Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 33Cb/154/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710200585
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1710200585.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci navrhovateľa: MILOŠ

TURAC, spol. s r.o., Klatovská 1408/21, Bratislava, IČO: 35 827 114, zastúpeného: Consilior Iuris s.r.o.,
Miletičova 23, Bratislava, IČO: 47 231 157 proti odporcovi: Z. K. CRG - Slovensko, Športová 954/15,
Senec, IČO: 41 466 608, zastúpenému advokátkou: JUDr. Lýdia Rácková, Lichnerova 72, Senec o
zaplatenie 55.500,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 55.500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 55.500,- eur od 24.6.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania do rúk právneho
zástupcu navrhovateľa vo výške 3.330,- eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a vo výške 7.096,38

eur za trovy právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 21.01.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi
zaplatenia istiny vo výške 55.500,- eur s príslušenstvom a náhrady súdneho poplatku.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca vykonával pre navrhovateľa činnosti spojené so sprostredkovaním
nákupu vozidiel zo zahraničia vrátane ich dovozu do sídla spoločnosti navrhovateľa na základe
zmluvy o poskytovaní činností a služieb uzavretej dňa 11.09.2006, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcovi peniaze v hotovosti vo výške 55.500,- eur na kúpu motorového vozidla v zahraničí.

Odporca oznámil navrhovateľovi skutočnosť, že zverené peniaze mu boli z vozidla odcudzené
neznámym páchateľom. Navrhovateľ poukázal na povinnosť odporcu ustanovenú v čl. II ods. 3
písm. d) zmluvy, podľa ktorého odporca bol povinný riadne hospodáriť so zverenými predmetmi -
mobilným telefónom a nákladným motorovým vozidlom, strážiť a ochraňovať majetok navrhovateľa
pred akýmkoľvek poškodením, stratou, zničením, zneužitím alebo odcudzením. Odporca nesplnil túto
povinnosť, keď nedodal navrhovateľovi dohodnuté motorové vozidlo a ani poskytnuté peniaze nevrátil,
čím navrhovateľovi vznikla škoda vo výške 55.500,- eur.

Súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že nie je označený
svojím obchodným menom, zmluva uzavretá medzi účastníkmi nie je konkretizovaná ako zmluvný typ,
čo však pre výsledok sporu môže mať zásadný význam, nakoľko Obchodný zákonník pri niektorých
zmluvách obsahuje úpravu náhrady škody odchylne od § 373, o ktorý navrhovateľ svoj nárok opiera.
Odporca poukázal, že predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie nákupu vozidiel zo zahraničia vrátane
ich dovozu do firmy navrhovateľa, teda mal za to, že v prvej časti sa jednalo o zmluvu o sprostredkovaní

a v druhej časti nastolil otázku, či sa jednalo o inú zmluvu alebo sa jednalo len o závislý záväzok (závislú
zmluvu). Odporca mal za to, že sa jednalo o zmiešanú zmluvu uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Odporca považoval za potrebné, aby navrhovateľ objasnil, či zmluva obsahuje dve zmluvy
a aké alebo ide len o jednu zmluvu a dovoz vozidiel je len závislá (vedľajšia) činnosť pri plnení zmluvy osprostredkovaní a z ktorej zmluvy sa náhrada uplatňuje. Odporca poukázal na to, že postupoval prísne
podľa pokynov navrhovateľa, na nevhodnosť ktorých ho upozornil, on však napriek tomu na nich trval,
odporca teda nemohol navrhovateľom tvrdenú povinnosť porušiť. Odporcovi nebolo známe, ako bolo

vozidlo navrhovateľa poistené, ako si navrhovateľ uplatnil poistné plnenie a aké plnenie mu bolo zo
strany poisťovne poskytnuté a ak žiadne, prečo.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytovaní činností a služieb zo
dňa 11.09.2006, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 22.06.2009, výpisom zo živnostenského

registra na odporcu, vyšetrovacím spisom ČVS: C. - XXX/X-C.-X.-XXXX, výsluchom štatutárnych
zástupcov navrhovateľa, výsluchom odporcu, svedka X. a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 11.09.2006 uzatvorili navrhovateľ ako objednávateľ a odporca ako poskytovateľ v zmysle § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvu o poskytovaní činností a služieb. Odporca sa v zmluve zaviazal
poskytovať osobne, prípadne prostredníctvom svojich zamestnancov, externých spolupracovníkov

alebo objednaných zástupcov v súlade s platnými predpismi právneho poriadku SR upravujúcimi
oblasť predmetu zmluvy v prospech navrhovateľa nasledovné činnosti a služby: sprostredkovanie
nákupu vozidiel zo zahraničia vrátane ich dovozu do sídla firmy navrhovateľa. Odporca sa ďalej
okrem iného zaviazal riadne hospodáriť so zverenými predmetmi - mobilným telefónom a nákladným
motorovým vozidlom, strážiť a ochraňovať majetok navrhovateľa pred akýmkoľvek poškodením, stratou,

zničením, zneužitím alebo odcudzením. Za poskytovanie činností a služieb tvoriacich predmet zmluvy
sa účastníci dohodli na paušálnej odmene v intervale od 2.000,- Sk do 10.000,- Sk za jedno poskytnutie
sprostredkovateľskej služby. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú s účinnosťou od 11.09.2006 do
31.12.2006. Pokiaľ niektorý z účastníkov v lehote 30 dní pred uplynutím dohodnutej doby platnosti
zmluvy písomne neoznámi druhej strane, že zmluvný vzťah uplynutím doby platnosti zaniká, má sa za

to, že platnosť zmluvy bola automaticky predĺžená o ďalších 12 mesiacov, a to aj opakovane. Účastníci
sa dohodli, že všetky právne vzťahy výslovne neupravené zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka a platných predpisov právneho poriadku SR. Účastníci vyhlásili, že si zmluvu
prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak bezvýhradného súhlasu s jej obsahom ju podpísali slobodne,
vážne,nievtiesni,niezanápadnenevýhodnýchpodmienokvdvochautentickýchvyhotoveniach,pričom

jedno vyhotovenie obdrží navrhovateľ a jedno odporca.

Zvýdavkovéhopokladničnéhodokladusúdzistil,žedňa22.06.2009navrhovateľvyplatilodporcovisumu
55.500,- eur ako zálohu na nákup vozidiel z SRN.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že obchodné meno odporcu do 01.03.2010 bolo Z. K. a
od 02.03.2010 Z. K. CRG - Slovensko a miesto podnikania do 01.03.2010 bolo Sokolská 19 v Senci a
od 02.03.2010 Š. XXX/XX P. U..

