Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200014
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200014.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok,

IČO: 31 651 682, zastúpeného JUDr. Alenou Rudohradskou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Moldavská č. 8, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 33,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. októbra 2013 číslo:
1100305/1/1226645/2012 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 20.júna 2012 číslo:
9712401/5/1114042/2012/Žia na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.10.2012 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o

odvolaní žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Prešov zo dňa 20.6.2012 č.
9712401/5/1114042/2012/Žia (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 1 062,21 Eur tak,
že podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon č. 511/1992
Zb.) v spojení s § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu podal včas odvolanie žalobca. V rozhodnutí odvolacie námietky konkretizoval. Ďalej uviedol, že

akoodvolacíorgánpreskúmalodvolanímnapadnutýdodatočnýplatobnývýmerazospisovéhomateriálu
zistil tento skutkový stav.

Daňový úrad Kežmarok (od 1.1.2012 Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad) doručil dňa 12.4.2011
daňovému subjektu Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok oznámenie o výkone
daňovej kontroly č. 716/320/7734/2011/Žia zo dňa 7.4.2011, v ktorom mu oznámil, že dňa 11.5.2011
sa u neho začne vykonávať daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl až
december 2009. Na základe písomnej žiadosti daňového subjektu, ktorá bola správcovi dane doručená
dňa 19.4.2011, správca dane dňa 20.4.2011 telefonicky dohodol termín začatia daňovej kontroly na

deň 20.5.2011. Zmenu termínu daňovej kontroly správca dane oznámil daňovému subjektu listom č.
716/320/9196/2011/Žia zo dňa 21.4.2011. Daňovú kontrolu začal vykonávať dňa 20.5.2011 (zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 716/320/11859/2011/Žia zo dňa 20.5.2011). V priebehu daňovej kontroly správca
dane listom č. 716/320/32059/2011/Žia zo dňa 26.10.2011 požiadal Daňové riaditeľstvo Slovenskejrepubliky, ako najbližšie nadriadený orgán správcovi dane o predĺženie lehoty na výkon daňovej
kontroly do 20.5.2012. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky listom č. VII/325/219-4431/11 zo dňa
31.10.2011 vyhovelo žiadosti správcu dane a lehotu na vykonanie daňovej kontroly u daňového subjektu

Podtatranská hydina a.s., Kežmarok, ktorej predmetom bola kontrola na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia júl až december 2009, v zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. predĺžilo do
20.5.2012. O tejto skutočnosti správca dane upovedomil podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb.
daňový subjekt listom č. 716/320/33306/2011/Žia zo dňa 8.11.2011.

Ďalej správca dane dňa 22.2.2012 doručil daňovému subjektu rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly

č. 9712401/1/147408/2012 zo dňa 16.2.2011, v ktorom správca dane uviedol, že podľa § 25a ods. 1
zákona č. 511/1992 Zb. prerušuje daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl až
december 2009 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia.
Tou skutočnosťou bolo zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií č. 716/320/31692/2011/
Žia a č. 716/320/31688/2011/Žia dňa 24.10.2011 prostredníctvom oddelenia medzinárodnej
administratívnej spolupráce Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky z dôvodu preverenia u poľských

odberateľov, či prijali tovar od kontrolovaného daňového subjektu, kým bol prepravovaný, odkiaľ a
kam bol prepravený. Následne správca dane doručil dňa 11.4.2012 daňovému subjektu oznámenie
č. 9712401/1/780022/2012 zo dňa 4.4.2012 o tom, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl až december 2009, pretože dňa 21.3.2012 pominuli
prekážky, pre ktoré sa kontrola prerušila.

O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 9712401/5/393619/2012/Žia zo
dňa 16.5.2012, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie
č. 9712401/5/402735/2012/Žia zo dňa 16.5.2012 zaslal daňovému subjektu. Daňový subjekt v
lehote ôsmich pracovných dní odo dňa doručenia protokolu v zmysle § 15 ods. 10 zákona č.
511/1992 Zb. predložil dňa 24.5.2012 pri ústnom pojednávaní (zápisnica o ústnom pojednávaní č.

9712401/5/526444/2012/Žia zo dňa 24.5.2012) písomné vyhlásenie M. Y., bývalého konateľa Unelat
s.r.o., Za Zámečkem 744/9, Praha 5 - Jinonice, o tom, že v prípadoch preverovaných zdaniteľných
obchodov zabezpečil kúpu tovaru od daňového subjektu. Správca dane skutočnosti v tomto vyhlásení
vyhodnotil a vyhotovil dňa 14.6.2012 dodatok k protokolu. Uvedený protokol z daňovej kontroly vrátane
dodatku bol prerokovaný s daňovým subjektom dňa 15.6.2012 pri ústnom pojednávaní zaznamenanom

v zápisnici č. 9712401/5/979275/2012/Žia zo dňa 15.6.2012.

Následne správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 9712401/5/1114042/2012/Žia zo dňa
20.6.2012, ktorým vyrubil platiteľovi dane rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august
2009 v sume 1 062,21 Eur.

