Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. marec 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/279/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205230626
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1205230626.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej

veci navrhovateľa PRO BIOS, spol. s r.o., neštátna poliklinika, Ružová dolina 21, Bratislava, IČO: 31
392 946, zast. JUDr. Ondrejom Škodlerom, advokátom, Nám. SNP 16, Bratislava, proti odporcovi Fond
národného majetku Slovenskej republiky, Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 17 333 768, o určenie
neplatnosti časti zmluvy o predaji časti podniku, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že zmluva o predaji časti podniku č. 2128/2002, uzavretá dňa 16.12.2002 medzi
navrhovateľom a odporcom je v časti článku VII. bod 9 neplatná.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 49,79 eur a náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 904,45 eur na účet JUDr. Ondreja Škodlera, do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 16.12.2005 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
určil, že zmluva o predaji časti podniku č. 2128/2002, uzavretá dňa 16.12.2002 medzi navrhovateľom a
odporcom je v časti článku VII. bod 9 neplatná. Zároveň sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
určil, že navrhovateľ nie je povinný uzatvoriť v zmysle článku VII. bod 9 zmluvy o predaji časti podniku
č. 2128/2002 zmluvu o prevode vlastníctva bytu.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. 13C/279/2005 zo dňa 18.02.2008 určil, že zmluva o predaji
časti podniku č. 2128/2002, uzavretá dňa 16.12.2002 medzi navrhovateľom a odporcom je v časti článku
VII. bod 9 neplatná, konanie v časti určenia, že navrhovateľ nie je povinný uzatvoriť v zmysle článku VII.
bod 9 zmluvy o predaji časti podniku č. 2128/2002 zmluvu o prevode vlastníctva bytu, zastavil, rozhodol
o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 800,- Sk navrhovateľovi a zaviazal odporcu na náhradu
trov konania navrhovateľa vo výške 1.500,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti výroku o zastavení konania a rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku nadobudol rozsudok
právoplatnosť dňa 11.04.2008, v zostávajúcej časti bol rozsudok napadnutý odvolaním.

Odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením č. 6Co 180/08-210 zo dňa 07.05.2009 rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V uznesení skonštatoval, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na zistení, že Krajský súd v
Bratislave právoplatným rozsudkom z 19.04.2007 sp. zn. 3Co 20/06 určil, že zmluva o budúcej zmluve

zo dňa 25.05.2001 je neplatná. Toto zistenie ale už v čase rozhodovania Krajského súdu neplatilo.
Na základe dovolania Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 30.07.2008 sp. zn. 3 Cdo 199/2007 uvedený
rozsudok Krajského súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že otázka
platnosti zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 25.05.2001 sa bude riešiť ako predbežná otázka v súdnomkonaní o nahradenie vyhlásenia vôle, a preto v konaní sp. zn. 3Co 20/06 nemá navrhovateľ naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve.
Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a

vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľzotrvalnasvojejargumentácii,ženapadnutýčlánokVII.bod9zmluvyopredajičastipodniku
č.2128/2002,uzavretejdňa16.12.2002medzinavrhovateľomaodporcomjeneplatný,nakoľkovzmysle
uvedeného článku sa navrhovateľ zaväzuje predať byt v súlade s prílohou č. 16 zmluvy terajšiemu

nájomníkovi v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, pričom prílohu č. 16 ako neoddeliteľnú časť zmluvy tvorí "Zmluva o budúcej
zmluveoprevodevlastníctvabytu",ktorájeneplatná.Ztohtodôvoduniejenavrhovateľpovinnývzmysle
článku VII bod 9 zmluvy, ktorý sa na danú prílohu odvoláva, uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
Keďže zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu je absolútne neplatná, je článok VII. bod 9
zmluvy o predaji časti podniku č. 2128/2002 nevykonateľný, postihnutý nemožnosťou plnenia, a preto

neplatný. V zmluve č. 2128/2002 je v článku IX upravená možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade, ak
navrhovateľ poruší zmluvu podstatným spôsobom, pričom za podstatné porušenie zmluvy sa považuje,
ak nepredá byt T. Š. v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ je v stave právnej neistoty, nakoľko odporca môže od zmluvy
odstúpiť v prípade, že navrhovateľ nedodrží zmluvné záväzky, pričom tieto sú postihnuté nemožnosťou

plnenia.

Odporca zotrval na požiadavke návrh zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko v čase uzatvárania zmluvy
nemal navrhovateľ voči záväzkom zo zmluvy žiadne výhrady. Zmluva o predaji časti podniku č.
2128/2002 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej

republiky č. 913 o privatizácii časti zdravotníckeho zariadenia Polikliniky Ružinov - časť Obvodné
zdravotné stredisko v Bratislave, Radničné nám. 7. V článku VII bod 9 zmluvy o predaji časti podniku
č. 2128/2002 bol navrhovateľ zaviazaný v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky odpredať byt
terajšiemu nájomníkovi T. Š. v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov. V zmluve č. 2128/2002 je v článku IX upravená možnosť