Z uznesenia OR PZ v Bratislave III ČVS: C.-XXX/OVK-X.-XXXX zo dňa 17.06.2011 súd zistil, že trestné

stíhanie začaté za zločin krádeže, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ bolo prerušené, lebo sa
nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

Štatutárny zástupca navrhovateľa Y. O. na pojednávaniach uviedol, že podal návrh na zaplatenie
55.500,- eur, lebo tieto peniaze zveril odporcovi s tým, aby vyzdvihol tovar - osobný automobil, ale

odporca tovar nedoviezol ani uvedenú čiastku nevrátil, na čo tvrdil, že uvedená peňažná suma mu
bola z auta odcudzená. Obchodná spolupráca medzi účastníkmi prebiehala tak, že navrhovateľ mal
s odporcom uzatvorenú mandátnu zmluvu a zmluvu o poskytovaní o sprostredkovaní nákupu vozidiel
zo zahraničia. Prebiehalo to tak, že odporcovi boli zverené finančné prostriedky, v prípade ak mala
kúpa motorového vozidla prebehnúť hotovostným stykom (niekedy kúpa prebiehala prostredníctvom

bankového prevodu) a on za ne v zahraničí nakupoval motorové vozidlá, pričom medzi jeho činnosti tiež
patrili podpisovanie kúpnych zmlúv a kontrola technického stavu vozidla a dokumentácie prislúchajúcej
k vozidlu. Ďalej uviedol, že v aute bol zabudovaný trezor, od ktorého mal vodič kľúč, ktorý nosil zopnutý
spolu s kľúčmi od auta. Štatutárny zástupca vodiča inštruoval, že v prípade ak sa v trezore nachádzali
väčšie finančné obnosy, aby kľúč skryl niekde v aute, a to v prípade, aby prípadný zlodej nenašiel

ihneď kľúč od trezoru na zväzku kľúčov. Štatutárny zástupca chcel, aby vodič nosil kľúče oddelene, aby
ich nemal spolu. Samozrejme, ak vodič priestory auta opúšťal, mal si kľúč zobrať so sebou. Vodič ho
poslúchol, kľúč mal skrytý v aute, ale v žiadnom prípade nemal auto opúšťať. Vodiči veľmi dobre poznajú
parkoviská pre kamióny, v rámci prestávky sa mohol vodič zastaviť na parkovisku, kde sú sociálnezariadenia maximálne 3 metre od auta a vo vozidle sa nachádza spacia nadstavba, takže vodič nemal
dôvod auto opúšťať. Vo vozidle bolo toľko pohonných látok, aby stačila na cestu tam aj späť, takže vodič
nemusel tankovať. Prevádzku navrhovateľa vodič opúšťal o 18,10 hod., pričom tvrdil, že ju opustil o

20,00 hod. Merač mýta v Rakúsku preukázal, že vodič s autom sa na hraničnom prechode nachádzali o
20,00 hod., čo znamená, že 20 km trasu vodič prešiel za 2 hodiny, pričom tvrdil, že nikde nezastavoval.
Štatutárny zástupca ma za to, že odporca svojou nedbanlivosťou alebo spoluúčasťou spôsobil stratu
predmetnej finančnej sumy a preto je za túto stratu zodpovedný. Štatutárnemu zástupcovi sa zdalo
podozrivé, keď odporca menil svoje výpovede, keď najprv tvrdil, že nikde nezastavoval, ale keď mu

štatutárny zástupca dokázal, že na hraničnom prechode bol o 20,00 hod., povedal, že sa zastavil na
nákupoch v Tescu. Štatutárny zástupca aj vodič boli vypovedať v Rakúsku ohľadom straty peňazí, ale
rakúska polícia konštatovala, že skutok sa stal na území SR, preto tento čin nevyšetrovala. Na otázku,
či odporca vždy uzatváral kúpnu zmluvu, štatutárny zástupca uviedol, že odporca mal vždy pri sebe
plnú moc, aby mohol vyzdvihnúť tovar, resp. uzatvoriť kúpnu zmluvu. Výsledkom obchodného vzťahu
medzi navrhovateľom a odporcom malo byť, sprostredkovanie kúpy vozidla a za to mal odporca finančnú

odmenu. Odporca mal hmotnú zodpovednosť za dovezené auto alebo za prevzatú hotovosť. Keby
nebola uzavretá kúpna zmluva a odporca by nepriviezol auto, jeho povinnosťou by bolo vrátiť finančné
prostriedky. Štatutárny zástupca uviedol, že odporca vykonával pre navrhovateľa služby približne 8
rokov. Služba poskytovaná odporcom zahŕňala sprostredkovanie kúpy auta, pričom odporca mal
v náplni dovoz vozidla zo zahraničia, kontrolu dokumentov, vrátane technického preukazu a

prislúchajúcich dokumentov, prevzatie dokladov a prevzatie vozidla a vyplatenie kúpnej čiastky. Odporca
pre navrhovateľa vykonával sprostredkovanie, lebo odporca bol niekedy tým článkom, ktorý rozhodol, či
auto kúpiť alebo nie. Autá vyberal štatutárny zástupca. Vyplatenie kúpnej ceny sa vykonávalo prevažne
v hotovosti, a to od 5.000,- eur až do 70.000,- eur. Bolo v náplni odporcu prevziať si hotovosť u
navrhovateľa v sídle firmy a zaplatiť ňou za auto. Tak sa to robilo celé roky a odporca nebol sám, ktorý to

tak robil, boli tam ďalší. Za 8 rokov, čo odporca pre navrhovateľa pracoval, sa mohlo stať, že odporcovi
chýbali finančné prostriedky, rozdiel bol vo veľmi malých čiastkach, ktoré samozrejme odporca, ak
bol rozdiel, dorovnal. Mesiac alebo dva mesiace pred daným incidentom sa stalo, že odporca bol
nakupovať auto s inou osobou v Nemecku a vtedy im chýbalo 1.500,- eur, ale keďže prevzatie hotovosti
podpísala tá druhá osoba, táto osoba aj dorovnala finančný rozdiel. Nakladanie s finančnou hotovosťou

bolo zachytené v mandátnej zmluve, ktorá obsahovala skoro všetko a prevzatie finančnej hotovosti
potvrdzovali spolupracujúce osoby na výdavkovom doklade. Medzi činnosti navrhovateľa, ktorými
predchádzal škodám na zverených finančných prostriedkoch, patrilo zabudovanie pevne privareného
trezoru v aute a bezpečnostné inštrukcie dané vodičom, napr. že sa nemali vzďaľovať od auta. Veľakrát
keď kúpna cena bola vysoká, štatutárny zástupca osobne dohliadol na to, aby finančné prostriedky

boli uložené v trezore, lebo niektoré osoby peniaze do trezoru ihneď nedávali, čo vie preukázať svojím
tvrdením.DostratypeňažnejsumyT.X.vautáchnemalizabudovanétrezory,poincidentesX.dalidoáut
zabudovať trezory. Na výzvu, aby štatutárny zástupca vysvetlil, ako mali vodiči absolvovať 2000 až 3000
kilometrovú jazdu bez toho, aby sa vzdialili od auta, štatutárny zástupca uviedol, že vodiči niesli peniaze
iba jedným smerom, teda tie trasy neboli až také dlhé a presne vedeli, kde a na akých parkoviskách sa