Pri daňovej kontrole správca dane zistil, že daňový subjekt v zdaňovacom období august 2009 uplatnil

oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z priadnej hodnoty pri dodaní tovaru
(kurča hlbokozmrazené tr. A, krajina pôvodu Slo. - Slovensko) pre odberateľa CARE CAPITAL s.r.o.,
Martinická 987/3, Praha 9, IČ DPH: CZ28439601 na základe faktúry č. 182485 zo dňa 10.8.2009, dátum
dodania dňa 10.8.2009, množstvo 5 040 kg, dodací list č. 023821 a č. 029299, medzinárodný nákladný
list (CMR) č. SK M 2704545 zo dňa 10.8.2009, dopravca MS - KOV s.r.o. (od 20.11.2010 MS - KOV

s.r.o. v likvidácii), ŠPZ vozidla KS 804CB, cena bez dane 6 652,80 Eur. Dodanie s oslobodením pre
odberateľa IČ DPH: CZ28439601 bolo uvedené v súhrnnom výkaze za 3. štvrťrok 2009. Správca dane
z prijatej žiadosti českej daňovej správy zo dňa 25.8.2010 v rámci medzinárodnej výmeny informácií
(prostredníctvom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, oddelenia medzinárodnej administratívnej
spolupráce) zistil, že český odberateľ CARE CAPITAL s.r.o. nepriznal nadobudnutie tovaru od daňového

subjektu Podtatranská hydina a.s. bývalá konateľka CARE CAPITAL s.r.o. Y. I., W. XX, S., Slovenská
republika (od 6.11.2009 konateľ C. H., Z. XX, G. republika) pri ústnom pojednávaní u správcu dane
v Českej republike uviedla, že išlo o obstaranie hutného materiálu, tovar bol ďalej dodávaný buď do
Českej republiky alebo do iných štátov Európskej únie, a to buď cez medzisklady v Českej republike
alebo formou trojstranného obchodu rovno do EÚ, prepravu zabezpečil dodávateľ vlastnými kamiónmi.

Dodávka tovaru bola účtovaná vrátane dopravy.

Zo zápisnice z miestneho zisťovania č. 716/320/30417/2010/Žia zo dňa 21.10.2010 správca dane zistil,
že predseda predstavenstva Podtatranská hydina a.s. MVDR. C. Y. pri miestnom zisťovaní uviedol iné
skutočnosti a to, že boli dodané kurčatá hlbokozmrazené uvedené na preverovaných faktúrach, tovar
prepravil odberateľ, nie je mu známe, kto prepravu platil, a nevie, na akú adresu bol tovar dodaný.Ako dôkaz o preprave predkladá CMR, autá boli mraziarenské a EVČ vozidiel sa zhodovalo s EVČ
vozidiel uvedených na CMR, tovar bol nakladaný z Kežmarku a z Košíc. Správca dane preveroval, či
dopravca MS - KOV s.r.o., Ul. JRD 41, Trstené pri Hornáde, IČO: 36733181, DIČ: 2022318541 vykonal

prepravu tak, ako je to deklarované na predloženej CMR. Preverovanie u dopravcu MS-KOV s.r.o. (od
20.11.2010 MS-KOV s.r.o. v likvidácii) - CMR č. SK M 2704545, vozidlo EČV: KS 804CB. Správca dane
v rámci medzinárodnej výmeny informácií preveroval u daňového subjektu Podtatranská hydina a.s.
dodanie tovaru do iného členského štátu a zároveň zaslal dožiadanie č. 716/320/30832/20110/Žia zo
dňa 26.10.2010 na Daňový úrad Košice V za účelom preverenia, či uvedená spoločnosť prepravila tovar

tak, ako je uvedené na CMR č. SK M 2704545, SK M 2704546, SK M 2741890, SK 0197102, SK M
2704547. Z odpovede dožiadaného správcu dane č. 709/320/37917/2010/Hla zo dňa 4.11.2010 zistil, že
v účtovníctve MS-KOV s.r.o. sa predmetné CMR nenachádzajú, v evidencii pohľadávok nie je uvedená
spoločnosť, ktorá je v CMR uvedená ako odosielateľ, ani spoločnosť, ktorá je v CMR uvedená ako
príjemca. Konateľ uvedenej spoločnosti od 11.2.2009 I. W. vypovedal na Krajskom riaditeľstve PZ v
Košiciach, že odkedy je konateľom, spoločnosť nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nedisponuje

pečiatkou spoločnosti, nevystavil v mene spoločnosti žiadne účtovné doklady. Správca dane dňa
14.7.2011 zaslal dožiadanie č. 716/320/20880/2011/Žia zo dňa 13.7.2011 na Daňový úrad Košice V
a požiadal o vypočutie svedka I. G., Z. XX, D., Y., konateľa MS - KOV s.r.o. v čase od 1.2.2007 do
21.9.2009. Dožiadaný správca dane v odpovedi č. 709/320/34967/11/KAR zo dňa 29.9.2011 oznámil, že
dňa 28.9.2011 sa na Daňový úrad Košice V dostavil svedok I. G. a pri svedeckej výpovedi (zápisnica o

