Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/174/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814209286
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814209286.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: I. F. C., s.r.o., I. XX, E., IČO: XX XXX
XXX zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava
IČO: 47 233 516 proti povinnému: Q. C., nar. X.X.XXXX, S. J. č. XXX o vymoženie 791,01 eur
s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice,
Mlynárska 16, Košice pod EX 2227/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Rožňava zo dňa 30.10.2014 č. k. 12Er/927/2014-19 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor doručil exekučnému súdu žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie
istiny 791,01 eur s príslušenstvom a rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria
rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-1100/13 LP zo dňa 22.4.2013.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1,2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že pohľadávka uplatnená oprávneným v
rozhodcovskomkonanívzniklazozmluvyorevolvingovomúvereč.8500008865,ktorúúčastnícikonania

uzavreli dňa 7.12.2011. Túto zmluvu účastníkov konania súd prvého stupňa posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere
i rozhodcovská zmluva boli pripravené oprávneným na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú
požadované údaje, v dôsledku čoho spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom obsah zmluvných
dojednaní meniť, nemôže vyjednávať a teda môže zmluvu buď prijať alebo ako celok odmietnuť.
Súd prvého stupňa zdôraznil, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Uviedol, že exekučný súd je oprávnený preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, či takéto
neprijateľné zmluvné podmienky neobsahuje, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Medzi neprijateľné
podmienkyvspotrebiteľskejzmluvezaraďujeustanovenie§53ods.4písm.r/Občianskehozákonníkaaj
dojednanie rozhodcovskej doložky, v rámci ktorej sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej veci rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná, lebo spotrebiteľ nemal možnosť meniť jej ustanovenia a faktickyodopiera spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak oprávnený podá
žalobu na rozhodcovský súd. Zdôraznil, že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje zákonu, avšak
svojimi dôsledkami sleduje, aby predmetné ustanovenie nebolo dodržané, teda zákon obchádza, čím

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
ktorý nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa uzavrel, že takto dohodnutá
rozhodcovská zmluva napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť tohto zmluvného dojednania. Uviedol, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená práve na tomto neplatnosť právnom úkone, rozhodcovské konanie,

ktorého výsledkom je exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zmluvných strán, preto
predložený rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Z tohto dôvodu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), písm. d) a písm. f) O. s. p.
Uviedol, že rozhodcovská zmluva č. 8500008865 je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia
nie je podmienkou uzavretia či trvania úverovej zmluvy a dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy
v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Z

tohto dôvodu podľa oprávneného napadnuté uznesenie nielenže je založené na zjavných chybách a
nedostatkoch v zistenom skutkovom stave, ale neobstojí ani následné právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka mal oprávnený za to,
že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, a preto nemôže byť neprijateľnou
podmienkou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie vo veci C - 453/10 Súdneho dvora EÚ

a na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE 372/2013 zo dňa 21.11.2013,
sp. zn. 1 CoE 328/2013 zo dňa 10.12.2013, a na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 CoE
4/2014-42 zo dňa 31.1.2014. Rozhodcovské konanie podľa jeho názoru poskytuje spotrebiteľovi
minimálne rovnaký a v niektorých prípadoch širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je
tomu pri konaní pred súdom. Oprávnený tvrdil, že ani v prípade, ak by rozhodcovská zmluva nebola

individuálnym dojednaním, nemohla by sa posudzovať ako neprijateľná zmluvná podmienka, pretože
rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok, resp. inej zmluvy a súčasne povinný
pri odmietnutí uzavrieť rozhodcovskú zmluvu mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o
revolvingovom úvere. Zdôraznil, že povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo
vzťahu k vlastným právam a záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva. Oprávnený

zdôraznil, že rozhodcovská zmluva, okrem toho, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala ani
definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
pretože neobsahuje žiadnu neprijateľnú podmienku a ani sama takouto podmienkou nie je. Uviedol, že z
bodu 3 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď
v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, podľa oprávneného teda zmluva

neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Oprávnený tvrdil,
že cieľom ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je zneplatnenie rozhodcovskej
zmluvy, resp. doložky ako takej, jeho zmyslom je zaručiť spotrebiteľovi v procesnej pozícii žalobcu právo
vybrať si orgán pre rozhodovanie o ním podanej žalobe, pričom toto ustanovenie podľa oprávneného
nemá riešiť situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ - tak, ako to vykladal súd prvého stupňa, čo

podľa oprávneného presahuje rozsah uvedeného ustanovenia. Oprávnený s poukazom na dôvodovú
správu k ustanoveniu o rozhodcovskej zmluve uviedol, že ani dohoda v rozhodcovskej doložke o
výlučnej právomoci rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní nemá za následok neplatnosť celej
rozhodcovskej doložky.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p..