odstúpenia od zmluvy v prípade, ak druhá strana poruší zmluvu podstatným spôsobom, pričom za
podstatné porušenie zmluvy sa považuje okrem iného aj nedodržanie podmienok stanovených v
rozhodnutí vlády Slovenskej republiky č. 913, teda predať byty ich nájomníkom. Možnosť odporcu
odstúpiť od zmluvy pre neplnenie stanovených podmienok rozhodnutia o privatizácii vládou SR,
predstavuje sankciu slúžiacu pre prípad neplnenia záväzkov navrhovateľom. Uviedla, že predmetná

zmluvaopredajičastipodnikuč.2128/2002bolauzavretánazákladerozhodnutiavládySRoprivatizácii,
pričom toto rozhodnutie vlády nepodlieha preskúmavaniu súdom.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom konateľky navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa,
poverenej zástupkyne odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako sú zmluva o predaji časti

podniku č. 2128/2002, uzavretá dňa 16.12.2002 medzi navrhovateľom a odporcom, príloha č. 16, ktorú
tvorí zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu, rozhodnutie a uznesenie vlády Slovenskej
republiky č. 913, a oboznámil sa so všetkými listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil tento
skutkový stav veci:

Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 16.12.2002 zmluvu o predaji časti podniku č. 2128/2002. Článok
VII predmetnej zmluvy obsahuje osobitné dojednania.
Bod 9 článku VII znie: Kupujúci (navrhovateľ) sa zaväzuje predať byt v súlade s prílohou č. 16 zmluvy
terajšiemu nájomníkovi a v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov.

Prílohou č. 16 je Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu uzavretá dňa 25.05.2001 medzi
Poliklinikou Ružinov ako budúcim predávajúcim a T. ako budúcim kupujúcim.
Článok IX zmluvy o predaji časti podniku č. 2128/2002 upravuje odstúpenie od zmluvy. V zmysle bodov
1 a 2 tohto článku sa za podstatné porušenie zmluvy považuje okrem iného aj ak navrhovateľ nepredá
byt terajšiemu nájomníkovi v zmysle čl. VII bod 9, čo má za následok právo odporcu odstúpiť od zmluvy.

Súd najskôr riešil ako predbežnú otázku platnosť Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu
uzavretá dňa 25.05.2001 medzi Poliklinikou Ružinov ako budúcim predávajúcim a T. Š. ako budúcim
kupujúcim, ktorá predstavuje prílohu č. 16, a za týmto účelom sa musel zaoberať aj otázkou, či priestoryresp. miestnosti, ktoré obýva T. Š. sú bytom (ďalej označené v tomto rozsudku ako "byt"). Následne
musel súd tiež posúdiť, či navrhovateľovi, ak súd dospeje k záveru, že miestnosti bytom sú, vzniklo k
tomuto bytu užívacie právo prípadne nájom bytu.

Za týmto účelom súd zabezpečil listinné dôkazy, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Výmerom zo dňa 03.09.1971 č. Z-08-/71-Prev., vydaným Ústavom národného zdravia mesta Bratislavy,
Územná poliklinika Bratislava, Drieňová 38, bol T. Š. pridelený do užívania služobný domovnícky byt v
zdravotníckom stredisku X. pozostávajúci z izby o ploche 22,31 m?, kuchyne o ploche 7,28 m?, špajze

o ploche 3,72 m? a kúpeľne o ploche 3,15 m?.
Zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01.10.1981 vyplýva, že dohoda bola dojednaná
na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného Územnou poliklinikou Šmidkeho 10 dňa 1.10.1981,
a T. Š. sa ňou odovzdáva do osobného užívania byt v Bratislave, Radničné nám., pozostávajúci z troch
izieb, kuchyne, predsiene a komory. Z evidenčného listu zo dňa 01.10.1981 tiež vyplýva, že predmetný
byt pozostáva z troch izieb a vedľajších miestností o celkovej podlahovej ploche 65,5 m?. Oba listinné

dôkazy sú na strane vlastníka domu podpísané nečitateľným podpisom, podľa výpovede svedka T. E.
sa jedná o jeho podpisy, a nie sú opatrené ani pečiatkou organizácie.
Podľa Delimitačnej dohody zo dňa 04.12.1991 a Dielčieho protokolu č. 1 o delimitácii Územnej polikliniky
bola z Nemocnice s poliklinikou Ružinov, Ružinovská 6, Bratislava delimitovaná na Polikliniku Ružinov,
Ružinovská 10, Bratislava aj budova ZS Prievoz, Radničné nám. č. 7.

Poliklinika Ružinov zvýšila T. Š. nájomné o 100% na sumu 1.075,- Sk základe § 5 vyhl. č. 15/92 Zb.
listom zo dňa 19.06.1992.
Podľa výpočtového listu nájomného a služieb od 01.02.2001, ktorý vydala Poliklinika Ružinov,
Ružinovská 10, Bratislava, byt, ktorý má v nájme T. Š. má 3 izby o celkovej výmere 44,65 m? (22,40 m?
+ 10,50 m? + 11,75 m?) a vedľajšie miestnosti majú výmeru 20,85 m? ( kuchyňa, predsieň,

komora). Celková plocha bytu teda je 69,24 m?.
T.Š.žiadallistamizodňa11.11.1997,08.02.2001a05.04.2001PoliklinikuRužinovoprevodvlastníctva3
- izbového bytu, nachádzajúceho sa v Obvodnom zdravotnom stredisku na J., pričom Poliklinika Ružinov
mu oznámila listami zo dňa 24.11.1997, 05.03.2001 a 31.05.2001, podpísanými riaditeľom polikliniky F.,
že predmetný byt nie je určený na predaj nájomcovi podľa zák. č. 182/1993 Z. z..