ústnom pojednávaní č. 709/320/34699/11/KAR zo dňa 28.9.2011) uviedol, že nemá doklady spoločnosti,
ale na základe CMR č. 2704545 predloženého k nahliadnutiu potvrdil prepravu uvedenú na CMR,
pretože auto EVČ: KS 804CB patrí ich spoločnosti (MS-KOV s.r.o.), zvyšné dve autá nie sú ich, k
tejto preprave sa nevedel vyjadriť. Ďalej uviedol, že autá zrejme musel objednať I. W., ktorý má aj
všetky doklady spoločnosti. Vozidlo EVČ: KS 804CB je nákladné auto Mercedes ATEGO, valník s

plachtou, nemá a ani nemalo chladiarenské zariadenie. Výkazy jázd nevedel predložiť, lebo ich má I.
W.. Ďalej správca dane z odpovede Okresného dopravného inšpektorátu Košice - okolie č. ORPZ-KS-
ODI-22-427/2010 zo dňa 4.11.2010 zistil, že držiteľom vozidla EVČ: KS 804 CB (MERCEDES-BENZ
815 D 4820 ATEGO, nákladné vozidlo, karoséria skriňová dodávková) uvedeného na CMR č. SK M
2704545 zo dňa 10.82009 v roku 2009 bol MS-KOV s.r.o.. So skutočnosťami zistenými pri daňovej

kontrole správca dane oboznámil kontrolovaný daňový subjekt dňa 24.5.2012 pri ústnom pojednávaní
zaznamenanom v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9712401/5/526444/2012/Žia zo dňa 24.5.2012
a konštatoval, že preverovaný tovar nebol prepravený mimo územia Slovenskej republiky. Správca
dane na základe vyššie uvedených zistení dospel k záveru, že daňový subjekt nepreukázal splnenie
podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ, čím

porušil § 43 ods. 1 a ods. 5 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.. Daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň
z dodaného tovaru v tuzemsku vo výške 1 062,21 Eur, čím porušil § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z..

Ďalej žalovaný citoval § 2 ods.1, 2, 3, 6, § 15 ods. 1, 17, 18, § 25a ods. 1, 5, § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zákona
č. 511/1992 Zb., § 165 ods. 4, 5 daňového poriadku, § 19 ods. 1, § 43 ods. 1, 5, § 69 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ZoDPH).

Vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení považoval žalovaný ako príslušný odvolací orgán za
potrebné v prvom rade uviesť, že vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred
účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z. nebolo právoplatne ukončené, preto sa v súlade s § 165 ods. 5
vyššie uvedeného zákona dokončí podľa doterajších predpisov, teda podľa zákona č. 511/1992 Zb..

Pri preskúmaní odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru odvolací orgán zistil, že

správca dane vykonal u daňového subjektu Podtatranská hydina a.s., Kežmarok za zdaňovacie obdobia
júl až december 2009 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty, pri ktorej preveroval (konkrétne v
zdaňovacom období august 2009) oprávnenosť uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do
iného členského štátu deklarovaného kontrolovaným daňovým subjektom faktúrou č. 182485 zo dňa
10.08.2009 pre odberateľa CARE CAPITAL s.r.o., Praha 9, Česká republika.

Konštatoval, že z § 43 ZoDPH vyplýva, že oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu, tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru, predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň
v inom členskom štáte. Oslobodenie od dane môže platiteľ dane uplatniť vtedy, ak tovar bol dodanýosobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného
členského štátu a predaj bol uskutočnený za protihodnotu. Platiteľ je teda povinný preukázať, že sú
splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 ZoDPH, a zároveň je povinný preukázať

dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a keďže v danom prípade prepravu tovaru
zabezpečoval odberateľ inou osobou, tak aj prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v
ktorom je uvedené miesto určenia (§ 43 ods. 5 písm. a) ZoDPH) prípadne inými dokladmi, ako napríklad
zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar (§ 43 ods. 5 písm. d) vyššie
uvedeného zákona).

Rozhodujúcou skutočnosťou pre možnosť uplatnenia oslobodenia dodania tovaru od dane v danom
prípade bolo preukázanie, že tovar na základe vyššie uvedenej faktúry vystavenej pre odberateľa CARE
CAPITAL s.r.o., Praha 9 bol prepravený do iného členského štátu - Českej republiky.

V súvislosti s preverovanými zdaniteľnými obchodmi správca dane na základe prijatej
žiadosti od českej daňovej správy formou formulára SCAC 2004 pod referenčným číslom:
E_CZ_SK_20100825_O201000763_14752(R,PR) zo dňa 25.08.2010, zistil, že český odberateľ CARE

CAPITAL s.r.o. nepriznal nadobudnutie tovaru od daňového subjektu Podtatranská hydina a.s., a bývalá
konateľka CARE CAPITAL s.r.o. Y. I. pri ústnom pojednávaní u správcu dane v Českej republike uviedla,
že išlo o obstaranie hutného materiálu, že prepravu zabezpečil dodávateľ vlastnými kamiónmi. Daňový
subjekt Podtatranská hydina a. s., však. pri miestnom zisťovaní dňa 21.10.2010 uviedol, že boli dodané
hlbokozmrazené kurčatá a tovar bol prepravený odberateľom.