nachádzajú toalety tak, aby boli max 2 až 3 metre od vozidla, kedy za minútu nie je možné ukradnúť
auto, alebo vykradnúť ho. A v aute mali spaciu kabínu, v ktorej mohli oddychovať. Prestávky, ktoré robia
vodiči, sú zákonom dané a na dlhé trasy väčšinou chodili dvaja vodiči, kedy jeden mohol oddychovať
a druhý bol v aute. V predmetnom prípade, kedy sa jednalo o krátku trasu, nebol dôvod, aby išli dvaja
vodiči. Jednalo sa o približne 600 km dlhú trasu. Pri takejto trase si vodič robieva tak jednu pol hodinovú

prestávku. Za dlhú trasu štatutárny zástupca považoval trasu, pri ktorej jeden smer bol tak asi od 850
km, nakoľko pri tejto už nemôže vodič využiť iba jednu pol hodinovú prestávku. Vodičom bolo lepšie a
žiadali si to sami, ak išli dvaja, aby mohli jazdiť vkuse a nestrávili na ceste 2 - 3 dni. V danom prípade
sa odporca určite nedomáhal, aby išli na cestu dvaja. Štatutárny zástupca dával odporcovi inštrukcie
ohľadom kľúča od trezoru, také že počas jazdy, keď bol vodič v aute alebo v aute mal oddych, nemal

kľúč od trezoru mať zavesený na zväzku kľúčov od auta. A to preto, aby nebolo vidno, keď by ho na
parkovisku niekto oslovil, že na zväzku kľúčov od auta je aj kľúč od trezoru. Keď vodiči opúšťali auto, mali
mať kľúč od trezoru oddelene, ale mali ho zobrať so sebou. Tieto inštrukcie dával konkrétne aj odporcovi.
Odmeňovanie bolo podľa počtu najazdených kilometrov, kde čiastka za kilometer bola podstatne vyššia
ako v bežnej nákladnej doprave, keďže mali okrem riadenia vozidla ďalšie povinnosti. Na otázku, ako

si mal odporca dobiť go box na pumpe, keď sa od auta nemal vzdialiť na viac ako 3 metre, štatutárny
zástupca uviedol, že veľmi jednoducho, nakoľko priamo pri vchode na čerpaciu stanicu sú pri stojane -
čerpadle parkovacie miesta, kde mohol odporca zaparkovať a nie 300 metrov od čerpacej stanice. Státie
pri stojane - čerpadle štatutárny zástupca myslel len na krátku dobu, než si dobije go box, v prípadeprestávky mohol byť vodič v aute a ďalej od čerpacej stanice a už nemusel opúšťať auto, keďže odporca
tvrdí, že k údajnej krádeži malo dôjsť v čase keď si dobíjal go box, čo však rakúska polícia dementovala,
preto aj zastavili

pátranie, lebo sa to nestalo v Rakúsku. Na otázku, prečo štatutárny zástupca tvrdí, že odporca chcel na
cestuísťsám,keďodporcapredštatutárnymzástupcomvolalJ. čimáčasačijeochotnýísťsodporcom,
štatutárny zástupca uviedol, že určite si na nič také nepamätá, cesta do Nemecka sa nedá dohadovať 5
minút pred tým, či niekto s ním pôjde. Keďže v tej dobe tých dovozov bolo málo, každý väčšinou chcel ísť
sám, aby odmena preňho bola vyššia. Keď boli dvaja, museli si odmenu rozdeliť. Odporca určite prišiel

do bazáru pred 18,00 hod., na minútu presne to povedať nevedel, lebo otváracie hodiny prevádzky majú
do 18,00 hod. a dovtedy to chcel všetko vybaviť. Čas príchodu do bazáru si dohadovali individuálne
podľatoho,kedytobolopotrebnéavprípade,žetobolopočasotváracíchhodínnavrhovateľmáajďalšiu
kanceláriu, kde nemá prístup zákazník, kde je umiestnený veľký firemný trezor a v takomto prípade by
sa peniaze prerátali v tejto kancelárií, aby to zákazníci nevideli. Na otázku, koľko podľa štatutárneho
zástupcu trvalo odporcovi naložiť príves a priviesť odťahovku pred kanceláriu, ktorá predtým bola na

dvore vzadu, štatutárny zástupca uviedol, že si myslí, že v ten deň sa príves nenakladal, lebo tá cesta
bola odložená z dňa pred tým, z dôvodu nejakej malej poruchy - poruchy poistky. Myslel si, že príves už
bol naložený, lebo sa malo odísť deň pred tým a presunutie odchodu si vyžiadal odporca. Odporca bol už
na odchode, keď povedal, že nejde, lebo je porucha v osvetlení, on si vyžiadal, že sa odchod odloží. Už
vedel pred tým, koľko peňazí bude niesť so sebou. Na otázku, prečo auto nebolo opravené a prichystané

na odchod v nedeľu, keď sa malo odísť, keď štatutárny zástupca vedel o poruche na aute, štatutárny
zástupca uviedol, že nevedel o poruche, odporca mu to nahlásil pred tým ako mal odísť, teda v nedeľu,
jednalo sa o malú poruchu. Takéto poruchy sa opravovali bežne pred odchodom a neodkladali sa kvôli
tomu cesty. Na otázku, keď sa jednalo o takú malú poruchu, prečo išlo auto na druhý deň do servisu,
štatutárny zástupca uviedol, že lebo odporca tvrdil, že sa jednalo o veľkú poruchu, ale v servise iba

vymenili poistku. Štatutárny zástupca to neriešil, odporca povedal, že tam je väčšia porucha, preto auto
dali do servisu, kde im povedali, že sa jedná len o poistku. Na otázku, či v čase odchodu na služobnú
cestu odporca štatutárnemu zástupcovi volal v súvislosti s podozrivým vozidlom, štatutárny zástupca
uviedol, že v nedeľu keď odišiel a odložil cestu, odporca mu zavolal, že videl čierny bavorák, v ktorom
sedeli dvaja chlapíci. To je všetko. Na otázku, prečo štatutárny zástupca nákup aut riešil prevozom takej

veľkej finančnej hotovosti a nie bezhotovostným prevodom peňazí, štatutárny zástupca uviedol, že kvôli
urýchleniu transakcie, aby zákazník rýchlejšie dostal auto. Za tých 9 rokov bolo 99,99 % hotovostné
platby, bolo to bežné. Na otázku, či mal odporca stanovenú povinnosť z bazáru ísť rovno na hranice,
štatutárny zástupca uviedol, že áno mal, niekoľkokrát mu to zdôrazňoval, že sa nemal zastavovať hlavne
nie v Bratislave, ani nikde. Ak odišli s peniazmi, mali zakázané zastavovať sa na nákupy na cestu, napr.

do Tesca.