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §
212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolaniepodľa§214ods.1O.s.p.,naprejednaniektoréhojepotrebnénariadiťodvolaciepojednávanie(odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa , na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza
nasledovné:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,

že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011
Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo

dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť
nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola

uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci

materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

V predmetnej veci nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere účastníkov konania je zmluvou
spotrebiteľskou.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v
rámci dojednania rozhodcovskú doložku od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
rozhodcovským konaním (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka).Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Občiansky zákonník medzi neprijateľné podmienky príkladmo zahŕňa
aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne
riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o revolvingovom úvere. Preto základnou podmienkou
na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je
posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Ako vyplýva z bodu 5 rozhodcovskej zmluvy č. 8500008865 uzavretej dňa 7.12.2011, zmluvné strany
sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500008865
uzavretej dňa 7.12.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené cestou

príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a)
Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO:
44 130 481, b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o.,
Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 826 460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude

oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode
6. rozhodcovskej zmluvy je upravený postup výberu rozhodcu.
Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom,
čím reálne dochádza k porušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a to
bez ohľadu na to, že povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal. Námietka oprávnenej, že rozhodcovská

doložka v rozhodcovskej zmluve bola v tomto prípade (jednoznačne) individuálne dojednaná, a
nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je nedôvodná.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam
posudzovaniakritérií,čisajednáoneprijateľnúpodmienkuzvýraznenýtým,ženajejzákladesadeleguje
právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci
pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne

mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že
z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí

o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Oprávnený nepreukázal, že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide oformulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o

revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve v bode 1 je uvedené, že dlžník súhlasí s uzatvorením
rozhodcovskej zmluvy a je tiež uvedené, že oprávnený ako veriteľ poučil povinného ako dlžníka
o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a je uvedený aj rozsah poučenia tak, že spory z

revolvingovej zmluvy môžu byť riešené v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní. Z tohto
poučenia však žiaden spotrebiteľ nemôže zistiť, akým spôsobom koná rozhodcovský súd, ako toto
konanie prebieha a aké dôsledky má jeho rozhodnutie, prípadne aký je rozdiel medzi rozhodcovským
a súdnym konaním, ani to, aké dôvody viedli veriteľa k tomu, aby navrhol uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy, a prečo by malo byť pre zmluvné strany vhodnejšie prejednanie prípadných sporov z
revolvingovej zmluvy rozhodcovským súdom a nie všeobecným súdom. Oprávnený teda povinného ako

dlžníka vôbec nepoučil o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, aj keď to deklaruje v bode 3
rozhodcovskej zmluvy, pretože ho poučil len o tom, že spory zo zmluvy môžu byť riešené súdom alebo v
rozhodcovskom konaní a výber súdu (všeobecného alebo rozhodcovského) závisí od žalobcu. Dôsledky
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy teda spotrebiteľovi neboli a nemuseli byť preto známe.

Oprávnený v podanom odvolaní poukazuje na to, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy
odstúpiť. Takéto oprávnenie povinného skutočne vyplýva z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa
ktorého mohol dlžník od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do štrnástich kalendárnych dní od jej
uzavretia bez udania dôvodu. Aj keď spotrebiteľ by mal byť osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre
informovaná, vnímavá a obozretná, oprávnený sa nepochybne spoľahol na to, že väčšina spotrebiteľov

všeobecnépodmienkyzmluvy,prípadneinélistinysúvisiacesospotrebiteľskouzmluvou,vtomtoprípade
rozhodcovskú zmluvu, číta až vtedy, keď vznikne nejaký problém zo zmluvy. Je potrebné poukázať na
to, že oprávnenie povinného odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy splynulo s ostatným textom zmluvy, nie
je žiadnym spôsobom zvýraznené a zo zmluvy ani nevyplýva, že pred podpisom rozhodcovskej zmluvy
bol povinný ako spotrebiteľ jasne a zrozumiteľne poučený o tomto práve.

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že nebol to povinný ako spotrebiteľ, ktorý mal záujem na uzatvorení
rozhodcovskej zmluvy a o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a možnosti od nej odstúpiť
nebol oprávneným ako veriteľom dostatočne a preukázateľne poučený. Aj keď poučovacia povinnosť

v tomto smere oprávnenému nevyplýva zo žiadneho predpisu, bol to práve oprávnený, ktorý v
rozhodcovskej zmluve deklaroval poučenie dlžníka o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, preto
malo byť poskytnuté v takom rozsahu, aby bolo z neho zrejmé, že dôsledky uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy sú spotrebiteľovi nepochybne známe.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj
napriek tomu že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku núti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej

zmluve odvolací súd má za to, že reálne došlo k narušeniu Smernicou Rady č. 93/13/EHS sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka), v tomto prípade
povinného. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu a to či
už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou) a čo má podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho

zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatná.

Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie
neplatnostirozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskejzmluve,ktoráoprávňovalarozhodcovskýsúdvoveci

konať a rozhodcovský rozsudok vydať. To predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť
a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský
rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, súd prvého stupňa teda správne žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol

v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.