Daňový subjekt preukazoval dodanie tovaru do Českej republiky faktúrou, dodacím listom, zmluvou zo
dňa 14.07.2009 a prehlásením odberateľa CARE CAPITAL s.r.o. v zmysle §43 ods. 5 písm. c) ZoDPH o
tom,žesauskutočnilintrakomunitárnyobchod.Správcadanezistil,žedátumnapredloženomprehlásení
je totožný s dátumom vyhotovenia faktúry, odberateľ v nich potvrdzuje dátum prevzatia, ale nič iné v
nich nepotvrdzuje. Nie je v ňom uvedený ani odkaz na konkrétnu faktúru, prehlásenie je všeobecné.

Neuvádza sa v ňom, aký tovar pol dodaný, kto prepravil tovar a kam ho prepravil.

Správca dane z dôvodu, že predložené prehlásenie bolo všeobecné a tvrdenia konateľky CARE
CAPITAL s.r.o. Y. I. o tom aký tovar bol prepravovaný a kto zabezpečoval prepravu boli v rozpore s
tvrdením daňového subjektu, preveroval aj uskutočnenie prepravy podľa prepravného dokladu - CMR,
na ktorom je uvedené, akým vozidlom bola preprava realizovaná. Daňový subjekt vyžiadal CMR k

preverovanej faktúre od odberateľa CARE CAPITAL s.r.o. a predložil ho ako dôkaz.

Pri preverovaní prepravy správca dane zistil, že prepravu tovaru uvedeného na faktúre č. 182485 zo
dňa 10.8.2009 zabezpečoval dopravca MS - KOV s.r.o. vozidlom EVČ: KS 804CB, v účtovníctve ktorého
sa podľa zistení dožiadaného Daňového úradu Košice V nenachádza predmetné CMR, a konateľ I. W.
(od 11.02.2009) pri výpovedi na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach uviedol, že odkedy je konateľom,

spoločnosť MS - KOV s.r.o. nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Konateľ MS - KOV s.r.o. v čase
od 1.2.2007 do 21.9.2009 I. G. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 28.9.2011 uviedol, že nemá doklady
spoločnosti, a potvrdil prepravu uvedenú na CMR č. SK M 2704545 vykonanú vozidlom EVČ: KS 804CB
(nákladné auto Mercedes ATEGO, ktoré nemá chladiarenské zariadenie). Z odpovede Okresného
dopravného inšpektorátu Košice -okolie správca dane zistil, že držiteľom vozidla EVČ: KS 804CB bol

v roku 2009 MS -KOV s.r.o. a uvedené vozidlo nemá chladiarenské vybavenie, preto hlbokozmrazené
kurčatá nemohli byť prepravené týmto automobilom v mesiaci august na trase Y. - C..

Odvolací orgán preto konštatoval, že na základe uvedených zistení dospel správca dane k správnemu
záveru, že preprava deklarovaného tovaru do Českej republiky jednoznačne nebola preukázaná, neboli
splnené podmienky pre oslobodenie dodania tohto tovaru od dane podľa § 43 ZoDPH, a z toho dôvodu

vznikla daňovému subjektu daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 ZoDPH v sume 1 062,21 Eur, ktorú
bol povinný podľa § 69 ods. 1 ZoDPH platiť správcovi dane.

V zmysle § 43 ods. 5 ZoDPH je platiteľ povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu
kópiou faktúry a prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto
určenia, prípadne inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom

o prijatí platby za tovar (ak prepravu vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa, že tovar
prepravil do iného členského štátu), avšak dôležitosť týchto dokladov nespočíva len v ich forrnálno-
právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musia odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu (§ 2 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Daňový subjekt preto musí preukázať, že
deklarovaný tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu, čo sa v danom
prípade nestalo. Správca dane na základe dôkazov získaných pri kontrole jednoznačne preukázal, že

k uskutočneniu prepravy tovaru z tuzemska do Českej republiky tak, ako je uvedené na prepravných
dokladoch, ktorými daňový subjekt preukazoval prepravu tovaru do iného členského štátu, nedošlo.

K námietkam daňového subjektu, že správca dane nemal brať do úvahy vyjadrenia Y. I., bývalej
konateľky CARE CAPITAL s.r.o., o nákupe hutného materiálu, odvolací orgán uviedol, že uvedený dôkaz
zobralsprávcadanedoúvahyvsúlades§2ods.3zákonač.511/1992Zb.aposudzovalhovovzájomnej

súvislosti s ďalšími dôkazmi v daňovom konaní; nebol to však jediný dôkaz, na základe ktorého správca
dane dospel k záveru o nepreukázaní prepravy tovaru do iného členského štátu.

Pokiaľ ide o námietky daňového subjektu, že nemôže byť daňovému subjektu na ťarchu, že CARE
CAPITAL s.r.o. vykonávala prepravu tovaru prostredníctvom Spolok -Družstvo, s.r.o., pričom mu to
neoznámila a taktiež, že nebol povinný skontrolovať, či EVČ: uvedené na CMR súhlasia s EVČ
dopravných prostriedkov, ktorými bol preverovaný tovar vyvezený do iného členského štátu, odvolací

orgán uviedol že v zmysle § 43 ods. 5 ZoDPH povinnosť preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 a 4 má platiteľ. Aby mu bolo uznané oslobodenie od dane musí
mať k dispozícii také dôkazy, ktorými by dostatočne preukázal dodanie tovaru do iného členského štátu.
V danom prípade daňový subjekt predložil ku kontrole faktúru, CMR, zmluvu o dodaní tovaru, dodací
list, prehlásenia odberateľa. Správcom dane však bolo preukázané, že predložené CMR obsahuje

nepravdivé údaje, a že preverovaný tovar fyzicky neopustil územie Slovenskej republiky.

