Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9P/49/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612203345
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7612203345.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci maloletej C.
L., L.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Poprad, pracovisko Levoča, dieťa rodičov B. L., L.. XX.X.XXXX, J. B., V. XX a C. L., L.. X.X.XXXX,
J. B., V. XX, o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves číslo 6C/191/2005 - 18 zo dňa 19. 1. 2006 tak, že
zvyšuje výživné zo strany otca pre maloletú zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne
počnúc od 1. 3. 2012, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky
vopred.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.

Dlžné výživné zo strany otca pre maloletú za obdobie od 1. 3. 2012 do 31. 10. 2012 vo výške
641,68 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur splatných spolu s bežným
výživným počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia pod následkami straty výhody splátok
nezaplatením čo i len jednej splátky.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 23.2.2012 sa matka maloletej domáhala zvýšenia výživného zo strany otca
pre dieťa zo sumy 49,79 eur na sumu 300,- eur mesačne počnúc od 1.3.2012. V návrhu uviedla, že
naposledy vo veci výživného rozhodoval tunajší súd pri rozvode jej manželstva s otcom maloletej, kedy
bol otec zaviazaný prispievať na dcéru sumou 49,97 eur mesačne. S dcérou býva sama v byte, ktorý
je vlastníctvom jej matky. Mesačne náklady na bývanie činia 220,-eur. Dcéra C. navštevuje Špeciálnu
školu, je žiačkou 4. ročníka. Jej príjmom je dávka v hmotnej núdzi vrátane príspevku na bývanie.

Na pojednávaní matka maloletej uviedla, že naposledy bolo výživné zo strany otca pre dcéru určené
v roku 2005 vo výške 1.500,- Sk. V roku 2010 sa ústne s otcom dieťaťa dohodli, že bude na výživu
dcéry prispievať sumou 83,- eur mesačne. Toto výživné však otec dieťaťa neplatil tak, ako mal. Aj z tohto
dôvodu som podala návrh na zvýšenie výživného. Dcéra C. navštevuje 4. ročník Špeciálnej základnej
školy v B.. Stravuje sa v škole. Monika má zdravotné problémy, nosí okuliare. Okrem C. inú vyživovaciu
povinnosť nemá. S dcérou býva v 3-izbovom byte, ktorý patrí jej matke. Za byt uhrádza nájomné 220,- eur
a inkaso 60,- eur. S platením jej pomáha mama. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Jej príjmom
sú sociálne dávky. Snaží sama si nájsť prácu a privyrábať si aj brigádnicky. Otec sa s dcérou sa stretáva
veľmi málo. Naposledy bol za ňou v decembri 2011.

Otec maloletej s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil resp. nesúhlasil so sumou, ktorú
matka navrhla. Uviedol, že od 18.3.2012 je zamestnaný s minimálnym príjmom.. Naďalej je držiteľom
živnostenského oprávnenia, avšak v súčasnosti už živnosť nevykonáva a zvažuje jej zrušenie. Ako
živnostník pracoval v autodoprave, nezamestnával žiadnych zamestnancov, nemal v prenájme nebytové
priestory. Výdavky z podnikania sa týkali úhrad za telefón, odvodov. Ďalej šlo o výdavky za vozidlo,
ktoré pri práci používal a ktoré mal v prenájme. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou C. C., s
ktorou očakávajú narodenie dieťaťa. Priateľka je nezamestnaná. Za nájom bytu uhrádzajú cca 250,- Eur
mesačne. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty a okrem C. zatiaľ inú vyživovaciu povinnosť nemá.
S dcérou C. sa v súčasnosti stretáva málo.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Naposledy bolo výživné zo strany otca pre maloletú C. určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves č. 6C/191/2005-18 zo dňa 19.1.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.2.2006, podľa ktorého
na čas po rozvode manželstva rodičov maloletej bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola
maloletá C. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej
sumou 49,97 eur mesačne. V čase tejto úpravy výživného obaja rodičia dieťaťa boli nezamestnaní,
matka poberala dávku v hmotnej núdzi. Otec maloletej pracoval sezónne v Nemecku, kde za tri mesiace
zarobil do 120 000,- Sk.

Matka maloletej žije sama v byte, ktorý je vlastníctvom jej matky. Je nezamestnaná, jej príjmom od
1.3.2012 boli dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v celkovej výške 271,37 eur. Príležitostne
brigádnicky pracuje. Okrem C. inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Otec maloletého je držiteľom živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania: Nákladná cestná
doprava. Podľa Daňového priznania za rok 2011 mal príjmy vo výške 2 900,- eur a výdavky vo výške
1 160,- eur. Základ dane teda predstavoval sumu 1 740,-eur. Od 18.3.2012 bol zamestnaný s čistým
príjmom vo výške 283,38 eur. V čase keď pracoval v zahraničí, boli mu zamestnávateľom vyplácané diéty
vo výške cca 300,- eur. Pracovný pomer bol ukončený dohodou k 19.9.2012 bez vyplatenia odstupného.
Od 21.9.2012 má s bývalým zamestnávateľov uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce.

Ani jeden z rodičov maloletej nie je vlastníkom resp. spoluvlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnych
územiach Správy katastra B. a tiež nie sú držiteľmi ani vlastníkmi motorových vozidiel.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinností rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kedy deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného zo strany otca pre
maloletú, ktorá bola v roku 2005 prešlo dlhšie obdobie, v dôsledku čoho možno konštatovať, že na
strane maloletej došlo nepochybne k podstatnej zmene pomerov. K zmene pomerov došlo už len
uplynutím času od poslednej úpravy výživného poukazujúc najmä na vek maloletej s tým, že výdavky na
odôvodnené potreby maloletej sa zvýšili. V súčasnej dobe je maloletá žiačkou II. stupňa základnej školy.

Pokiaľ sa týka matky maloletej je tak, ako aj v čase poslednej úpravy nezamestnaná. Príležitostne
pracuje, avšak s minimálnymi príjmami. Naďalej má vyživovaciu povinnosť len k maloletej C..

V konaní bolo tiež preukázané, že k zmene pomerov oproti predchádzajúcej úprave došlo aj u
otca maloletej. V čase poslednej úpravy pracoval sezónne v zahraničí. V súčasnej dobe je držiteľom
živnostenského oprávnenia. Od 18.3.2012 do 19.9.2012 bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere,
ktorý ukončil dohodou. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z jeho
terajšieho vzťahu, hoci otec nepredložil rodný list tohto dieťaťa, matka maloletej túto skutočnosť potvrdila.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú. Na základe
vykonaného dokazovania má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu
dcéry vyšším výživným. Otec maloletej je naďalej podnikateľom. Aj keď sa pred súdom vyjadril, že
podnikateľskú činnosť nevykonáva, živnosť nezrušil. Posledný pracovný pomer bol ukončený dohodou,
preto súd konštatuje, že otec sa sám pripravil o stály príjem z pracovného pomeru. Z týchto dôvodov pri
určení výživného súd vychádzal z príjmu otca z podnikania za rok 2011, ako aj príjmu u jeho posledného
zamestnávateľa. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol poukazujúc na to, že otcovi pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Výživné zo strany otca bolo zvýšené v zmysle
návrhu matky od 1.3.2012, keďže už aj k tomuto dňu nastala zmena pomerov u maloletej C. oproti
predchádzajúcej úprave výživného.

Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2012 do 31.10.2012 bolo vyčíslené vo výške 641,68 eur (130,-- eur
mínus 49,97 eur, t. j. 80,21 eur krát 8 mesiacov, t. j. 641,68 eur). Poukazujúc na § 160 O.s.p. súd povolil
dlžné výživné zo strany otca dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 30,- eur tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky dlžného výživného sa
stane splatným celý dlh.

O trovách konania súd nerozhodol poukazujúc na § 151 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.