Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/84/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512201764
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3512201764.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava,
Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, X. H. X. Y.,
o vymoženie 192 eur a prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 27. marca 2012, č.k. 2Er/228/2012-14, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o
vymoženie 192 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom exekúcie je exekučný titul
- Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, č. A 0051524, vydaného dňa 22.02.2009, ktorý nadobudol
vykonateľnosť 09.03.2009. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku a § 51 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch. Citoval ust. § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého
výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej
povinnosti. Konštatoval, že výkon rozhodnutia - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A 0051524
zo dňa 22.02.2009 nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2009 a vykonateľnosť dňa 09.03.2009. Podľa
ustanovenia § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 o správnom konaní je výkon rozhodnutia možné nariadiť
najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Lehota stanovená
pre nariadenie výkonu rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia a je považovaná
za lehotu prekluzívnu, to znamená, že po uplynutí tejto lehoty nemožno výkon rozhodnutia nariadiť.
Ak ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku zakotvuje, že výkon rozhodnutia, resp. exekúciu je
možné nariadiť len do troch rokov od vykonateľnosti rozhodnutia, je teda zrejmé, že nestačí exekúciu,
resp. exekučné konanie začať do troch rokov. Pre zachovanie lehoty nie je teda významné začatie
výkonu rozhodnutia, ale nariadenie výkonu rozhodnutia orgánom, ktorý ho uskutočňuje (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2008 zo dňa 31.03.2009). Pokiaľ teda pre určenie
zachovania zákonnej lehoty nie je právne významné začatie konania (okamih doručenia návrhu na
exekútorský úrad), ale jeho nariadenie orgánom uskutočňujúcim výkon rozhodnutia, v danom prípade
podľa exekučného poriadku rozhodnutím súdneho exekútora, a to vydaním upovedomenia o začatí
exekúcie. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 09.03.2009, prekluzívna trojročná lehota uplynula
dňa 09.03.2012. S poukazom na skutočnosť, že súd prihliada na uplynutie prekluzívnej lehoty z úradnej
povinnosti, výkon citovaného rozhodnutia bolo možné nariadiť do 09.03.2012, z čoho vyplýva, že
rozhodnutie, nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného
poriadku, a preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie. V odvolaní
uviedol, že podľa § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok, výkon
rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej
povinnosti. Súčasné znenie tohto ustanovenia sa dostalo do Správneho poriadku novelizáciou a
to zákonom č. 527/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004. Pôvodné ustanovenie, podľa ktorého