Štatutárny zástupca navrhovateľa K. O. na pojednávaní uviedol, že v predmetný deň bol aj on prítomný
pri tom, keď sa odporca dostavil pre nákladné vozidlo (odťahovku). Následne štatutárny zástupca išiel
vybrať peniaze z banky, ktoré doniesol a odovzdal bratovi (Y. O.). Brat odporcovi odovzdal peniaze,

ktoré bol brat s odporcom zamknúť v trezore. Odporca vždy dostával také inštrukcie, aby kľúč od
trezora nezopínal s kľúčmi od vozidla, a to preto, keď šiel niekde na toaletu alebo na pumpu, aby na
zväzku kľúčov nebol vidieť kľúč od trezora, aby teda nebolo vidieť, že v aute sa nachádza nejaký trezor
s prípadnou hotovosťou. Brat odovzdal vozidlo a peniaze, pri tomto štatutárny zástupca už vo firme
prítomný nebol, odišiel asi o 17,50 hod. Následne štatutárny zástupca šiel z domu späť do predajne

farby - laky, pričom prechádzal okolo ich firmy (autobazáru), bolo to asi o 18,15 - 18,20 hod. a firma bola
zamknutá a odťahové vozidlo už vo firme
nebolo. Potom ako nasledovný deň zistili, že sa peniaze stratili, začali zisťovať, kde všade sa odporca
zastavil, resp. kde všade bol. Na prechod na rakúsku hranicu Kittsee to trvá z firmy navrhovateľa
25 minút a prešiel slovensko-rakúsku hranicu o cca 20,00 hod. na čo im následne povedal, že sa

zastavil v Tescu na Zlatých pieskoch, kde si bol kúpiť potraviny. Následne na ďalší deň bol štatutárny
zástupca oproti Tescu v predajni v BMW, kde majú kamerový systém a strážnu službu, v ten deň
odchodu odporcu štatutárny zástupca osobne na kamerových záznamoch skontroloval, či sa odporca
s odťahovým vozidlom nachádzal pri Tescu a zistil, že tam vozidlo vôbec nebolo. Následne na to
im odporca povedal, že nebol pri Tescu, že sa pomýlil a že bol na poslednej čerpacej stanici pred

rakúskou hranicou, kde sa vraj prezliekal do montérok a tým pádom sa zdržal. Štatutárny zástupca
chcel poukázať na rozpor v časovom slede, kde je rozdiel medzi odchodom z firmy a prejdením hranice
asi hodina a trištvrte. Tento čas doposiaľ odporca nevysvetlil, kde presne bol. Následne vyšetrovaním
rakúskou políciou bolo zistené, že krádež nemala prebehnúť v Rakúsku, ale skutok sa mal stať naSlovensku, nakoľko nebola žiadna prestávka od hranice až po čerpaciu stanicu, kde boli údajne peniaze
odcudzené. Bolo to zistené diaľničným systémom, ktorý je používaný pre elektronické mýto (je to aj
súčasťou trestného spisu). Preto sa rakúska polícia domnieva, že skutok bol spáchaný na Slovensku,

lebo trezor bol vypílený a pri skúške rakúskej polície v dielni bolo by zistené, že sa vo vozidle nachádzajú
piliny a smrad po spálenej farbe. V kabíne nebol cítiť smrad po spálenej farbe, ktorá by bola cítiť v
kabíne vzhľadom na malý priestor ak by odpílenie bolo vykonané v nedávnom čase. Piliny sa vo vozidle
nenachádzali žiadne, boli už povysávané. Keď odporca tvrdí, že trezor musel byť odpílený pred tým, to
nie je pravda, lebo trezor bol zasadený medzi konštrukciu sedačky tvaru "V" a ak by bol odpílený na prvej

zákrute by vypadol. Inštrukcie ohľadom kľúču od trezora boli odporcovi dané, aby ich nosil oddelene
od zväzku kľúčov od auta, z dôvodu, aby kľúč od trezoru pri ostatných kľúčoch nebol vidieť, kľúč od
trezoru mal byť pod matracom. Ešte bolo uvedené, že kľúč od trezoru zmizol, tomuto štatutárny zástupca
nerozumel, na čo zmizol kľúč, ak bol trezor vypílený. Na otázku, keď odporca opúšťal motorové vozidlo,
čo mal spraviť s kľúčom od trezoru, štatutárny zástupca uviedol, že keď odporca opúšťal auto, kľúč
od trezora si mal zobrať so sebou ale nie na zväzku s ostatnými kľúčmi. Štatutárny zástupca osobne

odporcu z krádeže upodozrieva a to kvôli nevyjasnenému času od odchodu z firmy do príchodu na
hranice. Odporca bol určite okolo 17,45 hod. vo firme. Štatutárny zástupca potvrdil, že preratúval fyzicky
finančnú hotovosť, pred tým, než bola odovzdaná odporcovi. Na otázku, prečo auto nebolo už opravené
v nedeľu, kedy odporca mal pôvodne odísť, ale išiel až v pondelok, štatutárny zástupca uviedol, že
asi sa dovtedy motorové vozidlo nestihlo opraviť. V najbližšom možnom čase bolo opravené. Odmena

odporcu bola vyplácaná za dovážanie áut, za obhliadku vozidla, kontrolu výrobných štítkov - výrobných
čísel, kontrolu poškodení vozidla, zaplatenie a podpísanie kúpnej zmluvy alebo preberacieho protokolu
alebo faktúry. Odmena ďalej pozostávala zo sumy za najazdené kilometre. Výpočet odmeny väčšinou
vykonával brat Y. O.. Na otázku, z akého dôvodu nenakupoval vozidlá v zahraničí bezhotovostne, ale
platil v hotovosti, štatutárny zástupca uviedol, že keď im vedel predajca v zahraničí podržať vozidlo

asi týždeň, vykonali platbu bankovým prevodom (ten trval cca týždeň), ale ak im predajca držal vozidlo
jeden dva dní, prevod by sa nestihol, preto zasielali peniaze v hotovosti.

Odporca na pojednávaniach uviedol, že čas od odchodu z firmy do príchodu na slovensko - rakúske
hranice, čiže cca 1 hodina 45 minút strávil na ceste medzi firmou a hranicami s jednou zastávkou na

poslednej pumpe a stál na hraniciach, keďže potreboval dobiť go box. Pôvodne odporca povedal, že
mal zastávku aj v Tescu, ale povedal to iba preto,
lebo Y. O. ho v Linzi vyhodil z auta s tým, že dokiaľ mu nepovie, kde bol, nevezme ho naspäť na
Slovensko, čo je asi 300 km, preto mu povedal, že bol v Tescu. Zo spoločnosti navrhovateľa určite
neodišiel o 17,45 hod, nevedel presne, kedy to bolo, mohlo to byť cca o 18,45 hod. Na otázku, koľkokrát