Dňa 25.05.2001 uzatvorili Poliklinika Ružinov, Ružinovská 10, Bratislava ako budúci predávajúci a T.
Š. ako budúci kupujúci Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu, podľa ktorej bol budúci
predávajúci správcom nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Ružinov, okres
Bratislava II na E. s tým, že v časti tejto nehnuteľnosti je zriadené zdravotnícke zariadenie - Zdravotné

stredisko, J. a v časti je zriadený 3 - izbový byt s príslušenstvom na prízemí s obytnou plochou 44,65
m? a plochou vedľajších miestností 24,59 m?, čo činí celkovú plochu 69,24 m? a budúci kupujúci je
nájomcom tohto bytu.
V čl. 3 sa účastníci zaviazali uzavrieť v budúcnosti zmluvu o prevode vlastníctva bytu so všetkými
právnymi náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 5 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, v lehote najneskôr do 6 mesiacov odo dňa účinnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva
predmetnej nehnuteľnosti ako majetku štátu na nadobúdateľa, a to podľa zák. č. 92/1991 Zb. s tým,
že cena bytu bude dohodnutá v súlade s ust. § 17 ods. 3 a § 18 cit. zák. a v zmluve budú presne
špecifikované aj práva kupujúceho k spoločným častiam domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza,
ako aj k zastavanému priľahlému pozemku.

V čase uzavretia zmluvy bola Poliklinika Ružinov príspevkovou organizáciou v pôsobnosti Ministerstva
zdravotníctva SR a jej štatutárnym orgánom bol riaditeľ F., ktorý aj podpísal zmluvu o budúcej zmluve.

Dňa 26.09.2001 vydala Vláda SR rozhodnutie č. 913 o privatizácii časti zdravotníckeho zariadenia
Poliklinika Ružinov, Ružinovská 10, Bratislava - časť Obvodné zdravotné stredisko Radničné nám. č. 7.

Podľa bodu 7.3. tohto rozhodnutia FNM SR v zmluve o predaji časti zdravotníckeho zariadenia zaviaže
kupujúceho predať byty ich nájomníkom v súlade so zák. č. 182/93 Z. z.

Dňa 16.12.2002 uzatvorili Fond národného majetku SR ako predávajúci a navrhovateľ ako kupujúci
zmluvu o predaji časti podniku č. 2128/2002, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol vlastnícke

právo k časti podniku - Zdravotníckemu zariadeniu Poliklinika Ružinov, Ružinovská 10, Bratislava - časť
Obvodné zdravotné stredisko, Radničné nám. č. 7 v Bratislave. Podľa čl. II. zmluvy, predmetom zmluvy
bol prevod vlastníckeho práva k veciam a finančným prostriedkom, prevod práv a iných majetkových
hodnôt a záväzkov, ktoré slúžili alebo vzhľadom na svoju povahu mali slúžiť k prevádzkovaniu častipodniku zdravotníckeho zariadenia Poliklinika Ružinov - časť Obvodné zdravotné stredisko Radničné
nám. č. 7 v Bratislave s tým, že špecifikácia majetku podniku, ktorý je predmetom prevodu je uvedená
v prílohách, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy.

Zo zmluvy ďalej vyplýva, že prevodom vlastníckeho práva k časti majetku podniku sa kupujúci stáva
právnym nástupcom časti podniku v plnom rozsahu.
Včl.VIIbod 9.zmluvy sakupujúci,tedanavrhovateľ,zaviazalpredaťbytvsúladesprílohouč.16zmluvy
terajšiemu nájomníkovi a v súlade so zák. č. 182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov.

Podľa čl. IX ods. 1 zmluvy každá zo zmluvných strán má právo od zmluvy odstúpiť v prípade, ak druhá
poruší zmluvu podstatným spôsobom alebo ak druhá strana poruší zmluvu nepodstatným spôsobom a
následky tohto porušenia neodstráni ani v primeranej lehote, ktorá jej k tomu bola poskytnutá.
Podľa čl. IX ods. 2 písm. h) za podstatné porušenie zmluvy sa považuje ak kupujúci nepredá byt
terajšiemu nájomcovi v zmysle čl. VII ods. 9.
Príloha č. 16 zmluvy - Súpis zmlúv o bytovom hospodárstve - Obvodné zdravotné stredisko Radničné

nám. č. 7 obsahuje Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 25.05.2001, výpočtový list z februára 2001 a Výmer
- pridelenie bytu zo dňa 03.09.1971.

Listom zo dňa 14.11.2006 oznámila Ružinovská poliklinika a.s. navrhovateľovi, že v spise T. Š. sa žiaden
doklad o vzniku 3-izbového bytu nenachádza. V spise sa nenachádza žiaden doklad, ako alebo kto dal

súhlas k úprave bytu. Žiadnu projektovú dokumentáciu ohľadne predmetného bytu Poliklinika Ružinov
nemala.
Podľa potvrdenia zo dňa 20.9.2010 vydaného Univerzitnou nemocnicou Bratislava, bol T. Š. zamestnaný
v tejto organizácii od 03.09.1971 do 31.12.2001 na oddelení údržby ako zámočník.