Odvolací orgán konštatoval, že správca dane vykonal dokazovanie v súlade s § 29 ods. 2 zákona č.
511/1992 Zb. a nezaťažoval nadmieru dôkazným bremenom daňový subjekt, ale požadoval hodnoverné
dôkazy. V súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v

daňovom konaní vyšlo najavo, zaobstaral si dostatok dôkazov, a tak dospel k záveru, že daňový subjekt
nepreukázal fyzickú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu ako jednu zo základných
podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane.

Daňový subjekt taktiež namietal, že správca dane v danom prípade nerešpektoval dĺžku trvania daňovej
kontroly, čím porušil nielen § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti

v daňovom konaní. Tvrdil, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z
nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Uvedené námietky považoval
odvolací orgán za neopodstatnené. Kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl až
december 2009 začala dňa 20.5.2011 a bola ukončená prerokovaním protokolu o výsledku kontroly
vrátane dodatku dňa 15.6.2012. Správca dane požiadal nadriadený orgán žiadosťou zo dňa 26.10.2011

o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňové riaditeľstvo SR listom zo dňa 31.10.2011
správcovi dane oznámilo, že predlžuje lehotu na ukončenie daňovej kontroly do 20.5.2012. Správca
dane v súlade s § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. listom zo dňa 8.11.2011 upovedomil daňový subjekt
o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Ďalej správca dane dňa 22.2.2011 doručil daňovému
subjektu rozhodnutie o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu za zdaňovacie obdobia júl až december 2009 zo dňa 16.2.2012. Dňa 21.3.2012 pominuli
prekážky, pre ktoré sa kontrola prerušila, a správca dane túto skutočnosť, ako aj to, že pokračuje vo
výkone kontroly, oznámil daňovému subjektu listom zo dňa 4.4.2012 (oznámenie doručené daňového
subjektu dňa 11.4.2012). Daňová kontrola bola ukončená dňa 15.6.2012, pričom lehota na ukončenie
daňovej kontroly uplynula dňa 17.6.2012. Z uvedeného vyplýva, že výkon daňovej kontroly sa uskutočnil

v rámci stanovenom nadriadeným orgánom a správca dane ukončil kontrolu v lehote stanovenej v § 15
ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.. V čase prerušenia daňovej kontroly od 22.2.2012 do 21.3.2012 (28
dní) totiž lehota na výkon kontroly v zmysle § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. neplynula. Správca
dane následne dňa 20.6.2012, teda v lehote 15 dní od skončenia daňovej kontroly, v súlade s § 44 ods.
6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v vydal napadnutý dodatočný platobný výmer.

Odvolací orgán zistil, že vo výroku odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru správca
dane uviedol § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., ktorý sa vzťahuje na daňové konanie začaté a
právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona a nie § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., ktorýsa vzťahuje na vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto
zákona. Táto skutočnosť však nemá za následok nezákonnosť predmetného rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodnutie správcu dane ako zákonné potvrdil.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe opísal skutkový stav, citoval § 15 ods. 17
zákona č. 511/1992 Zb. a uviedol, že aj so započítaním lehoty počas ktorej bola daňová kontrola
prerušená (od 16.2.2012 do 21.3.2012), nebola pri výkone daňovej kontroly u platiteľa dane dodržaná
zákonná lehota na ukončenie tejto kontroly, čím bola porušená základná zásada zákonnosti daňového
konania a tento postup je v rozpore s ustanovením §2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb..

Ak daňový úrad v danom prípade nerešpektoval dĺžku trvania daňovej kontroly porušil tým nielen
ustanovenie § 30a) ods. 7 zák. 511/1992 Zb. zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu
primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so
zákonom a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v
daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že použitý bol je celé daňové konanie zaťažené vadou

nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas
nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné.

Pokiaľ ide o samotné dodanie tovaru pre spoločnosť CARE CAPITAL s.r.o. kontrolovaný daňový subjekt
predložil daňovému úradu Prešov kúpnu zmluvu uzavretú s touto spoločnosťou a podpísanú konateľkou
spoločnostipaniY.I.,vktorejsazaviazalaodobraťtovar-hlbokozmrazenékurčatáazároveňzabezpečiť

dopravu tohto tovaru do iného členského štátu - Českej republiky. Zároveň kontrolovaný subjekt predložil
správcovi dane dodacie listy podpísané konateľkou spoločnosti pani I. a tiež medzinárodné prepravné
doklady CMR vystavené spoločnosťou CARE CAPITAL s.r.o.

Medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou CARE CAPITAL s.r.o. vždy obchod prebiehal
tak. že tovar sa naložil na vozidlá zaslané spoločnosťou CARE CAPITAL s.r.o., pričom naložené

množstvá sa vzájomne odsúhlasili a podpísali.