bol odporca pre motorové vozidlo pre navrhovateľa, odporca uviedol, že nevie presne koľkokrát, ale bolo
to veľa krát, v priebehu 6 - 7 rokov to mohlo byť aj niekoľko stokrát alebo tisíckrát. Na otázku, prečo sa
odporca neobrátil na políciu za účelom ochrany, keď ho malo sledovať čierne BMW, odporca uviedol,
že on nikdy nepovedal, že sledovali jeho, to čierne BMW stálo pri firme, s tým, že mohli sledovať K.
O., Y. O. alebo motorové vozidlo, to nevedel. Mohli čakať v nedeľu na to, keď s odťahovkou odporca

odíde. Odťahovka sa nachádzala už dva týždne pred daným dňom na dvore firmy, vozidlo už v tom čase
bolo pokazené, navrhovateľ mal dostatok času na jeho opravu do nedele, kedy mal odporca odísť. Na
otázku,kdebolodporcahodinuapolmedziodchodomzfirmynavrhovateľapoprechodhranice,odporca
uviedol, že mal prísť na 18,00 hod., v živote ale na čas nechodil, takže prišiel okolo 18,05 hod. ale pred
18,00 hod. nedošiel, bol si istý na 100 %, lebo brána bola zavretá, nebola zamknutá, takže ju iba odtiahol,

ale bolo určite po 18,00 hod., nakoľko bolo zavreté. Zobral si svoje vlastné auto dozadu na dvor, vrátil
sa dopredu do kancelárie za pánom Y. O., on mu povedal, že bol v servise s autom, odporca si presne
nepamätal, čo bolo s autom, dal odporcovi kľúče od odťahovky, s tým, že nech si ide dozadu zobrať auto
aj príves. Odporca išiel dozadu na dvor, príves nebol naložený na odťahovke, takže ho musel naložiť,
pripevniť, prezrel svetlá, či sú v poriadku a potiahol auto pred kanceláriu. Odporca išiel do kancelárie,

kde ho čakal pán O., dal mu všetky inštrukcie na cestu, dal mu peniaze, ktoré odporca prerátal, vypísal
dovolenkové listy, pán O. odišiel s odporcom k autu, s tým, že spolu dali peniaze do trezoru a vtedy
spravil takú vec, čo nespravil za 8 rokov ani raz, povedal, že nech si dá odporca kľúče od trezoru zo
zväzku dole a nech ho dá do kabíny pod matrac. Odporca si nepamätal, či auto bolo natankované, sadol
si do auta, vypísal kotúč a odišiel z bazáru. Išiel smer na Rakúsko a na prístavnom moste stál tak 5 - 10

minút a na poslednej pumpe pred hranicou stál kvôli tomu, aby si vypísal nový kotúč. Kvôli tomu, aby
čím ďalej vedel odísť do Nemecka. Keď dávali s pánom O. peniaze do trezoru, pán O. mu kázal vybrať
z trezoru 100,- eur, ktorými si mal dobiť go box. Odporca odišiel z pumpy, stál znovu na hraniciach, aby
dobil go box. Odstavil auto na parkovisku a odišiel dobyť go box. Keďže sa tam nachádzalo veľa ľudía nechcelo sa mu čakať, povedal si, že prejde tie štyri hodiny a zastaví v Rakúsku, kde dobije go box,
nakoľko iba Rakúšania predávajú kredit na go box. Na otázku, či odporca mal splnomocnenie udelené
navrhovateľom na uzatváranie kúpnych zmlúv a preberanie motorových vozidiel, odporca uviedol, že si

nepamätá, je to možné, ale nepamätal si. Väčšinou to mal J., ale či to mal odporca, to si nepamätal. Na
otázku, ako sa odporca preukazoval predávajúcemu pri kúpe motorového vozidla, odporca uviedol, že s
pasom. Na otázku, či odporca podpisoval niečo predávajúcemu a ako prebiehal obchod - kúpa, odporca
uviedol,žepodpisovalkúpnopredajnúzmluvu,priebehobchoduriadiltelefonickypánO..Odporcadošiel,
prezrel auto, zavolal pánovi O., či sa auto kúpi alebo nie, to rozhodoval on, keď sa rozhodol, že sa auto

kúpi, odporca išiel, vyplatil peniaze a zobral auto.

Svedok T. X. na pojednávaní uviedol, že pre navrhovateľa pracoval ako živnostník, a to ako šofér,
s odporcom má kamarátsky vzťah. Svedok pre navrhovateľa pracoval približne jeden rok, presne si
to nepamätal, náplňou jeho práce bol dovoz vozidiel zo zahraničia. Počas práce pre navrhovateľa sa
svedkovi stalo, že v Čechách dostal defekt a z auta mu boli ukradnuté peniaze, jednalo sa o 15.000,-

eur a bolo to niekedy v máji 2005.

Svedok mal u seba hotovosť na zaplatenie kupovaných áut, ktoré peniaze mu dal Y. O.. Na otázku,
bolo svedkovou povinnosťou prevážať peniaze, svedok uviedol, že navrhovateľ ich platil za odjazdené
kilometre, svedok mu hovoril, že nechce také vysoké čiastky so sebou voziť, avšak bolo to zahovorené,

s tým, že navrhovateľ to nemá ako ináč riešiť. Na otázku, či istil pán O. nejakým spôsobom bezpečnosť
prevozu peňazí, svedok uviedol, že nie, peniaze dostal v papierovej obálke a mal ich v batohu pri svojich
osobných veciach alebo v aute v priehradke, ktorá sa nedala zamknúť. K výberu a dovoze vozidla
uviedol, že pán O. im dal vytlačené stránky z internetu tykajúce sa konkrétneho auta v autobazáre, kam
prišli, obzreli, či je auto v poriadku a doviezli ho. Navrhovateľ im platil 3,- Sk za kilometer, nič viac im

neplatil s tým, že jazdil vozidlom navrhovateľa. Udalosť ihneď oznámil diaľničnej polícii v ČR, pričom
výsledkom bol vinník neznámy. Momentálne svedok vedie súdny spor s navrhovateľom o zaplatenie
týchto peňazí na Okresnom súde v Pezinku. Svedok navrhovateľovi deň po krádeži podpísal uznanie
dlhu, čo bolo ale pod nátlakom, keď mu navrhovateľ povedal, že ak uznanie dlhu nepodpíše, bude
to riešiť ináč, s tým, že peniaze od svedka aj tak dostane. Svedok si presne nepamätal, či mal s

navrhovateľom uzatvorenú písomnú zmluvu, nebol si istý, ale zdalo sa mu, že nie. Pri prevzatí auta v
autobazáresapreukazovalsvojímcestovnýmpasom.Predmetomdohodyboloto,žebudesodťahovkou
navrhovateľa jazdiť do Nemecka pre autá a on mu bude platiť 3,- Sk za kilometer. Na otázku, či prevzatie
a skontrolovanie kupovaného motorového vozidla bolo súčasťou tejto dohody, svedok uviedol, že v
podstate bolo jedno, či kupované auto kontroluje alebo nie, navrhovateľ mal vybraté konkrétne auto,

ktorémalsvedokdoviezť.Ajkeďsaniekoľkokrátstalo,žeautobolovadné,čosvedoktelefonickyoznámil
navrhovateľovi, on svedkovi aj tak povedal, že ho má doviezť. Svedok potvrdil, že vždy oznamoval
poškodenie motorového vozidla pred dovezením, kontroloval dokumentáciu k motorovému vozidlu a
uzatváral kúpne zmluvy s predajcom vozidiel, a to na základe technického preukazu od auta. Na otázku,
či mal plnomocenstvo na kúpu motorového vozidla od navrhovateľa, svedok uviedol, že si myslí, že nie.