Z výpisu z LV G. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností parc. č. 10 o výmere 502 m? - zastavané plochy
a nádvoria a stavieb súp. č. XXXX na parc. č. XX, druh stavby XXX ZD - Radničné nám. X, súp. č. XXXX
na parc. č. XX/X druh stavby XXX ZD - Radničné nám. X, všetko v kat. úz. Ružinov, je navrhovateľ.

Z oznámenia Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 14.10.2011 vyplýva, že keďže stavba sY. bola

postavená v rokoch 1931 - 1932, nevedia posúdiť, k akému účelu bola stavba postavená, nakoľko
nedisponujú právnou a technickou dokumentáciou z tohto obdobia. V evidencii nehnuteľností je stavba
označená ako budova zdravotníckeho a sociálneho zariadenia. Navrhovateľ, vlastník stavby, požiadal
dňa 12.11.2007 o vydanie stavebného povolenia na stavbu "Špecializovaná zdravotná starostlivosť,
rekonštrukcia a prístavba". Na aký účel bola stavba dlhodobo užívaná, možno posúdiť z dokladov,

ktoré vlastník objektu predložil stavebnému úradu, a to LV, list Stavokombinátu mesta Bratislavy zo dňa
28.11.1957 a kolaudačná zápisnica zo 6.12.1958, z ktorých je zrejmé, že budova slúžila do roku 1957
ako radnica v Prievoze a v roku 1958 prebehla jej adaptácia na zdravotnícke služby. Vzhľadom k tomu,
že v súčasnosti technický stav budovy neumožňuje jej užívanie bez závad na účely zdravotníckeho
zariadenia, ani na iné účely, nemožno postupovať podľa zásad pre posúdenie právneho stavu stavby

(§ 104 stavebného zákona).

Svedok F.. K. O., ktorý bol riaditeľom Polikliniky Ružinov od leta roku 1997 do januára 2003, uviedol, že
sa nevie vyjadriť akým spôsobom sa T. stal užívateľom bytu na J., a taktiež sa nevedel vyjadriť prečo,
keď s ním dňa 25.5.2001 uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve, mu listom zo dňa 31.5.2001 oznámil, že

byt, ktorý užíva, nie je určený na odpredaj nájomcovi. Zmluvu pripravoval právnik v zmysle požiadaviek
zo strany Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. T. Š. bol nájomcom, oni byt aj s
ním ako nájomcom získali v rámci delimitácie s Nemocnicou s poliklinikou Ružinov.
K zmluve o budúcej zmluve súhlas Ministerstva financií SR nežiadali, lebo to nebolo ani potrebné,
nakoľko dostali niekedy v roku 1997 alebo 1998 z Ministerstva zdravotníctva stanovisko, ako treba

naložiť s bytmi nachádzajúcimi sa v zdravotníckych zariadeniach. Celý proces bol kontrolovaný
Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku.

Svedok T. E., ktorý od roku 1973 do roku 1985 pracoval v poliklinike Šmidkeho ako správca polikliniky,
uviedol, že mal na starosti aj správu ZS na Radničnom námestí. V čase, keď nastúpil, T. Š. s manželkou

už bývali v služobnom byte v ZS Radničné nám. č. 7. T. Š. tam robil na čiastočný úväzok domovníka a
zároveň pracoval ako údržbár pre polikliniku. Svedok nevedel, aký veľký bol byt, on tam nechodil. Počas
výkonu jeho funkcie sa priestory bytu rozširovali, určite to nerobil T. Š. svojvoľne. Svedok si nepamätal,
či na to dávala súhlas poliklinika alebo nejaký nadriadený orgán, ale určite nejaký súhlas bol. Nepamätalsi ani, v ktorom to bolo roku. Prestavbu vykonával Bratislavský stavebný podnik. Svedok ďalej uviedol,
že v súvislosti s touto prestavbou určite prebehlo nejaké stavebné alebo kolaudačné konanie, nepamätal
si však, či videl o tom nejaké doklady, to malo na starosti prevádzkové oddelenie.

Súd posúdil za účelom vyriešenia predbežnej otázky zistený skutkový stav nasledovne:

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 50a ods. 1 OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu;
musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa § 871 ods. 1 OZ, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností
a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,samenídňomúčinnostitohtozákonananájom.Spoločnéužívanie
bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného ku dňu
25.5.2001 tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových
priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa§2ods.1cit.zák.bytomsanaúčelytohtozákonarozumiemiestnosťalebosúbormiestností,ktoré
sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné
bytové jednotky.
Podľa 2 ods. 2 cit. zák. bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie dom, v

ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú
súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú

ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda
a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu

alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového
priestoru,
b) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe,
c) dedením,
d) rozhodnutím štátneho orgánu.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového
priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo
nebytovéhopriestoruvdomeoznačenímčíslabytu,číslavchoduaopisomnebytovéhopriestoru,určenie

rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom
domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom
podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a

nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a
priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré časti domu, príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú
len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou
nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,

f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv,
ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo
nebytového priestoru požiada,
g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o
spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,

h) úpravu práv k účelovým objektom civilnej ochrany obyvateľstva, ak sú také objekty v dome, po
predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods.
5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo
spoluvlastníka domu.

Podľa § 24 ods. 1 cit. zák. ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú
charakter bytového domu.