Pokiaľ sa konateľka spoločnosti CARE CAPITAL s.r.o. pani I. vyjadrila, že od kontrolovaného daňového
subjektu kupoval hutný materiál, ide o jej absurdné tvrdenie, ktoré v žiadnom prípade nemal brať
daňový úrad do úvahy. Aj z dokazovania vykonaného daňovým úradom je zrejmé, že dopravu tovaru
vykonávalakonateľkaspoločnostiCARECAPITALs.r.o.To,žetútodopravuvykonávalaprostredníctvom

Spolok - Družstvo, s.r.o. nijakým spôsobom kontrolovanému daňovému subjektu neoznámila, preto mu
to nemôže byť na ťarchu. Spoločnosť CARE CAPITAL s.r.o. kontrolovanému daňovému subjektu dodala
medzinárodné nákladné listy CMR vystavené v jej mene a tieto listy daňový subjekt riadne zaevidoval
k jednotlivým faktúram pre dodaný tovar.

Kontrolovaný daňový subjekt nebol v danom prípade povinný a nemal ani žiadnu zákonnú možnosť na

základe dodatočne zaslaných CMR skontrolovať či ŠPZ na nich uvedené súhlasia s ŠPZ dopravných
prostriedkov, ktorými bol tovar vyvezený do iného členského štátu.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. c) ZoDPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky pre
oslobodenie od dane aj inými dokladmi ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom,
dokladom o prijatí platby za tovar. V danom prípade platiteľ jednoznačne preukázal, že sú splnené

podmienky oslobodenia od dane, a to kúpnou zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom podpísaným
pani I., na ktorom je vyznačené aj smerovanie tovaru do iného členského štátu, dokladom o úhrade za
tovar a písomným prehlásením konateľky CARE CAPITAL s.r.o. CZ 28439601 v ktorom potvrdila, že
tovar prevzala a bol prepravený a predaný v inom členskom štáte - ČR.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že správca dane pri výkone daňovej kontroly porušil § 2 ods. 1, 3 a

ods. 6 a § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. a to tým, že nedbal na zachovávanie práv a právom chránených
záujmovkontrolovanéhodaňovéhosubjektu,nezhodnotildôkazyvichvzájomnejsúvislostianeprihliadol
na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a najmä pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom
konaní nebral do úvahy skutočný obsah právnych úkonov a iných skutočností rozhodujúcich pre určeniedane a nedbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie.

Dodnešnéhodňasprávcadanepresneneurčilakýdôkazbyeštepotrebovalnapreukázanieskutočnosti,

že tovar bol prepravený do iného členského štátu nadobúdateľom, alebo na jeho účet.

Je preukázané, že správca dane nevyužil všetky dostupné prostriedky pre správne určenie dane,
nepostupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania, nebral do úvahy listinné dôkazy ako
zmluvu o kúpe tovaru, dodacie listy, faktúry a CMR vystavené odberateľom a nesplnenie si zákonných
povinností odberateľom tovaru pripočítal bezdôvodne na vrub kontrolovaného daňového subjektu.

Žalobca týmito všetkými listinnými dôkazmi disponoval a disponuje.

Daňový úrad nerešpektoval najnovšiu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie na základe ktorej
dôkazné bremeno nesmie nadmieru zaťažovať daňový subjekt. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
Správneho súdu Českej republiky 5Afs 131/2004 zo dňa 25.3.2005 publikované pod č. 599/2005, na
ktoré sa vo svojej rozhodovacej činnosti odvoláva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a podľa ktorého
správca dane nemôže dôkazné bremeno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých,

resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha iný subjekt.

Žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené
trovy konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v

preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z neúčasti na pojednávaní
konanom dňa 25.4.2014 sa písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho
neprítomnosti.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených

v žalobe s tým, že podľa § 250q ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, vypočul
žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnotyzazdaňovacieobdobieaugust2009vsume1062,21Eur,lebonepreukázalsplneniepodmienok

pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie, čím
porušil § 43 ods. 1, ods. 5 písm. a) a § 69 ods. 1 ZoDPH.

Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 165
ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok, v ktorých žalobca namietal

v rovine procesnoprávnej aj hmotnoprávnej.

V rovine procesnoprávnej namietal porušenie § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. ktorý upravuje dĺžku
daňovej kontroly, ktorú možno predĺžiť najviac o šesť mesiacov, čo sa nestalo. Aj so započítaním lehoty
počas ktorej bola daňová kontrola prerušená (od 16.2.2012 do 21.3.2012) nebola dodržaná zákonná
lehota na ukončenie daňovej kontroly. Preto bola porušená zásada zákonnosti (§ 2 ods. 1 zákona č.

511/1992 Zb.) a celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti.

V hmotnoprávnej rovine argumentoval tým, že predložil daňovému úradu kúpnu zmluvu so spoločnosťou
CARE CAPITAL s.r.o. riadne podpísanú konateľkou spoločnosti Y. I. v ktorej sa zaviazala odobraťtovar - hlbokozmrazené kurčatá a zabezpečiť dopravu tohto tovaru do iného členského štátu do Českej
republiky. Zdôraznil, že predložil dodacie listy podpísané pani I. na ktorých je vyznačené smerovanie
tovaru do iného členského štátu do Českej republiky, medzinárodne prepravné listy (CMR), doklad o

úhrade tovaru, čím si splnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.
Daňový úrad nerešpektoval najnovšiu judikatúru európskej únie, na základe ktorej dôkazné bremeno
nesmie nadmieru zaťažovať daňový subjekt.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a

právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa
berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie

alebo vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov
odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v
zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o
daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného

zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným
orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže
daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa
odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Podľa § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou

tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.Podľa § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a
neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

Podľa § 43 ods. 1 ZoDPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený

z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak
nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 písm. a) ZoDPH (v znení účinnom v roku 2009) je platiteľ povinný preukázať, že sú
splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie
tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a

a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo

iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou

c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu

d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

Podľa § 69 ods. 1 ZoDPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Námietky žalobcu v procesnoprávnej rovine nie sú dôvodné.