Im bolo jedno, komu auto predávajú, kto dal peniaze, tomu ho predali. Na otázku, ak by svedok odmietol
kontrolu motorového vozidla po materiálnej stránke a právnej (technický preukaz), spolupracoval by s
ním navrhovateľ, svedok uviedol, že nevie, nebol to až taký veľký problém prezrieť kupované auto. Na
otázku, čo svedok fakturoval navrhovateľovi ako živnostník, svedok uviedol, že odjazdené kilometre,
faktúry vypisoval pán O..

Právny zástupca odporcu na pojednávaniach uviedol, že medzi účastníkmi sa neudialo žiadne
sprostredkovanie, ani nešlo o plnenie zo zmluvy o poskytnutí činností a služieb uzatvorenej medzi
účastníkmi. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 31.12.2006, pričom dojednanie čl. 5
bod 2 o automatickom predĺžení platnosti zmluvy považoval za neplatné dojednanie, preto neexistuje

zmluvný základ pre zodpovednostný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom. Ak by aj predmetná
zmluva bola posúdená ako platná, konanie odporcu nemôže byť posúdené ako porušenie povinností
zo zmluvy, nakoľko konal v súlade s príkazmi navrhovateľa. Ďalej uviedol, že odporca nepopiera,
že prevzal sumu 55.000,- eur. Namietol predmet zmluvy o poskytovaní činností a služieb, ktorým je
sprostredkovanie nákupu vozidiel zo zahraničia vrátane ich dovozu do sídla navrhovateľa. Poukázal na

to, že k sprostredkovaniu nákupu vozidiel zo zahraničia nikdy neprišlo a z toho dôvodu nemohol byť
akýkoľvek dovoz vykonaný odporcom vykonaný podľa tejto zmluvy, nakoľko ide o závislý záväzok na
sprostredkovaní nákupu vozidiel a ak neprišlo k sprostredkovaniu, tak nemohlo prísť k plneniu závisléhozáväzku, teda dovozu vozidla podľa predmetnej zmluvy. Mal za to, že náhradu škody treba uplatniť
najprv u škodcu -
odporcu,čosastaloaždoručenímplatobnéhorozkazu,pretoúrokzomeškanianemožnonavrhovateľovi

priznať vo výške, ani za obdobie, aké žiada navrhovateľ v žalobe.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach uviedol, že motorové vozidlo bolo poistené, ale
finančnáhotovosť,ktorúodporcaprevážal,poistenánebolaaaninemalvedomosť,žebyboloposkytnuté
nejaké plnenie zo strany poisťovne.

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej ObZ) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 365 veta prvá ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 566 ods. 1 ObZ mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet

zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 567 ods. 1 ObZ mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou
starostlivosťou.

Podľa § 570 ObZ mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie
záležitosti a na veciach prevzatých pri jej zariaďovaní od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť
ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Tieto veci je mandatár povinný dať včas poistiť, len keď to
určuje zmluva alebo keď ho mandant o to požiada, a to na účet mandanta.

Podľazhodnýchvýpovedíúčastníkovkonaniaodporcaprenavrhovateľaopakovane,atopribližnepočas
siedmych rokov poskytoval činnosti a služby spočívajúce v nákupe ojazdených motorových vozidiel v
zahraničí a ich dovoze do SR, za vykonanie ktorých navrhovateľ odporcovi následne zaplatil dohodnutú
odmenu. Väčšina nákupov pritom prebiehala v hotovosti, kedy navrhovateľ zveril odporcovi peňažnú

sumu slúžiacu ako kúpnu cenu za vopred navrhovateľom vybraté motorové vozidlo, ktoré odporca
vyplatil príslušnému predávajúcemu a v mene navrhovateľa uzavrel s predávajúcim kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bolo vybraté motorové vozidlo.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu o

poskytovaní činností a služieb, na základe ktorej sa odporca zaviazal sprostredkovať
nákupvozidielzozahraničiavrátaneichdovozudosídlanavrhovateľaanazákladektorejsanavrhovateľ
zaviazal za poskytnutie činností a služieb zaplatiť odporcovi paušálnu odmenu za poskytnutie týchto
služieb. Súd mal za to, že v danom prípade došlo k platnému vzniku zmluvy, nakoľko obsah zmluvy
bol medzi účastníkmi dohodnutý tak, že záväzky oboch strán boli stanovené dostatočne určito. Zo

zmluvy jednoznačne a nepochybne vyplývalo, že jej predmetom bolo poskytovanie činností a služieb
súvisiacich so zabezpečením nákupu vozidiel zo zahraničia a ich dovoz do sídla navrhovateľa a
následne zaplatenie odmeny za vykonanie tejto činnosti. Podľa náležitostí uvedených v zmluve súd
vyhodnotil, že sa jedná o mandátnu zmluvu, napriek tomu, že v zmluve bolo uvedené, že je uzavretá
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže účastníci sa dohodli na všetkých podstatných

náležitostiach, ktoré Obchodný zákonník vyžaduje pre mandátnu zmluvu. V zmluve bolo síce opakovane
použité slovné spojenie "sprostredkovanie nákupu vozidiel", čo by mohlo evokovať, že sa jednalo o
zmluvu o sprostredkovaní, v danom prípade sa však nejednalo o vyvíjanie faktickej činnosti odporcom
smerujúcej k tomu, aby navrhovateľ mal možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou. Subjektom,ktorý kúpnu zmluvu v mene navrhovateľa a na účet navrhovateľa uzatváral bol totiž odporca, preto sa
nemohlo jednať o zmluvu o sprostredkovaní. Samotný odporca uviedol (prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne v záverečnej reči), že žiadnu sprostredkovateľskú činnosť pre navrhovateľa nevykonával,

preto sa nejednalo o zmluvu o sprostredkovaní.