Podľa § 24 ods. 2 cit. zák. ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na budovy a nebytové priestory v

budovách, na ktorých prevod vlastníctva sa vzťahuje osobitný predpis (odkaz na zák. č. 278/1993 Z. z.).

Podľa § 29 ods. 2 cit. zák. štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie
a štátne príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s
nájomcomateliéruuzatvoriťzmluvuoprevodevlastníctvabytu,garážealeboateliérudodvochrokovodo

dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí
tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

Podľa § 29 ods. 3 psím. a) cit. zák. ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na služobné byty, byty v
správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Ministerstva financií Slovenskej republiky,

Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany
Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky, na byty vo vnútornom kúpeľnom území a území národných parkov,
na byty slúžiace lesnému hospodárstvu a na byty vo vlastníctve Fondu národného majetku Slovenskej
republiky obstarané z prostriedkov rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky od 1.

januára 1995.

Podľa § 29 ods. 4 cit. zák. ak štátny podnik neuzavrel s nájomcom bytu, garáže alebo ateliéru zmluvu o
prevode vlastníctva v lehote podľa odseku 2 a v tejto lehote vypracoval privatizačný projekt, je povinný
na zabezpečenie tejto povinnosti s nájomcom uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve. Nájomca môže podať

návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej
zmluve prechádzajú na právneho nástupcu štátneho podniku v plnom rozsahu.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu účinného ku dňu 25.05.2001 tento
zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len "majetok štátu") vo

verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len "správca"),
a to
a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,
b) štátny fond,
c) verejnoprávna inštitúcia, ak na základe zákona spravuje majetok štátu,

d) iná právnická osoba, ak na základe zákona spravuje majetok štátu.

Podľa § 1 ods. 2 cit. zák. tento zákon sa nevzťahuje na
a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti
správcu alebo v súvislosti s ním,

b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy (odkaz aj na zákon č. 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby),
c) hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis,
d) správu cenných papierov.Podľa § 3 ods. 3 cit. zák. majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na
plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok

štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a
s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. O prebytočnosti
majetku štátu pre jeho správcu rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie musí byť písomné a
musí obsahovať najmä označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je
povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným majetkom

štátu.

Podľa § 8 ods. 1 cit. zák. prebytočný majetok štátu s výnimkou podľa odseku 2 je správca povinný
písomne ponúknuť štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám,
ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v
súvislosti s ním. Ak o ponúknutý majetok štátu neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová organizácia

alebo štátna príspevková organizácia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zák. osobitným ponukovým konaním sa rozumie vytvorenie súťažného prostredia,
spravidlazverejnenímponukyvceloštátnedistribuovanejtlači.Správcamôžeuzavrieťzmluvuoprevode
majetku štátu až po vyhodnotení ponúk záujemcov o majetok štátu, ak najmenej jeden ponúkne

primeranú cenu. Ak žiadny záujemca neponúkne aspoň primeranú cenu, je správca povinný opakovať
osobitné ponukové konanie. Ak ani po opakovanom osobitnom ponukovom konaní neponúkne žiadny
záujemca aspoň primeranú cenu, môže správca postupovať podľa odseku 11.

Podľa § 8 ods. 10 cit. zák. všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom štátu vrátane

udeľovania súhlasu podľa tohto zákona musia mať písomnú formu s výnimkou uvedenou v § 11 ods.
7, inak sú neplatné.

Podľa § 8a ods. 1 cit. zák. na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto
zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa.

Podľa § 11 ods. 5 veta prvá cit. zák. na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzajú nehnuteľné veci
štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby účinného

ku dňu 25.05.2001 tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo
hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej
len "podnik") alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí
na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto
podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len "privatizácia").

Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov účinného od 01.10.1976,
dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej
sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno
užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Podľa § 85 ods. 1 cit. zák., stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne
v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby,
jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činnosti, ktoré
by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu

o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerané ustanovenia
§ 76 až 84.

Podľa § 85 ods. 2 cit. zák., zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje
stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v

užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa
podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať
stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1.Súd vyhodnotil listinné dôkazy a s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru,
že Zmluva o budúcej zmluve, ktorá tvorí prílohu č. 16 Zmluvy o predaji časti podniku č. 2128/2002,
uzavretej dňa 16.12.2002 medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná.

Súd najskôr konštatuje, že zo zák. č. 182/1993 Z. z. citovaného vyššie nevyplýva povinnosť právneho
predchodcu navrhovateľa, a ani navrhovateľa, previesť na T. Š. vlastníctvo predmetného bytu vzhľadom
na znenie ust. § 29 ods. 3 písm. a) cit. zák. Byt bol v správe príspevkovej organizácie Ministerstva
zdravotníctva SR, a teda sa naň nevzťahovala povinnosť podľa § 29 ods. 2 cit. zák. s nájomcom bytu

uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
Podľa názoru súdu sa na daný právny vzťah taktiež nevzťahoval zák. č. 182/1993 Z. z., a to vzhľadom
na ust. § 24 ods. 2 cit. zák., nakoľko išlo o byt v budove, ktorá nemá charakter bytového domu, pričom
na jeho prevod sa vzťahuje zák. č. 278/1993 Z. z..
Súd mal za to, že aplikácia zák. č. 278/1993 Z. z. nie je vylúčená ani zákonom č. 92/1991 Zb., nakoľko
nie je podstatné, že zmluva o budúcej zmluve bola uzatvorená v procese prípravy privatizácie ZS na