Z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov nepochybne
vyplýva, že daňová kontrola začala dňa 20.5.2011 (zápisnica o ústnom pojednávaní č.
716/320/11859/2011/Žia zo dňa 20.5.2011). V zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. ju bolo možné
predĺžiť najneskôr do 20.5.2012. Daňové riaditeľstvo listom č. VII 325/219-4431/11 zo dňa 31.10.2011
vyhovelo žiadosti správcu dane a lehotu na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu predĺžilo do 20.5.2012.

O tieto skutočnosti bol žalobca upovedomený listom č. 716/320/33306/2011/Žia zo dňa 8.11.2011.

Dňa 22.2.2014 správca dane doručil žalobcovi oznámenie o prerušení daňovej kontroly č.
9712401/1/147408/2012 zo dňa 16.2.2012 (§ 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). Rozhodnutím zo
dňa 4.4.2012 č. 9712401/1/780022/2012 žalobcovi oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly,
lebo dňa 21.3.2012 pominuli dôvody pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Daňová kontrola bola

ukončená dňom prerokovania protokolu (§ 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.) dňa 15.6.2012 .

Keďže lehota od 22.2.2012 do 21.3.2012 (28 dní) pre prerušenie daňovej kontroly neplynula, po
zohľadnení tejto skutočnosti zákonná lehota na ukončenie daňovej kontroly uplynula dňa 17.6.2012 (od
20.5.2012 + 28 dní). V danom prípade bola daňová kontrola ukončená dňa 15.6.2012, to znamená v
zákonnej lehote.

Nedôvodná je aj argumentácia žalobcu v hmotnoprávnej rovine.

Nevyhnutným predpokladom pre možnosť uplatnenia oslobodenia od dane bolo preukázanie, že tovar
na základe kontrolovaných faktúr pre odberateľa CARE CAPITAL s.r.o. bol prepravený do iného
členského štátu - Českej republiky (t.j., že sa uskutočnil intrakomunitárny obchod). Žalobca preukazoval
dodanie tovaru do Českej republiky faktúrami, dodacími listami, zmluvou zo dňa 14.7.2009, prehlásením

odberateľa CARE CAPITAL s.r.o. o tom, že sa intrakomunitárny obchod uskutočnil. Správca daneale v rámci daňovej kontroly dospel k záveru, že preprava deklarovaného tovaru do Českej republiky
(hlbokozmrazených kurčiat) odberateľom CARE CAPITAL s.r.o. nebola jednoznačne preukázaná, preto
nebolisplnenépodmienkypreoslobodenietovaruoddanepodľa§43ZoDPHažalobcovivznikladaňová

povinnosť vzmysle§19ods.1ZoDPH,ktorúbolpovinnýpodľa§69ods.1ZoDPHplatiťsprávcovidane.

Krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou správnych orgánov, že dôležitosť listín predložených
daňovým subjektom nespočíva len v ich formálno-právnej deklarácii ale hlavne v tom, že musia odrážať
reálne uskutočnenie dodania tovaru do iného členského štátu - Českej republiky, čo bolo správcom dane
spochybnené.

Je potrebné zdôrazniť, že k takémuto záveru dospel správca dane nielen na základe informácie

získanej v rámci medzinárodnej výmeny informácií keď bolo zistené, že odberateľ CARE CAPITAL s.r.o.
nadobudnutie tovaru od žalobcu nepriznal a Y. I. uviedla, že išlo o obstaranie hutného materiálu, ale
spochybnenábolaajsamotnáprepravatovaru,ktorúpodľafaktúrzabezpečovaldopravcaMO-KOVs.r.o.
vozidlom EVČ: KS 804CB. V účtovníctve tejto spoločnosti sa predmetné CMR nenachádzalo a konateľ
spoločnosti uviedol, že od kedy je konateľom (od 11.2.2009) nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť.

Bývalý konateľ I. G. síce potvrdil prepravu uvedenú na CMR vykonanú vozidlom EVČ: KS 804CB, ale
reálnu prepravu hlbokozmrazených kurčiat do Českej republiky týmto vozidlom spochybnila skutočnosť,
že išlo o nákladné motorové vozidlo Mercedes ATEGO, ktoré nemalo chladiarenské zariadenie.

Pokiaľ žalobca namietal, že si svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) ZoDPH splnil
predložením všetkých tam uvedených dokladov je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.6.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. III ÚS 78/2011-17 z 23.2.2011, z odôvodnenia z ktorého vyplýva, že ...
„dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení
s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených

a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z
pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.

Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia

spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.