Medzi účastníkmi bola platne uzavretá mandátna zmluva, keďže v nej boli dojednané všetky jej
podstatné náležitosti v zmysle § 566 Obchodného zákonníka, a to určenie zmluvných strán, určenie
obchodnej záležitosti, ktorá má byť pre navrhovateľa ako mandanta v jeho mene uskutočnená, spôsob

jej zariadenia a dojednanie o odplate za uskutočnenie obchodnej záležitosti. Zo zmluvy je zrejmé, že
navrhovateľ v nej vystupuje ako mandant, na ktorého účet má odporca ako mandatár zariadiť obchodnú
záležitosť, ktorá spočívala v uskutočnení právnych úkonov v mene navrhovateľa (sprostredkovanie
nákupu vozidiel) a uskutočnením inej činnosti (dovoz vozidiel do sídla navrhovateľa). Je nepochybné,
že v danom prípade sa jednalo o zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti pre navrhovateľa, keďže
táto má vzťah k jeho podnikateľskej činnosti, nakoľko medzi predmety podnikania navrhovateľa patrí

nákup a predaj motorových vozidiel, prenájom motorových vozidiel a kúpa a predaj náhradných dielov do
motorových vozidiel. Odplata bola medzi účastníkmi dohodnutá v čl. III bod 1 zmluvy, a to ako paušálna
odmena. Skutočnosť, že obchodnú záležitosť (kúpu vozidiel) odporca zariaďoval v mene navrhovateľa
bola preukázaná výpoveďou účastníkov, keď štatutárny zástupca navrhovateľa uviedol, že odporca vždy
disponoval plnou mocou, čo odporca pripustil, aj keď si na tieto okolnosti presne nepamätal. V danom

prípade sa teda jednalo o jednu zmluvu, preto úvahy odporcu o akomsi vedľajšom záväzku alebo závislej
zmluve sú neopodstatnené. Odporca pre navrhovateľa vykonával vyplatenie kúpnej ceny, podpísanie
kúpnej zmluvy, fyzickú obhliadku vozidla a technickej dokumentácie, čo však nebolo nad rámec zmluvne
dohodnutých povinností, ako sa nazdáva odporca, ale tieto činnosti odporca poskytoval navrhovateľovi v
rámcizariadeniaobchodnejzáležitosti(sprostredkovanienákupuvozidielzozahraničia),ajkeďvýslovne

tieto činnosti uvedené v zmluve neboli, napriek tomu ich súd považoval za súčasť predmetu obchodnej
záležitosti.

Zmluva bola síce uzavretá na dobu určitú, avšak keďže nedošlo k písomnému ukončeniu zmluvy, došlo
k automatickému predĺženiu doby platnosti a účinnosti zmluvy. Súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý

by malo byť ustanovenie o automatickom predĺžení

zmluvy neplatné. Účastníci sa ním nevzdali žiadnych svojich Obchodným zákonníkom alebo iným
zákonom garantovaných práv, s poukazom na skutočnosť, že hociktorý z účastníkov mal právo
kedykoľvek zmluvu ukončiť a to písomným oznámením alebo písomnou výpoveďou, k čomu však

nedošlo, preto na zodpovednosť odporcu za škodu na prevzatých veciach sa budú v prvom rade
aplikovať ustanovenia zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, z ktorej vyplýva povinnosť odporcu strážiť
a ochraňovať majetok navrhovateľa pred akýmkoľvek poškodením, stratou, zničením, zneužitím
alebo odcudzením. Keďže ako v zmluve uzavretej medzi účastníkmi, tak podľa § 570 Obchodného
zákonníka, konštrukcia zodpovednosti odporcu za škodu na veciach prevzatých od navrhovateľa

je koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie odporcu a odporca
nevrátil navrhovateľovi prevzaté finančné prostriedky v sume 55.500,- eur ani nedoviezol motorové
vozidlo, spôsobil navrhovateľovi škodu. Súd považuje za potrebné dodať, že aj keď zavinenie sa pre
zodpovednosť odporcu za škodu nevyžaduje, súd ho považoval za preukázané, keď odporca svojou
nedbanlivosťou, tým, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou a porušením prevenčnej povinnosti

škodu zavinil.

Základnými podmienkami vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu v danom prípade sú porušenie
povinnosti zo záväzku, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ má nárok na náhradu

škody, nakoľko v konaní bolo preukázané splnenie všetkých podmienok pre vznik zodpovednosti
odporcu za škodu, keď odporca nepostupoval s odbornou starostlivosťou (nehospodáril riadne so
zverenou hotovosťou, nestrážil a neochraňoval majetok navrhovateľa pred stratou alebo odcudzením),
v dôsledku čoho došlo ku krádeži peňazí. Existencia príčinnej súvislosti je taktiež nepochybná, nakoľko
ak by odporca postupoval s odbornou starostlivosťou, riadne by s hotovosťou hospodáril, strážil ju a

ochraňoval pred odcudzením, ku škody by nedošlo. Súd nepovažoval za podstatné, kde sa odporca
zdržiaval od odjazdu zo spoločnosti navrhovateľa do príchodu na hranice, bolo totiž povinnosťou
odporcupostupovaťsodbornoustarostlivosťouakonaťtak,abykpoškodeniualeboodcudzeniumajetku
navrhovateľa nedošlo (aj keď súd konštatuje, že odlišné vyjadrenia odporcu, kde sa v danom časezdržiaval, sú prinajmenšom pochybné, spôsobujúce jeho nedôveryhodnosť). V prípade, ak mal odporca
podozrenie, že ho sleduje iné auto, mal sa s týmto obrátiť na príslušné orgány alebo jednoducho
službu navrhovateľovi neposkytnúť, bolo to na jeho voľnej úvahe a slobodnej vôli. Ak odporca tvrdil,

že službu chcel vykonať s ešte jedným vodičom, mal vykonanie služby proste odmietnuť. Hotovosť
však prevzal, na cestu sa vydal, z čoho vyplýva jeho jednoznačný súhlas so zariadením záležitosti
pre navrhovateľa, čím prevzal zodpovednosť za zverenú hotovosť a preto jeho tvrdenia o povinných
zastávkach, dovolenkových listoch a tachometrových kotúčoch sú úplne irelevantné a súd na ne
neprihliadal. Pre posúdenie zodpovednosti odporcu za škodu taktiež nemá význam skutočnosť, že

trestný čin nebol objasnený a trestné stíhanie bolo prerušené a to práve pre objektívnu zodpovednosť
odporcu za spôsobenú škodu.

Tým, že odporca riadne a včas nesplnil svoj záväzok z titulu náhrady škody, dostal sa do omeškania s
jej úhradou, ktoré omeškanie naďalej trvá. Súd preto priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške, ktorá je v súlade s § 369 ods. 1 ObZ účinného v čase omeškania odporcu a

to od 24.06.2009, kedy mal odporca doviezť kúpené motorové vozidlo alebo vrátiť prevzaté finančné
prostriedky, ktorá povinnosť odporcovi vznikla bez toho, aby ho navrhovateľ na jej splnenie musel
vyzývať.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súd rozhoduje na základe
skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval
z prednesov účastníkov. Súd nemá povinnosť v sporovom konaní rozhodovať na základe zisteného

skutkového stavu veci a skutkový základ rozhodnutia zákon obmedzil len na skutkový stav, ktorý sa
tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Účastník konania nesie
na sebe bremeno dôkaznej povinnosti a nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou rozhodnutie
súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného dôkazmi, ktoré navrhol druhý účastník konania.
Účastník je zodpovedný za výsledok konania a tento výsledok závisí od zistení z navrhnutých a

vykonaných dôkazov. Ak sa chce odporca v konaní úspešne brániť, má uviesť skutočnosti popierajúce
alebo aspoň spochybňujúce navrhovateľom uplatňovaný nárok a o týchto skutočnostiach je povinný
poskytnúť dôkaz.