J. ale je podstatná povaha právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve, teda medzi
Poliklinikou Ružinov a T. Š.Í., a medzi týmito dvoma subjektmi neprebiehal proces privatizácie.
V procese privatizácie však predaj privatizovaného majetku uskutočňoval Fond národného majetku SR
na základe zmluvy uzavretej s navrhovateľom, a nie podnik, ktorý mal byť privatizovaný. Zo znenia § 1
ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. však vyplýva, že tento zákon a sa vzťahu len na privatizáciu. Tento zákon

sa teda môže aplikovať len na vzťahy medzi pôvodnou príspevkovou organizáciou, Fondom národného
majetku SR a odporcom, a nie na vzťah medzi Poliklinikou Ružinov a navrhovateľom v 1. rade založený
zmluvou o budúcej zmluve.

Súd preskúmal Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 25.05.2001 a dospel k záveru, že je neplatná, nakoľko

neobsahuje dohodu o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy.
Keďže podľa názoru súdu sa na tento prevod sa nevzťahuje zákon č. 182/1993 Z. z., zmluva o budúcej
zmluve mala obsahovať podstatné náležitosti kúpnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, ktorými sú
riadne označenie predmetu kúpnej zmluvy a kúpna cena.
Zmluva o budúcej zmluve síce obsahuje v zásade dostatočné označenie predmetu zmluvy, teda 3 -

izbový byt, ale Zmluva o budúcej zmluve už neobsahuje cenu za predmet zmluvy, ktorá je podstatnou
náležitosťou zmluvy. Zmluva o budúcej zmluve obsahuje iba dojednanie, že cena bude dohodnutá v
súlade s § 17 ods. 3 a § 18 zák. č. 182/1993 Z. z., čo nie je dostatočná dohoda o cene, najmä vzhľadom
na to, že sa na tento prevod nevzťahuje zák. č. 182/1993 Z. z..
Ak by sa na tento prevod aj vzťahoval zák. č. 182/1993 Z. z., zmluva o budúcej zmluve by bola aj tak

neplatná, nakoľko neobsahuje ani dohodu o všetkých náležitostiach zmluvy o prevode vlastníctva bytu
podľa § 5 ods. 1 cit. zák., ktoré sú podstatnými náležitosťami tejto zmluvy (čo vyplýva z formulácie "musí
obsahovať").

Keďže podľa názoru súdu, na predmetný prevod sa vzťahuje zák. č. 278/1993 Z. z., súd zmluvu o

budúcej zmluve posudzoval aj podľa tohto zákona, pričom dospel k záveru, že v danom prípade nebol
dodržaný postup uvedený v § 8 cit. zák. a naviac nebol udelený súhlas ministerstva financií podľa § 11
ods. 5 cit. zák., čo spôsobuje jej neplatnosť. Je síce pravdou, že uvedené ustanovenie hovorí o kúpnej
zmluve, ktorou sa prevádzajú nehnuteľné veci štátu, súd však mal za to, že je ho potrebné aplikovať aj na
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko už táto obsahuje záväzok (previesť v budúcnosti vlastníctvo),

ktorý je vynútiteľný v súlade s § 50a ods. 2 OZ.

Súd tiež skúmal, či miestnosti, v ktorých T. Š. s manželkou bývajú, sú bytom v právnom slova zmysle.
Súd konštatuje, že nebolo preukázané, že miestnosti určené na bývanie, i keď vo výmere o pridelení bytu
zo strany organizácie označené ako 1-izbový služobný domovnícky byt a v zápise o dohode o odovzdaní

a prevzatí bytu označené ako 3 - izbový byt, nachádzajúce sa v zdravotníckom stredisku X. v Bratislave,
spĺňali pojem bytu v zmysle § 62 zák. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, resp. § 118 ods. 2 OZ v čase
vydania výmeru k 1-izbovému bytu a v čase uzavretia dohody o odovzdaní a prevzatí 3 - izbového bytu.
Pre posúdenie toho, či v konkrétnom prípade ide o byt, je rozhodujúci kolaudačný stav a nie stav
faktický, t. j. spôsob užívania miestnosti alebo súboru miestností. Ak sa kolaudačným rozhodnutím

povoľuje užívanie stavby k určenému účelu, potom aj zmeny v spôsobe užívania stavby sú prípustné
len na základe rozhodnutia stavebného úradu o zmene užívania stavby. Ako totiž vyplýva zo zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov, dokončené stavby a ich zmeny sa môžu užívať len na základe kolaudačného rozhodnutiaa na určený účel. Zmeniť účel užívania stavby, ktorý bol určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne
v stavebnom povolení, môže vykonať len stavebný úrad po prerokovaní pri stavebnom konaní a po jej
dokončení vykonaním kolaudácie zmeny stavby.

Ak nie sú miestnosti alebo súbor miestností objektívne určené kolaudačným rozhodnutím na trvalé
bývanie ako samostatné bytové jednotky, určenie ich účelu užívania nemôže byť zmenené rozhodnutím
vlastníka (správcu majetku štátu), a to ani so súhlasom nájomníkov miestností. Zmenu účelu užívania
nemôže spôsobiť sama o sebe prípadne skutočnosť, že miestnosť alebo súbor miestností by zo
stavebno-technického hľadiska mohli slúžiť na trvalé bývanie alebo že účastníci uzavreli nájomnú

zmluvu, ktorej predmetom podľa označenia v zmluve bolo "užívanie podnikového služobného bytu s
príslušenstvom".
Rozhodujúcim pre vymedzenie miestnosti alebo súboru miestností ako bytu je právny stav, založený
právoplatným rozhodnutím o povolení užívania stavby (prípadne o zmene jej užívania). Ani samotná
faktická zmena stavby nemôže byť právne relevantná a právne významnou mohla byť až zmena, ktorá
by sa odzrkadlila vo vydaní kolaudačného rozhodnutia. Ani výpovede svedkov F.. O. a T.. E. existenciu

3 - izbového bytu resp. rozhodnutia stavebného úradu o povolení užívania stavby na bytové účely
nepotvrdili.

Pokiaľ by aj boli miestnosti, v ktorých bývajú T. Š. s manželkou bytom po právnej stránke, súd dospel k
záveru, že im nevzniklo riadne právo užívania bytu, ktoré by sa neskôr zmenilo na nájom bytu.

Podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., ktorým bol podstatnou
mierou zmenený a doplnený Občiansky zákonník, sa (až na v zákone stanovené výnimky) pri vzniku
práva osobného užívania bytu uplatňoval "prideľovací" režim podľa § 154 Občianskeho zákonníka
v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. Rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym

národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými
skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela
dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu (bytom sa pritom rozumela miestnosť alebo súbor miestností,
ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto svojmu účelu slúžiť
ako samostatné bytové jednotky - § 62 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi). V súlade s

"prideľovacím" režimom sa preto pre vznik tohto práva vyžadovalo najskôr pridelenie bytu. Samotné
prideľovanie bytov upravovali ustanovenia § 4 až 28 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi (tento
zákon bol zrušený zákonom č. 509/1991 Zb.).

Byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a služobné

byty prideľovali organizácie hospodáriace s tými bytmi po predchádzajúcom súhlase orgánu odborovej
organizácie a po vyjadrení miestneho národného výboru (§ 25 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. o
hospodárení s bytmi). Podľa § 7 vyhlášky č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (táto vyhláška bola zrušená nariadením vlády č. 87/1995 Zb.) sa za byty trvale
určené pre ubytovanie pracovníka organizácie považovali podnikové byty, byty vystavané v podnikovej

bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a služobné byty. Služobné byty definoval
§ 67 zák. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, ako byty zriadené pri verejných alebo prevádzkových
budovách, alebo vystavané pri prevádzkových objektoch, zdravotníckych zariadeniach, pri školách
a školských zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti, pokiaľ sa tieto byty užívajú pre
ubytovanie pracovníkov, ktorí sú poverení strážením týchto budov, objektov, zariadení a ústavov alebo

sú z iných služobných (pracovných) dôvodov povinní v nich bývať preto, že by inak bola ohrozená
prevádzka podniku (ústavu, zariadenia) alebo znemožnený výkon ich zamestnania. Služobnými bytmi
boli aj domovnícke byty. Zriadenie takýchto bytov muselo byť za podmienok uvedených v § 62 cit.
zákona. Rozhodnutie o pridelení bytu do osobného užívania bolo rozhodnutie vydané v správnom
konaní podľa zák. č. 71/1967 Zb.. Zákon vyžadoval, aby aj rozhodnutie ostatných orgánov (organizácií)

príslušných na pridelenie bytov podľa predpisov o hospodárení s bytmi malo rovnakú povahu (§ 1 ods.
2 a § 58 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb.). Dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu mohol platne uzavrieť len ten,
komu bol byt pridelený rozhodnutím o pridelení bytu vydaným príslušným orgánom v správnom konaní.
Z listinných dôkazov však nevyplýva vznik práva osobného užívania T. Š. ani k 1-izbovému služobnému
bytu ani k 3-izbovému bytu, ku ktorému navyše užívacie právo nemohlo vzniknúť z dôvodu, že na

takýto byt absentuje vydanie rozhodnutia o pridelení bytu príslušnou organizáciou hospodáriacou s
majetkom štátu, ktorá bola súčasne zamestnávateľom T. Š.. V spise je založený iba zápis o dohode
o odovzdaní a prevzatí bytu a evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu. Bez právoplatnéhorozhodnutia o pridelení bytu vydaného príslušným orgánom (organizáciou hospodáriacou s bytmi) je
dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 OZ).

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,súddospelkzáveru,žeZmluvaobudúcejzmluvejeabsolútne
neplatná.

Po vyriešení predbežnej otázky súd následne posúdil zistený skutkový stav nasledovne:

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo, či tu právny
vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Takéhoto určenia sa však
navrhovateľ môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že
právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Z uvedeného teda vyplýva,
že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý

možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. V danom prípade je právne postavenie navrhovateľa
ako vlastníka nehnuteľnosti neisté preto, že odporca sa domáha splnenia povinnosti navrhovateľom,
ktorá vyplýva z napadnutého článku zmluvy pod možnosťou odstúpenia od zmluvy, pričom splnenie tejto
povinnosti je podľa navrhovateľa nemožné, nakoľko je viazané na absolútne neplatný právny úkon.
Súd konštatuje, že navrhovateľ preukázal naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o

predaji časti podniku č. 2128/2002 v časti článku VII bod 9, pričom k rovnakému záveru dospel i odvolací
súd v uznesení 6Co 180/08 zo dňa 07.05.2009.

Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
neplatný.

Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
návrh navrhovateľa je dôvodný a má oporu v zákone. V konaní mal súd za preukázané, že zmluva
o predaji časti podniku č. 2128/2002 je v časti článku VII bod 9 neplatná, nakoľko ide o nemožné
plnenie, keďže ukladá navrhovateľovi povinnosť uzatvoriť zmluvu, ktorá je absolútne neplatná. Nikto nie

je povinný plniť nemožné. Ak je predmet plnenia nemožný v celom rozsahu, je právny úkon absolútne
neplatný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu vyhovel a rozhodol o neplatnosti
napadnutej časti zmluvy o predaji časti podniku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi priznal právo

na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za návrh v sume 1.000,- Sk, súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia
v sume 500,- Sk, spolu predstavujú trovy konania sumu 1.500,- Sk, po prepočítaní konverzným kurzom
sumu 49,79 eur, a trov právneho zastúpenia advokátom v sume 904,45 eur.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov nasledovne:
Keďže nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu (§ 11 vyhl. č. 655/2004), resp. jedna
desatina výpočtového základu (§ 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002).
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia JUDr. Vierou Kubicovou v celkovej výške

133,63 eur za nasledovné úkony právnej pomoci:
- prevzatie a príprava z 22.10.2002 v sume 1.170,- Sk + režijný paušál 128,- Sk
- podanie žaloby zo 16.12.2005 v sume 1.154,- Sk + režijný paušál 150,- Sk
- vyjadrenie k odvolaniu z 27.03.2006 v sume 1.260,- Sk + režijný paušál 164,- Sk,
Po prepočítaní sumy 4.026,- Sk konverzným kurzom spolu v sume 133,63 eur.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia JUDr. Ondrejom Škodlerom (po
pripočítaní trov JUDr. Kubicovej, ktoré sú tiež trovami právneho zastúpenia navrhovateľa) v celkovej
výške 904,45 eur za nasledovné úkony právnej pomoci:
- prevzatie a príprava z 10.10.2006 v sume 1.260,- Sk + režijný paušál 164,- Sk
- účasť na pojednávaní 24.01.2008 v sume 1.465,- Sk + režijný paušál 190,- Sk

- písomné vyjadrenie zo 04.02.2008 v sume 1.465,- Sk + režijný paušál 190,- Sk
- účasť na pojednávaní 18.02.2008 v sume 1.465,- Sk + režijný paušál 190,- Sk
- vyjadrenie k odvolaniu z 26.06.2008 v sume 1.465,- Sk + režijný paušál 190,- Sk
- písomné podanie na KS BA z 19.01.2009 v sume 53,49 eur + režijný paušál 6,95 eur- písomné podanie k predmetu sporu z 11.06.2009 v sume 53,49 eur + režijný paušál 6,95 eur
- účasť na pojednávaní 06.10.2009 v sume 13,37 eur (1/4 úkonu, pojednávanie bolo odročené bez
prejednania veci) + režijný paušál 6,95 eur

- účasť na pojednávaní 20.01.2011 v sume 14,25 eur (1/4 úkonu, pojednávanie bolo odročené bez
prejednania veci) + režijný paušál 7,41 eur
- účasť na pojednávaní 17.03.2011 v sume 14,25 eur (1/4 úkonu, pojednávanie bolo odročené bez
prejednania veci) + režijný paušál 7,41 eur
- odvolanie proti uzneseniu z 26.04.2011 (1/2 úkonu) v sume 28,50 eur + režijný paušál 7,41 eur

- písomné vyjadrenie z 18.01.2012 v sume 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur
- účasť na pojednávaní 02.03.2012 v sume 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur

Po prepočítaní konverzným kurzom spolu v sume 620,08 eur.

Súd priznal k celkovej odmene a paušálu spolu vo výške 753,71 eur 20 % DPH vo výške 150,74 eur.

JUDr. Ondrej Škodler žiadal trovy konania zaplatiť na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Tatra
banke a.s..
.Súd nepriznal advokátovi plnú odmenu za účasť na pojednávaniach, ktoré boli odročené bez
prejednania veci (§ 14 ods. 5 vyhl. č. 655/2004) ani za úkon účasť na pojednávaní dňa 07.02.2012,
nakoľko sa ho právny zástupca nezúčastnil.

Súd nepriznal advokátovi ani náhradu za stratu času cestou zo sídla advokáta v Bratislave I na súd
Bratislava II (v časti vyúčtovanú i za cestu na pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil), nakoľko má súd za
to, že miesto, ktoré je sídlom advokáta a miesto, ktoré je sídlom súdu, sú miestom rovnakým a advokát
teda vykonával úkony právnej pomoci v rovnakom mieste ako je jeho sídlo, teda v Bratislave. K tomuto
záveru súd dospel na zákl. zák. č. 479/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov a zák. č. 138/1991 Zb.

v znení neskorších predpisov, podľa ktorých je hlavné mesto SR Bratislava jednou obcou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 o. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.