procesne plne úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 438 eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu. V zmysle
§ 151 ods. 1,2 O.s.p. je účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, povinný trovy konania

vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa
odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. V danej veci aj napriek tomu, že žalobkyňa bola
v konaní právne zastúpená advokátom a patrila jej podľa procesného úspechu náhrada trov konania
nebolo jej možné priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko v zákonnej lehote nebolo súdu

predložené ich vyčíslenie. Preto súd priznal žalobkyni iba náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za
žalobu vo výške 438 eur, ktoré trovy vyplývajú zo spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.