Rovnaký právny názor bol vyslovený aj v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžf/93/2012 a 3Sžf/108/2013.

Nazákladevykonanéhodokazovania,kedysprávcadaneaplikovalzásaduvoľnéhohodnoteniadôkazov
podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať aby skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, krajský súd konštatuje,
že závery správnych orgánov zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v
súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami ZoDPH.

Vo vzťahu k písomnému podaniu žalobcu zo dňa 22.4.2014 označenému ako „stanovisko“ žalobcu,
v ktorom žalobca namietal porušenie § 15 ods. 5 písm. e, d zákona č. 511/1992 Zb., lebo aj keď

bola pani I. vypočutá ako svedok bolo mu odňaté právo klásť svedkyni otázky a zároveň správca
dane pochybil, ak neoboznámil žalobcu s výsledkami medzinárodnej výmeny informácií a nespísal
o tom zápisnicu, následne vzhľadom na podstatný rozpor vo výpovediach pani Y. I. a MVDr. Y. a
pána W. zo dňa 21.10.2010 bol správca dane povinný tieto pochybnosti a rozpory vo výpovediach
odstrániť a vykonať konfrontáciu medzi svedkom a kontrolovaným daňovým subjektom, pričom spolu

s týmto „stanoviskom“ žalobca zaslal aj čestné prehlásenie pani Y. I. zo dňa 13.1.2014 v ktorom čestne
prehlasuje, že spoločnosť CARE CAPITAL s.r.o. kúpila od žalobcu tovar - hlbokozmrazené kurčatá, ktorýbol dodaný do Českej republiky krajský súd uvádza, že ani toto podanie nemalo vplyv na rozhodnutie
súdu v tom smere, že postup správcu dane a žalovaného bol v súlade so zákonom.

Námietku o porušení § 15 ods. 5 písm. e), d) zákona č. 511/1992 Zb. krajský súd posúdil jednak

ako rozšírenie dôvodov žaloby po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia preskúmavaného
rozhodnutia (§ 250h ods. 1 O.s.p.), naviac zdôrazňuje, že Y. I. nebola vypočutá ako svedok , ale išlo
o informáciu získanú v rámci medzinárodnej výmeny informácii a teda o informáciu získanú zákonným
spôsobom.

So všetkými skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole bol žalobca podrobne oboznámený pri
prejednaní protokolu č. 9712401/5/393619/2012/Žia zo dňa 16.5.2012, ktorý spolu s výzvou na

vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie č. 9712401/5/402732/2012/Žia zo dňa 16.5.2012
zaslal žalobcovi. Z úradného záznamu spísaného dňa 16.5.2012 pod č. 9712401/5/390727/2012/
Žia ďalej vyplýva, že dňa 10.5.2012 sa správca dane skúšal telefonicky skontaktovať so žalobcom
za účelom dohodnutia termínu na oboznámenie s výsledkami dožiadaní a zistení správcu dane.
Žalobca kontaktoval správcu dane telefonicky dňa 14.5.2012. Dohodli sa na termíne ústneho

prejednania na deň 24.5.2012, skôr žalobca nemal čas. Dňa 24.5.2012 sa konalo ústne pojednávanie
(zápisnica č. 9712401/5/526444/2012/Žia) na ktorom bol žalobca opätovne oboznámený so všetkými
zisteniami vrátane informácií získanými v rámci medzinárodnej výmeny informácií (vyjadrenie Y. I.) či
zisteniami súvisiacimi s prepravou hlbokozmrazených kurčiat do Českej republiky. Zápisnicu z ústneho
pojednávania žalobca bez akýchkoľvek výhrad či návrhu na doplnenie podpísal. K zápisnici pripojil

písomné vyhlásenie M. Y., bývalého konateľa Unelat, s.r.o. o tom, že zabezpečil kúpu tovaru od žalobcu
(toto vyjadrenie sa týka ale iného zdaňovacieho obdobia 11/09 a nie zdaňovacieho obdobia 8/09).
Správca dane skutočnosti v tomto vyhlásení vyhodnotila dňa 14.6.2012 v dodatku k protokolu. Protokol
z daňovej kontroly vrátane dodatku k protokolu bol so žalobcom prerokovaný dňa 15.6.2012, o čom
svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 15.6.2012 č. 9712401/5/979275/2012/Žia, ktorú žalobca

opäť bez akýchkoľvek výhrad či návrhov na znak súhlasu podpísal. Z uvedeného vyplýva, že so všetkými
zisteniami správcu dane bol žalobca náležite oboznámený, k týmto zisteniam mal možnosť sa vyjadriť,
navrhnúť dôkazy, pričom žiadnu konfrontáciu či výsluch svedkov, resp. vykonanie ďalšieho dokazovania
nenavrhol.

Závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa

15.3.2011, na ktoré sa žalobca v podaní označenom ako „stanovisko“ tiež odvoláva, je podľa názoru
súdu možné aplikovať len v prípade, ak sa dodávka tovaru bez akýchkoľvek pochybností uskutočnila. V
prejednávanom prípade však bolo dokazovaním zistené, že k uskutočneniu prepravy tovaru uvedeného
na faktúrach nedošlo spôsobom, ktorý žalobca na faktúrach deklaroval.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný
nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, včom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.