Občiansky súdny poriadok teda ukladá v rámci sporového konania dôkaznú povinnosť ohľadom

vlastných tvrdení. Nesplnenie dôkaznej povinnosti, resp. neunesenie dôkazného bremena má za
následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví v tomto prípade v neúspechu odporcu, ktorý
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o nevhodnosti inštrukcií navrhovateľa ohľadom ponechania
kľúču od trezora v aute pod matracom. Toto tvrdenie totiž obaja štatutárni zástupcovia navrhovateľa
popreli, keď uviedli, že v prípade odchodu odporcu z vozidla, mal si kľúč od trezoru zobrať so sebou.

Nevhodnosť inštrukcií navrhovateľa odporca teda nepreukázal. Navyše skutočnosti týkajúce sa kľúča od
trezoru sú irelevantné s ohľadom na skutočnosť, že z vozidla bol odcudzený celý trezor (pričom v čase
prevzatia hotovosti sa trezor v aute nachádzal a bol v riadnom stave, čo vyplýva z tvrdenia samotného
odporcu, ktorý uviedol, že peniaze dali do trezoru spolu s Y. O.). Odporca tiež nepreukázal liberačný
dôvod, ktorý by ho zodpovednosti zbavil, keď nepreukázal, že vzniku škody nemohol zabrániť ani pri

vynaložení odbornej starostlivosti. Odporca tiež nepreukázal, že by navrhovateľ porušil svoju prevenčnú
povinnosť, navrhovateľ totiž zabezpečil do vozidla trezor a poskytol odporcovi bezpečnostné inštrukcie,
čo súd považoval za dostatočné opatrenia spôsobilé predchádzať škodám.K námietke odporcu o nesprávnosti označenia v žalobe jeho obchodným menom súd uvádza, že
v čase podania žaloby bol odporca označený správnym obchodným menom, ktoré bolo zapísané v
živnostenskom registri. K zmene obchodného mena došlo až po podaní žaloby. V konaní tiež nebolo

preukázané, že by sa jednalo o poistnú udalosť a navrhovateľovi by bolo v súvislosti so škodu vyplatené
poistné plnenie, čo by spôsobovalo zánik povinnosti

odporcu nahradiť škodu. V danom prípade je práve na ťarchu odporcu, že nebol poistený v prípade

spôsobenia škody.

Odporca tvrdil, že sa jedná o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
keď odmena za prevoz peňazí bola súčasťou odmeny za prejazdené kilometre. Súd sa s týmto názorom
v žiadnom prípade nestotožnil. Medzi účastníkmi bola totiž uzavretá bežná zmluva, s ktorou obe strany
výslovne vyjadrili súhlas a na základe ktorej účastníci spolupracovali niekoľko rokov a na základe ktorej

odporca poskytol navrhovateľovi niekoľko stokrát možno tisíckrát službu, pri ktorej prevážal peniaze v
hotovosti. Dojednanie o odmene bolo otázkou dohody zmluvných strán a ich zmluvnej autonómie, ak by
s ňou odporca nesúhlasil, zmluvu mohol kedykoľvek ukončiť. Tiež súd nevzhliadol nevyváženosť medzi
výkonom služby a vyplatenou odmenou, keď odporca dobrovoľne opakovane služby navrhovateľovi za
dohodnutú odmenu vykonával.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý vo
veci mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu si uplatnil náhradu trov konania v podaní
doručenom súdu dňa 29.11.2013 celkom vo výške 7.096,38 eur vynaložených na právne zastupovanie
navrhovateľa advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o. za nasledovné úkony právnej služby (v
špecifikácii uvedená skratka RP znamená - paušálna náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné
a prepravné služby - režijný paušál):

1. prevzatie veci a príprava zastúpenia - vo výške 532,77 eur + RP 7,21 eur + 20% DPH vo výške 108,-
eur

2. návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 19.01.2010 - vo výške 532,77 eur + RP 7,21 eur + 20%

DPH vo výške 108,- eur

3. vyjadrenie k odporu zo dňa 03.05.2010 - vo výške 532,77 eur + RP 7,21 eur + 20% DPH vo výške
108,- eur

4. účasť na pojednávaní dňa 29.03.2011 - vo výške 532,77 eur + RP 7,41 eur + 20% DPH vo výške
108,04 eur

5. účasť na pojednávaní dňa 27.09.2011 - vo výške 532,77 eur + RP 7,41 eur + 20% DPH vo výške
108,04 eur

6. účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 31.01.2012 - vo výške 133,19 eur + RP 7,63 eur + 20%
DPH vo výške 28,16 eur

7. účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 01.06.2012 - vo výške 133,19 eur + RP 7,63 eur + 20%

DPH vo výške 28,16 eur

8. účasť na pojednávaní dňa 31.08.2012 - vo výške 532,77 eur + RP 7,63 eur + 20% DPH vo výške
108,08 eur

9. účasť na pojednávaní dňa 18.12.2012 - vo výške 532,77 eur + RP 7,63 eur + 20% DPH vo výške
108,08 eur10. účasť na pojednávaní dňa 30.04.2013 - vo výške 532,77 eur + RP 7,81 eur + 20% DPH vo výške
108,12 eur

11. účasť na pojednávaní dňa 31.05.2013 - vo výške 532,77 eur + RP 7,81 eur + 20% DPH vo výške
108,12 eur

12. účasť na pojednávaní dňa 26.11.2013 - vo výške 532,77 eur + RP 7,81 eur + 20% DPH vo výške
108,12 eur.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie z Bratislavy do
Pezinka a späť vo výške 59,28 eur za rok 2011 2 pojednávania (4 x polhodina á 12,35 eur a DPH), vo
výške 122,02 eur za rok 2012 4 pojednávania (8 x polhodina á 12,71 eur a DPH) a vo výške 93,67 eur
za rok 2013 3 pojednávania (6 x polhodina á 13,01 eur a DPH).

Náhradu výdavkov na odmenu právneho zástupcu za úkony právnej služby si navrhovateľ uplatnil v
súlade s O.s.p. a tieto trovy zodpovedajú vyhláške MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, preto súd túto náhradu trov konania navrhovateľovi podľa
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vo výške 7.096,38 eur. Súd tiež navrhovateľovi priznal náhradu súdneho
poplatku za návrh vo výške 3.330,- eur.

Podľa § 149 O.s.p. je odporca povinný platiť priznanú náhradu trov konania právnemu zástupcovi
navrhovateľa advokátskej kancelárii Consilior Iuris s.r.o.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Pezinok, dvojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).