bolo potrebné v trojročnej prekluzívnej lehote výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale aj vykonať, v
praxi spôsobovalo podľa dôvodovej správy k novele predmetného ustanovenia ťažkosti pri realizácii
výkonu rozhodnutia pre značnú obmedzenosť časového obdobia. Zákonodarca predmetnou zmenou
sledoval poskytnutie väčšieho časového priestoru pre oprávneného pri realizácii jeho práva keď
stanovil, že v troch rokoch je potrebné len nariadenie výkonu rozhodnutia, pričom samotný výkon
môže prebiehať aj po uplynutí trojročnej lehoty. Terminológia, ktorú v čase prijímania predmetnej novely
zákonodarca použil „výkon rozhodnutia možno nariadiť“ bola v súlade s vtedy platnými a účinnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o výkone rozhodnutia ešte pred účinnosťou novely O.s.p.
zákonom č. 341/2005 Z.z., kedy si oprávnený mohol vybrať, ktorý orgán bude uskutočňovať výkon
rozhodnutia. Použitie termínu nariadiť uprednostnené zákonodarcom v novelizovanej podobe v § 71
ods. 3 Správneho poriadku bolo v čase prijímania novely v súlade aj s ustanoveniami Správneho
poriadku o výkone rozhodnutia správnymi orgánmi, ktoré v prípade samotného výkonu rozhodnutia
správnymi orgánmi odkazovali na použitie príslušných ustanovení O.s.p., avšak použitie predmetného
termínu nekorešponduje so súčasnou právnou úpravou výkonu rozhodnutia v Slovenskej republike. Po
novelizácii zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v r. 2008, ktorou bolo ustanovenie o prekluzívnej
lehote tohto zákona vypustené s účinnosťou od 01.09.2008 sa na výkon rozhodnutia o uložení pokuty
vzťahuje ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku v súlade s § 51 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa
ktorého, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch
všeobecné predpisy o správnom konaní. Exekučný poriadok upravujúci podmienky a spôsoby výkonu
rozhodnutia nepozná a nepoužíva termín „ nariadenie výkonu rozhodnutia“ vo vzťahu k začatiu
exekúcie, ani vo vzťahu k vydaniu upovedomenia o začatí exekúcie súdnym exekútorom. Exekučné
konanie sa podľa ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku začína dňom doručenia návrhu na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku má súdny exekútor následne
15 dní na to, aby požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a súd má ďalších 15 dní na
to, aby poverenie na vykonanie exekúcie udelil alebo uznesením žiadosť zamietol. Zachovanie, resp.
uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku sa má hodnotiť s
prihliadnutím na deň, v ktorom bolo začaté exekučné konanie, t.j. dňom doručenia návrhu na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa predmetného exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú
na mieste č. AA 0051524 sa rozhodnutie stalo vykonateľným dňa 09.03.2009. Návrh na vykonanie
exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 09.02.2009. Prekluzívna lehota bola preto zachovaná
a neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá by bránila udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie a
samotnému výkonu rozhodnutia súdnym exekútorom. Zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v rozpore so zákonom by mohlo dôjsť k odopretiu práva oprávneného na výkon
vykonateľného rozhodnutia, ktoré je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a tým k odmietnutiu spravodlivosti.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného
súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

V danom prípade bol exekučným titulom blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý bol povinnému
uložený za priestupok.

Z ust. § 88 zák.č. 372/1990 Zb. vyplýva, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku
na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty
určenej na ich zaplatenie. Citované zákonné ustanovenie, t.j. ods. 1 § 88 bol vypustený zo Zákona o
priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.09.2008. Lehota na vykonanie
týchto rozhodnutí odvtedy nebola v Zákone o priestupkoch stanovená, a preto v zmysle ust. § 51 Zákona
o priestupkoch sa aplikuje na rozhodnutia aj blokové pokuty všeobecné predpisy o správnom konaní
(zák. č. 71/1967 Zb. - Správny poriadok). Citovaný zákon upravuje výkon rozhodnutia v § 71. Podľa
odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia bolo možné rozhodnutia vykonať najneskôr do 3 rokov po
uplynutí lehoty určenej pre splnenie povinnosti uloženej v odseku 1. Novelou uskutočnenou zákonom č.
527/2003 Z.z. sa v § 71 ods. 3 Správneho poriadku slová „rozhodnutie možno vykonať“ nahradili slovami
„výkon rozhodnutia možno nariadiť“, s účinnosťou od 01.01.2004. Citovanými novelami nastala zmena
oproti predchádzajúcemu stavu, kedy bolo nevyhnutné v lehote 3 rokov od uplynutia lehoty určenej pre
splnenie uloženej povinnosti rozhodnutie aj vykonať, podľa novej právnej úpravy v troch rokoch od tejto
lehoty je potrebné len nariadenie výkonu rozhodnutia. Pre záver o tom, či návrh na vykonanie exekúcie

bol podaný včas, je preto potrebné aj v danom prípade jednoznačné ustálenie pojmu nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Citovaná zmena bola vykonaná v čase, keď už od decembra 1995 bol účinný Exekučný poriadok
(zák.č. 233/1995 Z.z.) a v dôsledku toho ustanovenie § 251 O.s.p. umožňovalo v prípade, keď povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnenému možnosť podať buď návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Nedá
sa preto stotožniť s odvolateľom, že použitie termínu „nariadiť“, bolo uprednostnené zákonodarcom
v novelizovanej podobe § 71 ods. 3 Správ. por., ale je potrebné vychádzať z toho, že pri novelizácii
Správneho poriadku sa neprihliadlo na tú skutočnosť, že už po dobu 8 rokov je v účinnosti Exekučný
poriadok. Nemožno sa preto stotožniť ani so záverom, že výkon rozhodnutia sa začal spravovať
Exekučným poriadkom až po novelizácii O.s.p. z roku 2005, pretože už v tom čase prevládal nútený
výkon vykonateľných súdnych (a iných) rozhodnutí formou exekúcie podľa Exekučného poriadku. V
zmysle predmetnej novely bolo možné alternatívne podať návrh na vykonanie exekúcie alebo na súdny
výkon rozhodnutia, čo však žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť záver o tom, že procesný úkon v
zmysle Exekučného poriadku (udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) je totožný s pojmom nariadiť
výkon rozhodnutia.

Exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku začína dňom doručenia návrhu na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Konanie o výkon rozhodnutia podľa O.s.p. sa začínalo
podaním návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia na súd. V súvislosti s ust. § 251 a nasl. O.s.p. v
znení pred novelou uskutočnenou v dôsledku prijatia Exekučného poriadku ani zo súdnej praxe nijako
nevyplynulo, že by termín nariadenie výkonu rozhodnutia bol totožný s termínom podanie návrhu na
súdny výkon rozhodnutia. Výkon rozhodnutia nariaďoval v zmysle ust. § 253 ods. 1 O.s.p. predseda
senátu a to spravidla bez výsluchu povinného, keď preskúmal predpoklady formálnej a materiálnej
vykonateľnosti vykonávaného rozhodnutia miestnu príslušnosť súdu. Rovnako aj medzi podaním
návrhu na súdny výkon rozhodnutia a nariadením výkonu rozhodnutia uplynula určitá lehota ako na to
poukazuje v odvolaní oprávnený v súvislosti s exekučným konaním.

Exekučné konanie sa v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína síce dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až
udelením poverenia súdu na jej vykonanie v zmysle § 44 Exekučného poriadku.

Vo veci bol súdom prvého stupňa správne stotožnený termín nariadiť výkon rozhodnutia s procesným
úkonom súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Samotná okolnosť, že proti kladnému
rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie nie je prípustné odvolanie na rozdiel od
uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, nemá vplyv na charakter takéhoto rozhodnutia, keďže ide
o otázku hospodárnosti konania a podľa súdnej praxe aj v súvislosti s odvolaním proti rozhodnutiu
o nariadenie výkonu rozhodnutia, odvolací súd len preskúmaval otázky formálnej a materiálnej
vykonateľnosti vykonávaného rozhodnutia, čo podľa súčasnej právnej úpravy sa realizuje formou
námietok voči exekúcii.

Zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo k odopretiu práva
oprávneného na výkon vykonateľného rozhodnutia. Rovnako ako uznesenie o nariadení výkonu
rozhodnutia malo za následok možnosť núteného uskutočnenia vykonávaného rozhodnutia, je tomu
tak aj v súvislosti s udelením poverenia na vykonanie exekúcie, pretože len po udelení poverenia na
vykonanie exekúcie môže exekútor začať s jej uskutočňovaním. Termín nariadiť výkon rozhodnutia preto
nemôže byť totožný s termínom začatie exekučného konania, t.j. dňom doručenia návrhu na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, keďže začatie exekučného konania je totožné s pojmom podanie návrhu
na súdny výkon rozhodnutia, t.j. deň doručenia návrhu na súdny výkon rozhodnutia súdu.

V danom prípade exekučný titul t.j. blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A 0051524 nadobudol
vykonateľnosť 09.03.2009. Týmto dňom 09.03.2009 začala plynúť trojročná prekluzívna lehota (ust. §
57 ods. 2 Os.p.). Výkon rozhodnutia bolo možné nariadiť ( t.j. vydať poverenie na vykonanie exekúcie
v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) najneskôr 09.03.2012. Keďže v lehote do 09.03.2012
súd prvého stupňa nevydal poverenie na vykonanie exekúcie, po márnom uplynutí tejto lehoty už
nebolo možné výkon rozhodnutia nariadiť v lehote stanovenej v § 71 ods. 3 Správneho poriadku.

Krajský súd preto uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie titulom bloku č. A 0051524, zo dňa 22.02.2009 potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .